Fínske mestá skúmajú potenciál opätovného využitia umelej trávy

Brezno spustilo mobilnú aplikáciu, ktorá umožní sledovať aktuálny stav a kvalitu životného prostredia

Niekoľko stoviek inteligentných senzorov už monitoruje kvalitu ovzdušia a ďalšie dôležité meteorologické parametre v rámci celého mesta. Cieľom projektu, na ktorý Brezno získalo zdroje z Nórskych grantov, je ochrana a zlepšenie verejného zdravia.

Hustá sieť špeciálnych snímačov aktuálne generuje mimoriadne presnú mapu stavu merateľných ukazovateľov, ktorá vedeniu mesta pomôže pri plánovaní preventívnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov.

Údaje pre kvalifikované rozhodnutia

Breznianska samospráva koncom minulého roka pristúpila k realizácii opatrení zameraných na online monitoring znečistenia životného prostredia. V uliciach mesta preto nainštalovala celkovo 560 špeciálnych senzorov, ktoré dokážu okrem teploty, relatívnej vlhkosti a barometrického tlaku vyhodnotiť aj stav kvality ovzdušia. Brezno na tento účel získalo externé zdroje z Nórskeho finančného mechanizmu vo výške takmer 150 tisíc eur.

„Keďže znečistenie ovzdušia v meste a jeho okolí predstavuje významnú hrozbu pre ľudské zdravie a kvalitu života obyvateľov, na základe nameraných údajov bude možné robiť kvalifikované rozhodnutia napríklad v zmysle potreby výsadby zelene, zmeny organizácie dopravy či cieleného pátrania po zdrojoch znečistenia v konkrétnych častiach mesta,“ vyzdvihol prínosy projektu primátor Tomáš Abel.

K dispozícii 24/7

Jednotlivé senzory sú osadené na stĺpoch verejného osvetlenia vo vzdialenosti nie väčšej ako 100 metrov od seba, čo vytvára mimoriadne presnú mapu meraných parametrov. „Tie umožnia objektívne a podrobne spracovať zoznam rizikových lokalít ako sú tzv. ostrovy tepla, informovať o relatívnom stave ovzdušia v rámci mesta, predpovedať zhoršovanie alebo zlepšovanie stavu životného prostredia, presnejšie určiť plán dopravy a údržby ciest alebo generovať výstrahy pri náhlom zhoršení stavu životného prostredia,“ doplnila vedúca odboru riadenia projektov Milada Šimkovičová.

Inteligentné snímače sú totiž v nepretržitej prevádzke a namerané dáta zaznamenávajú 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Údaje z nich sa automaticky prenášajú v pravidelných intervaloch na centrálny server a do aplikácie, prostredníctvom ktorej ich môže sledovať už aj široká verejnosť.

Brezno Smart City Sensors

Mesto koncom januára spustilo novú mobilnú aplikáciu s názvom Brezno Smart City Sensors, ktorá umožňuje jej užívateľom kontrolovať stav životného prostredia v Brezne. Po stiahnutí sa v telefóne zobrazí mapa všetkých senzorov nainštalovaných v meste, z ktorej je možné vybrať konkrétny snímač a sledovať jeho údaje o nameranej teplote, relatívnej vlhkosti a tlaku vzduchu v reálnom čase. Užívateľ si zároveň môže zvoliť časové rozpätie meraní od 6 hodín až po päť rokov a porovnať tak súčasný stav s minulosťou, prípadne aj s inými časťami mesta.

Cieľom samosprávy je postupne rozšíriť monitorovaciu sieť až na 1000 senzorov, vďaka ktorým bude schopná ešte komplexnejšie vyhodnotiť aktuálny stav a kvalitu životného prostredia, a včas tak prijať preventívne opatrenia vhodné pre konkrétne lokality na svojom území.

Zdroj: https://www.brezno.sk/brezno-spustilo-mobilnu-aplikaciu-ktora-umozni-sledovat-aktualny-stav-a-kvalitu-zivotneho-prostredia/?f=

Košice získajú externé finančné zdroje na energetický manažment svojich budov

Metropola východu uspela v druhom kole výzvy „Pilotné mestá“, vyhlásenej pre členov Misie EÚ 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest. Vďaka tomu získa mesto externé zdroje vo výške 434 036,25 eur na zlepšenie energetického manažment mestských budov.

