Brezno stavilo na silný tím a životné prostredie

Inteligentné Brezno bude mestom zelene a čistejšieho životného prostredia, v ktorom sa bude dobre žiť. Víziu smart mesta majú napĺňať inovatívne riešenia i lepšie využívanie dát, ktoré má mesto k dispozícii. „Veď o tom smart city je – aby sme sa pozreli na všetko, čo o meste vieme a využili to na postupné zlepšovanie kvality života,“ hovorí Zuzana Ďurišová, prednostka mestského úradu.

Obyvatelia horehronského mesta už teraz vidia výsledky v podobe zrekonštruovaného vnútrobloku na jednom zo sídlisk. V pláne na tento rok sú už ďalšie štyri. „Zakladáme fontánu, plánujeme výsadbu nových stromov a ďalšej zelene,“ hovorí prednostka. V meste svoje miesto nájdu i moderné technológie. „Postupne počítame so zavedením monitoringu čistoty ovzdušia, sledovania hlučnosti či prašnosti,“ vymenúva šéfka mestského úradu bezprostredné plány. Práve získané dáta mestskému úradu pomôžu lepšie plánovať a presnejšie cieliť budúce investície.

Prispievajú všetci

O tom, že životné prostredie je vysoko na rebríčku priorít, svedčia aj zámery, ktoré Brezno má s odpadovým hospodárstvom. Mesto postupne centralizuje nakladanie s odpadom, plánuje založenie zberného dvora i modernizáciu odvozu, zberu i triedenia. I tu by sa k slovu mali dostať moderné technológie.

Smart nápady sa na radnici nerodia len na jednom mieste, ale prichádzajú z viacerých odvetví. „Pri zelených smart riešeniach sa najviac činí architektka mesta a odbor investícií, odpadovému hospodárstvu sa zase viac venujú technické služby,“ hovorí prednostka.

Odskúšané príklady

Silnou stránkou mesta je podľa nej najmä tím ľudí, ktorý sa na radnici zišiel. „Väčšinou ide o mladých ľudí s víziou, ktorí žili a pôsobili v zahraničí a teraz svoje skúsenosti využívajú v prospech Brezna,“ dodáva.

Po inšpiráciu však nechodia len do cudziny, dobré nápady nachádzajú i v partnerských mestách na Slovensku. „Neustále sa snažíme zlepšovať. Je pre nás veľmi prínosné, ak si pozrieme odskúšané príklady, ktoré fungujú a vieme ich nasadiť aj u nás,“ hovorí prednostka a spomína napríklad budovanie cyklotrás či bikesharing, ktoré sú súčasťou zámerov mesta.

Prednášky i neformálne stretnutia

Aj preto si pochvaľuje členstvo v Smart Cities Klube, ktorý je práve platformou, ktorá výmenu skúseností uľahčuje. „Navštevujeme prednášky klubu i workshopy, no najväčším prínosom sú možno neformálne stretnutia s predstaviteľmi ostatných miest a odborníkmi, ktoré nasledujú po oficiálnom programe,“ hovorí Zuzana Ďurišová. „Na tých sa vieme o problémoch a inšpiratívnych riešeniach porozprávať do detailov a spýtať sa presne na veci, ktoré potrebujeme,“ hovorí.

Jednou z výziev pri budovaní inteligentného mesta je verejné obstarávanie. „Najväčší problém je obstarať presne to, čo chcete,“ hovorí prednostka s tým, že výsledkom tlaku na najnižšiu cenu niekedy býva realizácia, ktorá úplne nezodpovedá predstavám. I o tom sa však s predstaviteľmi ostatných miest ako aj Úradu pre verejné obstarávanie mohla porozprávať na decembrovej akadémii Smart Cities Klubu v Hlohovci.

Hlohovec s nikým nesúťaží, sústredí sa na kvalitu

Majú LED verejné osvetlenie, inteligentný systém informovania obyvateľov, smart kontajnery i bezplatné Wi-Fi zóny. Pre Hlohovčanov však inovatívne riešenia nie sú cieľom, ale prostriedkom. „Nechápeme koncept inteligentného mesta ako preteky o najnovšiu technologickú vymoženosť, ale ako nástroj na rozumný manažment mesta, na zvýšenie kvality života jeho obyvateľov a na efektivitu jeho správy a prevádzky,“ hovorí primátor Hlohovca Miroslav Kollár.

Prví na Slovensku

V Hlohovci v ostatných rokoch spustili viacero inovatívnych projektov. Najrozsiahlejším z nich bola úplná modernizácia verejného osvetlenia, vďaka ktorej mesto znížilo spotrebu energie na svietenie o viac ako polovicu. Hlohovec bol zároveň prvým mestom na Slovensku, ktoré zmenilo svoju sieť pouličného osvetlenia v takomto rozsahu. Systém nielenže zapína a vypína jednotlivé lampy automaticky podľa astrokalendára, ale zároveň kontroluje parametre siete a informuje o aktuálnej spotrebe i stave každého svietidla.

Vďaka inovácii verejného osvetlenia mesto ušetrilo polovicu na energiách.

