Newsletter Smart Cities klubu 02/2024

Bicykle WienMobil už dva roky tvoria neoddeliteľnú súčasť viedenskej infraštruktúr

Služba zdieľania bicyklov úspešne zdvojnásobila počet prenájmov, pričom od svojho spustenia v apríli 2022 s celkovým počtom 3 000 bicyklov zaznamenala viac ako 2,7 milióna najazdených kilometrov.

V roku 2022 sa bicykle prenajali 300 000-krát, pričom v minulom roku sa počet prenájmov zdvojnásobil. Celkovo sa táto služba využila 1 094 000-krát. „Bicykle WienMobil sú perfektným doplnkom verejnej dopravy a Viedenčanov prepravujú po meste rýchlo, spoľahlivo a šetrne
k životnému prostrediu,“ hovorí mestský radca pre verejnú dopravu Peter Hanke.

Bicykle WienMobil sú k dispozícii na 240 stanovištiach po celej Viedni. Najobľúbenejšie stanovištia sa nachádzajú v centre mesta a možno ich nájsť na všetkých dôležitých dopravných uzloch. Top zastávkou je Hlavná železničná stanica Hauptbahnhof, odkiaľ sa bicykle prenajali približne 29 000-krát. Tesne za ňou nasleduje Opera a ďalšie stanovištia ako Praterstern, Handelskai či WU-Campus.

Ekologické dopravné prostriedky využíva už 74 percent Viedenčanov. Podľa modálneho rozdelenia 32 percent obyvateľov mesta vykonáva svoje každodenné cesty verejnou dopravou, 32 percent chodí pešo a 10 percent preferuje bicykel. Hoci sa cyklistická sezóna začína na jar, najobľúbenejším mesiacom je júl, pričom najčastejším dňom v týždni na prenájom bicyklov je nedeľa. 

S poskytovateľom nextbike so sídlom v Lipsku sa hlavný prepravca v meste, Wiener Linien, spolieha na skúseného partnera, ktorý systém zdieľania bicyklov prevádzkuje. Marco Weigert, riaditeľ pre obchodnú stratégiu a zodpovedný za nextbike v Rakúsku, uviedol: „WienMobil Rad sa za posledné dva roky veľmi dobre rozvinul a stal sa neodmysliteľnou súčasťou viedenskej infraštruktúry a systému verejnej dopravy. Systém jasne ukazuje, aká dôležitá je atraktívna integrácia do siete verejnej dopravy, aby sa podporila transformácia dopravy.“

Cyklistická infraštruktúra vo Viedni sa neustále rozrastá; len v tomto roku mesto Viedeň investuje do 46 projektov a vybuduje takmer 20 kilometrov nových cyklotrás. Novinkou v mestskej infraštruktúre sú tiež nákladné bicykle, ktoré sa nachádzajú v mestských rozvojových oblastiach The Marks (1030), Nordbahnhof (1020) a Am langen Felde (1220). Do flotily pribudlo deväť e-nákladných bicyklov, ktoré si možno požičať, a do konca roka pribudnú ďalšie dva. Rezervácia je možná prostredníctvom aplikácie Nextbike, pričom ich cena sa pohybuje okolo 2,50 eur za polhodinu. Pravidelní zákazníci Wiener Linien majú 50-percentnú zľavu.

Zdroj: https://www.viennaoffices.at/sk/Mesta/Bratislava

Registrácia do kampane Do práce na bicykli 2024 prebieha od Apríla

Táto celonárodná kampaň už organizuje svoj 11. ročník. Jej hlavným cieľom je podpora nemotorovej dopravy, najmä cyklistickej, v mestách. Vyzýva samosprávy na Slovensku, aby vytvárali kvalitné podmienky pre ekologické formy dopravy, motivuje zamestnávateľov k budovaniu vhodných zariadení pre zamestnancov, ktorí cestujú do práce na bicykli, a podporuje zamestnancov v používaní aktívnych foriem dopravy pri každodenných cestách do práce.

Registrácia obcí a miest do kampane prebieha od 1. apríla do 29. mája. Organizácie so sídlom v danom meste alebo obci majú možnosť zaregistrovať tímy vo veľkosti 2 až 4 členov do 7. júna. Súťažná časť kampane potrvá od 1. do 30. júna 2024.

V minulom roku sa kampane Do práce na bicykli zúčastnilo viac ako 1 300 firiem a organizácií, ktoré chceli svojim zamestnancom priniesť zaujímavú aktivitu počas pracovného roku a motivovať ich k zdravšiemu životnému štýlu. Taktiež mali príležitosť zistiť, ako cyklistika pozitívne ovplyvňuje pracovné výkony a zdravie zamestnancov.

Cyklodoprava sa zaoberá otázkou, ako sa dostať do práce, školy alebo obchodu, a zohráva dôležitú úlohu v rozvoji mesta alebo obce. Pre zmenu dopravných návykov obyvateľov je kľúčová bezpečná infraštruktúra a integrácia rôznych foriem dopravy tak, aby cyklotrasy v mestách tvorili integrálnu súčasť mestského priestoru.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.dopracenabicykli.eu

Nový generatívny chatbot AI sa snaží transformovať verejný sektor

AI chatbot6_smart cities_Adobe.jpg

Chatbot je navrhnutý na základe modelov expertnej domény, ktoré majú jedinečný prístup k vládnym databázam a generujú odpovede a vysvetlenia.