Košice sa zapojili do dvojročného programu NetZeroCities Pilot Cities Programme, financovaného z EÚ. Spoločne s mestom Bratislava a ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj získajú finančnú a metodickú podporu na projekt Building Power: Reducing Building Emissions and Energy Use in Bratislava and Košice (Energetika budov: Znižovanie emisií a spotreby energie budov v Bratislave a Košiciach). Spolu s ďalšími 26 pilotnými mestami zavedú inovatívne opatrenia na urýchlenie procesov v oblasti klímy a dekarbonizácie.

Košice spolu s Bratislavou a ETP Slovensko zrealizujú širokú škálu aktivít a opatrení, ako sú zlepšenie energetického manažmentu mestských budov, spolupráca s podnikateľským sektorom či práca s obyvateľmi, ktorí môžu čeliť energetickej chudobe. V rámci programu pilotných miest budú Košice testovať nové prístupy k zmene spôsobu života, práce, k zlepšovaniu svojich budov a podobne. Budú pritom stavať na viacerých nástrojoch zmeny vrátane správy, financovania a legislatívy.

Program pilotných miest združuje celkovo 79 metropol, ktoré uspeli v dvoch kolách tejto výzvy. Je to príležitosť na vzájomné zdieľanie poznatkov, skúseností a možnosť využiť riešenia, ktoré fungujú v podobných kontextoch v iných mestách. To v konečnom dôsledku povedie k zrýchlenému prechodu ku klimatickej neutralite v celej Európe.

„Som rád, že niekoľkoročná snaha mesta Košice v rámci aktivít zeleného mesta vyvrcholila účasťou v Misii EÚ 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest a dala nám možnosť uchádzať sa a získať externé zdroje pre rozvoj mesta a zelených technológií. Vďaka tomu sme sa mohli uchádzať aj o tieto dodatočné zdroje, ktoré prispejú k rozvoju mesta,“ povedal k úspechu vo výzve námestník primátora mesta Košice Marcel Gibóda.

Zdroj: https://www.kosice.sk/clanok/kosice-ziskaju-externe-financne-zdroje-na-energeticky-manazment-svojich-budov

Žilina vlani ušetrila pri verejných obstarávaniach vyše 7,4 milióna eur

Žilinskej radnici sa v roku 2023 podarilo ušetriť vďaka verejným obstarávaniam viac ako 7,4 milióna eur, keď zákazky v predpokladanej hodnote 23,5 milióna eur zazmluvnila v objeme vo výške viac ako 16 miliónov eur.

Oddelenie verejného obstarávania Mestského úradu v Žiline zrealizovalo za minulý rok celkovo 138 verejných obstarávaní, čo bolo o 17 viac ako v roku 2022. Zo všetkých 138 obstarávaní sa najčastejšie súťažilo formou zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré predstavovali až  75 %, nasledovali nadlimitné zákazky (15 %) a podlimitné zákazky (10 %). Najčastejšie sa obstarávali služby, ktoré tvorili 45 % z celkového počtu, po nich nasledovali tovary (35 %) a následne stavebné práce (20 %). „Predpokladané hodnoty všetkých minuloročných zákaziek boli vyčíslené na 23,5 milióna eur, elektronické procesy túto sumu výrazne znížili. Vysúťažené ceny, teda i finálne zazmluvnené hodnoty dosiahli sumu približne 16 miliónov eur, čo je ušetrený obrovský balík peňazí,“ uviedol žilinský primátor Peter Fiabáne.

„Pri procesoch verejného obstarávania využívame štátny systém elektronickej platformy verejného obstarávania, ktorý zaručuje absolútnu transparentnosť a ktorým sa eliminuje možnosť akéhokoľvek zasahovania do samotných procesov verejného obstarávania zo strany mesta alebo jeho zamestnancov,“ vysvetlil Pavel Scheber, vedúci oddelenia verejného obstarávania Mestského úradu v Žiline. Doplnil, že žilinská samospráva vlani zrealizovala jediné verejné obstarávanie bez zverejnenia, a to z dôvodu ochrany autorských práv projektanta, ktorý vzišiel z otvorenej súťaže návrhov.

Mesto Žilina už piaty rok úspešne využíva systém informovania podnikateľov o vyhlásení jednotlivých zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré je povinné mesto realizovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. „Z dôvodu maximalizácie transparentnosti ponúkame všetkým záujemcom o mestské zákazky registráciu v  internom distribučnom zozname kontaktov, prostredníctvom ktorého iniciatívne informujeme o všetkých vyhlásených verejných obstarávaniach bez toho, aby záujemca musel tieto zákazky prácne hľadať vo vestníku verejného obstarávania,“ spresnil primátor.