Na sieť verejného osvetlenia je napojená aj kontrola kvality ovzdušia. Zatiaľ tri meteostanice na frekventovaných uliciach priebežne monitorujú vlhkosť, teplotu a atmosférický tlak, ako aj počet prachových častíc a koncentráciu CO, SO2 či NO2 v ovzduší.

Moderné technológie pomáhajú aj pri hospodárení s odpadom. Systém ultrazvukových senzorov sleduje stav naplnenia kontajnerov a umožňuje tak hospodárnejší odvoz. Ľudia navyše prostredníctvom aplikácie môžu sami upozorňovať na prípadné problémy.

Hlas pre ľudí

Práve zapájanie obyvateľov do diania v meste je vysoko na zozname priorít. „Za smart považujeme aj vysokú transparentnosť samosprávy a zapájanie verejnosti do rozhodovania,“ vysvetľuje primátor, prečo dáva radnica Hlohovčanom toľko možností nahliadnuť do mestských dát a ovplyvňovať jej rozhodnutia. Už teraz sa každý obyvateľ mesta môže bezplatne zapojiť do systému SMS a e-mailových notifikácií, aby mu neušla žiadna dôležitá informácia.

Svoje návrhy a pripomienky k dianiu v meste môžu občania v rámci participatívneho rozpočtu posielať cez jednoduchý formulár na webovej stránke mesta – a čo je dôležitejšie, môžu za ne i hlasovať a podporené nápady mesto realizuje.

K dispozícii je i portál s prístupom k faktúram, zmluvám, rozpočtu a ďalším dátam mesta, ako aj ku geografickému informačnému systému, ktorý umožňuje prehľadné zobrazenie dát na mape. Toto všetko môžu využívať aj obyvatelia, ktorí nemajú doma prístup k internetu, keďže mesto zriadilo niekoľko bezplatných Wi-Fi zón.

Mesto ruží… a stromov

Zámocká záhrada s mohutnými platanmi, prastarými borovicami a ďalšími exotickými drevinami  odjakživa patrila k obľúbeným vychádzkovým miestam „Fraštačanov“. Ak sa do nej idú poprechádzať dnes, vďaka moderným technológiám sa môžu i mnohé dozvedieť. Projekt Stromy pod kontrolou však neodhalí len názvy a druhy jednotlivých stromov, online ponúka i prehľad o stave všetkých drevín v meste,  plánovaných zásahoch a perspektívach jednotlivých stromov do budúcnosti.

Na webe stromypodkontrolou.sk mesto zverejňuje informácie o stave každého stromu.

Mesto okrem toho na jar 2020 plánuje dokončiť komplexný klimasken, ktorý zhodnotí mesto ako celok a umožní pripraviť Plán adaptácie na zmenu klímy ako základný strategický dokument na prípravu budúcich opatrení.

Aktívny člen

Inovatívnemu rozvoju mesta sa v Hlohovci venuje viacero pracovníkov odboru stratégie mestského úradu. „Pravidelne sledujeme trendy v tejto oblasti, mapujeme zavádzanie smart riešení v ostatných mestách na Slovensku i v zahraničí. Zároveň sami testujeme viaceré pilotné riešenia,“ hovorí hlohovecký primátor. Mesto sa aktívne zapája aj do činnosti Smart Cities Klubu, napríklad v decembri 2019 spoluorganizovalo na Zámku Hlohovec Smart City Akadémiu o verejnom obstarávaní.

Hlohovec pri financovaní smart riešení využíva vlastné zdroje i dotácie a v prípade modernizácie osvetlenia i úvery. Práve finančnú náročnosť považujú v meste za najväčšiu prekážku ďalších investícií. Od spolupráce s ostatnými mestami a odborníkmi v Smart Cities Klube si Hlohovčania sľubujú najmä výmenu skúseností, odborné poradenstvo a pomoc s metodikou pri hľadaní, výbere a implementácii smart riešení. „Na Slovensku totiž panuje informačná asymetria. Mnohé mestá sa potom nechajú nahovoriť na projekty, ktoré im napokon neprinesú očakávaný úžitok,“ uzatvára primátor.

Zelená na cestách i vedľa nich. Nové Zámky majú smart víziu

V Nových Zámkoch nie je inteligentné mesto len o technológiách. Okresná metropola na juhu Nitrianskeho kraja sa pozerá najmä na zvýšenie kvality života pre svojich obyvateľov a inovatívne riešenia sú len prostriedkom na jeho dosiahnutie.

Vybrali sme si niekoľko prioritných cieľov, na ktoré sa sústredíme,“ hovorí primátor mesta Otokar Klein. „Hľadáme riešenia, ktoré využívajú synergické efekty napríklad medzi dopravou, energetikou a informačnými či komunikačnými systémami,“ vysvetľuje, ako si Novozámčania predstavujú pojem smart city.

Plynulá doprava

Udržateľná doprava je jednou z prvých výziev, s ktorou sa v Nových Zámkoch popasovali. Mesto pracuje na obnove cestnej svetelnej signalizácie na veľkej križovatke v centre mesta. Nové semafory sú riadené dynamicky, takže sa dokážu prispôsobovať hustote dopravy. Okrem toho senzory automaticky zaznamenávajú počet áut, ktoré križovatkou prejdú a radnica tak získava cenné dáta.