Zmodernizované bezplatné wifi pripojenie v meste Púchov

Mesto Púchov začalo s digitálnou modernizáciou už v roku 2020, kedy boli v rámci projektu WiFi4EU, z grantov EÚ, uvedené do prevádzky WiFi-Free zóny, ktorých bolo v rôznych lokalitách mesta inštalovaných jedenásť. V máji roku 2022 bol mestu Púchov schválený ďalší projekt v rámci výzvy Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – WiFi pre Teba II.: „WiFi pre mesto Púchov“. Na verejných priestranstvách v meste bolo nainštalovaných ďalších 11 nových externých prístupových bodov na bezplatné pripojenie sa k WiFi sieti. Udržateľnosť projektu WiFi4EU bola stanovená na 3 roky, preto v roku 2023 skončila zároveň s licenciou na prevádzku dodaných WiFi zariadení.

Z vlastných finančných zdrojov zmodernizovalo Mesto Púchov prístupové body bezplatného WiFi pripojenia v meste na novú technológiu Wi-Fi 6, pričom rozšírilo toto pripojenie do ďalších lokalít, konkrétne pri autobusových nástupištiach Conti sever, pri OC Tesco, na uliciach 1. mája (Klenoty) a Komenského (Jednota C). V súčasnosti je pripojenie dostupné na mnohých autobusových nástupištiach v meste vrátane železničnej stanice, na Amfiteátri Ilonka, v Europarku, ako aj v uliciach mesta, kde sa pravidelne konajú kultúrno-spoločenské podujatia a, samozrejme, nevynechali sa ani budovy v majetku Mesta Púchov – Mestský úrad Púchov, Divadlo Púchov, SOV, CVČ Včielka, športoviská MŠK Púchov, s.r.o., Župný dom, Malý župný dom, letné kúpalisko a mestská tržnica.

O modernizácii hovorí bližšie viceprimátor Peter Bílik: „Myslím si, že bezplatná WiFi je základ SMART mesta, okrem toho, že poskytuje priamy prístup k informáciám, komunikácii, podporuje bezpečnosť a jednoznačne zvyšuje aj atraktivitu mesta. Preto som rád, že rozširujeme a modernizujeme túto službu primárne pre občanov nášho mesta, pretože možnosť pripojiť sa študentom, dôchodcom, návštevníkom, či už v mestských budovách, námestiach, knižnici alebo verejne prístupných miestach, považujem za samozrejmosť a myslím si, že aj Púchovčania už boli na tento mestský benefit zvyknutí.“

Úspešný projekt WiFi4EU bol plne financovaný z grantu EÚ, ktorého výška dosiahla 15 000 eur a zastrešila tak celkovú realizáciu projektu, aj vďaka už v tom čase vybudovanej sieti kamerového systému v Púchove.

Na pripomenutie, v roku 2022 pribudlo 11 nových prístupových bodov v lokalitách pri autobusových zastávkach pri Pošte 1, NsP Zdravie, križovatke ulíc Okružná a Pod Zábrehom (na Zábreh), futbalovom štadióne, kruhovom objazde na Nimnickej ceste pri cyklotrase, a tiež na verejných priestranstvách pri Mestskej tržnici, ZUŠ, parkovisku Rožák, Divadle Púchov, hasičskej zbrojnici a pred Mestským úradom Púchov. Celkové náklady projektu boli 14 580,00 eur.

A ako vníma modernizáciu bezplatného digitálneho pripojenia pre všetkých obyvateľov či turistov v meste primátorka Katarína Heneková? „Teším sa rozširovaniu bezplatných WiFi prístupov pre občanov v rámci mesta. V súčasnom období, kedy ,je všetko na webe´ je takáto služba nevyhnutnosťou a ja sa som rada, že sa podarilo z vlastných zdrojov, a vďaka skvelým kolegom z oblasti IT, zabezpečiť rozšírenie internetu na ďalšie časti mesta, ktoré doposiaľ neboli pokryté. Ďakujem a verím, že v tejto činnosti budeme pokračovať aj v ďalšom období.“

Mesto Púchov sa zvýšením dostupnosti bezplatného internetu v časoch silnejúcej informatizácie spoločnosti, snaží aj takýmto spôsobom vytvárať podmienky pre zlepšenie kvality a atraktívnosti života pre svojich obyvateľov a návštevníkov mesta.

 

ZMODERNIZOVANÉ BEZPLATNÉ WIFI PRIPOJENIE V MESTE

Zdroj: https://www.puchov.sk/zmodernizovane-bezplatne-wifi-pripojenie-v-meste-oznam/mid/408320/.html#m_408320

Do zelených opatrení investovala Žilina vyše 1,5 milióna eur

Zmena klímy trápi mnohé samosprávy a výnimkou nie je ani Žilina. V snahe o zmiernenie jej negatívnych dopadov vyvíja žilinská radnica množstvo aktivít. Prostredníctvom projektu financovaného z Nórskych grantov sa mestu podarilo vysadiť tisícky nových stromov, zrevitalizovať parky, vybudovať zelenú strechu, zaobstarať nákup elektromobilov či osadiť zberné nádoby na biologicky rozložiteľný odpad.

