3. ročník školy regionálnych inovácií je za dverami
Dátum: 6. 10. 2026 / Miesto: Bratislava
Pracujete v samospráve a máte chuť posúvať svoje mesto, obec či kraj vpred? Tretí ročník Školy regionálnych inovácií je určený presne pre takýchto ľudí. Program sa uskutoční 6. až 8. októbra 2026 v Bratislave a ponúka priestor stať sa lídrom, ktorý dokáže do svojho územia priniesť reálnu zmenu.
Za programom stojí združenie SK8, ktoré ho pripravilo pre zamestnancov samospráv so zameraním na inovácie naprieč oblasťami spadajúcimi do ich kompetencií. Medzi expertmi bude aj Jaroslav Kacer zo Smart Cities klubu, ktorý sa bude venovať téme živých laboratórií v samospráve.
Počas troch dní čaká 30 vybraných účastníkov pestrý program plný prednášok, workshopov a diskusií s odborníkmi z verejného sektora. Reč bude o nasadení umelej inteligencie, o tom, ako podporiť startupy a podnikanie v regióne, o metodike živých laboratórií v samospráve, aj o tom, ako robiť rozhodnutia na základe dát.
Súčasťou programu je aj priestor na networking, výmenu skúseností a prácu s dizajnovým myslením pri riešení konkrétnych problémov. Cieľom je, aby samosprávy vedeli vytvárať efektívnejšie a inovatívnejšie verejné služby.
Kedy: 6. až 8. 10. 2026
Kde: Sundeck Bratislava (Tyršovo nábrežie, Bratislava)
Prednášky a workshopy
Prvý deň
Celodenný tréning dizajnového myslenia pri riešení problémov
Adam Brocka, Švung
Druhý deň
Dôležitosť inovácií pre rozvoj regiónov
Pavel Laczko, Banskobystrický kraj
Dáta ako kľúčový nástroj na rozhodovanie
Peter Wolf, Mesto Dubnica nad Váhom
Krok za krokom k vytvoreniu prostredia pre úspešný startupu
Vlastimil Kocian, Inovačné centrum INOVIA
Čaro networkingu alebo ako vytvoriť fungujúcu sieť miestnych stakeholderov
Alena Petrželková & Zuzana Hromcová, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti
Využitie umelej inteligencie na zefektívnenie verejnej správy
Matúš Izakovič, Opium.systems
Tretí deň
Premena verejných priestorov a budov na kvalitné prostredie pre životy
Petra Marko, Metropolitný inštitút Bratislava
Živé laboratória v samospráve
Jaroslav Kacer, Smart Cities Klub
Objavte inovačný a podnikateľský potenciál žiakov na školách
Vladislav Vavrák, Inovačné centrum Košického kraja
Ako presadiť pokrokový projekt v samospráve
Barbora Lukáčová, Bratislavský samosprávny kraj
Registrovať sa môžete do 21. 9. 2026 na stránke www.samospravnekraje.sk/skola-inovacii.
Taiwan – zaujímavá krajina s inšpiratívnymi ľuďmi
Vedúci Taipejskej reprezentačnej kancelárie v Bratislave, pán Nan-Yang Lee, je skúsený diplomat s úspešnou kariérou v oblasti medzinárodných vzťahov, vrátane pôsobenia v Spojených štátoch a Írsku. Pán Lee, ktorý momentálne pôsobí vo svojom druhom funkčnom období na Slovensku a jeho pôsobenie je na úrovni veľvyslanca, má k našej krajine hlboký osobný vzťah. Ako oddaný budovateľ mostov je pán Lee hnacou silou vzťahov medzi Taiwanom a Slovenskom. Úspešne podporuje množstvo významných projektov bilaterálnej spolupráce a výrazne posilňuje väzby medzi oboma národmi. Okrem jeho diplomatických úspechov sú obzvlášť dojímavé a inšpirujúce osobné skúsenosti, o ktoré sa podelil počas rozhovoru.
Váš osobný príbeh je veľmi pôsobivý – čo všetko ste zvažovali, keď ste sa rozhodli vrátiť na Taiwan po štúdiu v Spojených štátoch, napriek všetkým výzvam a očakávaniam vo vašom okolí?
