NOVÝ EURÓPSKY BAUHAUS: príležitosť pre obce a mestá, ktoré chcú byť kvalitnejším miestom pre život

Nielen primátori väčších miest, ale aj starostovia menších obcí dnes stoja pred rovnakou výzvou: ako zlepšovať kvalitu života obyvateľov, posilňovať komunitu a zároveň reagovať na klimatické, sociálne a ekonomické zmeny. Iniciatíva Nový európsky Bauhaus (New European Bauhaus – NEB) ponúka praktický rámec aj konkrétne nástroje, ktoré pomáhajú samosprávam reagovať na tieto výzvy zmysluplne a dlhodobo a zároveň ich pretaviť do konkrétnych projektov.

Čo je Nový európsky Bauhaus a prečo by mal zaujímať samosprávy

Nový európsky Bauhaus neoslovuje iba architektov alebo odborníkov. Predstavuje spôsob, ako sa pozerať na rozvoj obcí a miest tak, aby sa v nich ľuďom lepšie žilo. Spája tri jednoduché myšlienky:

  • obce a mestá majú byť šetrné k prírode,
  • verejné priestory majú byť pekné a funkčné,
  • rozhodovanie má zohľadňovať potreby ľudí.

Pre samosprávy to znamená príležitosť realizovať projekty, ktoré majú zmysel v každodennom živote. Môže ísť napríklad o obnovu námestí, parkov, komunitných priestorov, škôl, kultúrnych domov, bývania alebo verejných budov.

Tri základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu

Aby projekty zapadli do iniciatívy Nový európsky Bauhaus, nemusia byť zložité ani drahé. Pri ich plánovaní však samosprávy myslia na tri základné hodnoty, ktoré pomáhajú vytvárať lepšie prostredie pre každodenný život v obciach a mestách.

1. Udržateľnosť

Udržateľnosť znamená premýšľať o rozvoji obce tak, aby riešenia fungovali dlhodobo, neplytvali zdrojmi a nezaťažovali obecný rozpočet ani životné prostredie. V praxi ide napríklad o rozumné využívanie energie, vody a materiálov, znižovanie prevádzkových nákladov verejných budov alebo lepšiu prípravu na dopady zmeny klímy, ako sú horúčavy, sucho či prívalové dažde.

Dôležitú úlohu zohráva aj obehové hospodárstvo. Obce sa snažia znovu využívať to, čo už majú – existujúce budovy, materiály alebo verejné priestory. Veľký dôraz patrí aj miestnym riešeniam, napríklad využívaniu lokálnych materiálov, remeselníkov a dostupných zdrojov energie. Takýto prístup podporuje miestnu ekonomiku a zároveň posilňuje vzťah obyvateľov k miestu, kde žijú.

2. Estetika

Estetika v Novom európskom Bauhause neznamená luxus ani drahé riešenia. Ide najmä o to, aby verejné priestory a budovy pôsobili príjemne, fungovali prakticky a prirodzene zapadali do prostredia obce alebo mesta. Kvalitný dizajn pomáha ľuďom cítiť sa dobre tam, kde žijú, a zvyšuje hrdosť na vlastné miesto.

Dôležitú úlohu zohráva aj kultúrna identita – rešpektovanie histórie, miestnych tradícií a charakteru obce. Aj jednoduché zásahy, napríklad obnova námestia, zastávky, parku alebo obecného úradu, dokážu výrazne zlepšiť vzhľad aj fungovanie priestoru, ak sa pri návrhu myslí na ľudský rozmer, prehľadnosť a detaily. Pekné a dobre navrhnuté prostredie často vedie k tomu, že si ho obyvatelia viac vážia a starajú sa oň.

3. Inklúzia

Inklúzia znamená plánovať rozvoj obce alebo mesta pre všetkých obyvateľov, nie iba pre vybranú skupinu. Samospráva preto zapája ľudí už do prípravy projektov, počúva ich potreby, skúsenosti a nápady. Takéto projekty získavajú väčšiu podporu verejnosti a lepšie fungujú v praxi.

Zároveň ide o to, aby verejné priestory a služby zostali dostupné pre deti, seniorov, rodiny, osoby so zdravotným znevýhodnením aj ľudí s nižšími príjmami. Podpora komunitného života, stretávania a spolupráce posilňuje vzťahy medzi obyvateľmi a prispieva k väčšej súdržnosti v obci. Nový európsky Bauhaus zdôrazňuje, že kvalitné prostredie má ľudí spájať, nie vytvárať bariéry.

Ako sa môže samospráva zapojiť

Zapojenie do iniciatívy Nový európsky Bauhaus nemusí začínať veľkým investičným projektom ani zložitou administratívou. Často stačia postupné kroky, ktoré si obec alebo mesto prispôsobí svojim možnostiam a kapacitám.

Prvým krokom býva inšpirácia a učenie sa. Mnohé obce v Európe už realizovali jednoduché, ale účinné riešenia – od úprav verejných priestranstiev až po komunitné projekty. Príklady dobrej praxe pomáhajú vyhnúť sa chybám a ukazujú, že kvalitné zmeny možno realizovať aj s obmedzeným rozpočtom.

Obce zároveň nemusia všetko riešiť samy. Spolupráca s architektmi, odborníkmi, univerzitami, neziskovými organizáciami, miestnymi podnikmi či aktívnymi obyvateľmi prináša nové nápady a pohľady. Takéto partnerstvá často zvyšujú kvalitu projektov a uľahčujú prístup k externému financovaniu.

Ďalším krokom môžu byť pilotné projekty – menšie zásahy alebo dočasné riešenia. Patria sem napríklad dočasné úpravy ulíc, verejných priestorov alebo komunitné aktivity, ktoré umožňujú otestovať nové prístupy v praxi. Pilotné projekty sú menej rizikové, finančne dostupnejšie a poskytujú cennú spätnú väzbu od obyvateľov.

Samosprávy sa môžu zapojiť aj prostredníctvom výziev a iniciatív Nového európskeho Bauhausu. Európske programy, siete alebo súťaže podporujú projekty založené na princípoch Bauhausu. Okrem finančných zdrojov tak samosprávy získavajú aj odbornú podporu, medzinárodné kontakty a väčšiu viditeľnosť.