Mesto už má vypracovanú projektovú dokumentáciu aj pre ďalšie veľké križovatky na jednom z hlavných ťahov. Po dobudovaní semaforov a ich vzájomnom prepojení vznikne možnosť vzájomnej synchronizácie vytvorenia takzvanej zelenej vlny. To by malo priniesť až o tretinu vyššiu priepustnosť dôležitej komunikácie.

Našim cieľom je maximálne využitie údajov o dopravnej situácii pre riadenie dopravy s ohľadom na aktuálnu či možnú predpoveď počasia, spotrebu energie alebo dopadov na životné prostredie,“ vysvetľuje Otokar Klein.

Ekologické mesto

Práve ekologický rozmer je v Nových Zámkoch vysoko na zozname priorít. Pripravujú sa inovatívne riešenia v oblasti odpadového hospodárstva, no najmä adaptačné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dopadov zmeny klímy. V praxi to znamená, že Nové Zámky budú ešte zelenším mestom – plánuje sa napríklad výsadba novej zelene.

Okrem toho sa púšťame do projektov zameraných na zadržiavanie vody, ktorých cieľom je zníženie teploty v meste, zachytávanie dažďovej vody, či aplikáciu vodopriepustných povrchov,“ hovorí novozámocký primátor s tým, že opatrenia prinesú i ekonomický osoh a úsporu napríklad na vodnom a stočnom.

Skúsenosti inšpirujú

Smart riešenia v Nových Zámkoch zastrešujú odborníci z viacerých oddelení. Po inšpiráciu chodia napríklad i do Smart Cities Klubu. „Pravidelne sa zúčastňujeme na všetkých kongresoch a seminároch, ktoré sa touto tematikou zaoberajú a sledujeme projekty z iných slovenských miest,“ hovorí Otokar Klein. „Najväčším prínosom sú pre nás riešenia konkrétnych problémov,“ hovorí.

Nové Zámky ako najväčšiu prekážku pri zavádzaní inovatívnych riešení vnímajú dlhý schvaľovací proces pri projektoch i nedostatok finančných prostriedkov. Zatiaľ väčšinu z nich financujú z vlastných zdrojov, no cieľom je získať peniaze i z európskych fondov.

Dôležité je, že máme pre našu víziu podporu obyvateľov, ktorí zavádzanie inteligentných riešení prijímajú pozitívne,“ uzatvára primátor mesta.

V Šali budujú smart krízové centrum

Mesto Šaľa v Nitrianskom kraji sa vydalo na smart cestu už v roku 2005, kedy zriadilo chránenú dielňu na správu mestského kamerového systému. Dnes z nej buduje centrálny monitoring, pod ktorý chce zastrešiť čo najviac služieb pre občanov. Projekty financuje najmä z grantov.

„Sme veľmi otvorení smart riešeniam. Musia mať prínos pre občanov aj pre mesto. Je náročné ich financovať, zrealizovať aj zaviesť. Nakoniec je to viac menej o ľuďoch,“ hodnotí úprimne Petra Szalayová zodpovedná za oblasť smart city v Šali. Ilustruje to skúsenosťou s odpadmi. Kontajnery v meste sú vybavené senzormi plnosti, podľa ktorých poverená firma plánuje odvozy odpadu. Informácie zo senzorov sú dostupné aj obyvateľom, môžu si ich pozrieť v aplikácii. „Hoci v aplikácii na začiatku mohli vidieť, že napríklad stojisko na papier je plné, nie všetkým sa chcelo ísť k ďalšiemu kontajneru pred ďalší vchod,“ spomína Szalayová na ťažkosti pri zavádzaní noviniek. Dnes si už podľa nej občania zvykli a vedia prínos aj oceniť.

Kľúčovým projektom je centrálny monitoring

Vízia Šale v oblasti smart je ambiciózna. Pomocou technológií chce vybudovať komplexné krízové centrum a monitorovať všetky kľúčové oblasti riadenia mesta. Využije na to zázemie existujúceho monitoringu mestského kamerového systému. Ten už roky funguje ako chránená dielňa. Spravuje okrem verejného osvetlenia aj pult centralizovanej ochrany a systém na ochranu seniorov Seni Angel. Pracovníkom chránenej dielne postupne pribudnú ďalšie monitorované položky. „Všetky úkony zavádzame postupne, aby sa s novými systémami pracovníci mohli oboznámiť. Prvým krokom je odovzdanie dohľadu nad verejným osvetlením. Cieľom je vytvoriť centrálny monitoring, ktorý bude k dispozícii 24 hodín denne. Chceme tak odbremeniť úradníkov, ktorí okrem svojej pracovnej doby musia mnoho výpadkov riešiť počas voľna, vo večerných či nočných hodinách,“ odôvodňuje Szalayová. Staršie vetvy osvetlenia je nutné pri výpadku nahadzovať ručne, čo nie je jednoduché. Po novom by informáciu o jej výpadku nedostal úradník, ale priamo krízové centrum, ktoré by kontaktovalo zodpovednú spoločnosť na opravu.