Za ostatné tri roky preinvestovalo mesto Žilina viac ako 1,5 milióna eur na realizáciu viacerých zelených opatrení, ktorých zámerom bolo znižovať redukciu skleníkových plynov a zvýšiť schopnosť mesta adaptovať sa na zmenu klímy a jej dopady. „Zmena klímy sa v prostredí Žiliny prejavuje najmä zvyšovaním teploty vzduchu v letnom období, premenlivosťou úhrnov zrážok či striedaním suchých a krátkych daždivých období. Časť projektových opatrení sa preto venovala znižovaniu prehrievania urbanizovaných lokalít, napríklad početnou výsadbou stromov,“ vysvetlila projektová manažérka Mestského úradu v Žiline Ivana Stillerová. Podľa jej slov sa priamo v meste vysadilo 638 nových stromov. Okrem samotných drevín skrášlila žilinské ulice mobilná zeleň najmä v lokalitách, kde výsadba klasickej zelene nebola možná. Ekologicky sa vyriešila aj úprava mestského úradu, na ktorom sa vybudovala zelená strecha, čím došlo k ochrane pred teplotnými výkyvmi, k zadržiavaniu zrážkovej vody a k tvorbe zdravej mikroklímy.

Okrem zelenej strechy vznikol pred mestským úradom revitalizovaný priestor so zeleňou, kde si môžu obyvatelia oddýchnuť na lavičkách. Unikátne miesto na relax sa vytvorilo vďaka projektu aj v mestskej časti Trnové. Park sv. Juraja sa zmenil na biopark, ktorého súčasťou je obnovená mokraď s dreveným chodníkom. Toto územie parku pôsobí na okolie ako výrazný ekostabilizačný prvok, akumuluje zrážkovú vodu a zvyšuje biodiverzitu v okolí. K zmierneniu klimatickej zmeny prispelo tiež znovuvysadenie časti lesa v Zástraní a revitalizácia vybranej plochy v rámci Lesoparku Chrasť. „Vďaka grantu sa nám podarilo zaobstarať aj časť potrebných zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré boli umiestnené vo vybraných lokalitách mesta. Ďalšou projektovou aktivitou bol nákup dvoch elektromobilov na rozvoz stravy pre seniorov a tiež zníženie energetickej náročnosti budovy Materskej školy A. Kmeťa,“ doplnila Stillerová. Významnou súčasťou projektu je podľa jej slov i tvorba Stratégie adaptácie mesta Žilina na zmenu klímy. Ide o významný dokument, ktorý stanovil prístup k problémom súvisiacim so zmenou klímy a identifikoval opatrenia pre udržateľné fungovanie mesta Žilina v podmienkach meniacej sa klímy v priebehu 21. storočia. Ako uviedol primátor Žiliny Peter Fiabáne, zhoršujúca sa klimatická situácia a najmä zmierňovanie jej negatívnych dopadov je jednou z prioritných tém radnice už niekoľko rokov. „Vďaka projektu podporeného z nórskeho grantu sme mohli zrealizovať viacero aktivít, prostredníctvom ktorých sme prispeli v boji s klimatickými zmenami a zlepšili úroveň života našich obyvateľov. Jednotlivé kroky sme systémovo nastavili tak, aby sme mesto v súvislosti s klimatickými zmenami ochránili čo najviac. V zelených riešeniach, výsadbe zelene a ďalších klimatických opatreniach budeme pokračovať aj v budúcnosti,“ spresnil primátor.

Projekt s názvom Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy v meste Žilina bol podporený v rámci Nórskych Grantov 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Zdroj: https://zilina.sk/do-zelenych-opatreni-investovala-zilina-vyse-15-miliona-eur/

Brezno sa prispôsobuje zmene klímy. Aktívne, systematicky a zodpovedne

Efektívnymi projektovými opatreniami za takmer jeden a pol milióna eur, ktoré sa Breznu podarilo zrealizovať v priebehu troch rokov, sa mesto snaží zabezpečiť udržateľné klimatické podmienky pre život súčasných aj budúcich generácií obyvateľov.

obr: Brezno sa prispôsobuje zmene klímy. Aktívne, systematicky a zodpovedne

Sumár realizovaných aktivít zameraných na úsporu energií, ekologickú dopravu, zelenú a modrú infraštruktúru, odpadové hospodárstvo a inteligentné riešenia priniesla záverečná konferencia projektu Akčný plán a opatrenia mesta Brezna zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy.

Na vlastnej koži

Neznesiteľné horúčavy, extrémne suchá, prívalové dažde aj ničivé povodne. Klimatickú zmenu čoraz častejšie a intenzívnejšie pociťujú už aj obyvatelia Brezna. V snahe minimalizovať tieto negatívne javy sa mesto rozhodlo zapojiť do výzvy ministerstva životného prostredia s názvom SK-Klíma a získalo grant vo výške 1,4 milióna eur z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu. Vďaka týmto prostriedkom sa mu v priebehu troch rokov podarilo zrealizovať celkovo 19 investičných aktivít vychádzajúcich zo strategického dokumentu Akčný plán pre zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy na území mesta Brezno, ktorého cieľom je zvýšenie odolnosti voči negatívnym vplyvom klimatickej zmeny.

Prijaté opatrenia prispeli k zlepšeniu energetickej efektívnosti verejných budov, zníženiu emisií skleníkových plynov investíciami do elektromobility a prostriedkov nemotorovej dopravy, k úsporám energií vďaka využitiu inteligentného verejného osvetlenia, k ochladzovaniu prostredia pomocou rozširovania zelenej a modrej infraštruktúry, zachytávaniu zrážkovej vody na jej opätovné použitie či k vytvoreniu podmienok na dôkladnú separáciu biologicky rozložiteľného odpadu.