Zdroj: https://zilina.sk/zilina-vlani-usetrila-pri-verejnych-obstaravaniach-vyse-74-miliona-eur/

Dubnici sa podarilo to, čo mnohým samosprávam nie. V roku 2024 plánuje hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom

Šetrenie a úsporné opatrenia, zvyšovanie príjmov, rozumné investovanie, ale aj hospodárne nakladanie s verejnými financiami či niektoré menej populárne opatrenia v podobe mierneho zvyšovania daní a poplatkov. To je kľúč, vďaka ktorému Dubnica nad Váhom ako jedna z mála samospráv dokáže po rokoch kríz, inflácie a zdražovania naďalej hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. O ňom nám viac v rozhovore prezradil vedúci ekonomického oddelenia Marián Michalička.

Prečo je pre samosprávu dôležité hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom?

Je to priamo legislatívna požiadavka. Obce a mestá musia mať vyrovnané rozpočty, aby nezvyšovali dlh štátu. Ak by sa aj stalo, že nie je možné zostaviť vyrovnaný rozpočet, môže si mesto vziať komerčný úver a tento schodok vyrovnať. Tu je však dôležité sledovať, čo schodok spôsobilo. Či sú to napr. požiadavky na nové investičné akcie alebo zvýšené náklady na energie či inflácia, ako tomu bolo pri príprave rozpočtu pre rok 2023. Vtedy je potrebné uvažovať „sedliacky“ a zvážiť, či zadlženie mesta doslova stojí za to.

Dubnica je v tomto ohľade mimoriadne zdravou samosprávou. Dávame prednosť nenávratným zdrojom financovania, grantom alebo financovaniu z rezortných nástrojov ako envirofond či fond rozvoja bývania.

V minulom roku samospráva ponúkla vďaka rekonštrukcii budovy prvé nájomné byty.

V roku 2024 hospodárime s 36,5 mil. eur. Čo predstavuje najväčší zdroj príjmov mesta a čo, naopak, výdavkov?

Príjmy by som rozdelil zhruba na tretiny – prvou sú daňové príjmy, druhou tie nedaňové, teda rôzne poplatky, výber vstupného, členského či napr. školného. Tretia časť financuje investičné aktivity. Sú to kapitálové granty a zdroje z rezervného fondu.

Výdavková časť je štruktúrovanejšia, ale kvôli prehľadu by som ju rozdelil znova iba na väčšie celky, a to investičný rozpočet, mzdové náklady a prevádzkové náklady mestských nehnuteľností ako napr. materiál, energie, dotácie, príspevky a podobne.

S akým výpadkom v podobe škrtu príjmov, resp. nárastu výdavkov sa ako mesto musíme v tomto roku vyrovnať? Ako to ovplyvní život Dubničanov?

Nespomínam si, že by niekedy v minulosti bola situácia taká dramatická, že by nedostatok financií v mestských rozpočtoch ohrozoval existenciu športových klubov alebo činnosť neziskových organizácií.

Len Dubnici nad Váhom štát za posledné dva roky nevyplatil na tzv. podielovej dani približne 3 milióny eur, s ktorými sme v rozpočte počítali. Zároveň direktívne zasahuje aj do výdavkovej strany rozpočtu tým, že zákonom odsúhlasí napr. zvýšenie miezd vo verejnej správe, pričom tento „povinný“ výdavok nekompenzuje.

Dubničanov – či už občanov alebo firiem, sa zmeny v rozpočte pre rok 2024 dotknú cez minimálny a absolútne nevyhnutný rast dane z nehnuteľností. Schválený 15 % rast je veľkým kompromisom. Samosprávy v Trenčianskom kraji zvyšovali dane rádovo v desiatkach percent, na Slovensku nie sú výnimkou mestá, ktoré upravovali dane v stovkách percent. Je to z našej strany signál, že napriek ťažkostiam s financovaním základných funkcií mesta nechceme všetko preniesť na plecia občanov a firiem. Je tiež potrebné si uvedomiť, že tento nárast pri štandardnom 3-izbovom byte s výmerou 65 m2 predstavuje 3,90 EUR za rok. Napriek tomu sa stretávame aj s negatívnymi reakciami, ktoré sú však sprievodným javom každého zvyšovania daní a poplatkov.