Po štúdiu v Spojených štátoch som si uvedomil, že v tom čase boli USA pred Taiwanom tak z hľadiska životných podmienok, ako aj hospodárskeho rozvoja. To mi tiež pomohlo pochopiť, prečo sa toľko študentov z celého sveta rozhoduje študovať práve tam. Namiesto toho, aby ma táto priepasť odradila, podnietila ma k hlbšiemu zamysleniu sa nad potenciálom Taiwanu a nad mojou vlastnou zodpovednosťou. Veril som, že Taiwanci sú pracovití, odolní a schopní – a že by sme mali byť schopní vybudovať našu vlastnú krajinu na rovnako vysokej úrovni. Toto presvedčenie sa pre mňa stalo zlomovým bodom. Rozhodol som sa, že sa vrátim na Taiwan, pretože som chcel prispieť k jeho rozvoju a byť súčasťou jeho pokroku.
Ďalším dôležitým faktorom bola geopolitická situácia. V tom čase čelil Taiwan vonkajšiemu tlaku a hrozbám zo strany Číny, čo posilnilo moje povedomie o poslaní chrániť svoju krajinu a prispievať k jej rozvoju. Pýtal som sa sám seba: keby sme sa všetci rozhodli odísť, kto by sa postavil na ochranu Taiwanu?
Samozrejme, takto som neuvažoval len ja. Mnohí Taiwanci, ktorí študovali alebo pracovali v Spojených štátoch, sa neskôr rozhodli vrátiť domov a priniesli so sebou vedomosti, skúsenosti a silné odhodlanie budovať budúcnosť Taiwanu. Známym príkladom je Morris Chang, ktorý sa po dlhej a úspešnej kariére v ame- rickom polovodičovom priemysle vrátil na Taiwan a založil spoločnosť Taiwan Semiconductor Manufacturing Company, globálneho lídra vo výrobe polovodičov. Ďalším príkladom je Stan Shih, ktorý si vďaka medzinárodným skúsenostiam vybudoval kariéru na Taiwane a je spoluza- kladateľom spoločnosti Acer, kľúčového hráča v globálnom odvetví informačných a komunikačných technológií (IKT). Svojím spôsobom sa považujem za súčasť tejto generácie, ktorá sa rozhodla vrátiť, investovať na Taiwane a pomáhať formovať jeho transformáciu.
Keď sa na to spätne pozriete, aký vplyv malo toto rozhodnutie na vašu kariéru?
Po návrate som sa rozhodol pracovať vo verejnom sektore, kde som sa zameriaval na mediálnu politiku, zahraničné vzťahy a medzinárodnú spoluprácu. To mi umožnilo pôsobiť na pomedzí komunikácie, správy vecí verejných a diplomacie a podieľať sa na prepojení Taiwanu so svetom.
Postupom času mi bola zverená väčšia zodpovednosť, vrátane funkcie prezidentského hovorcu a neskôr aj vedúcej pozície v rámci prezidentskej kancelárie. Mal som tak možnosť sledovať premenu Taiwanu „z prvej línie“ – nielen pokiaľ ide o jeho technologický a hospodársky rast, ale aj o to, ako sa diplomaticky profiluje a spolupracuje s medzinárodným spoločenstvom.
Keď sa na to pozerám z dnešného pohľadu, toto rozhodnutie vôbec neľutujem. Rozvoju Taiwanu pomohli aktivity mnohých rôznych sektorov. Kým niektorí pomáhali budovať priemyselné odvetvia svetovej úrovne, iní sa zasadzovali o posilnenie inštitúcií, formovanie poli- tiky a rozširovanie globálnej prítomnosti Taiwanu. Svoju úlohu vnímam ako súčasť tohto širšieho úsilia – pomáhať šíriť príbeh Taiwanu, presadzovať jeho zahraničnú politiku a podporovať jeho neustály pokrok na globálnej scéne.
Mnohí mladí ľudia sa dnes rozhodujú zostať v zahraničí – prečo si myslíte, že návrat domov je stále dôležitý?
