Chatbot je navrhnutý na základe modelov expertnej domény, ktoré majú jedinečný prístup k vládnym databázam a generujú odpovede a vysvetlenia.

Zmena klímy trápi mnohé samosprávy a výnimkou nie je ani Žilina. V snahe o zmiernenie jej negatívnych dopadov vyvíja žilinská radnica množstvo aktivít. Prostredníctvom projektu financovaného z Nórskych grantov sa mestu podarilo vysadiť tisícky nových stromov, zrevitalizovať parky, vybudovať zelenú strechu, zaobstarať nákup elektromobilov či osadiť zberné nádoby na biologicky rozložiteľný odpad.

Za ostatné tri roky preinvestovalo mesto Žilina viac ako 1,5 milióna eur na realizáciu viacerých zelených opatrení, ktorých zámerom bolo znižovať redukciu skleníkových plynov a zvýšiť schopnosť mesta adaptovať sa na zmenu klímy a jej dopady. „Zmena klímy sa v prostredí Žiliny prejavuje najmä zvyšovaním teploty vzduchu v letnom období, premenlivosťou úhrnov zrážok či striedaním suchých a krátkych daždivých období. Časť projektových opatrení sa preto venovala znižovaniu prehrievania urbanizovaných lokalít, napríklad početnou výsadbou stromov,“ vysvetlila projektová manažérka Mestského úradu v Žiline Ivana Stillerová. Podľa jej slov sa priamo v meste vysadilo 638 nových stromov. Okrem samotných drevín skrášlila žilinské ulice mobilná zeleň najmä v lokalitách, kde výsadba klasickej zelene nebola možná. Ekologicky sa vyriešila aj úprava mestského úradu, na ktorom sa vybudovala zelená strecha, čím došlo k ochrane pred teplotnými výkyvmi, k zadržiavaniu zrážkovej vody a k tvorbe zdravej mikroklímy.

Okrem zelenej strechy vznikol pred mestským úradom revitalizovaný priestor so zeleňou, kde si môžu obyvatelia oddýchnuť na lavičkách. Unikátne miesto na relax sa vytvorilo vďaka projektu aj v mestskej časti Trnové. Park sv. Juraja sa zmenil na biopark, ktorého súčasťou je obnovená mokraď s dreveným chodníkom. Toto územie parku pôsobí na okolie ako výrazný ekostabilizačný prvok, akumuluje zrážkovú vodu a zvyšuje biodiverzitu v okolí. K zmierneniu klimatickej zmeny prispelo tiež znovuvysadenie časti lesa v Zástraní a revitalizácia vybranej plochy v rámci Lesoparku Chrasť. „Vďaka grantu sa nám podarilo zaobstarať aj časť potrebných zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré boli umiestnené vo vybraných lokalitách mesta. Ďalšou projektovou aktivitou bol nákup dvoch elektromobilov na rozvoz stravy pre seniorov a tiež zníženie energetickej náročnosti budovy Materskej školy A. Kmeťa,“ doplnila Stillerová. Významnou súčasťou projektu je podľa jej slov i tvorba Stratégie adaptácie mesta Žilina na zmenu klímy. Ide o významný dokument, ktorý stanovil prístup k problémom súvisiacim so zmenou klímy a identifikoval opatrenia pre udržateľné fungovanie mesta Žilina v podmienkach meniacej sa klímy v priebehu 21. storočia. Ako uviedol primátor Žiliny Peter Fiabáne, zhoršujúca sa klimatická situácia a najmä zmierňovanie jej negatívnych dopadov je jednou z prioritných tém radnice už niekoľko rokov. „Vďaka projektu podporeného z nórskeho grantu sme mohli zrealizovať viacero aktivít, prostredníctvom ktorých sme prispeli v boji s klimatickými zmenami a zlepšili úroveň života našich obyvateľov. Jednotlivé kroky sme systémovo nastavili tak, aby sme mesto v súvislosti s klimatickými zmenami ochránili čo najviac. V zelených riešeniach, výsadbe zelene a ďalších klimatických opatreniach budeme pokračovať aj v budúcnosti,“ spresnil primátor.