Brezno môže byť inšpiráciou

Projekt sa okrem investičných aktivít zameral aj na edukačnú činnosť a osvetu v oblasti environmentálneho povedomia a to nielen v online priestore (breznoklima.sk), ale aj prostredníctvom odborných konferencií. Posledná z nich sa uskutočnila v druhý aprílový štvrtok na pôde Mestského hotela Ďumbier s cieľom zhrnúť a zhodnotiť výsledky úspešného projektu vo forme odborných prezentácií, ale aj prostredníctvom putovnej výstavy s názvom Brezno a zmena klímy. Pozvanie na záverečné sympózium prijali špecialisti v oblasti životného prostredia, analytici monitoringu meteorologických meraní, vývojári technologických spoločností, ale aj zástupcovia Smart Cities klubu či dodávateľských firiem.

Úvodné slová patrili primátorovi Brezna Tomášovi Abelovi, ktorý vyzdvihol aktívnu spoluprácu mesta s jednotlivými partnermi projektu a vyjadril vďaku všetkým, ktorí participovali na jeho úspešnej realizácii. „Celý projekt začal na základe našej spolupráce s klubom Smart Cities Slovensko, v rámci ktorej som sa zúčastnil na úvodnej konferencii v nórskom Osle. Následne sme našli nórskeho partnera, vďaka čomu sme mohli získať zdroje a začať s projektom. Nie je celkom obvyklé, aby sa také malé mestá, ako je Brezno, zapájali do obdobných projektov, ale verím, že budeme inšpiráciou aj pre iné samosprávy na Slovensku. Opatrenia, ktoré sme prijali a ktoré zmierňujú negatívne dôsledky zmeny klímy v mestskom prostredí totiž môžeme dnes bezpochyby označiť za veľmi potrebné, dokonca nevyhnutné,“ zhodnotil primátor.

Zoznam aktivít je dlhý

Po prezentácii Tatiany Babalovej z  Ministerstva životného prostredia SR, ktorá v skratke predstavila grantový Program SK-Klíma, nasledoval príspevok vedúcej odboru riadenia projektov v Brezne Milady Šimkovičovej, v ktorom zosumarizovala výsledky ukončeného projektového zámeru mesta. Samospráve sa vďaka nemu podarilo zrealizovať plánované investície na zvýšenie energetickej efektívnosti materských škôl na Hradbách a Ulici Boženy Němcovej, kde boli zároveň umiestnené aj zberné nádoby na dažďovú vodu. V uliciach mesta pribudlo 560 smart senzorov na monitoring kvality ovzdušia, ako aj 28 energeticky úsporných solárnych svietidiel. Breznianska radnica zároveň kúpila ďalší elektromobil a desať bicyklov vrátane stojanov na služobné účely pre zamestnancov mestského úradu a Technických služieb a v najbližšom období plánuje zmeniť povrchy asfaltových ihrísk na svetlé plochy, aby nedochádzalo k ich prehrievaniu. Posun nastal aj v oblasti odpadového hospodárstva, keď sa nákupom 50 kontajnerov na biologicky rozložiteľný odpad zlepšila jeho separácia a ekologické zhodnocovanie. Postupne budú viditeľné i opatrenia súvisiace s masívnou výsadbou zelene v podobe kvitnúcich lúčnych spoločenstiev, mobilných stromov, rastlinnej sochy cyklistu či funkčnej vertikálnej vegetácie na viacerých miestach v meste.

Nádej na zlepšenie

Po analytickom príspevku spracovateľa Akčného plánu Jana Matouša, v ktorom na základe zozbieraných dát pomenoval hlavné klimatické hrozby pre Brezno a navrhol efektívne a adresné riešenia, sa k slovu dostal zástupca dodávateľa pre inštaláciu senzorov kvality ovzdušia Peter Kočalka, ktorý priblížil proces online monitoringu znečistenia životného prostredia aplikovaný na území mesta. O svoje odborné poznatky a skúsenosti z praxe sa podelil aj vedúci odboru monitorovania kvality ovzdušia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Kremler, ktorý prítomných oboznámil s alarmujúcimi výsledkami meraní mobilnej monitorovacej stanice umiestnenej na breznianskom námestí počas šesťmesačného kontrolného obdobia. Brezno sa podľa nich zaradilo k trom najrizikovejším oblastiam na Slovensku s vysokou koncentráciou prachových častíc v ovzduší, pričom ich zdrojom sú predovšetkým lokálne kúreniská.

Pozitívnu inšpiráciu vo vzťahu k životnému prostrediu priniesol v krátkom dokumente zo Švédska a Dánska predseda Smart Cities klubu Miloslav Jurík a posledný so svojím príspevkom vystúpil vedúci investičného odboru v Brezne Ivan Kamenský, ktorý priblížil ďalšie aktivity mesta zamerané na elimináciu negatívnych vplyvov klimatickej zmeny.