Poplatok za odpady narastie v roku 2024 o 5 %, čo bude v najčastejšom prípade približne o 2 eurá na osobu a rok. Je dôležité spomenúť, že mestá a obce majú zákonnú povinnosť rozdeliť všetky náklady spojené s odpadovým hospodárstvom medzi občanov mesta a nesmú ich nijako dotovať. Pri raste minimálnej mzdy, dlhodobo vysokých cenách pohonných hmôt a pri rastúcom poplatku za uloženie tony odpadu na skládku bolo nevyhnutné prepočítať nové náklady a premietnuť ich do výšky poplatku.

Rozumieme tomu, že každý vníma hodnotu peňazí rôzne a v niektorých prípadoch aj 10 eur zaplatených naviac mestu môže v rodinných rozpočtoch chýbať. Preto zvyšujeme úľavu na dani z nehnuteľností pre seniorov nad 70 rokov na 30 % a rozširujeme túto úľavu aj na držiteľov preukazu ZŤP a ZŤP-S.

Z úst mnohých predstaviteľov samospráv počúvame, že mestá a obce budú len kúriť či svietiť. Inými slovami, obmedzia svoje služby na celkom základné funkcie samosprávy. V dubnickom rozpočte však sú aj na tento rok naplánované niektoré investície. Koľko plánuje mesto preinvestovať?

Povinností, ktoré prešli na samosprávy bez dodatočného financovania od štátu, je viacero. Dotujeme súkromné školské zariadenia či neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb. Ak by sme mali poskytovať služby v oblasti ochrany životného prostredia, matriky, či na úseku dopravy, ktoré priamo financuje štát, poskytovali by sme ich odhadom len 4-5 mesiacov v roku. Na také obdobie nám štát poskytuje zdroje. Preto sa starostovia a primátori verejne obávajú o riadny chod úradov.

Ako som už spomínal, tlak na výdavky investičného rozpočtu sa snažíme znižovať použitím externých zdrojov a pre rok 2024 je v pláne takto použiť takmer 5,5 milióna eur. Na ostatné investičné akcie v objeme približne 4,8 milióna eur máme pripravené zdroje rezervného fondu.

Ktoré naplánované investície patria k tým najzásadnejším?

Plánovaných investičných akcií je viac ako 30. Z tých zásadnejších by som určite spomenul rekonštrukciu Chateau Mignon, rekonštrukciu športovísk vo vnútroblokoch či plošnú rekonštrukciu komunikácií a chodníkov v rámci celého mesta.

Chaeau Mignon

Do ktorej oblasti poprúdi najviac financií?

Vo finančnom vyjadrení to bude práve spomínaný historický záhradníkov dom v parku J. B. Magina. Hodnota rekonštrukcie je takmer 2 milióny eur, hradená však bude z prostriedkov Plánu obnovy Ministerstva dopravy a výstavby SR. Na rekonštrukciu komunikácií a chodníkov máme ambíciu použiť približne 1 milión eur.

Okrem investícií, teda kapitálových výdavkov, tvoria podstatnú časť nákladov mesta bežné prevádzkové náklady a chod organizácií. Ktorá oblasť mesto najviac vyťažuje?

Ak by sme posudzovali výdavky z hľadiska ich alokácie, najviac prostriedkov v rámci bežného rozpočtu putuje do školstva. Prevádzku základných škôl plne financuje štát, na pleciach samosprávy však zostávajú materské školy, školské kluby detí, školské jedálne, základné umelecké školy a centrá voľného času. Ich prevádzka stojí takmer 5,2 milióna EUR, z toho príspevok štátu je necelých 4,2 milióna EUR. Aby tieto zariadenia fungovali tak, ako sú deti a rodičia zvyknutí, musíme ich v roku 2024 dotovať z rozpočtu mesta sumou vyššou ako 1 milión EUR.

Sídlo Základnej umeleckej školy Dubnica nad Váhom

Zvyšovanie daní a poplatkov je medzi ľuďmi nepopulárne, no ak by mesto neprispôsobovalo výšku daní a poplatkov realite, muselo by obmedziť služby, resp. prestať investovať a sústrediť sa len na údržbu. To by napokon asi tiež nikoho nepotešilo.

Ako som už spomenul, rast poplatkov za komunálny odpad nie je v réžii mesta. Daňovú politiku sa snažíme realizovať citlivo s ohľadom na konečnú záťaž domácností. Investícia do mesta nie je len o výstavbe nových objektov či rekonštrukcii chodníkov a ciest. Chceme poskytnúť obyvateľom mesta aj zážitky, dávať im možnosť navštíviť v Dubnici kvalitné kultúrne podujatia a popri každodenných povinnostiach im vytvoriť priestor na stretnutie s rodinou či známymi na dobrom koncerte, či peknom divadelnom predstavení. Súčasťou našej práce je hľadať túto rovnováhu a robiť z Dubnice nad Váhom lepšie mesto pre spokojný život jej obyvateľov.