Slovenská iniciatíva k Novému európskemu Bauhausu

Myšlienky New European Bauhaus sa na Slovensku premietajú nielen do projektov a výziev, ale aj do spolupráce medzi rôznymi aktérmi. Iniciatíva prepája samosprávy, odbornú verejnosť aj občiansku spoločnosť okolo spoločnej vízie kvalitnejšieho prostredia pre život.

12. apríla 2024 sa v Bratislave stretli partneri NEB zo Slovenska a strednej Európy na podujatí festivalu Nového európskeho Bauhausu. Na záver konferencie prijali Deklaráciu Nového európskeho Bauhausu Slovensko 2024. Deklarácia vyzýva široké spektrum aktérov – od miest a obcí cez verejné inštitúcie až po súkromný sektor – aby pri svojej práci uplatňovali princípy udržateľnosti, inklúzie a kvalitného verejného priestoru.

Táto iniciatíva vytvára príležitosť pre slovenské obce a mestá zapojiť sa do spoločného dialógu a zdieľať skúsenosti pri tvorbe lepších miest pre život.

Na čo sa oplatí pripraviť: témy a výzvy Nového európskeho Bauhausu

Princípy Nového európskeho Bauhausu sa postupne premietajú aj do konkrétnych výziev a možností financovania. Pre samosprávy preto zohráva dôležitú úlohu orientácia v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované.

Pracovný program Nový európsky Bauhaus na roky 2026 – 2027 sa zameriava na premenu susedstiev, budov a verejných priestorov tak, aby boli udržateľné, inkluzívne, kvalitné a pripravené na budúcnosť.

Rok 2026 – zameranie na aktuálne výzvy

Témy plánované na rok 2026 reagujú na problémy, s ktorými sa obce a mestá stretávajú už dnes. Dôraz patrí kvalite bývania, fungovaniu susedstiev a verejných priestorov a tiež tomu, ako prostredie ovplyvňuje zdravie, pohodu a vzťahy v komunite.

Spájanie zelenej transformácie, sociálnej inklúzie a miestnej demokracie

Témy sa zameriavajú na riešenie bezdomovectva prostredníctvom dostupného bývania, lepšie navrhovanie obytných štvrtí a pochopenie vplyvu prostredia na zdravie a duševnú pohodu obyvateľov.

Obehové a regeneračné prístupy v zastavanom prostredí

Pozornosť smeruje na existujúce budovy a priestory. Mestá a obce hľadajú riešenia na zlepšenie tepelného komfortu, opravy budov namiesto ich búrania alebo efektívnejšie využitie priestoru, napríklad výstavbou smerom do výšky.

Inovatívne financovanie a nové obchodné modely

Rok 2026 prináša aj testovanie nových spôsobov financovania projektov v susedstvách, lepšie využívanie kapitálu a opätovné využitie prázdnych alebo zanedbaných budov a plôch.

Rok 2027 – zameranie na dlhodobú transformáciu

Témy roku 2027 sa zameriavajú viac na budúcnosť a dlhodobé zmeny v mestách a obciach. Dôraz patrí novým spôsobom spolupráce medzi samosprávou, obyvateľmi a ďalšími aktérmi a hľadaniu riešení, ktoré budú fungovať aj o desať či dvadsať rokov.

Spolupráca a komunitné riadenie

Pozornosť sa presúva na spolurozhodovanie medzi samosprávou a obyvateľmi, podporu medzigeneračných komunít a nové prístupy k riešeniu sociálnych výziev.

Inovatívne stavebné prístupy

Témy zahŕňajú nové stavebné materiály, kvalitu a bezpečnosť stavieb a obnovu území v okolí dopravnej infraštruktúry.

Nové modely financovania

Rok 2027 prináša aj témy ako modulárna výstavba, komunitné investovanie alebo spoločné vlastníctvo projektov.

Spoločná téma: ochrana pôdy

Naprieč všetkými oblasťami sa objavuje aj téma zníženia zastavovania pôdy a citlivého územného plánovania.

Dôležité termíny

Otvorenie výziev: 5. mája 2026
Uzatvorenie výziev 2026: 1. decembra 2026

Prečo je Nový európsky Bauhaus dôležitý pre samosprávy

Nový európsky Bauhaus ukazuje, že rozvoj miest a obcí nemusí stáť iba na technických riešeniach alebo veľkých investíciách. Dôležité sú najmä premyslené rozhodnutia, ktoré zlepšujú každodenný život ľudí, posilňujú komunitu a pripravujú územia na budúce výzvy.

Či už ide o menšiu obec alebo väčšie mesto, princípy udržateľnosti, estetiky a inklúzie možno uplatniť v rôznom rozsahu podľa miestnych možností.

Pre samosprávy predstavuje Nový európsky Bauhaus príležitosť premýšľať o projektoch komplexnejšie, prepájať verejný priestor, bývanie, komunitný život a životné prostredie do jedného celku. Zároveň pomáha orientovať sa v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované, a ukazuje, kde sa oplatí hľadať inšpiráciu, partnerstvá či finančné zdroje.

Aj malé kroky – napríklad pilotné projekty, zapojenie obyvateľov alebo spolupráca s partnermi – môžu viesť k veľkým zmenám. Nový európsky Bauhaus preto nepredstavuje cieľ, ale praktický rámec, ktorý pomáha obciam a mestám stať sa kvalitnejším, príjemnejším a odolnejším miestom pre život.

Erika Jankajová, Kontaktný bod Misie EÚ
Elena Žáková, Národný kontaktný bod – Klaster 2: Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť, Nový európsky Bauhaus, CVTI SR

Spoločná zodpovednosť samospráv, štátu, škôl a rodičov

Bezpečnosť detí na ceste do školy je jednou z najdôležitejších komunálnych tém. Paradoxne sa ňou stala až v priebehu rokov, hoci by mala byť prirodzenou a systematickou zodpovednosťou nielen miest a obcí, ale aj štátu, škôl a rodičov. Otázka teda nestojí či, ale kto a ako môže prispieť k zmene správania účastníkov cestnej premávky – čo môžu urobiť samosprávy, čo štát a čo školy spolu s rodičmi.