Projekt s názvom Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy v meste Žilina bol podporený v rámci Nórskych Grantov 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Zdroj: https://zilina.sk/do-zelenych-opatreni-investovala-zilina-vyse-15-miliona-eur/

Cyklistická doprava tvorí alternatívu k čoraz neudržateľnejšej individuálnej automobilovej doprave. Zámerom samosprávy je zvýšiť podiel cyklistickej dopravy na jej území tak, aby Banskobystričanky a Banskobystričania mohli bicykel bezpečne a pohodlne využívať na dennej báze. Aktuálne mesto získalo povolenie na výstavbu viacerých úsekov cyklistických trás na dvoch najväčších banskobystrických sídliskách. Ich realizáciu plánuje financovať z mimorozpočtových zdrojov, v celkovej výške za viac ako tri milióny eur.

Mesto pod Urpínom pri navrhovaní cyklotrás vychádza z Územného generelu nemotorovej dopravy, ktorý detailne zadefinoval rozvoj cyklistickej infraštruktúry. Po zrealizovaných projektoch Hušták – Podlavice, THK – Kyjevské námestie a Medený Hámor – Strieborné námestie sa tento rok plánuje vybudovanie cyklotrasy vnútorného okruhu v Sásovej, ktorá bude financovaná z Plánu obnovy a odolnosti. Prioritou zostáva výstavba kostrovej siete cyklotrás spájajúcej jednotlivé mestské časti a práve pri týchto projektoch mesto dosiahlo významný posun.

CYKLOTRASA FONČORDA 

Cyklotrasa na Fončorde prepojí Internátnu, Tulskú, Moskovskú, Oremburskú, Mládežnícku, Družby a Okružnú ulicu, trasy sa vzájomne prepoja pri Okresnom riaditeľstve Policajného zboru na Okružnej ulici. Odtiaľ sa vybuduje, popri potoku Udurná, nový bezpečný koridor pre peších a cyklistov ku Kauflandu v Radvani, kde sa tento úsek napojí na cyklotrasu, ktorá bude viesť z centra mesta do Radvane.

„V súčasnosti máme spracovanú projektovú dokumentáciu na celú cyklotrasu na sídlisku Fončorda, ktorá má okolo 6,4 km. Rovnako je na jej veľkú väčšinu vydané aj právoplatné povolenie na výstavbu, s výnimkou úseku medzi Okresným riaditeľstvom Policajného zboru na Okružnej ulici a Kauflandom, kde je ešte potrebné doriešiť majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov,“ hovorí primátor Ján Nosko.

V procese výstavby sa počíta s rôznymi stavebnými úpravami, ako aj s doplnením dopravného značenia. Pôjde o samostatné cestičky pre cyklistov, združené chodníky pre peších a cyklistov s minimálnou šírkou troch metrov, v kombinácii s cyklistickými pruhmi na komunikáciách. 

„V rámci projektu  obnovíme a rozšírime kilometre chodníkov na území sídliska, ktoré sú dlhodobo v nevyhovujúcom stave. Za ostatné roky tak pôjde na Fončorde o ich najväčšiu opravu. Práve kvôli pripravovanému projektu sme neinvestovali do ich rekonštrukcie z mestských financií, ale plánujeme využiť peniaze z mimorozpočtových zdrojov. Ide napríklad o chodník na Okružnej ulici od ZŠ Narnia po modrý kostolík, na Internátnej ulici pri nákupnom centre Astra, na Mládežníckej ulici popri hlavnej ceste alebo o chodník od otočky MHD na Oremburskú ulicu. Okrem toho zrekonštruujeme niekoľko autobusových zastávok a vybudujeme osvetlenie, mobiliár i lavičky. Rozpočtové náklady na túto cyklotrasu sú 2,5 milióna eur. Ak ich získame z externých zdrojov, pôjde o veľkú pomoc pre mestský rozpočet,“ konštatuje Jakub Gajdošík, prvý zástupca primátora.