Návrat domov zostáva dôležitý, pretože je to spôsob, ako priamo prispieť k rozvoju vlastnej spoločnosti a vrátiť niečo miestu, odkiaľ pochádzate a ktoré vás formovalo. Hoci krajiny ako Spojené štáty ponúkajú skvelé pracovné príležitosti a priemyselné klastre, verím, že Taiwan má jedinečnú energiu – dynamické a odolné prostredie, v ktorom sa jednotlivci môžu presadiť a dosiahnuť významný vplyv.
Aké sú najväčšie prekážky, ktoré bránia talentovaným mladým ľuďom v návrate do ich domovských krajín?
Medzi najvýznamnejšie patria často kariérne príležitosti a odmeňovanie, ako aj rozsah a rozmanitosť odvetví v porovnaní s väčšími ekonomikami. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu aj obavy týkajúce sa dlhodobého kariérneho rastu, pracovného prostredia a možnosti naďalej pôsobiť na globálnej scéne.
V konečnom dôsledku nie je rozhodnutie o návrate len o tom, kde sa nachádzajú príležitosti, ale aj o tom, kde má človek pocit, že môže prispieť najviac a dosiahnuť najväčší dlhodobý vplyv.
Taiwan je často vnímaný ako svetový líder v oblasti inovácií. Aký význam mal návrat talentov pre dosiahnutie tohto úspechu? Čo by podľa vás mohli vlády robiť lepšie, aby prilákali späť svoje najschopnejšie mozgy?
Úspech Taiwanu v oblasti inovácií úzko súvisí s návratom a cirkuláciou talentov. Z môjho pohľadu sú talenty tým najdôležitejším faktorom – bez tých správnych ľudí nemôžu byť postupy a zdroje plne účinné.
Na Taiwane poskytujú silné priemyselné základy – ako napríklad vedecký park v Hsinchu a ďalšie – priaznivé prostredie pre inovácie a podnikanie, a to vďaka administratívnej jednoduchosti a systému jedného kontaktného miesta, ktoré pomáhajú zefektívniť procesy pre firmy a startupy.
Tieto faktory v kombinácii s úzkou spoluprácou medzi vládou, priemyslom a vzdelávacími inštitúciami pomáhajú vytvárať ekosystém, v ktorom sa môžu talentovaní ľudia rozvíjať a zanechať stopu, vďaka čomu je rozhodnutie vrátiť sa domov prirodzeným krokom.
Aké konkrétne opatrenia alebo faktory ekosystému na Taiwane pomohli udržať alebo prilákať späť talentovaných ľudí?
Silnou stránkou Taiwanu je jeho integrovaný priemyselný ekosystém, efektívna administratíva a úzka spolupráca medzi vládou a priemyslom – faktory, ktoré spolu vytvárajú prostredie, v ktorom môžu talentovaní ľudia nielen zostať, ale aj sa vrátiť a zmysluplne ho rozvíjať.
Okrem toho sa technologické politiky a programy rozvoja talentov na Taiwane často pripravujú v spolupráci s podnikmi, čím sa zabezpečuje, že odborná príprava a vzdelávanie úzko zodpovedajú skutočným potrebám priemyslu.
Tento prístup umožňuje talentom hladší prechod do pracovného života a vidieť hmatateľné výsledky svojho prínosu. V dôsledku toho jednotlivci majú väčšiu tendenciu vnímať svoju prácu ako niečo, čo má skutočný význam. Aj preto sú ochotní vrátiť sa.
Aký odkaz by ste adresovali vedúcim predstaviteľom a tvorcom politík ohľadom dôležitosti investovania do ľudí, a nie len do infraštruktúry?
Verím, že infraštruktúra a ľudský kapitál sa navzájom dopĺňajú a obidve sú nevyhnutné. Infraštruktúra poskytuje základ pre rozvoj a vytvára podmienky pre rast, ale práve ľudský kapitál skutočne umožňuje, aby systém fungoval a neustále inovoval. Bez kvalifikovaných ľudí nedokáže ani tá najlepšia infraštruktúra naplno využiť svoj potenciál.