Milada Šimkovičová, ktorá spolu so svojím tímom úspešný environmentálny projekt vypracovala a koordinovala, po záverečnej konferencii dodala: „Tri roky práce hodnotím na výbornú. Spoločne s tímami odboru riadenia projektov

a investičného odboru sa nám podarilo dokončiť veľmi peknú a prospešnú vec, vďaka ktorej bude naše mesto pripravené adaptovať sa na rýchlo sa meniacu klímu. Verím, že Brezno bude schopné odolávať týmto zmenám a výsledky našej práce povedú k zlepšeniu životného prostredia pre všetkých obyvateľov Brezna.“

Zdroj: https://www.brezno.sk/brezno-sa-prisposobuje-zmene-klimy.-aktivne-systematicky-a-zodpovedne/?f=

Mesto má hotové projekty cyklotrás, žiada o financie z Plánu obnovy a odolnosti

Cyklistická doprava tvorí alternatívu k čoraz neudržateľnejšej individuálnej automobilovej doprave. Zámerom samosprávy je zvýšiť podiel cyklistickej dopravy na jej území tak, aby Banskobystričanky a Banskobystričania mohli bicykel bezpečne a pohodlne využívať na dennej báze. Aktuálne mesto získalo povolenie na výstavbu viacerých úsekov cyklistických trás na dvoch najväčších banskobystrických sídliskách. Ich realizáciu plánuje financovať z mimorozpočtových zdrojov, v celkovej výške za viac ako tri milióny eur.

Mesto pod Urpínom pri navrhovaní cyklotrás vychádza z Územného generelu nemotorovej dopravy, ktorý detailne zadefinoval rozvoj cyklistickej infraštruktúry. Po zrealizovaných projektoch Hušták – Podlavice, THK – Kyjevské námestie a Medený Hámor – Strieborné námestie sa tento rok plánuje vybudovanie cyklotrasy vnútorného okruhu v Sásovej, ktorá bude financovaná z Plánu obnovy a odolnosti. Prioritou zostáva výstavba kostrovej siete cyklotrás spájajúcej jednotlivé mestské časti a práve pri týchto projektoch mesto dosiahlo významný posun.

CYKLOTRASA FONČORDA 

Cyklotrasa na Fončorde prepojí Internátnu, Tulskú, Moskovskú, Oremburskú, Mládežnícku, Družby a Okružnú ulicu, trasy sa vzájomne prepoja pri Okresnom riaditeľstve Policajného zboru na Okružnej ulici. Odtiaľ sa vybuduje, popri potoku Udurná, nový bezpečný koridor pre peších a cyklistov ku Kauflandu v Radvani, kde sa tento úsek napojí na cyklotrasu, ktorá bude viesť z centra mesta do Radvane.

V súčasnosti máme spracovanú projektovú dokumentáciu na celú cyklotrasu na sídlisku Fončorda, ktorá má okolo 6,4 km. Rovnako je na jej veľkú väčšinu vydané aj právoplatné povolenie na výstavbu, s výnimkou úseku medzi Okresným riaditeľstvom Policajného zboru na Okružnej ulici a Kauflandom, kde je ešte potrebné doriešiť majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov,“ hovorí primátor Ján Nosko.

V procese výstavby sa počíta s rôznymi stavebnými úpravami, ako aj s doplnením dopravného značenia. Pôjde o samostatné cestičky pre cyklistov, združené chodníky pre peších a cyklistov s minimálnou šírkou troch metrov, v kombinácii s cyklistickými pruhmi na komunikáciách. 

Cyklotrasa Fončorda
Cyklotrasa Fončorda

„V rámci projektu  obnovíme a rozšírime kilometre chodníkov na území sídliska, ktoré sú dlhodobo v nevyhovujúcom stave. Za ostatné roky tak pôjde na Fončorde o ich najväčšiu opravu. Práve kvôli pripravovanému projektu sme neinvestovali do ich rekonštrukcie z mestských financií, ale plánujeme využiť peniaze z mimorozpočtových zdrojov. Ide napríklad o chodník na Okružnej ulici od ZŠ Narnia po modrý kostolík, na Internátnej ulici pri nákupnom centre Astra, na Mládežníckej ulici popri hlavnej ceste alebo o chodník od otočky MHD na Oremburskú ulicu. Okrem toho zrekonštruujeme niekoľko autobusových zastávok a vybudujeme osvetlenie, mobiliár i lavičky. Rozpočtové náklady na túto cyklotrasu sú 2,5 milióna eur. Ak ich získame z externých zdrojov, pôjde o veľkú pomoc pre mestský rozpočet,“ konštatuje Jakub Gajdošík, prvý zástupca primátora.

CYKLOTRASA CENTRUM – SÁSOVÁ 

Vlani získalo mesto z Plánu obnovy a odolnosti 1,3 milióna eur na cyklochodník vedúci ulicami Tatranská, Starohorská, Sitnianska a Rudohorská. Samospráva chce teraz pokračovať v budovaní prepojenia medzi centrom mesta a sídliskom Sásová, ktorého dĺžka bude viac ako 4,3 km. Výstavba si vyžiada takmer dva a pol milióna eur. Cyklotrasa bude začínať pri kostoloch na Námestí Š. Moysesa, pokračovať cez Kollárovu ulicu ponad Ústav na výkon väzby, celou Rudlovskou cestou na Ďumbiersku ulicu. Pri budove bývalého Aurisu sa trasa rozdelí, pričom druhý úsek má popri medokýši pokračovať cez Hornú ulicu až na Námestie slobody.