Ďalšie úlohy centrálneho monitoringu

Do budúcna by chceli dať centrálnemu monitoringu za úlohu aj monitorovanie parkovacích plôch, senzory naplnenosti kontajnerov a ďalšie služby, ktoré môžu vyvolať kritickú situáciu. „Chceli by sme občanom poskytnúť službu, kde budú vedieť problém nahlásiť, aby sa dal čo najrýchlejšie riešiť,“ priblížila Petra Szalayová.

Parkoviská sú dnes prevažne obsadené zamestnancami okolitých prevádzok, čo by chcelo mesto zmeniť. Do úvahy môže prísť spoplatnenie parkovania, senzory na parkoviskách. Keďže však záchytné parkovisko aj ostatné parkovacie plochy vybudovali s pomocou eurofondov, musí podľa Szalayovej uplynúť 5 ročné monitorovacie obdobie. „Až potom môžeme s plochami niečo ďalšie robiť.“ V minulosti, keď sa pokúšali urobiť zmeny na projekte financovanom z eurofondov, neuspeli. Sprostredkovateľský orgán zamietol ich nápad vybaviť čistiace autá financované z eurofondov aj snežnými  pluhmi, teda aby okrem kief na zametanie ulíc mohli počas zimnej sezóny odhŕňať sneh. „Aj tam musíme so zmenami počkať na uplynutie monitorovacieho obdobie,“ uzatvára Szalayová.

Na mestskom úrade v Šali zriadili minigalériu. Koncom roka 2019 na stenách viseli obrazy slovenskej výtvarníčky Emy Mazik.

Plány v doprave

Šaľa financuje zatiaľ všetky smart projekty z grantov, príspevkov, dotácií a eurofondov. Aktuálne sa chce uchádzať o eurofondy na vybudovanie predstaničného priestoru. Plánujú tam postaviť záchytné parkovisko, presunúť sem autobusovú stanicu, umiestniť nabíjacie stanice na elektromobily, parkovanie pre bicykle a smart lavičky.

V doprave urobila Šaľa svoje prvé smart kroky v roku 2015. Kúpila dva elektromobily pre mestskú políciu. O rok na to sa mesto stalo členom smart cities klubu. P. Szalayová považuje za prínosné najmä stretnutia na konferenciách a rozhovory s ostatnými primátormi. „Zisťujeme, že majú úplne rovnaké problémy s obstarávaním a financovaním, ako my. Je náročné získať financie a mať víziu. Následne je náročné to realizovať,“ pomenúva Szalayová.

K elektromobilom neskôr pribudol ekologický elektrický autobus pre mestskú hromadnú dopravu. Jeho plusom sú nulové emisie a nízka hladina hlučnosti.  Na jedno nabitie prejde aj 120 kilometrov a odvezie naraz približne 70 cestujúcich.  Disponuje bezplatným Wi-Fi pripojením a štyrmi USB zásuvkami pre možnosť dobíjania mobilných zariadení, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené v jeho priestore a viditeľne označené. Autobus je vybavený kamerovým systémom, ktorý slúži predovšetkým pre bezpečnosť cestujúcich a zároveň slúži na ochranu majetku. Mesto Šaľa má len jednu linku mestskej hromadnej dopravy, ktorú zabezpečujeme práve týmto elektrobusom. Od tohto roku jazdia SMART aj referenti radnice, ktorým je k dispozícii nový referentský elektromobil obstaraný z dotácie z Environmentálneho fondu  pre potreby práce mimo mestského úradu. „Teší nás, že sa k nám pridali aj niektoré súkromné spoločnosti. Napr. jedna z taxislužieb v meste jazdí na elektromobiloch a druhá na hybridoch,“ informuje Petra Szalayová.

Počiatky chránenej dielne

Mestský kamerový systém v Šali využíva mestská aj štátna polícia. Vybudovali ho v roku 2005. Chránenú dielňu, ktorá spravuje kamerový systém, zriadili v rámci mestskej polície. Dnes patrí táto chránená dielňa medzi najväčšie na Slovensku. Zamestnanci so zníženou pracovnou schopnosťou sa dnes striedajú v štyroch smenách a dohliadajú na kamerový systém nepretržite 24 hodín denne. V prípade nejakého incidentu alebo trestného konania si polícia môže vyžiadať záznam z akejkoľvek kamery za posledných 7 dní či priblížiť detail konkrétnej kamery. Šaľa dnes patrí medzi tri najúspešnejšie okresy z hľadiska objasnenosti trestných činov. Pre potreby mestskej polície sa pracovníci chránenej dielne starajú aj o systém elektronického úradného záznamu a o monitorovanie čipov osamelo žijúcich ľudí v rámci systému Seni Angel.

Smart nie sú len technológie, ale aj stromy. Príbeh Žiaru nad Hronom

Mesto, v ktorom ľudia nekrúžia v centre okolo plných parkovísk, elektroauto si môžu nabiť na viacerých miestach,  v škôlkach budú dávať deťom mestské bioovocie a bicyklom sa bezpečne dostanú do práce až do priemyselného parku. Vitajte v Žiari nad Hronom. V samospráve, ktorá za smart považuje nielen technologické riešenia, ale najmä také, ktoré majú dlhodobý prínos pre zdravý život v meste.