V rámci našej spolupráce v oblasti polovodičov medzi Taiwanom a Slovenskom sme napríklad podporili zriadenie laboratórií pre polovodiče na Vysokej škole technickej v Bratislave a na Slovenskej akadémii vied, čím zároveň pomáhame podporovať miestne talenty a technické kapacity.
Ako odkaz pre tvorcov politík by som rád zdôraznil, že budovanie a udržia- vanie kontaktov s talentovanými ľuďmi je dlhodobou investíciou. Rovnako dôležité je, aby vlády vytvárali priaznivé prostredie na udržanie talentov – prostredie, ktoré podporuje inovácie, pomáha začínajúcim podnikom a poskytuje mladým ľuďom jasné možnosti rastu. Ak vláda vystupuje ako silný partner a podporovateľ mladej generácie, je oveľa pravdepodobnejšie, že krajina si udrží svoje talenty a naplno zúročí svoj potenciál.
Ako by ste opísali súčasný prístup Taiwanu k spolupráci s medzinárodným spoločenstvom a aké posolstvo by ste chceli odkázať Slovensku a ďalším partnerom zo strednej a východnej Európy?
Súčasná spolupráca Taiwanu s medzinárodným spoločenstvom sa zameriava na premenu našich domácich silných stránok na oblasti globálnej spolupráce. Patria sem naše kapacity v oblasti tech- nológií, správy vecí verejných, zdravotníctva, poľnohospodárstva, zelenej energie a miestneho rozvoja. Namiesto toho, aby sme tieto silné stránky jednoducho exportovali, snažíme sa ich premeniť na riešenia založené na spolupráci, ktoré nám a našim partnerom umožnia spoločný rast.
Týmto prístupom sa Taiwan snaží byť spoľahlivým partnerom – partnerom, ktorý stavia na dôvere, spoločných hodnotách a praktickej spolupráci. Prezentujeme sa ako „dôveryhodná demokracia“, „dôveryhodný technologický partner“ a „dôveryhodný partner“, ktorý je odhodlaný pozitívne prispievať k medzinárodnému spoločenstvu.
Našim priateľom na Slovensku a v celej strednej a východnej Európe chce Taiwan ponúknuť spoluprácu, výmenu skúseností a budovanie vzájomne prospešných partnerstiev. Tešíme sa na prehlbovanie spolupráce a spoločný rast v duchu otvorenosti, dôvery a spoločnej prosperity.
Taiwan – an interesting country with inspiring people
Representative Nan-Yang Lee is an experienced diplomat with a distinguished career in international relations, including service in the United States and Ireland. Currently serving his second term in Slovakia, Rep. Lee holds a profound personal affection for Slovakia. As a dedicated bridge-builder, Rep. Lee has been the driving force behind Taiwan-Slovakia relations, successfully facilitating numerous high-impact bilateral cooperation projects and significantly strengthening ties between the two nations. Beyond his diplomatic achievements, the personal experiences he has shared during interviews are particularly moving and inspiring.
Your personal story is very powerful—what was going through your mind when you decided to return to Taiwan after studying in the United States, despite the challenges and expectations around you?
After studying in the United States, I came to realize that, at the time, the U.S. was ahead of Taiwan in both environmental conditions and economic development. This also helped me understand why so many students from around the world choose to study there.
However, rather than feeling discouraged, this gap led me to reflect more deeply on Taiwan’s potential and my own sense of responsibility. I believed that Taiwanese people are hardworking, resilient, and capable—and that we should be able to build our own country to the same level of excellence. That conviction became a turning point for me. I made a firm decision to return to Taiwan, because I wanted to contribute to its development and be part of its progress.
Another important factor was the geopolitical situation. At that time, Taiwan faced external pressure and threats from China, which strengthened my sense of mission to protect and contribute to my country. I asked myself: if we all chose to leave, who would stand up to safeguard Taiwan?