Mestu sa darí aj v získavaní mimorozpočtový zdrojov. S akým objemom rátame v roku 2024?

V roku 2024 počítame s prostriedkami plánu obnovy pri rekonštrukcii Chateau Mignon v objeme 1,7 milióna EUR. V prípade úspechu pri zapojení sa do ďalšej výzvy by malo na účet mesta prísť aj viac ako 1,9 milióna EUR na zníženie energetickej náročnosti budovy mestského úradu. Budeme aktívni aj pri súboji o prostriedky z grantov integrovanej územnej stratégie v sume 975-tis. eur. Pokračujeme v rozbehnutom projekte Moderné mesto, kde predpokladáme príjem vo výške 500-tis. eur.

Okrem grantov využívame aj prostriedky štátneho fondu rozvoja bývania. Pre rok 2024 už máme takto zmluvne zabezpečených viac ako 1 milión eur. Len pripomínam, že rovnako financujeme aj rekonštrukciu zariadenia pre seniorov, kde čerpáme úver vo výške viac ako 3 milióny eur.

Po úspešnom prefinancovaní rekonštrukcie technológie chladenia na zimnom štadióne z prostriedkov envirofondu v sume takmer 950-tis. eur chceme rovnakým spôsobom financovať aj rekonštrukciu verejného osvetlenia v mestskej časti Prejta.

Prečo sú nevyhnutné v priebehu roka zmeny aktuálneho rozpočtu?

Rozpočet musí reflektovať aktuálnu situáciu nielen v podmienkach mesta, ale aj v rámci hospodárskeho vývoja celej slovenskej ekonomiky. Dotýkajú sa nás rastúce ceny, konflikt na Ukrajine, energetická kríza, či parlamentné voľby – jednoducho všetko to, čo ovplyvňuje chod štátu.

Ak napr. získame grant, ktorý v rozpočte nebol, pridáme do výdavkov projekt, ktorý týmto grantom zaplatíme. Ak nám poskytne štát dotáciu na energie, prostriedky pôvodne určené na účty za elektrinu môžeme použiť na iný účel.

Zdroj: https://www.dubnica.eu/udalosti-v-meste/aktuality/dubnici-sa-podarilo-to-co-mnohym-samospravam-nie-v-roku-2024-planuje-hospodarit-s-vyrovnanym-rozpoctom-3249sk.html

Pozvánka na GreenTech Days meet Future of Building 2024

V mene CVTI SR a projektu Enterprise Europe Network Vás srdečne pozývame na podujatie GreenTech Days meet Future of Building 2024 organizované WKÖ AUSSENWIRTSCHAFT AUSTRIA ADVANTAGE AUSTRIAEnterprise Europe Network Austria a ďalšími partnermi.

Spoločnosti a experti z viac ako 80 krajín budú spájať témy, projekty a produkty v sektore zelených technológií a stavebníctva.

Kedy: 17-18. apríl 2024
Kde: Viedeň, Rakúsko / hybrid
Registrácia: tu
Sektor: zelené technológie, stavebníctvo
Vstup: zadarmo, prečítajte si podmienky a možnosti vystavovania: tu

Hlavné témy

Prostredie: odpadové hospodárstvo, recyklácia, obehové hospodárstvo, odpad na energiu, efektívnosť zdrojov, vodné hospodárstvo, zásobovanie vodou, čistenie odpadových vôd, čistenie odpadových vôd, filtračné systémy atď.

Energia: vodná energia, veterná energia, solárna a fotovoltaická energia, biomasa, biopalivá, bioplyn, tepelné čerpadlá, geotermálna energia, vodík, skladovanie energie atď.
Efektívnosť/zelená budova: plánovacie služby, architektúra, urbanizmus, technológie budov, energeticky úsporné budovy, stavebné materiály, izolačné materiály atď.

Stavba/infraštruktúra: špičkové pokroky v stavebníctve a infraštruktúre, vrátane najmodernejších stavebných materiálov, inovatívnych stavebných metód, plánovacích stratégií zameraných na budúcnosť, integrácie robotiky, techník stavieb z dreva a dreva, interdisciplinárnej spolupráce a mnohých ďalších.

Prečo sa zúčastniť?