Okresné mesto v Banskobystrickom kraji, Žiar nad Hronom, sa inovatívnym riešeniam venuje intenzívne. Aktívne spolupracuje so Smart Cities klubom a zúčastňuje sa tvorby návrhu akčného plánu inteligentnej samosprávy v gescii rezortu hospodárstva. Zároveň má rozbehnutých a naplánovaných viacero vlastných projektov. Keď sa na ne spýtate Juraja Miškoviča, prednostu Mestského úradu zodpovedného za smart agendu, vysype vám z rukáva desiatky. Sme moderné mesto s moderným vedením a prístupom,“ hodnotí J. Miškovič.

Vidia klimatickú zmenu

V Žiari nad Hronom počet smart riešení v oblasti životného prostredia prevyšuje všetky ostatné oblasti.

Napríklad na ploche vyše jeden hektár vysadili 91 rôznych druhov ovocných stromov a založili tak ako prvé mesto na Slovensku mestský sad krajových odrôd. „Nejedná sa síce o klasické technologické smart riešenie, ale ide o výnimočné riešenie na nasledujúcich 100 a viac rokov reagujúce na zmenu klímy a zadržiavanie vody v území. Samozrejme, podstatným je aj zachovanie genofondu pôvodných drevín,“ vysvetľuje J. Miškovič. Sad sa nachádza v zadnej časti žiarskeho parku, kde aj v minulosti rástli rôzne druhy ovocných stromov typické pre kraj. Ani jeden z vysadených stromov nie je rovnaký. Časom do sadu umiestnia včelstvá na opeľovanie stromov. Dopestované chemicky neošetrované bioovocie bude mesto v budúcnosti dodávať do školských zariadení. Ako priblížil J. Miškovič, u stromov chcú dosiahnuť vysoký vek. „Tradičné ovocné druhy sú dlhoveké, vytvárajú krásne vysoké koruny a pestovali sa v regióne po stáročia. Vysadený priestor prirodzene nadväzuje na historický park a v minulosti zaniknutý cirkevný sad. Ovocné stromy budú pestované ako vysokokmené, kde koruny začínajú až vo výške viac ako dva metre a vzdialenosť medzi stromami je najmenej 12 metrov.“

Virtuálna prehliadka v Parku Š. Moyzesa.

Na sympatický projekt ovocného sadu nadväzujú aj ďalšie. Stromy po etapách vysádzajú v celom centre. Mesto tak vypočulo dlhoročné sťažnosti obyvateľov, že námestie je plné betónu a v lete prihorúce. Zároveň postupne revitalizujú ďalšie námestia a sídliská. Požiadavky obyvateľov boli inšpiráciou aj pre ďalší eko-smart projekt, výstavbu cyklochodníka. Vyše 3,5 kilometrová trasa od roku 2018 prepojila mesto s priemyselným parkom a umožnila ľuďom dochádzať do práce na bicykli. V parku sídli približne 185 firiem a pracuje vyše päť tisíc ľudí. Cyklotrasa vedie cez celé mesto. Zrekonštruovali kvôli nej aj lávku ponad Hron. Projekt financovali z eurofondov, cez Integrovaný regionálny operačný program.

Aktuálne má Žiar nad Hronom rozpracované aj ďalšie riešenia, na ktoré zháňa financie. Snaží sa získať dotáciu na projekt zadržiavania dažďovej vody z mestských objektov, ako sú základné a materské školy, plaváreň a zimný štadión. Výhodou bude najmä zníženie odtoku zrážkovej vody do kanalizačnej siete. Zachytávať ju plánujú troma spôsobmi. Do vybudovaných podzemných nádrží, odkiaľ ju budú používať na polievanie ulíc, zavlažovanie areálov škôl a škôlok. Zachytávať ju budú aj vo vybudovaných dažďových záhradách – jazierkach, v ktorých vysadia rastliny. A taktiež plánujú vybudovať zelené steny na objektoch. Jedným z objektov so „živou“ stenou má byť mestské kultúrne centrum, ktoré plánujú rekonštruovať. „Mesto intenzívne pripravuje projekty a podklady k rekonštrukcii. Budova MsKC je architektonicky výnimočná, ale súčasne je pre mesto energeticky veľmi náročná, najväčšia zo všetkých mestských objektov,“ opisuje J. Miškovič.

Parkovacia stratégia

Moderné mesto sa nezaobíde ani bez smart riešení v doprave. Niekoľkoročný, na etapy rozdelený projekt inteligentného parkovania v Žiari nad Hronom má jasný a zrozumiteľný cieľ – zbaviť sa dlho stojacich áut v centre mesta a podporiť krátke parkovania. 120 parkovacích senzorov na hlavných uliciach v centre mesta od začiatku roka 2019 monitoruje správanie sa vodičov a „obrátkovosť“ jednotlivých parkovacích miest. Informácie sprístupňuje vodičom cez aplikáciu zaparkuj.to. Nemusia tak zdĺhavo hľadať voľné miesto.