Of course, I was not alone in this thinking. Many Taiwanese who studied or worked in the United States later chose to return home, bringing back knowledge, experience, and a strong commitment to building Taiwan’s future. A well-known example is Morris Chang, who, after a long and successful career in the U.S. semiconductor industry, returned to Taiwan to found Taiwan Semiconductor Manufacturing Company, a global leader in semiconductor manufacturing. Another example is Stan Shih, who, with international exposure, built his career in Taiwan and co-founded Acer, a key player in the global information and communications technology (ICT) industry. In my own way, I see myself as part of this broader generation—one that chose to come back, invest in Taiwan, and help shape its transformation.
Looking back, how did that decision shape your career?
After returning, I chose to serve in the public sector, focusing on media policy, foreign affairs, and international engagement. This allowed me to work at the intersection of communication, governance, and diplomacy, and to play a role in connecting Taiwan with the world.
Over time, I was entrusted with greater responsibilities, including serving as a presidential spokesperson and later taking on a senior leadership role within the Presidential Office. These experiences gave me a front-row seat to Taiwan’s transformation—not only in terms of its technological and economic growth, but also in how it positions itself diplomatically and engages with the international community.
Looking back from where I stand today, I have no regrets about that decision. Taiwan’s development has been driven by contributions from many different sectors. While some helped build world-class industries, others worked to strengthen institutions, shape policy, and expand Taiwan’s global presence. I see my role as part of this broader effort—helping to communicate Taiwan’s story, advance its foreign policy, and support its continued progress on the global stage.
Many young people today choose to stay abroad—why do you think returning home is still important?
Returning home remains important because it is a way to contribute directly to the development of one’s own society and to give back to the place that shaped you. While countries like the United States offer strong job opportunities and industry clusters, I believe Taiwan has a unique energy—an environment that is dynamic and resilient, where individuals can make a meaningful impact.
What are the biggest barriers that prevent talented young people from returning to their home countries?
The most significant ones are often career opportunities and compensation, as well as the scale and diversity of industries compared to larger economies. In addition, concerns about long-term career development, work environment, and the ability to continue engaging with the global stage also play an important role.
Ultimately, making the decision to return is not just about where the opportunities are, but also about where one feels they can contribute the most and create the greatest long-term impact.
Taiwan is often seen as a global leader in innovation—how important was the return of talent in building this success? From your perspective, what can governments do better to attract back their brightest minds?
Taiwan’s success in innovation is closely tied to the return and circulation of talent. From my perspective, talent is the most important factor—without the right people, policies and resources cannot be fully effective.
To attract the talents, governments should focus on creating a fair, efficient, and transparent environment where talent can develop and contribute.
In Taiwan, strong industrial foundations—such as the Hsinchu Science Park and others—provide a favorable environment for innovation and entrepreneurship, with administrative convenience and a single-window service that helps streamline processes for businesses and startups.
These factors, combined with close collaboration between government, industry and education, help create an ecosystem where talented people can thrive and make an impact, making the decision to return home a natural one.
What specific policies or ecosystem factors in Taiwan helped retain or bring back talent?
Taiwan’s strength lies in its integrated industrial ecosystem, efficient administrative systems, and strong collaboration between government and industry—factors that together make it a place where talent can both stay and return to contribute meaningfully.
Moreover, technology policies and talent development programs in Taiwan are often designed in partnership with enterprises, ensuring that training and education are closely aligned with real industry needs.
This approach allows talent to transition more smoothly into the workforce and to see tangible results from their contributions. As a result, individuals are more likely to feel that their work has real impact, which strengthens both talent retention and the willingness to return.
What message would you share with leaders and policymakers about the importance of investing in people, not just infrastructure?
I believe infrastructure and talent are complementary and both essential. Infrastructure provides the foundation for development and creates the conditions for growth, but it is talent that truly enables the system to function and continuously innovate. Without skilled people, even the best infrastructure cannot reach its full potential.
In our Taiwan–Slovakia semiconductor cooperation, for example, we have supported the establishment of semiconductor laboratories at Slovak University of Technology in Bratislava and the Slovak Academy of Sciences, while also helping to cultivate local talent and technical capabilities.