  • Toto podujatie spája až 1 000 odborníkov a spoločností z viac ako 80 krajín.
  • Preskúmajte svoje exportné príležitosti a vytvorte nové obchodné spojenia.
  • Využite B2B platformu a naplánujte si svoje stretnutia.
  • Nájdite nových medzinárodných obchodných partnerov a odborníkov!
  • Staňte sa vystavovateľom alebo sponzorom a prezentujte svoje produkty alebo služby.
  • Využite trh na výmenu informácií o obchodných príležitostiach.

Podujatie sa koná v rámci go-international, spoločnej iniciatívy rakúskeho spolkového ministerstva práce a hospodárstva a rakúskej spolkovej hospodárskej komory. Pred podujatím GreenTech Days meet Future of Building 2024, ste vítaní navštíviť Viedensky kongres o trvalo udržateľnom budovaní BauZ! V dňoch 15-16.4.2024. Účastníci GreenTech Days získajú zľavnenú vstupenku na BauZ! Konferencia – registrácia tu: BauZ! | Medzinárodný kongres 15. + 16. apríla 2024

Newsletter Smart Cities klubu 01/2024

Metro v Seoulu má za cieľ znížiť znečistenie v halách o viac ako tretinu

Automobilky: Z plánu obnovy by mali ísť dotácie na elektroautá aj na domáce nabíjačky

Automobilky na Slovensku budú vyrábať čoraz viac elektroáut, tie sú však pre Slovákov neatraktívne. Pomôcť by mohli dotácie nielen na kúpu elektromobilu, hybridu či nabíjačky, ale aj zníženie diaľničného poplatku, nižšie dane pre služobné elektroautá či výhodnejšie domáce nabíjanie.

Slovensko v autopriemysle kraľuje takmer všetkým rebríčkom. Zväz automobilového priemyslu (ZAP) hodnotí, že naďalej zostávame svetovým lídrom vo výrobe vozidiel na obyvateľa. Podľa jeho dát sa na Slovensku vyrobí 198 áut na tisíc obyvateľov.

Slovensko sa okrem toho radí aj medzi najlepšie krajiny, čo sa týka produktivity zamestnancov automobiliek – počet vozidiel vyrobených na jedného pracovníka dosiahol hodnotu 12,6.

Sektor dáva prácu až vyše 170-tisíc ľuďom, v rámci dodávateľských reťazcov zamestnáva až 255-tisíc ľudí. Autopriemysel sa podieľa na celkových tržbách v priemysle 46,5 percentom, na vývoze je to 41,4 percenta.

Na vysokých hodnotách zostávajú aj ostatné ekonomické ukazovatele. V jednom sú však Slováci na poslednom mieste. Ako nedávno informovala Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA), Slováci si kupujú elektromobily najmenej zo všetkých Európanov.

Zlý výsledok, pozitívny trend

Podľa oboch organizácií je Slovensko v registrácii elektromobilov na tom najhoršie v rámci Európskej únie. Kým od januára do novembra 2023 bol priemer EÚ 14,2 percenta zaregistrovaných vozidiel, podľa ZAP Slovensko dosahovalo len 2,6 percenta.

Predbehli nás tak aj susední Česi (tri percentá), Poliaci (3,6 percenta) aj Maďari (10,6 percenta). Podľa SEVA bolo k 31. decembru 2023 v evidencii vozidiel na Slovensku vedených presne 10 273 osobných a malých úžitkových batériových elektromobilov.

Zároveň však poukazuje na pozitívny trend, keďže v priebehu minulého roka takýchto vozidiel pribudlo 4 293 (teda o 87 percent viac ako v roku 2022) a flotila elektromobilov kategórie M1 a N1 (osobné autá a malé dodávky) sa tak rozšírila o 70 percent.

ZAP na posilnenie elektromobility na Slovensku odporúča využiť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti spolu s ďalšími opatreniami od štátu.

Medzi kroky, ktoré sa ukázali byť efektívne napríklad v Rakúsku či Nemecku, radí zaviesť podporu pri kúpe batériového elektrického vozidla vo výške päťtisíc eur, trojtisícovú podporu na kúpu hybridného vozidla či tisíceurovú podporu na zriadenie súkromnej nabíjacej stanice.

Za diskusiu podľa nich stojí aj možná podpora pri pripojení na fotovoltiku. Všetky tieto spomínané opatrenia by podľa nich bolo vhodné financovať z plánu obnovy.