Na prvú časť cyklotrasy od Námestia Štefana Moysesa po koniec Rudlovskej cesty už máme povolenie na výstavbu. Aj v tomto prípade sa mesto uchádza o mimorozpočtové zdroje z Plánu obnovy a odolnosti. V úseku od budovy Aurisu po Námestie slobody v súčasnosti realizujeme majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov a následne požiadame o vydanie stavebného povolenia,“ poznamenal Vladimír Brieda, vedúci Oddelenia implementácie projektov MsÚ v Banskej Bystrici. 

V rámci tohto projektu dôjde k zmene dopravného režimu na Kollárovej ulici nad Ústavom na výkon väzby. Po novom to bude jednosmerná ulica v opačnom smere, ako je Skuteckého ulica, čo umožní vytvoriť samostatnú bezpečnú cyklotrasu aj s možnosťou parkovania. Súčasťou vybudovania cyklotrasy je kompletná rekonštrukcia Kollárovej ulice. Cieľom samosprávy je bezpečne spojiť Sásovú s centrom mesta pre cyklistov a peších. Preto súčasťou tretej etapy bude vzájomné prepojenie časti od Rudohorskej po Ďumbiersku ulicu, ktorá sa aktuálne projektovo pripravuje. Vytvorí sa tak bezpečný koridor pre cyklistov a chodcov z najväčšieho banskobystrického sídliska do centra. Okrem cyklotrasy pribudne osvetlenie, mobiliár či dopravné značenie. Na jednom z miest vznikne aj autobusová zastávka viedenského typu, ktorá umožní bezpečný prejazd cyklistov cez zastávku.

Cyklotrasa Sásová
Cyklotrasa Sásová

Verím, že tak ako sa nám v rámci prvej výzvy podarilo získať viac ako 1,3 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti s projektom cyklotrasy v Sásovej, ktorá sieťuje bezpečnou cyklotrasou podstatnú časť sídliska, budeme úspešní aj tentokrát. O financie žiadame znova z Plánu obnovy a odolnosti. Na cyklotrasu v Sásovej chceme získať viac ako 960-tisíc eur a na vybudovanie cyklotrasy na Fončorde vyše 2,5 milióna eur. Už teraz môžem povedať, že v niektorých úsekoch budú mať cyklisti vytvorené lepšie a komfortnejšie podmienky oproti návrhu, ktorý bol pôvodne spracovaný v Územnom genereli nemotorovej dopravy. Vďaka pripojeniu Fončordy a Sásovej na kostrovú sieť cyklotrás spojíme tieto mestské časti s centrom, a tak výrazne zvýšime bezpečnosť pri pohybe cyklistov a chodcov v týchto lokalitách,“

Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2024/mesto-ma-hotove-projekty-cyklotras-na-foncorde-a-v-sasovej-ziada-o-financie-z-planu-obnovy-a-odolnosti/

Pitnou vodou plytváme na pranie aj splachovanie, ale o niekoľko rokov by sa to mohlo zmeniť

Približne o päť až desať rokov by obyvatelia nových bytových domov na Slovensku už nemuseli používať pitnú vodu na splachovanie a pranie ako v súčasnosti.

V meste Partizánske ako v prvom v krajine chcú ísť ostatným príkladom pri využití technológie na úsporu pitnej vody v súkromnom bytovom projekte.

Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS), Smart Cities klubu a českej spoločnosti Vodama technology z Ostravy podpísali memorandum o spolupráci pri zavedení inovácie umožňujúcej ušetriť zhruba 40 % vody v obytných domoch.

Pitnou vodou plytváme na pranie aj splachovanie, ale o niekoľko rokov by sa to mohlo zmeniť

Pripojiť k nemu sa má aj environmentálna organizácia Priatelia Zeme – SPZ. Dokument uzavreli vo štvrtok popoludní počas odbornej konferencie Fórum slovenského stavebníctva organizovanej ZSPS v rámci stavebného veľtrhu Coneco.

Prezident ZSPS Pavol Kováčik na stretnutí odborníkov v časti o financovaní úspor energie pri obnove budov a podpore inovatívnych riešení uviedol, že nedostatok vody v súčasnosti ešte nie je veľkým problémom, ale neskôr z hľadiska klimatických zmien isto bude.

„V rámci európskych štruktúr veľmi intenzívne vnímame výzvu k prijatiu tzv. európskej modrej dohody, ktorá bude určovať pravidlá hospodárenia s vodou. My ako európski stavbári sa k tomuto programu hlásime aj preto, lebo to dáva do budúcnosti pomerne veľké komerčné pracovné príležitosti,“ priblížil šéf profesijnej organizácie zamestnávateľov v stavebníctve.

Spomínaný pilotný projekt v Partizánskom podľa neho môže prispieť k tomu, aby sme sa začali vodou vážne zaoberať, pričom šedá voda, vznikajúca používaním napríklad kúpeľní, umývadiel a pračiek, má nielen v bytových domoch veľký potenciál. „Takáto technológia môže byť veľmi dobrým pilotným projektom k tomu, aby sme sa to naučili robiť,“ očakáva Pavol Kováčik.

Predseda ZMOS a primátor Partizánskeho Jozef Božík verí, že vodou sa postupne nebude plytvať. Myslí si, že ak pri ďalšej výstavbe nájomných bytov uvedená technológia prinesie úsporu vody, tak ušetria aj občania.