CYKLOTRASA CENTRUM – SÁSOVÁ 

Vlani získalo mesto z Plánu obnovy a odolnosti 1,3 milióna eur na cyklochodník vedúci ulicami Tatranská, Starohorská, Sitnianska a Rudohorská. Samospráva chce teraz pokračovať v budovaní prepojenia medzi centrom mesta a sídliskom Sásová, ktorého dĺžka bude viac ako 4,3 km. Výstavba si vyžiada takmer dva a pol milióna eur. Cyklotrasa bude začínať pri kostoloch na Námestí Š. Moysesa, pokračovať cez Kollárovu ulicu ponad Ústav na výkon väzby, celou Rudlovskou cestou na Ďumbiersku ulicu. Pri budove bývalého Aurisu sa trasa rozdelí, pričom druhý úsek má popri medokýši pokračovať cez Hornú ulicu až na Námestie slobody.

„Na prvú časť cyklotrasy od Námestia Štefana Moysesa po koniec Rudlovskej cesty už máme povolenie na výstavbu. Aj v tomto prípade sa mesto uchádza o mimorozpočtové zdroje z Plánu obnovy a odolnosti. V úseku od budovy Aurisu po Námestie slobody v súčasnosti realizujeme majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov a následne požiadame o vydanie stavebného povolenia,“ poznamenal Vladimír Brieda, vedúci Oddelenia implementácie projektov MsÚ v Banskej Bystrici. 

V rámci tohto projektu dôjde k zmene dopravného režimu na Kollárovej ulici nad Ústavom na výkon väzby. Po novom to bude jednosmerná ulica v opačnom smere, ako je Skuteckého ulica, čo umožní vytvoriť samostatnú bezpečnú cyklotrasu aj s možnosťou parkovania. Súčasťou vybudovania cyklotrasy je kompletná rekonštrukcia Kollárovej ulice. Cieľom samosprávy je bezpečne spojiť Sásovú s centrom mesta pre cyklistov a peších. Preto súčasťou tretej etapy bude vzájomné prepojenie časti od Rudohorskej po Ďumbiersku ulicu, ktorá sa aktuálne projektovo pripravuje. Vytvorí sa tak bezpečný koridor pre cyklistov a chodcov z najväčšieho banskobystrického sídliska do centra. Okrem cyklotrasy pribudne osvetlenie, mobiliár či dopravné značenie. Na jednom z miest vznikne aj autobusová zastávka viedenského typu, ktorá umožní bezpečný prejazd cyklistov cez zastávku.

„Verím, že tak ako sa nám v rámci prvej výzvy podarilo získať viac ako 1,3 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti s projektom cyklotrasy v Sásovej, ktorá sieťuje bezpečnou cyklotrasou podstatnú časť sídliska, budeme úspešní aj tentokrát. O financie žiadame znova z Plánu obnovy a odolnosti. Na cyklotrasu v Sásovej chceme získať viac ako 960-tisíc eur a na vybudovanie cyklotrasy na Fončorde vyše 2,5 milióna eur. Už teraz môžem povedať, že v niektorých úsekoch budú mať cyklisti vytvorené lepšie a komfortnejšie podmienky oproti návrhu, ktorý bol pôvodne spracovaný v Územnom genereli nemotorovej dopravy. Vďaka pripojeniu Fončordy a Sásovej na kostrovú sieť cyklotrás spojíme tieto mestské časti s centrom, a tak výrazne zvýšime bezpečnosť pri pohybe cyklistov a chodcov v týchto lokalitách,“

Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2024/mesto-ma-hotove-projekty-cyklotras-na-foncorde-a-v-sasovej-ziada-o-financie-z-planu-obnovy-a-odolnosti/

Globálne množstvo odpadu stúpa závratnou rýchlosťou a jeho skládkovanie ohrozuje životné prostredie aj zdravie ľudí. Jednou z ciest, ako skládky obmedziť, je zber bioodpadu. Na Slovensku sa osvedčil a množstvo zmesového odpadu vďaka nemu historicky kleslo. Slováci ho napriek tomu produkujú nadmieru. Cestu, ako zlepšiť trend, portálu EURACTIV Slovensko opísali tri slovenské mestá. 

Svet sa topí v odpade a tento trend má čoraz zhoršujúci sa charakter. Podľa správy Environmentálneho programu OSN (UNEP) globálna produkcia komunálneho odpadu v roku 2023 dovŕšila 2,3 miliardy ton.

Podľa jej súčasných prognóz sa tento údaj len ďalej znásobí a do druhej polovice storočia vstúpime s celosvetovou produkciou odpadu v objeme 3,8 miliardy ton.