As a message to policymakers and readers, I would emphasize that build- ing and sustaining talent connections is a long-term investment. It is equally important for governments to create a favorable environment for retaining talent—one that encourages innovation, supports startups, and provides clear pathways for young people to grow. When the government stands as a strong partner and supporter of the younger generation, a country is far more likely to retain its talent and fully realize its potential.
How would you describe Taiwan’s approach to engaging with the international community today, and what message would you like to share with Slovakia and other Central and Eastern European partners?
Taiwan’s engagement with the international community today is focused on transforming our domestic strengths into areas for global cooperation. These include our capabilities in technology, governance, healthcare, agriculture, green energy, and local development. Rather than simply exporting these strengths, we aim to turn them into collaborative solutions that allow us and our partners to grow together.
Through this approach, Taiwan seeks to be a reliable partner—one that is built on trust, shared values, and practical cooperation. We position ourselves as a “trusted democracy,” a “trusted technology partner,” and a “trusted partner” that is committed to contributing positively to the international community.
To our friends in Slovakia and across Central and Eastern Europe, Taiwan stands ready to work together, to share experiences, and to build mutually beneficial partnerships. We look forward to deepening cooperation and growing together in a spirit of openness, trust, and shared prosperity.
ZMOS rokoval s MIRRI o living laboch v samosprávach
Bratislava – 17. mája 2026
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik rokoval so zástupcami MIRRI SR a Centra vedecko-technických informácií (CVTI) SR o pripravovanom národnom projekte living labov v samosprávach.
Projekt má umožniť pilotovanie technologických a dátových riešení priamo v mestách, najmä v oblastiach súvisiacich s kritickou infraštruktúrou. Living laby do spolupráce priniesol partner ZMOS – Smart City klub.
ZMOS a MIRRI prediskutovali možnosti využitia smart riešení, ktoré samosprávam prinášajú dáta pre lepšie rozhodovanie, plánovanie a riadenie územia.
Rokovanie sa uskutočnilo vo štvrtok 14. mája 2026 v priestoroch Kancelárie ZMOS v Bratislave. Za MIRRI SR sa ho zúčastnili Štefan Szabó a Ján Chudý, za CVTI SR Erika Jankajová. Za ZMOS sa rokovania zúčastnili predseda Jozef Božik a riaditeľka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.
Summit smart miest v Žiline ukázal, ako inovovať Slovensko
Slovensko môže byť inovatívne, ak dokáže správne využiť príležitosti. Aj to bol jeden z odkazov konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities. Tá bola v Žiline súčasťou trojdňového podujatia inDays Summit, ktoré od 12. do 14. mája privítalo zástupcov samospráv, odborníkov a záujemcov z radov verejnosti.
Návštevníci si vypočuli nielen zaujímavé diskusie, ale zoznámili sa i s praktickými príkladmi zo slovenských miest a zahraničia. Na podujatí sa predstavilo aj konzorcium STICS, ktoré ponúka možnosť prepájať aktivity v regiónoch do živého ekosystému a prinášať inovácie priamo do samospráv.
„Naším cieľom je otočiť existujúci model. Inovácie majú vznikať v mestách, nemajú byť diktované zhora. Samosprávy majú byť zadávateľmi projektov, nie len žiadateľmi,“ povedal zakladateľ Smart Cities klubu Vladimír Jurík. „Práve to chceme dosiahnuť – prepájať samosprávy, verejný sektor, odborné inštitúcie, univerzity, firmy, startupy, projekty aj aktívnych ľudí v území, pretože práve takéto prepojenia prinášajú funkčné riešenia.“
Diskusie aj konkrétne riešenia
Konferenciu Slovensko na ceste k Smart Cities v prvý deň odštartoval tradičný formát Smart Cities klubu Mayor’s café. Priestor v ňom dostali primátori, starostovia a odborníci zo samospráv, kde diskutovali aj s ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuelom Migaľom, predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Jozefom Božikom, či splnomocnencom vlády SR pre Národný a regionálny plán Ladislavom Šimkom.
Diskusia sa niesla v duchu hľadania spôsobov, ako sa zo slovenských miest môžu stať inovačné centrá.
Druhý deň konferencie sa sústredil na praktické otázky – od tých s európskym presahom až po konkrétne prípadové štúdie v menších obciach.