Každodenné riziká pred školami

Zaoberáme sa bezpečnosťou cyklotrás, odstraňovaním bariér pri rozvoji cyklodopravy v mestách, venujeme sa ochrane chodcov, tvorbe parkovacích politík – a pritom nám často uniká, že každý deň tisíce detí riskujú zdravie, a niekedy aj život, na ceste do školy.

Najohrozenejšou skupinou sú žiaci prvého stupňa základných škôl. Nemajú ešte osvojené základy dopravnej výchovy, no už dnes sa do školy presúvajú na kolobežkách či bicykloch. Riziká sú zrejmé a rodičia si ich uvedomujú. Aj preto sa mnohí z nich ujali úlohy „taxikárov“. Každé ráno pred ôsmou hodinou to vidíme pred školami: chaos, hľadanie parkovacieho miesta, neprehľadné a nebezpečné kolízne situácie.

Čiastočné riešenia nestačia

Riešenia, ktoré sa dnes uplatňujú – pár nových parkovacích miest alebo dočasné obmedzenie dopravy v školskej ulici – sú síce krokom správnym smerom, no samy osebe systémový problém neriešia.

Projekt Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy

Smart Cities klub na túto situáciu reagoval už pred rokom projektom Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy. Ide o iniciatívu, ktorá prepája vzdelávanie, technologický rozvoj, moderné dopravné riešenia a komunitnú spoluprácu s cieľom reálne zvýšiť bezpečnosť na cestách. Prvé pilotné projekty nám priniesli cenné skúsenosti – a zároveň potvrdili, že univerzálna metodika neexistuje. Každá obec, každá škola má svoje špecifiká. Jediná cesta vedie cez poctivú prácu v teréne – s mestom, školou aj rodičmi.

Living Lab ako otvorená platforma pre bezpečné mestá

Práve tieto skúsenosti sústreďujeme do pripravovaného Living Labu, ktorý sa stane otvorenou platformou pre všetkých, ktorí chcú systematicky riešiť bezpečný pohyb detí v mestách a obciach. Ponúkne inšpiratívne projekty, nové technológie, organizačné postupy, podnikateľské nápady aj inovatívne prístupy. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bude príprava a realizácia vzdelávacích aktivít – pre deti, rodičov, pedagógov aj samosprávy. Veríme, že aj so spoluúčasťou štátu.

Medzinárodné skúsenosti a spoločná zodpovednosť

Našou výhodou je možnosť vyhodnocovať riešenia v spolupráci so zahraničným konzultantom z Holandska, ktorý má dlhoročné skúsenosti nielen s dopravnými opatreniami, ale aj so zapájaním škôl, rodičov a verejnosti. Úspech projektu však bude závisieť od podpory všetkých partnerov. Len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť, aby cesta do školy bola pre deti bezpečná – každý deň, v každej obci.

Autor: Vladimír Jurík

Prečo je dôležitý nový prístup k verejnému obstarávaniu inovácií?

Skúsenosti inovátorov so samosprávami

Aká je častá skúsenosť tvorivých ľudí a inovatívnych spoločností pri spolupráci so samosprávami? Úprimná odpoveď znie: inováciu si verejný investor zriedka vymyslí sám. Nápad, riešenie aj technické know-how prichádzajú zvonka – od firiem, odborníkov, startupov či výskumníkov. Tieto návrhy často konzultujú s mestom alebo obcou ešte skôr, než sa vôbec začne hovoriť o verejnom obstarávaní.

Inovatívna spoločnosť pritom spravidla navrhne aj cenu – realistickú, ktorá zohľadňuje technické parametre, prevádzku aj očakávané prínosy. Takto vznikne predbežná hodnota zákazky, ktorá následne vstúpi do súťaže.

Keď rozhoduje iba najnižšia cena

Problém nastane v momente, keď sa celý proces „zrazí“ na jedinom kritériu – najnižšej cene. Ak obstarávanie vedie pracovník, ktorý sa s inovatívnym riešením nevie alebo nechce vysporiadať inak než cez cenu, výsledok je často predvídateľný. Mesto tak nezíska pôvodne zamýšľanú inováciu, ale jej lacnejší „ekvivalent“. Ten síce formálne spĺňa podmienky súťaže, no kvalitatívne a prevádzkovo zaostáva za pôvodným zámerom.

Toto nie je hypotetický scenár. Ide o najčastejšiu skúsenosť s verejným obstarávaním inovatívnych projektov. Zlyhanie väčšinou nespôsobuje úmysel, ale nastavenie podmienok a hodnotiacich kritérií. V praxi sa jednoducho nedarí vytvoriť rámec, v ktorom by kvalita, funkčnosť a dlhodobá hodnota dokázali zvíťaziť nad najnižšou cenou.

Dôsledky pre inovátorov

Pre tých, ktorí ponúkajú invenciu a kvalitu, to znamená enormnú stratu energie, času a peňazí. Paradoxne „potrestáme“ práve tých, ktorí chcú mestu pomôcť lepším riešením. Referenciu za zrealizovaný projekt si napokon pripíše víťaz súťaže – nie autor pôvodnej myšlienky.

Znie to absurdne? Stačí si spomenúť na niektoré projekty financované z IROP-u alebo na environmentálne investície, kde mali projekty dosiahnuť konkrétne ekologické parametre, no realita po realizácii zaostala za očakávaniami.

Éra dôvery medzi mestami a inovátormi

Vstupujeme do éry, v ktorej sa mestá a obce budú uchádzať o dôveru inovátorov. Ak budú samosprávy chcieť, aby pre ne kvalitné firmy vyvíjali nové riešenia, budú musieť zmeniť pohľad na verejné obstarávanie. Nie cez optiku najnižšej ceny, ale cez najlepšiu hodnotu pre verejného investora.

Práve tu prichádza k slovu metóda Best Value. Nejde o experiment ani teóriu, ale o overený prístup používaný vo vyspelých západných krajinách. Tento prístup vedie k reálnym, nie iba nominálnym úsporám. Zohľadňuje totiž celý životný cyklus projektu – teda nielen obstarávaciu cenu, ale aj náklady na údržbu, prevádzku, modernizáciu a likvidáciu. Cena zostáva dôležitým faktorom, no nie jediným a nie rozhodujúcim.