Autori správy apelujú, že je nevyhnutné, aby svet prešiel na prístup nulového odpadu, a zároveň zlepšil spôsob, ako nakladá s už vzniknutými zvyškami. Ročne totiž v dôsledku zlého zaobchádzania s odpadom, napríklad skládkovaním, zomrie od 400-tisíc do milióna ľudí.

Najväčší podiel v skládkovaní komunálneho odpadu má zmesový odpad, a ako pre EURACTIV Slovensko vysvetlila Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), jedným z kľúčových opatrení na znižovanie jeho množstva je zber kuchynského odpadu.

Portál EURACTIV Slovensko kontaktoval slovenské mestá, ktoré v poslednom čase evidovali u svojich obyvateľov zvýšený záujem o jeho recykláciu. Vedenie Pezinka, Nitry a Komárna sa zhodli na tom, že im predovšetkým pomohla kampaň aj čo najväčšia prístupnosť občanov k separovacím nástrojom.

Pezinok: Zber treba stále pripomínať, uľahčiť a vylepšovať

Povinnosť zberu kuchynského odpadu je na Slovensku platná od roku 2021. Od jej zavedenia historicky kleslo množstvo zmesového odpadu pod jeden milión ton. Slováci sa napriek tomu radia medzi lídrov v jeho celkovom náraste – od roku 2014 do roku 2021 u nás vzrástol o 55 percent.

Niektorým mestám sa navyše nedarí zvyšovať podiel zberu, alebo dokonca evidujú jeho pokles. Príkladom je Žilina, kde sa podľa Zuzany Ondrášovej z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou miera vytriedenia odpadu z roka na rok znižuje.

To však nie je prípad Pezinka. Vedenie mesta informovalo, že o triedenie kuchynského bioodpadu majú obyvatelia čoraz väčší záujem. Pred spustením povinného zberu tvoril 40 – 60 percent komunálneho odpadu, ktorý napokon končil na skládke. Od zavedenia zberu eviduje každoročný nárast jeho separácie – 337 ton za rok 2021, 338 ton za rok 2022 a 358 ton vlani.

Tamojšia referentka životného prostredia Jana Guštafiková pre EURACTIV Slovensko vysvetlila, že zvýšiť záujem Pezinčanov sa im podarilo „opakovaným pripomínaním cez sociálne siete, webstránku mesta, mestské noviny a televíziu, ako aj bezplatným prideľovaním vreciek na kuchynský odpad“. Tie si môžu občania bezplatne prísť prevziať na mestskom úrade.

„Kuchynský biologicky rozložiteľný odpad zbierame priamo od rodinných domov a na každom stojisku je preň vyhradená nádoba. Tam, kde bola nádoba pravidelne preplnená, sme doplnili ďalšiu,“ vysvetľuje kroky mesta.

„Využili sme finančné prostriedky z Environmentálneho fondu za triedený zber. Obyvateľov teda finančne nezaťažujeme a vrecká na zber im poskytujeme bezplatne.“

Spomína, že spočiatku čelili častým problémom, ktoré zber sprevádzajú – znečistenie nádob a ich zápach cez leto. „Preto sme pristúpili k zmene a nádoby sa pri každom vývoze menia za prázdne a čisté,“ dopĺňa Guštafiková.

Mesto si uvedomuje ekologický a ekonomický potenciál kuchynského odpadu, a preto ho odváža do bioplynovej stanice v Budči. Tam je zhodnotený do podoby elektrickej energie, digestátu a tepla.

Podobný prístup aj pod Zoborom

Nitra za posledné tri roky eviduje významný nárast separácie kuchynského bioodpadu – zo 450 ton v roku 2021 sa v ďalšom roku dostala na 914 ton. V uplynulom roku 2023 dosiahla 954 ton vyzbieraného odpadu.

Rovnako ako v Pezinku, aj tunajšie vedenie pravidelne komunikuje témy zamerané na podporu separovania odpadu na sociálnych sieťach mesta, webstránke alebo Radničných novinách. Podľa vedúcej odboru komunikácie Nitry Lenky Marekovej určite pomohlo, že obyvateľom od začiatku vytvorili vhodné podmienky na triedenie.