Systém bude rok a pol zbierať a analyzovať dáta. Budú podkladom pre celomestskú parkovaciu politiku. Parkovacia aplikácia má aj ďalšie funkcionality, ktoré sú zatiaľ vypnuté – dokáže vodiča navigovať na najbližšie voľné parkovacie miesto, umožňuje uhrádzať platby cez SMS alebo platobnú kartu. Žiar nad Hronom zatiaľ nemá spoplatnené parkovanie.

Senzory pribudnú aj na vyhradených miestach pre invalidov a na miestach, kde sú často porušované zákazy parkovania.

Projekt využíva internet vecí a zrealizovali ho v spolupráci s telekomunikačnou firmou Orange, s ktorou majú 3 ročnú zmluvu. „Orange to poňal ako svoj európsky pilotný projekt, ktorý bude následne uplatňovaný aj v iných krajinách EÚ, kde má svoje zastúpenie. V rámci verejného obstarávania dostalo mesto od dodávateľa zľavu 50 % na celé riešenie, čo znamená že prvých 18 mesiacov mesto za prevádzku systému neplatí vôbec nič,“ ozrejmuje financovanie projektu J. Miškovič.

Žiar nad Hronom získal aktuálne dotáciu od rezortu vnútra na vybudovanie kamerového systému, ktorý bude monitorovať vjazd a výjadz vozidiel z mesta. Štát tak bude monitorovať hľadané autá, keďže systém je prepojený s databázou Ministerstva vnútra SR, a mesto si od toho sľubuje odklon kamiónov na obchvat. V súčasnosti dokončujú prvú etapu – osadili kamery na ceste I/9 na ulici SNP pri kaštieli a uvádzajú ich do prevádzky. „Obchvat je nevyužívaný, nakoľko je spoplatnený mýtom. Jazda cez centrum vychádza najmä vodičov kamiónov lacnejšie. Vďaka monitoringu na vstupe a na výstupe z mesta bude možné tieto vozidlá na základe časovej dĺžky prejazdu odfiltrovať a sankčne riešiť,“ hovorí J. Miškovič.

Ekologickejšou cestou sa vydáva mesto aj vo vlastnej doprave. Mestská polícia má elektroauto, ďalší elektromobil dostal k dispozícii mestský úrad. V meste sú momentálne tri nabíjacie stanice pre elektrické autá. Prevádzkovateľa autobusovej dopravy zase v zmluve zaviazali, aby používal ekologickejšie autobusy, v tomto prípade ide o vozidlá na CNG palivo.

Smart ochrana počuje volanie o pomoc

Žiarom sa dá inšpirovať aj v oblasti inteligentného znižovania uličnej kriminality. Mesto má v kritických lokalitách osadených sedem SOS stĺpov s majákom a núdzovým tlačidlom. Stĺpy sú napojené na kamerový systém mestskej polície. Po stlačení tlačidla nastane niekoľko vecí súčasne – automaticky sa do okolia rozsvieti maják a upozorní na krízovú situáciu. Z reproduktora sa ozve dispečing mestskej polície, ktorý s dotyčnou osobou začne komunikovať. Na miesto bude automaticky nasmerovaná aj najbližšia kamera z mestského kamerového systému, ktorá zachytí, kto sa pri hláske nachádza. SOS hláska sa spustí aj v prípade zvýšeného hluku, teda ak niekto napríklad zavolá o pomoc. Dotáciu na projekt získali z ministerstva vnútra.

 

Newsletter Smart Cities klubu 1/2020

SAVE THE DATE: Konferencia Smart Cities klubu 23. apríla 2020

Načerpajte inšpiráciu pre vaše ďalšie smart projekty, stretnite sa so zahraničnými expertmi a získajte nové informácie o možnostiach financovania. A to na jednom mieste – na 6. ročníku konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities. Celý článok

Inteligentné mesto budujú aj v Leviciach

Inovatívne technológie a moderné služby budú zlepšovať kvalitu života aj v metropole Tekova. Levice sa stali najnovším členom Smart Cities klubu, aby zužitkovali skúsenosti ostatných okresných a krajských miest či regiónov pri svojich smart projektoch. Celý článok

V smart Trnave ľudia so zdravotným postihnutím parkujú jednoduchšie

Ak inteligentné mesto, tak pre všetkých. Trnava pri zavádzaní inovácií od prvej chvíle myslela aj na svojich znevýhodnených občanov. Ciele má však omnoho ambicióznejšie.

Našou víziou je mesto, kde sa ľuďom príjemne žije,“ hovorí Jaroslav Otčenáš zo spoločnosti TT-IT. „Aktuálne najväčšiu pozornosť venujeme riešeniu dopravnej situácie, no zaujíma nás i stav životného prostredia. Zároveň plánujeme digitalizáciu služieb Mestského úradu, aby boli pre obyvateľov čo najdostupnejšie a aby sa kontakt s mestom čo najviac zjednodušil,“ načrtáva plány pre krajské mesto odborník firmy, ktorá má na starosti informačné technológie mesta Trnava.