Iniciatíva Smart Cities klubu

Smart Cities Klub už pred troma rokmi inicioval moderný spôsob obstarávania cyklotrás v spolupráci s odborníkmi z ÚVO, ZSPS, MDSR, ZMOS a SKA. Výsledkom je metodický materiál, ktorý dnes môžu mestá a obce reálne využívať v praxi.

Našou ďalšou ambíciou je posunúť sa ešte ďalej – k verejnému obstarávaniu projektov, ktorých podstatou je invencia a tvorivosť. V rámci Smart transformačného inovačného konzorcia Slovenska (STICS), projektu podporeného z Plánu obnovy, pripravujeme spolu s odborníkmi z konzorcia, externými partnermi a v úzkej spolupráci s ÚVO nový prístup k obstarávaniu inovatívnych riešení.

Prečo je zmena nevyhnutná

Nebude to jednoduchá téma – ani pre riešiteľov, ani pre obstarávateľov na mestách a obciach. Bude si vyžadovať hlbšie porozumenie projektu, jeho zmyslu a odvahu nastaviť kvalitné hodnotiace kritériá.

Ak sa však chceme v komunálnom prostredí skutočne pohnúť dopredu, ak chceme motivovať kvalitné inovatívne spoločnosti a rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy na Slovensku, iná cesta neexistuje.

Autor: Vladimír Jurík

Základom úspešného riešenia je dostatok korektných dát a poctivá práca

Kým sa má realizovať nová cyklotrasa alebo bezpečný chodník do školy, obyvatelia mesta zväčša tlieskajú. Je predsa v záujme všetkých rodičov, aby sa ich deti dostali do a zo školy bez ohrozenia motorovými vozidlami. Keď sa však začne rozprávať o plánovaných trasách, eufóriu vystrieda rácio a nadšenie vyprchá. Bude trasa smerovať cez moju ulicu a pôjde tadiaľ húf detí každé ráno? Zrušia nám parkovanie pred domom? Zjednosmerní sa cesta na našom sídlisku?

Dôležitosť dát pri plánovaní

Základným kameňom správneho rozhodnutia sú spoľahlivé dáta. Kľúčové sú informácie odkiaľ žiaci dochádzajú, akou formou dopravy a aké trajektórie majú zaužívané. Pri analýze existujúcich chodníkov, cyklotrás, existujúcich ciest aj plánovaných prepojení môžeme začať pripravovať návrh. Na vyhodnotenie potenciálne najviac využiteľných trás slúžia priestorové analýzy, ktoré umožňujú moderné GIS nástroje. Výpočty najkratšej trasy na základe matematických modelov sa však v praxi nedajú použiť. Treba zohľadniť najmä reálne možnosti každého úseku, vlastnosti komunikácie, dopravné vzťahy aj súčasné zvyklosti ľudí.

Prekážky na trase

Najkratšia trasa v tomto prípade neznamená najlepšia. A už vôbec nesúvisí s jej bezpečnosťou. Tu je najdôležitejší pohľad samotného školáka, ktorému neprekáža prejsť na kolobežke či bicykli pár metrov navyše. Prekážkou sú skôr vysoké obrubníky, nebezpečný priechod cez frekventovanú cestu, riziko stretu s chodcami alebo parkovanie áut v križovatkách.

Pohľad rodičov a žiakov

Parkovacie autá často bránia vo výhľade. Dospelí sa na situáciu pozerajú inak ako školák s výškou 140 cm. Rodičov zaujíma, do ktorého bodu sa ich dieťa dostane do školy bez možnosti stretnúť sa s motorovým vozidlom. Musí prejsť popri bráne školy, kde sa však nedá dostať autom? Alebo stačí, keď sa rozlúči na záchytnom parkovisku, resp. vykladacom mieste, odkiaľ už dôjde bezpečne samo?

Využitie moderných nástrojov

Pri vyhodnocovaní optimálnych plôch na parkovanie alebo vykladanie opäť pomáhajú mapové vrstvy, ktorých prienik otvára nové možnosti. Fyzický stav trás predstavuje kľúčový faktor pre plánovanie a udržateľnosť využívania alternatívnych foriem dochádzania. Skutočný stav infraštruktúry musíme poznať presne, pretože plánovanie vychádza z reálneho rozpočtu a efektívne opatrenia môžeme navrhnúť len na základe presných údajov.

Zber dát v teréne

Najpraktickejšou pomôckou je mobilná aplikácia ArcGIS QuickCapture. Pomocou nej môžeme pohybom zaznamenávať a fotografovať problematické miesta. Dôležité je aj zapojenie verejnosti. Vďaka aplikácii dokážu ľudia zbierať dáta priamo v teréne – napríklad jednoduchým kliknutím v mobile, ktorý zároveň zaznamená GPS súradnice.

 

Vyhodnotenie a plánovanie

Takto získané údaje následne analyzujeme v GIS a vytvárame presnú mapu problémov. Ak chceme plánované trasy bezpečne využívať, musíme ich pravidelne udržiavať. Preto treba dáta analyzovať a vyhodnotiť aj z pohľadu nákladov ešte pred samotnou realizáciou.

Komunikácia s verejnosťou

Obhajovať navrhované zmeny vo verejných priestoroch pred zástupcami mesta, dopravnou políciou, učiteľmi a rodičmi nie je jednoduché. Každá strana si bráni vlastné záujmy, no nikto nepopiera zmysel celého projektu. Mapy s príbehom, tzv. Storymaps, umožňujú prezentovať návrhy architekta priamo na mestských výstupoch v kontexte celého mesta.

Zainteresované strany tak rýchlo získajú prehľad, kde sa nachádza kritická situácia, aké konkrétne riešenia ju môžu zlepšiť a koľko takéto riešenia stoja. Navyše je možné v mape merať a získať hrubý odhad nákladov.

Autor: Martin Mikúš

Zmeňme spolu Slovensko na Smart Cities

Vaše 2 % majú reálny dopad

Slovensko čelí výzvam, ktoré si vyžadujú systematické riešenia, spoluprácu a odvahu inovovať. Mestá dnes riešia energetiku, dopravu, digitalizáciu aj efektívne riadenie verejných služieb. Práve preto je nevyhnutné prepájať odbornosť, skúsenosti a moderné technológie.