„Táto myšlienka, ak získa podporu ľudí, ktorí sa venujú stavebníctvu, môže zmeniť charakter bývania. O päť alebo desať rokov bude úplne štandardné, že ľudia na Slovensku, ktorí pôjdu bývať do nových bytových domov, komerčných a možno aj s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania, budú zvyknutí neplytvať vodou,“ povedal Jozef Božík.

Pitnou vodou plytváme na pranie aj splachovanie, ale o niekoľko rokov by sa to mohlo zmeniť

Ak to podľa neho bude úspešné aj inde na Slovensku, štandardom môže byť, že každý nový bytový dom bude ekologický aj pre šetrenie vodou. „Konečne sa bude dať politicky presadiť, čo sa momentálne nedá, zvýšenie vodného a stočného,“ poznamenal.

Podľa neho bez toho nebudú peniaze na pokračovanie rekonštrukcií vodovodov a kanalizácií, pretože využívanie eurozdrojov časom skončí.

Zdroj: https://www.zmos.sk/pitnou-vodou-plytvame-na-pranie-aj-splachovanie–ale-o-niekolko-rokov-by-sa-to-mohlo-zmenit-oznam/mid/405616/.html?fbclid=IwAR1job5FJMFWISY5ycrxWT3u1U0wBC2eqNGE9Rur7KNBGFbm8kq4gTbwwT8#m_405616

Svetový objem odpadu dosahuje rekordy, varuje OSN. Slovenské mestá ho separujú rôznym tempom

Globálne množstvo odpadu stúpa závratnou rýchlosťou a jeho skládkovanie ohrozuje životné prostredie aj zdravie ľudí. Jednou z ciest, ako skládky obmedziť, je zber bioodpadu. Na Slovensku sa osvedčil a množstvo zmesového odpadu vďaka nemu historicky kleslo. Slováci ho napriek tomu produkujú nadmieru. Cestu, ako zlepšiť trend, portálu EURACTIV Slovensko opísali tri slovenské mestá. 

Svet sa topí v odpade a tento trend má čoraz zhoršujúci sa charakter. Podľa správy Environmentálneho programu OSN (UNEP) globálna produkcia komunálneho odpadu v roku 2023 dovŕšila 2,3 miliardy ton.

Podľa jej súčasných prognóz sa tento údaj len ďalej znásobí a do druhej polovice storočia vstúpime s celosvetovou produkciou odpadu v objeme 3,8 miliardy ton.

Autori správy apelujú, že je nevyhnutné, aby svet prešiel na prístup nulového odpadu, a zároveň zlepšil spôsob, ako nakladá s už vzniknutými zvyškami. Ročne totiž v dôsledku zlého zaobchádzania s odpadom, napríklad skládkovaním, zomrie od 400-tisíc do milióna ľudí.

Najväčší podiel v skládkovaní komunálneho odpadu má zmesový odpad, a ako pre EURACTIV Slovensko vysvetlila Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), jedným z kľúčových opatrení na znižovanie jeho množstva je zber kuchynského odpadu.

Portál EURACTIV Slovensko kontaktoval slovenské mestá, ktoré v poslednom čase evidovali u svojich obyvateľov zvýšený záujem o jeho recykláciu. Vedenie Pezinka, Nitry a Komárna sa zhodli na tom, že im predovšetkým pomohla kampaň aj čo najväčšia prístupnosť občanov k separovacím nástrojom.

Pezinok: Zber treba stále pripomínať, uľahčiť a vylepšovať

Povinnosť zberu kuchynského odpadu je na Slovensku platná od roku 2021. Od jej zavedenia historicky kleslo množstvo zmesového odpadu pod jeden milión ton. Slováci sa napriek tomu radia medzi lídrov v jeho celkovom náraste – od roku 2014 do roku 2021 u nás vzrástol o 55 percent.

Niektorým mestám sa navyše nedarí zvyšovať podiel zberu, alebo dokonca evidujú jeho pokles. Príkladom je Žilina, kde sa podľa Zuzany Ondrášovej z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou miera vytriedenia odpadu z roka na rok znižuje.

To však nie je prípad Pezinka. Vedenie mesta informovalo, že o triedenie kuchynského bioodpadu majú obyvatelia čoraz väčší záujem. Pred spustením povinného zberu tvoril 40 – 60 percent komunálneho odpadu, ktorý napokon končil na skládke. Od zavedenia zberu eviduje každoročný nárast jeho separácie – 337 ton za rok 2021, 338 ton za rok 2022 a 358 ton vlani.

Tamojšia referentka životného prostredia Jana Guštafiková pre EURACTIV Slovensko vysvetlila, že zvýšiť záujem Pezinčanov sa im podarilo „opakovaným pripomínaním cez sociálne siete, webstránku mesta, mestské noviny a televíziu, ako aj bezplatným prideľovaním vreciek na kuchynský odpad“. Tie si môžu občania bezplatne prísť prevziať na mestskom úrade.

„Kuchynský biologicky rozložiteľný odpad zbierame priamo od rodinných domov a na každom stojisku je preň vyhradená nádoba. Tam, kde bola nádoba pravidelne preplnená, sme doplnili ďalšiu,“ vysvetľuje kroky mesta.