Jednoduchšie parkovanie

Krajská metropola už pred dvoma rokmi zaviedla senzorový systém parkovania, ktorý pomáha zdravotne postihnutým vodičom. Namiesto toho, aby blúdili po meste pri hľadaní parkovacieho miesta, dnes si v aplikácii dokážu v reálnom čase overiť obsadenosť jednotlivých vyhradených miest. Momentálne prebieha test vylepšenia systému, ktorý okrem obsadenosti po novom dokáže zistiť aj oprávnenosť státia na konkrétnom mieste.

Zonácia parkovania v Trnave

Parkovania sa týka aj tretia inovácia – už v najbližšom čase Trnava spustí dozorný systém nad vysokoobrátkovými parkovacími miestami v centrálnej zóne mesta.

To, že Trnava myslí na všetkých svojich občanov dokazuje aj ďalší projekt. Momentálne sa na Mestskom úrade inštalujú senzory, ktoré pomôžu s navigáciou zrakovo znevýhodneným občanom.

Krajské mesto už zmodernizovalo aj prácu s odpadom – smetiari majú k dispozícii senzorické dáta zo smetných nádob a môžu si podľa ich naplnenia efektívne plánovať zvoz.

Do konca roka 2019 by mal fungovať aj monitoring životného prostredia. „Chceme poukázať na rozdiely nameraných hodnôt pri vysoko frekventovaných cestách a vnútroblokoch, respektíve v blízkosti zelene,“ vysvetľuje Otčenáš.

Práca s dátami

Mesto v budúcnosti plánuje zverejňovať výstupy zo všetkých dostupných smart projektov. Pripravuje sa centralizovaný dashboard, kde obyvatelia nájdu jednotlivé informácie zobrazené v graficky prívetivej forme. Dashboard uľahčí správu projektov aj vedeniu mesta.

Obyvatelia už dnes majú k dispozícii transparentné informácie z bežnej prevádzky úradu – od administratívy, cez aktuálne demografické údaje až po diagnostiku cestnej siete. „Zverejňujeme široký katalóg informácií, ktoré mesto zbiera. Sú k dispozícii občanom ako otvorené dáta, takže s nimi môžu ďalej pracovať,“ hovorí odborník. Trnava momentálne zverejňuje 23 rôznych dátových zdrojov.

Trnava okrem iného zverejňuje jednotlivých spravovateľov zelene a uľahčuje obyvateľom podávanie prípadných podnetov.

Koordinátor projektov

Inovatívne projekty má v Trnave na starosti takzvaný Smart City inžinier. Koordinuje spoluprácu jednotlivých odborov a oddelení a dohliada na to, aby všetci smerovali k jednému cieľu. „Pri projektoch sa inšpirujeme na stretnutiach so slovenskými partnermi,“ hovorí Otčenáš, pričom najčastejšie si takto overujú koncepciu riešenia alebo ide priamo o spustenie pilotného projektu. Ako platforma im v tom pomáha aj Smart Cities Klub, kde má mesto priestor na výmenu skúseností nielen so slovenskými ale i zahraničnými partnermi. „Snažíme sa inšpirovať aj na rôznych domácich i zahraničných podujatiach venovaných tejto tematike, či už na výstavách, konferenciách alebo odborných seminároch,“ dodáva.

Častou témou diskusií slovenských miest je verejné obstarávanie. Aj Trnava priznáva, že to je jeden z najväčších problémov pri nákupe moderných technológií.

Najväčší smart projekt na Slovensku majú v Žiline

Máloktoré slovenské mesto má tak prepracovanú smart verejnú dopravu, ako Žilina. Radnica sa inšpiruje aj v zahraničí a plánuje zriadiť samostatnú pozíciu koordinátora pre smart agendu. „Chceme hlavne občanom poskytovať služby, ktoré im zjednodušia život v meste, zvýšia ich bezpečnosť a ochranu majetku a spríjemnia pobyt na verejnom priestranstve,“ priblížil víziu Žiliny vedúci oddelenia mobility Ľuboš Slebodník.

Žilina investovala veľa síl a financií do modernizácie mestskej hromadnej dopravy. V septembri 2019 ako prvé mesto na Slovensku spustila projekt aktívnej preferencie MHD vozidiel na deviatich svetelných križovatkách v meste. Podľa Ľ. Slebodníka je tento projekt ich výkladnou skriňou. Zjednodušene povedané – autobusy v prípade ich meškania majú na križovatkách zelenú. Cieľom je výrazne znížiť meškanie spojov, zvýšiť atraktivitu hromadnej dopravy ako alternatívy k individuálnej automobilovej doprave, ušetriť pohonné hmoty a znížiť emisné zaťaženie v meste. „Snažíme sa regulovať dopravu v meste tak, aby sme eliminovali nezmyselné alebo zbytočné jazdy osobným vozidlom do centra mesta. To nám zvýši atraktívnosť centra mesta a zlepší kvalitu ovzdušia. Na druhej strane to množstvo príležitostí na bezplatné parkovanie v centre mesta nám tento zámer blokuje a ťažko sa tomu konkuruje alternatívnou dopravou “ vysvetľuje Ľ. Slebodník.