Smart Cities klub dlhodobo vytvára priestor, kde sa stretávajú samosprávy, experti a inovační partneri. Vďaka tomu sa moderné riešenia nestávajú len teóriou, ale nachádzajú konkrétne uplatnenie v praxi.

Aj vy môžete byť súčasťou tejto zmeny – darovaním 2 % z dane.

Prečo darovať 2 %?

Poukázanie 2 % z dane vás nestojí nič navyše. Ide o časť dane, ktorú by ste inak odviedli štátu. Rozdiel spočíva v tom, že vy sami rozhodnete, kam tieto prostriedky poputujú.

Smart Cities nie sú o technológiách pre technológie. Predovšetkým sú o kvalite života nás, obyvateľov. Ide o lepšie služby, efektívnejšiu komunikáciu, transparentnejšie rozhodovanie a zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi.

Vaša podpora umožní:

  • organizovať odborné konferencie a vzdelávacie podujatia pre samosprávy,
  • prepájať inovatívne riešenia s reálnymi potrebami miest,
  • realizovať praktické workshopy a diskusie zamerané na implementáciu,
  • systematicky budovať komunitu, ktorá mení Slovensko dlhodobo a koncepčne.

Transparentnosť a zmysluplné využitie prostriedkov sú pritom samozrejmosťou.

Ako poukázať 2 % z dane – oficiálny postup

Podrobný a aktuálny návod zverejňuje štát na portáli
👉 Slovensko.sk – životná situácia „Ako poukázať 2 % z dane“

Aktuálne informácie a metodické usmernenia nájdete aj na stránke
👉 Finančná správa SR

Pre lepšiu orientáciu uvádzame stručný prehľad:

Postup krok za krokom

Ak ste zamestnanec (ročné zúčtovanie dane)

Ak vám zamestnávateľ robí ročné zúčtovanie dane:

  1. Požiadajte zamestnávateľa o Potvrdenie o zaplatení dane.

  2. Vyplňte tlačivo „Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane“.

  3. Do tlačiva uveďte údaje prijímateľa (nižšie).

  4. Tlačivo spolu s potvrdením doručte na príslušný daňový úrad najneskôr do 30. apríla.

Ak podávate daňové priznanie sami

Ak podávate daňové priznanie (typ A alebo B):

  1. V daňovom priznaní vyplňte časť určenú na poukázanie podielu zaplatenej dane.

  2. Uveďte identifikačné údaje prijímateľa.

  3. Vypočítajte 2 % zo zaplatenej dane.

  4. Podajte daňové priznanie v zákonnej lehote (spravidla do 31. marca, resp. v predĺženej lehote).

  5. Daň musí byť riadne zaplatená, inak podiel nebude poukázaný.

Údaje prijímateľa

Ak chcete podporiť Smart Cities klub, použite tieto údaje:

Názov: Smart Cities klub
IČO: 42174775
Sídlo: Palisády 691/1, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto

Prečo na tom záleží?

Slovenské mestá potrebujú riešenia, ktoré sú funkčné, udržateľné a dlhodobo efektívne. Zmena však nevzniká spontánne. Vyžaduje si odborné know-how, koordináciu a aktívnych partnerov.

Práve preto majú aj 2 % z dane význam. Hoci sa môžu javiť ako malé číslo, v súčte predstavujú konkrétnu podporu projektov s merateľným dopadom.

Ak vám záleží na tom, aby mestá na Slovensku fungovali modernejšie, efektívnejšie a transparentnejšie, podporte Smart Cities klub.

Spoločne môžeme vytvárať mestá, ktoré sú pripravené na budúcnosť.

Ďakujeme, že ste súčasťou tejto zmeny.

Dôležitosť správneho navrhnutia a budovania bezpečných ciest do školy z pohľadu projektanta

V rámci projektu sa zameriavame na najviac ohrozenú skupinu účastníkov mestskej premávky – deti a mládež. Hlavným cieľom je bezpečná cesta do školy. Všetci poznáme rannú situáciu pred školami. Motorové vozidlá ich doslova obkľúčia. Vzniká chaos, nervozita a nebezpečné situácie. Dôvodom je najmä vozenie detí do školy, hoci mnohé z nich by cestu zvládli aj bez auta. Preto je nevyhnutné zlepšiť organizáciu dopravy aj jej spoločenské vnímanie.

Analýza a príprava návrhu

Na začiatku sme rokovali s vedením mesta o možnostiach analýzy ulice. Nešlo len o formálnu diskusiu. Naopak, základom návrhu bolo kritické zhodnotenie existujúceho stavu. Mesto vytvorilo riadiace výbory, v ktorých sa stretli kompetentní zástupcovia samosprávy. Spoločne si uvedomovali význam rozhodnutí pre bezpečnosť detí.

Následne sme vybrali konkrétne školy, ktoré sa stali súčasťou riešenia. Získali sme dáta o dopravných tokoch a analyzovali ich pomocou GIS (Geografických informačných systémov). Vďaka tomu sme presne identifikovali najviac zaťažené úseky aj miesta konfliktov medzi účastníkmi premávky.

Návrh bezpečných trás

Na základe analýzy sme navrhli bezpečné trasy pre cyklistov aj chodcov. Zároveň sme pripravili opatrenia na upokojenie dopravy v okolí škôl. Navrhli sme fyzické prvky, ktoré prirodzene znižujú rýchlosť vozidiel – napríklad zúženie jazdných pruhov, zvýšené priechody či vyvýšené križovatky.

Okrem toho sme vytvorili vizualizácie návrhu. Tie pomáhajú obyvateľom lepšie pochopiť plánované zmeny. Vďaka nim sa verejnosť dokáže s riešením ľahšie stotožniť.

Podpora cyklodopravy

Dôležitou súčasťou návrhu bolo aj vytvorenie priestoru pre bezpečný pohyb detí na bicykloch. Navrhli sme cyklotrasy oddelené od automobilovej dopravy a bezpečné parkovanie bicyklov v blízkosti škôl. Týmto spôsobom podporujeme samostatnosť detí aj ich každodenný pohyb.

Konkrétne opatrenia

Navrhované riešenia zahŕňajú najmä:

  • prvky upokojenia dopravy (spomaľovacie prahy, zúženia jazdných pruhov),
  • bezpečné priechody pre chodcov,
  • oddelenie cyklistickej dopravy,
  • výsadbu stromov ako prirodzenú bariéru medzi chodníkom a vozovkou,
  • kvalitné osvetlenie priechodov a križovatiek.