Medzi iné osvedčené opatrenia, ktoré by ľudia okamžite pocítili, radí ZAP dočasnú úľavu z diaľničného poplatku, zrušenie zdanenia firemného elektromobilu pre fyzické osoby a zmenu pravidiel zúčtovania domáceho nabíjania.

Slabá infraštruktúra dostane tento rok vzpruhu

Práve nabíjanie tiež predstavuje časť problému, keďže, ako upozornila SEVA, tempo výstavby staníc na Slovensku je pomalšie, než je európsky priemer. Nádej na zmenu vidí v tomto smere už tento rok.

„Výraznejší nárast počtu dostupných lokalít aj nabíjacích staníc očakáva SEVA v roku 2024, keď budú do prevádzky uvedené stovky nabíjačiek vybudovaných z dvoch výziev Plánu obnovy a odolnosti zameraných na firmy a samosprávy,“ uviedol riaditeľ asociácie Patrik Križanský.

Pre rýchlejšie zavádzanie elektromobility by podľa neho bolo veľkým prínosom, ak by Slovensko dokázalo z plánu obnovy vyčleniť prostriedky aj na podporu neverejných nabíjačiek – teda takých, ktoré sú v súkromných garážach, vo firmách, v administratívnych budovách či depách.

Na nedostatky v tejto oblasti upozorňuje aj zástupca importéra ŠKODA AUTO Slovensko Jaroslav Hercog, ktorý pripomína, že momentálne si elektromobily kupujú takmer výlučne firmy. To sa podľa neho nemení, dokým bude téma elektromobility a alternatívnych pohonov stáť na okraji celospoločenského záujmu.

„Zrýchlenie rozvoja infraštruktúry, koncepčné zavádzanie daňových úľav, ako i spustenie strednodobých dotačných programov by určite napomohli zvýšiť podiel elektromobilov na Slovensku,“ hovorí Hercog, ktorý za príklad uvádza okolité krajiny, kde podobné opatrenia už zaviedli a fungovali tam.

Veľkí hráči avizujú transformáciu

Prejsť na výrobu elektromobilov chce aj KIA a v rámci Európy plánuje vyrábať vozidlá v malej a strednej triede.

Pre firmu bude pritom dôležitá „dostupnosť ľudského kapitálu, dielov a energií, ako aj logistika“, tvrdí hovorca Kia Slovakia Tomáš Potoček. Kia si na Slovensku udržuje dlhodobo stabilný počet zamestnancov do 3 800 ľudí.

S nábehom na sériovú výrobu novej elektrickej C3 počíta v tomto roku aj Stellantis Slovakia. To zvýši objem výroby, čo predpokladá rozšírenie na tretiu a štvrtú zmenu. Automobilka preto chystá nábor zamestnancov, uviedol pre TASR hovorca trnavskej automobilky Michal Nič.

Volkswagen plánuje uviesť na trh čisto elektrický Porsche Cayenne, ktorý začne vyrábať v Bratislave v druhej polovici tohto desaťročia.

Ako však priblížila hovorkyňa Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová, problém majú s nedostatkom pracovníkov.

„Situácia na trhu práce je mimoriadne náročná, a to vzhľadom na výrazný nedostatok pracovnej sily, zvlášť v našom regióne,“ priblížila.

Potrebná predvídateľnosť systému

Podľa generálneho sekretára ZAP Viktora Marušáka je kvalifikovaná pracovná sila jedným z predpokladov na zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska. Ďalšími aspektmi sú napríklad aj silní zamestnávatelia a atraktívne investičné prostredie.

Vo všetkých menovaných oblastiach sú podľa neho preto nevyhnutné aktívne kroky vlády v prospech porovnateľnosti Slovenska s inými krajinami, najmä v rámci hospodárskeho priestoru EÚ.

„Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnávateľov a zamestnancov a nepredvídateľnosť legislatívnych procesov tými správnymi predpokladmi nie sú. Práve naopak,“ reaguje predstaviteľ zväzu.

S týmto názorom sa stotožňuje aj riaditeľ SEVA: „Diskusie o tom, či štát nakoniec podporí alebo nepodporí nákup elektromobilov alebo aspoň nezavedie odporúčané daňové a iné zvýhodnenia, trhu príliš neprospievajú.“

Križanský zároveň pripomína, že urýchlené spustenie dotačného programu a zavedenie opatrení schválených v Akčnom pláne pre rozvoj elektromobility by situácii na Slovensku značne pomohlo aj v súvislosti s náskokom okolitých krajín.