Smart semafor podrží zelenú

Podstatou inteligentného riadenia dopravy v Žiline je aktívna komunikácia palubných jednotiek vo vozidlách MHD s radičom cestnej dopravnej signalizácie, ktorý riadi ich prejazd križovatkou podľa aktuálnej pozície. Radič vyhodnotí, či ide spoj načas alebo mešká a podľa toho mu buď podrží signál zelenej, aby stihol prejsť alebo dostane vodič informáciu, že má počkať v zastávke, pretože by sa zbytočne rozbiehal a brzdil a následne stál v križovatke na červenú. V prípade, že do križovatky vchádzajú naraz dve vozidlá MHD, radič uprednostní meškajúci spoj alebo vozidlo so zadefinovanou prioritou prejazdu. Na križovatkách inštalovali v rámci projektu aj dopravné kamery.

Systém je spolu s ďalšími dopravnými informáciami integrovaný v softvérovej platforme Invipo. Tú môžu v mobilnej aplikácii Smart Žilina a na webe smart.zilina.sk využívať obyvatelia aj dispečeri dopravného podniku. Používatelia vidia aktuálnu polohu svojho spoja. Budú vedieť, kde je, či mešká, či je pre nich lepšie počkať alebo ísť pešo. Vidia aj celkovú situáciu v doprave v meste, umiestnenie zastávok, najbližšie odchody, majú informácie o aktuálnych uzáverách a podobne.

smart.zilina.sk

Projekt mesto spolufinancovalo z eurofondov. Náklady sa vyšplhali na 1,955 milióna eur.

Sústredení na dopravu

Ľ. Slebodník vymenúva aj ďalšie plány mesta v doprave. „Pripravuje sa informatizácia MHD, ktorá prispeje k zvýšeniu komfortu cestujúcich. Pracujeme na rozšírení bikesharingového systému BIKEKIA, ktorý sme zriadili s Nadáciou Kia Motors Slovakia. V rámci projektu SOLEZ sme si nechali vypracovať akčný plán nízkouhlíkovej mobility, ktorý riešil okrem podpory nizkouhlíkových opatrení a alternatívnej dopravy aj nizkoemisné zóny a možnosti ich zavádzania. Pracujeme na budovaní infraštruktúry pre elektromobilitu a taktiež monitorujeme dopravu v meste. V pešej zóne sme zaviedli inteligentný systém na reguláciu vstupov do pešej zóny, čo má za následok zníženie počtu vozidiel vchádzajúcich do pešej zóny. Projekt Airtritia pripravil opatrenia na monitorovanie kvality ovzdušia a zároveň sa spracoval akčný plán pre riešenie kritickej situácie pri zvýšenom znečistení ovzdušia v meste.“

Veľkou témou roku 2020 bude projekt regulácie parkovania na sídliskách s cieľom zefektívniť užívanie parkovacích miest a znížiť počet nadbytočných vozidiel.

smart.zilina.sk

smart.zilina.sk

Budujú zázemie

Ambiciózne strategické projekty si vyžadujú dôsledné riadenie. Doteraz smart projekty zastrešoval najmä Odbor dopravy. „Tým, že agenda smart je na slovenské pomery relatívne nová, nie je na mestskom úrade vytvorený systematický prístup, a preto sa táto problematika brala  ako príležitostná záležitosť, najmä v oblasti dopravy. Zároveň musím povedať, že nám chýba dlhodobá stratégia. Myslím, že v blízkej budúcnosti sa to zmení,“ otvára Ľ. Slebodník. V súčasnosti totiž na žilinskej radnici pripravujú vytvorenie pozície koordinátora pre smart cities agendu, ktorý by mohol intenzívnejšie riešiť koncept smarta následne koordinovať zámery a projekty omnoho efektívnejšie.

Ľ. Slebodník pomerne často cestuje do zahraničia. Vidí, ako niektoré služby v mestách fungujú, aké projekty sa zavádzajú. Niektoré inšpiratívne opatrenia sa podarilo zaviesť aj v Žiline, mnohé stroskotajú na financiách. Okrem peňazí brzdí projekty aj problematické verejné obstarávanie, vysoká byrokracia, súčasný nedostatok ľudí na úrade. Niekedy sa problematickou stane aj komunikácia s verejnosťou. To najmä v prípadoch, keď sa projekty spolitizujú a nenájde sa konsenzuz medzi vedením, poslancami a verejnosťou, napríklad aj v súvislosti s nastavením rozpočtu. Žilina financuje projekty najmä z medzinárodných grantov, z eurofondov, zo zdrojov Nadácie KIA Motors Slovakia a z vlastných zdrojov.

Žilina by uvítala odborné poradenstvo pri príprave smart projektov. Preto sa od septembra 2019 stala členom Smart Cities klubu.

Spolupracujú s akademickou pôdou

Zaujímavá je intenzívna spolupráca mesta so Žilinskou univerzitou. Pripravili spolu základný dopravný dokument mesta Územný generel dopravy mesta Žilina, s jednotlivými fakultami spolupracujú na monitorovaní dopravy, príprave plánov alebo ich využívajú ako poradný orgán pri nastavovaní niektorých projektov. Ako uzatvára Ľ. Slebodník, „Je potrebné s dopravou pracovať tak, aby sme prinášali vyváženosť medzi ekológiou, mobilitou a verejným priestorom.“