Realizácia a financovanie

Na základe spracovanej štúdie môže mesto pripraviť projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a následnú realizáciu. Následne môže požiadať o financovanie z ministerstiev alebo iných dotačných schém.

Bezpečná cesta do školy preto nie je len technickým projektom. Predstavuje investíciu do zdravia, bezpečnosti a samostatnosti detí.

Autor: Boris Aresta

ZMOS: Slovensko potrebuje aspoň dvesto dopravných ihrísk

Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

O dopravné ihriská je na Slovensku veľký záujem, no situácia vôbec nie je priaznivá. „Potrebujeme naštartovať cielený proces a v priebehu piatich či desiatich rokov ihriská dobudovať,“ hovorí Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Naznačuje aj možné riešenia problému.

Má Združenie miest a obcí Slovenska prehľad o tom, v akom stave sú dnes detské dopravné ihriská na Slovensku?

Situácia s dopravnými ihriskami nie je dobrá. V minulosti, najmä v 90. rokoch, mnohé z nich zanikli po kapitalizácii. Takýto prípad nastal napríklad aj u nás v Partizánskom. V bývalých priestoroch dnes sídli autoškola a dopravné ihrisko zaniklo. Záujem o túto službu je pritom veľký. Preto sme sa s Ústredným automotoklubom Slovenska dohodli na príprave návrhu grantového systému. Cieľom je, aby samosprávy pri výstavbe takého ihriska pokryli aspoň polovicu nákladov z grantu pod gesciou ministerstva vnútra.

Týka sa takýto stav len Slovenska alebo ide o cezhraničný problém? Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Slovensko zaostáva za zahraničím vo viacerých parametroch. Keď si vezmeme hoci len Česko a problematiku financovania samospráv – podielové dane na občana sú v Česku trikrát vyššie ako na Slovensku. Zo skúseností partnerských samospráv viem, že Slovensko zaostáva za Českom aj pri detských dopravných ihriskách.

Na Slovensku vzniklo v posledných rokoch moderné dopravné ihrisko v Žiline. Vybudované bolo s podporou Nadácie KIA Slovakia. Je spolupráca miest so súkromným sektorom reálnou a udržateľnou cestou?

Na Slovensku máme viacero automobiliek. Každá z nich má nadáciu, ktorá sa zameriava na svoje najbližšie okolie. Neviem si preto veľmi predstaviť, že by tieto nadácie financovali výstavbu viacerých detských dopravných ihrísk naprieč Slovenskom. V Žiline sa to podarilo, čo je pekné a správne. Na Slovensku však akútne potrebujeme aspoň dve stovky dopravných ihrísk. Kto napríklad zafinancuje ich výstavbu v 18 mestách Trenčianskeho samosprávneho kraja? Či chceme alebo nechceme, štát musí poskytnúť podporu. Téma dopravnej bezpečnosti je totiž naliehavá. Dopravné nehody sa týkajú všetkých vekových kategórií a práve deti patria medzi najviac ohrozené. Potrebujeme naštartovať cielený proces na päť až desať rokov. Samozrejme, otázka znie, či na to dostaneme zelenú a či nám štát vytvorí podmienky. Hovoril som o tom už osobne aj s ministrom vnútra a verím, že sa v dohľadnom čase v tejto téme posunieme.

Vidíte priestor na spoločný postup viacerých samospráv? Je reálne, aby sa mestá v rámci regiónov dohodli a budovali zdieľané dopravné ihriská alebo vzdelávacie centrá, ktoré by slúžili širšiemu územiu?

Myslieť si, že vybudujeme jedno kvalitné krajské dopravné ihrisko, kde sa vystrieda päťtisíc či osemtisíc detí, je naivné. To je ako povedať, že na kraj stačí jedno futbalové ihrisko. Futbal pritom všetky deti ani nehrajú, ale dopravnou výchovou by mali prejsť všetci žiaci – a to nie jednorazovo, ale opakovane v rámci školského roka. Máme približne 180 mestských samospráv vrátane mestských častí. Ak štát nepodporí vybudovanie 180 dopravných ihrísk pre státisíce detí, potom sa pýtam, čo vlastne dokážeme.

ZMOS v minulosti prišiel s iniciatívou financovať dopravné ihriská z prostriedkov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Nastal v tejto téme nejaký posun?

O tom práve diskutujeme s ministerstvom vnútra, zatiaľ sme sa však nedohodli. Bavíme sa o ôsmich percentách povinných odvodov, ktoré štát získava z povinného zmluvného poistenia. Navrhujeme, aby štvrtina, teda 2 percentá, smerovala na systematickú podporu budovania dopravných ihrísk. Moderné, kvalitné dopravné ihrisko stojí približne 200-tisíc eur. S týmito prostriedkami ich dokážeme v samosprávach vybudovať za päť, maximálne desať rokov.

Ak hovoríme o systémovom riešení bezpečnosti detí v cestnej premávke, má podľa vás priestor aj širšia spolupráca – napríklad s organizáciami, ktoré sa venujú udržateľnej mobilite, verejnému priestoru alebo inteligentným mestám?

Toto musí byť spoločný cieľ všetkých organizácií. Napríklad Smart Cities Klub združuje tie isté mestá, ktoré pôsobia v Združení miest a obcí Slovenska, únii miest či regionálnych združeniach. Všetci spoločne by sme mali presadzovať toto riešenie a začať dopravné ihriská na Slovensku systematicky budovať.

Autor: Miloslav Surgoš

Petržalka vstúpila do Smart Cities klubu

Petržalka vstúpila do Smart Cities klubu vo februári 2026 a oficiálne sa tak zaradila medzi samosprávy, ktoré systematicky pracujú na modernizácii a udržateľnom rozvoji. Najväčšia bratislavská mestská časť chce aktívne využívať inovatívne riešenia, ekologické opatrenia a nové formy spolupráce s odborníkmi.

Rozhodnutie, že Petržalka vstúpila do Smart Cities Klubu, schválilo miestne zastupiteľstvo. Cieľ je jasný – vytvoriť modernejšie, udržateľnejšie a kvalitnejšie mestské prostredie pre viac ako 100-tisíc obyvateľov.