„Presne takýmito krokmi sa našim susedom podarilo trh s elektromobilmi rozhýbať. My navyše máme výhodu, že na to môžeme využiť peniaze z Plánu obnovy a odolnosti,“ uzatvára riaditeľ SEVA.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/doprava/news/z-planu-obnovy-by-mali-ist-dotacie-na-elektroauta-aj-na-domace-nabijacky/

Mesto Trnava na čele v oblasti energetickej samostatnosti

Mesto Trnava patrí na Slovensku k lídrom v oblasti energetickej udržateľnosti so snahou využiť prechod k bezemisným riešeniam a prispieť tak k spoločnému cieľu Parížskej dohody o zmene klímy. Deväť základných škôl s materskými školami v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta výrazným spôsobom znížilo náklady na elektrickú energiu vďaka inovatívnemu nasadeniu fotovoltických zariadení na ich strechy. Tento krok predstavuje dôležitý míľnik, keďže Trnava je prvým mestom na Slovensku, ktoré dosiahlo takýto stupeň energetickej samostatnosti.

Inštalácia fotovoltických zariadení na strechy základných škôl sa začala na jeseň 2022 a do februára 2023 už všetky základné školy vyrábali, resp. premieňali vlastnú energiu. Niektoré z nich dokonca vyprodukovali nadbytok elektriny, ktorá bola odovzdávaná do siete, a prebytky boli použité na zníženie nákladov na Mestskom zimnom štadióne.

Cena fotovoltických zariadení dosiahla sumu 1 176 393,4 eur vrátane DPH s očakávanou návratnosťou investície v rozmedzí troch až štyroch rokov v závislosti od trhových cien. Výsledky už po pol roku ukázali, že fotovoltika je efektívnou cestou – s priemernou predpokladanou úsporou elektrickej energie na jednu školu dosahujúcou 67 percent.

Okrem základných škôl sa fotovoltické zariadenia nachádzajú aj na ďalších objektoch mesta, ako sú Stredisko sociálnej starostlivosti, materské školy, Mestská poliklinika či Zariadenie pre seniorov.

Prednostka mestského úradu Katarína Koncošová vyjadrila zámer mesta pokračovať v rozširovaní fotovoltických systémov: „Nové programové obdobie sa bude venovať aj energetike, a preto sa dovtedy chceme projektovo pripraviť na veľké množstvo budov vo vlastníctve mesta.“


Fotovoltické zariadenia na streche základnej školy na Atómovej ulici

Mesto Trnava v roku 2023 vybudovalo sedem nových fotovoltických zariadení a realizovalo navýšenie výkonu na základnej škole s materskou školou na Ulici Andreja Kubinu. Spolu tak v súčasnosti prevádzkuje sedemnásť fotovoltických zariadení, ktorých predpokladaná výroba je 921,37 MWh ročne. Priemerná spotreba elektrickej energie jedného rodinného domu za rok je 6 MWh, mesto by tak bolo schopné týmto inovatívnym spôsobom energeticky pokryť približne dvesto rodinných domov.

Okrem výrazného zníženia nákladov na elektrinu prispeli fotovoltické zariadenia k udržateľnosti mesta tým, že znížili od spustenia do 22. januára 2024 jeho uhlíkovú stopu o 252,01 ton CO2, čo predstavuje úsporu 345 vysadených stromov. To nespochybniteľne demonštruje, že investície do obnoviteľných zdrojov energie neprinášajú výhody len finančné, ale aj environmentálne.

Aj napriek úspechu mesta v dosiahnutí energetickej samostatnosti prednostka MsÚ zdôrazňuje potrebu podpory zo strany štátu„Od nášho členstva v pracovnej skupine Únie miest Slovenska očakávame nielen koordinovaný postup, výmenu skúseností a zdieľanie opatrení, ale aj asistenciu štátu pri povolení zdroja na výrobu elektriny a jeho následné pripojenie do distribučných sietí.“

Trnava preukazuje, že vývoj a inovácie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie môžu mať výrazný a pozitívny vplyv na udržateľnosť a energetickú efektívnosť mesta. Mesto sa stáva príkladom pre ďalšie obce a mestá ukazujúc, že cesta k udržateľnej budúcnosti sa môže začať už na strechách základných škôl.


Na tento projekt mesto získalo nenávratný finančný príspevok z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, Európsky fond regionálneho rozvoja, prostredníctvom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

 

Zdroj: https://www.trnava.sk/sk/aktualita/mesto-trnava-na-cele-v-oblasti-energetickej-samostatnosti