„Pri zavádzaní hnedých nádob kuchynského bioodpadu sme obyvateľom s trvalým pobytom alebo vlastníkom nehnuteľnosti v Nitre dali bezplatne vedierko na odpad. Zároveň sme vo vybraných lokalitách vybudovali kompostéry,“ priblížila Mareková portálu EURACTIV Slovensko.

Napriek zlepšujúcemu sa trendu mesto v tlačovej správe o celkovom stave recyklácie spomína, že najväčší podiel odpadu, ktorý mohol byť vyseparovaný a nebol, tvoril v Nitre záhradný odpad, plasty, textil a kuchynský odpad. Potenciál na ďalšie zlepšenie preto ostáva naďalej vysoký.

Komárno sa pochválilo míľnikom

Vedenie Komárna oznámilo, že sa mu za uplynulý rok podarilo vytriediť rekordné množstvo celkového odpadu, vyše päťtisíc ton, a dosiahlo mieru separácie, aká sa mu ešte nikdy predtým nepodarila.

V prípade kuchynského bioodpadu sa mu za posledné tri roky podarilo postupne vytriediť 69 ton v roku 2021, 338 ton v roku 2022 a 314 ton vlani. Mierny pokles pripisuje zmene poskytovateľa služby, ktorý bioodpad odváža:

„Došlo k určitým ťažkostiam, ktoré ovplyvnili výsledok,“ uviedla Anna Szabóová z kancelárie primátora portálu EURACTIV Slovensko s tým, že objem vyseparovaného bioodpadu by bol inak oveľa väčší.

„Spustili sme kampaň, aby sa do triedenia zapojilo viac ľudí. Monitorujeme to aj v inštitúciách patriacich mestu a v školách sme vyhlásili špeciálny program, aby sme zabezpečili čo najvyššiu mieru separácie,“ priblížila iniciatívy mesta Szabóová.

Komárno podľa nej zároveň pracuje na vybudovaní bioplynovej stanice, vďaka čomu by sa kuchynský odpad stal popri kaloch z čističiek odpadových vôd užitočným zdrojom energie.

„Dúfame, že ak ľudia pochopia, že separovanie kuchynského odpadu pomáha nielen šetriť peniaze, ale môže priniesť aj príjmy pre mesto, zapojí sa do neho čoraz viac ľudí,“ dodala predstaviteľka mesta.

Najdôležitejšie je odpadu predísť

Pre samosprávy, ktorým sa nedarí motivovať svojich obyvateľov k zberu, odporúčajú oslovené mestá rôzne tipy. Pezinok ich tlmočí hlavne samotným obyvateľom. Podľa neho je prvým krokom „vždy vytvoriť čo najmenej odpadu“.

To je názor aj Európskej únie, ktorá tento prístup vo vzťahu k odpadom považuje za najekologickejší. Na pomyselné druhé miesto stavia jeho opätovné využitie a na tretie recykláciu.

„Prípravu jedla si treba naplánovať tak, aby vzniklo čo najmenej prebytkov. Ďalej je potrebné kuchynský odpad vhodný do kompostérov dávať práve do nich a vytvoriť si kompost pre vlastnú záhradu,“ hovorí Guštafiková.

Vysvetľuje, že pri takýchto krokoch môže mesto zaznamenať zníženie kuchynského odpadu vyhodeného do vreciek/košov. „Ide však o pozitívny pokles a skôr by nás to malo tešiť. Dôležité je zistiť, koľko kuchynského odpadu je v zmesovom odpade,“ dodala referentka životného prostredia.

Nitra apeluje na čo najväčšiu efektívnosť zberu: „Určite je dôležité vytvárať čo najvhodnejšie podmienky pre obyvateľa. Preto naďalej bezplatne poskytujeme vedierka na kuchynský odpad, nie len pre tých, ktorí si ich prídu vyzdvihnúť po prvý raz, ale aj pre tých, ktorí majú svoje už opotrebované,“ uzavrela Mareková z mestského úradu v Nitre.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/poda/news/svetovy-objem-odpadu-dosahuje-rekordy-varuje-osn-slovenske-mesta-ho-separuju-roznym-tempom/