Prečo je členstvo dôležité?

Smart Cities klub prepája samosprávy, expertov a partnerov z oblasti inovácií. Platforma vytvára priestor na výmenu skúseností, zdieľanie dobrej praxe a prípravu spoločných projektov. Viac o aktivitách klubu nájdete na stránke na našom webe.

Pre Petržalku to znamená:

  • prístup k odborným konzultáciám
  • spoluprácu na medzinárodných projektoch
  • nové možnosti financovania
  • inšpiráciu zo slovenských aj zahraničných miest

Ambícia: Udržateľná a moderná Petržalka

Zelené sídlisko chce posilniť ekologické riešenia, podporiť smart technológie a zlepšiť riadenie verejných služieb. Dôraz sa kladie na kvalitný verejný priestor, efektívne hospodárenie s energiami a využívanie dát pri rozhodovaní.

Smart Cities klub zároveň organizuje odborné podujatia, konferencie a pracovné stretnutia, ktoré pomáhajú samosprávam reagovať na aktuálne výzvy. Medzi najznámejšie formáty patrí:

Kľúčové informácie o členstve

Cieľ: Modernizovať sídlisko a zvýšiť kvalitu života.
Aktivity: Prepájanie s odborníkmi, inovácie v mestskom prostredí, výmena skúseností.
Výhody: Expertné know-how, medzinárodná spolupráca, financovanie projektov.

Partnerstvo má jasnú víziu – premeniť Petržalku na mestskú časť budúcnosti. Miesto, kde sa inovácie prepájajú s praktickými riešeniami pre každodenný život.

Viac o plánoch a výzvach sa dozviete v pripravovanom rozhovore so starostom Jánom Hrčkom.

Sledujte nás a dozviete sa viac.

Záujem o naše dopravné ihrisko výrazne prevyšuje jeho kapacitu

Žilina vybudovala moderné dopravné ihrisko, no nedokáže pokryť všetok záujem o jeho využívanie. Mesto svoju skúsenosť vníma ako dôkaz potreby systematickej a dlhodobej podpory praktickej dopravnej výchovy v mestách a obciach. „Prevencia v oblasti bezpečnosti detí v cestnej premávke patrí medzi najefektívnejšie investície, ktoré štát aj samosprávy môžu realizovať,“ hovorí žilinský primátor Peter Fiabáne.

Detské dopravné ihrisko v Žiline je pravdepodobne jediné profesionálne riadené dopravné ihrisko na Slovensku, ktoré systematicky poskytuje služby školám. Ako sa tento projekt zrodil?

Projekt detského dopravného ihriska na ulici Nantereská 29 v Žiline iniciovala Mestská polícia Žilina ako reakciu na dlhodobú potrebu systematickej dopravnej výchovy detí a mládeže. Cieľom bolo vytvoriť odborné a bezpečné prostredie, v ktorom si deti pod odborným vedením osvojujú pravidlá cestnej premávky a zásady bezpečného správania.

Akú úlohu pri jeho vzniku zohrala samospráva?

Mesto Žilina ako zriaďovateľ vytvorilo podmienky na jeho realizáciu, zabezpečuje jeho fungovanie a dlhodobo podporuje jeho rozvoj. Vďaka tejto spolupráci mesto dopravné ihrisko nielen uviedlo do prevádzky, ale ho aj opakovane modernizovalo.

Čím je toto dopravné ihrisko špecifické v porovnaní s inými ihriskami na Slovensku?

Dopravné ihrisko v Žiline ako jediné na Slovensku prepája dopravnú výchovu s praktickým výcvikom na autotrénažéroch pre študentov stredných škôl.

V čom spočíva jeho „modernosť“ – je to najmä infraštruktúra, metodika výučby, zapojenie odborníkov alebo prepojenie s reálnou dopravou v meste?

Mesto realizovalo dve etapy renovácie a modernizácie dopravného ihriska prostredníctvom projektov podporených Nadáciou KIA Slovakia. Počas poslednej modernizácie v roku 2023 vybavilo učebne dopravnej výchovy interaktívnou tabuľou, čím zvýšilo odbornú úroveň výučby. Zakúpením autotrénažérov rozšírilo výučbu aj pre študentov stredných škôl. Výsledkom je profesionálne riadené dopravné ihrisko, ktoré systematicky spolupracuje so školami a výrazne prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti detí v cestnej premávke. Úroveň edukácie detí a mládeže v oblasti dopravnej výchovy tak patrí medzi najvyššie na Slovensku.

Pre koho je dopravné ihrisko primárne určené? Pracujete okrem žiakov aj s rodičmi alebo verejnosťou?

Detské dopravné ihrisko využívajú predovšetkým základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina, no záujem prejavujú aj školy z celého okresu Žilina a Kysucké Nové Mesto. Ihrisko funguje od apríla do konca októbra. Počas letných prázdnin ho využívajú najmä detské letné tábory a verejnosť. V popoludňajších hodinách a počas víkendov je sprístupnené verejnosti.

Počas celého školského roka tvorí súčasť výučby praktickej dopravnej výchovy pre študentov stredných škôl. Cez letné prázdniny mesto poskytuje výučbu na autotrénažéroch verejnosti na základe online registračného systému.

Ihrisko sa podarilo vybudovať aj vďaka finančnej podpore Nadácie KIA Slovakia. Ako konkrétne sa do projektu zapojilo mesto Žilina? A ako je nastavené jeho dlhodobé fungovanie a financovanie?

Projekty podporené Nadáciou KIA Slovakia výrazne prispeli k renovácii a modernizácii dopravného ihriska. Mesto Žilina však od začiatku vystupuje ako kľúčový zriaďovateľ a garant jeho fungovania. Financovanie, personálne aj organizačné zabezpečenie zabezpečuje mesto prostredníctvom oddelenia prevencie Mestskej polície Žilina.

Čo by ste poradili iným mestám a obciam, ktoré by sa chceli podobným projektom inšpirovať? Je podľa vás možné vybudovať kvalitné dopravné ihrisko aj bez silného externého partnera, alebo je spolupráca so súkromným sektorom dnes nevyhnutná?