„Využili sme finančné prostriedky z Environmentálneho fondu za triedený zber. Obyvateľov teda finančne nezaťažujeme a vrecká na zber im poskytujeme bezplatne.“

Spomína, že spočiatku čelili častým problémom, ktoré zber sprevádzajú – znečistenie nádob a ich zápach cez leto. „Preto sme pristúpili k zmene a nádoby sa pri každom vývoze menia za prázdne a čisté,“ dopĺňa Guštafiková.

Mesto si uvedomuje ekologický a ekonomický potenciál kuchynského odpadu, a preto ho odváža do bioplynovej stanice v Budči. Tam je zhodnotený do podoby elektrickej energie, digestátu a tepla.

Podobný prístup aj pod Zoborom

Nitra za posledné tri roky eviduje významný nárast separácie kuchynského bioodpadu – zo 450 ton v roku 2021 sa v ďalšom roku dostala na 914 ton. V uplynulom roku 2023 dosiahla 954 ton vyzbieraného odpadu.

Rovnako ako v Pezinku, aj tunajšie vedenie pravidelne komunikuje témy zamerané na podporu separovania odpadu na sociálnych sieťach mesta, webstránke alebo Radničných novinách. Podľa vedúcej odboru komunikácie Nitry Lenky Marekovej určite pomohlo, že obyvateľom od začiatku vytvorili vhodné podmienky na triedenie.

„Pri zavádzaní hnedých nádob kuchynského bioodpadu sme obyvateľom s trvalým pobytom alebo vlastníkom nehnuteľnosti v Nitre dali bezplatne vedierko na odpad. Zároveň sme vo vybraných lokalitách vybudovali kompostéry,“ priblížila Mareková portálu EURACTIV Slovensko.

Napriek zlepšujúcemu sa trendu mesto v tlačovej správe o celkovom stave recyklácie spomína, že najväčší podiel odpadu, ktorý mohol byť vyseparovaný a nebol, tvoril v Nitre záhradný odpad, plasty, textil a kuchynský odpad. Potenciál na ďalšie zlepšenie preto ostáva naďalej vysoký.

Komárno sa pochválilo míľnikom

Vedenie Komárna oznámilo, že sa mu za uplynulý rok podarilo vytriediť rekordné množstvo celkového odpadu, vyše päťtisíc ton, a dosiahlo mieru separácie, aká sa mu ešte nikdy predtým nepodarila.

V prípade kuchynského bioodpadu sa mu za posledné tri roky podarilo postupne vytriediť 69 ton v roku 2021, 338 ton v roku 2022 a 314 ton vlani. Mierny pokles pripisuje zmene poskytovateľa služby, ktorý bioodpad odváža:

„Došlo k určitým ťažkostiam, ktoré ovplyvnili výsledok,“ uviedla Anna Szabóová z kancelárie primátora portálu EURACTIV Slovensko s tým, že objem vyseparovaného bioodpadu by bol inak oveľa väčší.

„Spustili sme kampaň, aby sa do triedenia zapojilo viac ľudí. Monitorujeme to aj v inštitúciách patriacich mestu a v školách sme vyhlásili špeciálny program, aby sme zabezpečili čo najvyššiu mieru separácie,“ priblížila iniciatívy mesta Szabóová.

Komárno podľa nej zároveň pracuje na vybudovaní bioplynovej stanice, vďaka čomu by sa kuchynský odpad stal popri kaloch z čističiek odpadových vôd užitočným zdrojom energie.

„Dúfame, že ak ľudia pochopia, že separovanie kuchynského odpadu pomáha nielen šetriť peniaze, ale môže priniesť aj príjmy pre mesto, zapojí sa do neho čoraz viac ľudí,“ dodala predstaviteľka mesta.

Najdôležitejšie je odpadu predísť

Pre samosprávy, ktorým sa nedarí motivovať svojich obyvateľov k zberu, odporúčajú oslovené mestá rôzne tipy. Pezinok ich tlmočí hlavne samotným obyvateľom. Podľa neho je prvým krokom „vždy vytvoriť čo najmenej odpadu“.

To je názor aj Európskej únie, ktorá tento prístup vo vzťahu k odpadom považuje za najekologickejší. Na pomyselné druhé miesto stavia jeho opätovné využitie a na tretie recykláciu.

„Prípravu jedla si treba naplánovať tak, aby vzniklo čo najmenej prebytkov. Ďalej je potrebné kuchynský odpad vhodný do kompostérov dávať práve do nich a vytvoriť si kompost pre vlastnú záhradu,“ hovorí Guštafiková.

Vysvetľuje, že pri takýchto krokoch môže mesto zaznamenať zníženie kuchynského odpadu vyhodeného do vreciek/košov. „Ide však o pozitívny pokles a skôr by nás to malo tešiť. Dôležité je zistiť, koľko kuchynského odpadu je v zmesovom odpade,“ dodala referentka životného prostredia.

Nitra apeluje na čo najväčšiu efektívnosť zberu: „Určite je dôležité vytvárať čo najvhodnejšie podmienky pre obyvateľa. Preto naďalej bezplatne poskytujeme vedierka na kuchynský odpad, nie len pre tých, ktorí si ich prídu vyzdvihnúť po prvý raz, ale aj pre tých, ktorí majú svoje už opotrebované,“ uzavrela Mareková z mestského úradu v Nitre.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/poda/news/svetovy-objem-odpadu-dosahuje-rekordy-varuje-osn-slovenske-mesta-ho-separuju-roznym-tempom/