Hovorilo sa o tom, ako bude riešené európske financovanie v novom programovom období a čo to znamená pre smart projekty. Návštevníci sa dozvedeli, ako dopadol projekt zapojenia umelej inteligencie do komunikácie mesta Žilina, akými opatreniami môžu mestá vykročiť ku klimatickej neutralite, či ako Zlínsky kraj v ČR zvyšuje atraktivitu periférnych regiónov.
Panelová diskusia priniesla zaujímavé pohľady na víziu hostiteľského mesta v roku 2050 – diskutujúci analyzovali tri scenáre možného vývoja Žiliny v najbližšom štvrťstoročí.
Pracovníci samospráv si niektoré postupy mohli aj sami vyskúšať na paralelne bežiacom workshope.
Európsky rozmer
Na podujatí sa prezentovalo aj Slovenské transformačné a inovačné konzorcium (STICS), ktoré je partnerom Smart Cities Klubu. Predstavilo príklady dobrej praxe zo zahraničia aj spôsoby, ako môžu slovenské samosprávy profitovať z expertízy a vzájomného prepájania. Prítomní starostovia sa dozvedeli o rôznych cestách zapojenia, napríklad prostredníctvom programu STICS Follower a hovorilo sa i o jedinečnom projekte Living Labs na testovanie inovácií priamo v samosprávach. Projekt STICS je financovaný EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci Smart transformačné a inovačné konzorcium Slovensko (STICS) č. 09I02-03-V01-00011.
„Slovensko je súčasťou Európskej únie už 22 rokov. Projekty financované z fondov Európskej únie sa týkajú každého z nás. Aj podujatie summit inDays Žilina 2026 sa koná vďaka podpore Európskej únie prostredníctvom Programu Slovensko a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré prevzalo záštitu nad podujatím,“ zdôraznila európsky rozmer podujatia Zuzana Crocker, riaditeľka odboru publicity MIRRI.
Summit inDays je vlajkovým podujatím iniciatívy Smart Cities klubu. Ide o putovné podujatie. Po premiére v Žiline by mali budúci rok štafetu prevziať Michalovce.
Budúcnosť slovenských miest sa začína prepájať v Žiline!
Smart Cities Klub prichádza s iniciatívou inDays – celoslovenským formátom, ktorého ambíciou je podporovať vznik funkčných lokálnych inovačných ekosystémov.
Jeho vlajkovou loďou je inDays Summit, ktorý sa tento rok uskutoční v Žiline ako inDays Žilina 2026.
Pozvánka od Vladimíra Juríka – Zakladateľa Smart Cities Klubu
Cieľom iniciatívy je prepájať samosprávy, verejný sektor, odborné inštitúcie, univerzity, firmy, startupy, projekty aj aktívnych ľudí v území. Práve takéto prepojenie môže priniesť riešenia, ktoré nevznikajú len „zhora“, ale aj priamo v mestách a regiónoch – tam, kde sú najviac potrebné.
inDays zároveň vytvára priestor na prepájanie existujúcich iniciatív, programov a projektov, medzi ktoré patrí aj Smart transformačné a inovačné konzorcium Slovensko či možnosti podpory prostredníctvom Programu Slovensko.
Pre tohtoročný ročník sa podarilo pod jednou strechou spojiť inDays, Festival inovácií a DIM, vďaka čomu vzniká pestrý viacdňový program prepájajúci startupy, inovátorov, samosprávy, odbornú verejnosť aj obyvateľov mesta.
Žilina sa tak na niekoľko dní stane miestom, kde sa budú stretávať nápady, skúsenosti, konkrétne riešenia aj ľudia, ktorí chcú posúvať slovenské mestá a obce dopredu.
Pridajte sa k nám a poďme spoločne inovovať Slovensko.
———————————
Podujatie inDays Žilina 2026 sa koná aj vďaka podpore Európskej únie prostredníctvom Programu Slovensko.
Projekt je financovaný EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu Smart transformačné a inovačné konzorcium Slovensko (STICS), č. 09I02-03-V01-00011.