Z pohľadu mesta Žilina a Mestskej polície Žilina má budovanie dopravného ihriska pod odborným dohľadom jasné opodstatnenie. Realizácia takýchto projektov je finančne náročná a podpora zo strany štátu formou dotačných schém nie je vždy dostupná. Zdroje zo súkromného sektora preto často predstavujú dôležitý doplnok financovania.

Ako vnímate celkovo dopravnú výchovu na Slovensku?

Vzhľadom na náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu sa mesto Žilina prikláňa k názoru, že túto povinnosť by mal prevziať štát. Záujem škôl o výučbu na detskom dopravnom ihrisku Nantereská 29 v Žiline výrazne prevyšuje možnosti mesta a policajného zboru. Praktické skúsenosti z každodennej prevádzky potvrdzujú, že prevencia v oblasti bezpečnosti detí v cestnej premávke patrí medzi najefektívnejšie investície, ktoré štát aj samosprávy môžu realizovať.

Čo by ste odporučili štátu (napr. ministerstvu dopravy alebo školstva) v oblasti podpory bezpečnosti detí v cestnej premávke v mestách?

Štát dnes vytvára základný legislatívny rámec a metodické usmernenia, no priestor na zlepšenie je najmä v systematickej a dlhodobej podpore praktickej dopravnej výchovy v mestách a obciach. Prax ukazuje, že zážitkové a reálne učenie v kontrolovanom prostredí dopravných ihrísk má na deti výrazne väčší dopad než výlučne teoretická výučba. Odporúčame preto vytvoriť stabilné finančné mechanizmy na prevádzku a modernizáciu dopravných ihrísk, nielen projektové výzvy. Pomohlo by aj užšie prepojenie rezortu dopravy, školstva a vnútra pri tvorbe jednotného koncepčného rámca dopravnej výchovy na národnej úrovni. Praktická dopravná výchova s dôrazom na mestské prostredie by mala byť jasne zakotvená v školských osnovách. Väčšiu podporu by mali získať aj samosprávy a obecné polície, ktoré majú s deťmi prirodzený kontakt a poznajú miestne riziká.

Aké sú vaše skúsenosti?

Skúsenosti z nášho prostredia ukazujú, že systematická a dlhodobá podpora dopravnej výchovy výrazne zvyšuje dopravnú gramotnosť detí a ich schopnosť bezpečne sa správať v cestnej premávke. Tento model preto vnímame ako funkčný a vhodný na ďalší rozvoj na celoslovenskej úrovni.

Okrem dopravného ihriska má mesto Žilina aj nejaké projekty „navyše“ pre zvýšenie bezpečnosti detí na cestách?

Mesto Žilina v spolupráci s Útvarom hlavného architekta realizuje projekt „Bezpečné ulice“, ktorý sa systematicky venuje dopravnej bezpečnosti v okolí škôl a materských škôl. V septembri 2025 zrealizovalo projekt ZŠ Jarná. V príprave sú ďalšie projekty ZŠ Hájik a ZŠ Kráľovnej pokoja.

Autor: Miloslav Surgoš

Kvalitný verejný priestor budujte už s ohľadom na deti

Kvalitný verejný priestor budujte už s ohľadom na deti

Cesta do školy a zo školy, inšpiratívne ihriskové zastávky, ale aj bezpečné „zákutia“ na stretnutia školákov a mladých ľudí prispievajú k ich správnemu a zdravému psychomotorickému vývoju a potrebnej socializácii.

Nielen bytové priestory, ale celý verejný priestor by mal byť v centre pozornosti developerov aj miest a obcí. Práve kvalitný verejný priestor dokáže prispieť k vytvoreniu spokojného bývania, kde chcú obyvatelia tráviť voľný čas a kde sa z nich stávajú dobrí susedia a priatelia. Ide o priestor, ktorý so svojimi obyvateľmi rastie.

Deti potrebujú prostredie, ktoré podporuje ich zdravý psychomotorický vývoj aj socializáciu. Verejný priestor preto treba od začiatku plánovať a budovať s ohľadom na ne.

Od ihriska po školu

Väčšina developerov už v rámci bytovej výstavby ponúka ako „samozrejmosť“ ihrisko, no zväčša len pre najmenších. Osvietenejší developeri pridávajú aj priestor pre športové vyžitie. Tým by sa však tvorba kvalitného verejného priestoru nemala končiť.

„Kvalitný verejný priestor by mal rásť a meniť sa s obyvateľmi a ich potrebami. Ihriská nemusia byť len pre najmenších. Naopak, kvalitné herné prvky a zariadenia dokážu poskytnúť inšpiratívny priestor aj pre staršie deti a tínedžerov,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Studio 21 Miloslav Jurík.

Popri ihriskách a športoviskách by verejný priestor mal zahŕňať aj oddychové zóny. Tie by mali reflektovať vekové zloženie obyvateľov. Nejde len o mobiliár pre starších, ale aj o bezpečný priestor pre tínedžerov, kde môžu mať väčšie súkromie.

Súčasťou kvalitného verejného priestoru by mala byť vhodná zeleň, riešenie nárazových zrážok, cykloriešenia a prepojenia lokality s ďalšími atraktívnymi miestami bicyklom alebo integrovanou dopravou. Práve tu je potrebná výraznejšia aktivita miest a obcí. Verejný priestor by mal deťom a školákom poskytovať bezpečný, kvalitný a podnetný presun z bydliska do školy, na krúžky a podobne.

Rýchlejšie? Hlavne zdravo a bezpečne

Cesta do školy a zo školy býva pre deti zdĺhavá. Rodičia ich preto často vozia autom, a to aj na kratšie vzdialenosti. Je to rýchlejšie a pohodlnejšie. Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie však ukazujú, že deti staršie ako 4 roky by sa mali denne aktívne hýbať aspoň 180 minút, z toho 60 minút v strednom tempe.

Realita je iná. Pred obrazovkami trávia deti 7 až 8 hodín denne. Už viac ako 2 hodiny takéhoto sedenia zvyšujú riziko nadváhy o 67 %.

„Naplniť denných 180 minút bez toho, aby v tom bola aj mobilita do obchodu, do školy alebo na krúžky, je náročné. Ak sa nám podarí, aby sa deti hýbali aspoň cestou do školy a z nej, už sa blížime k odporúčaným 60 minútam aktívneho pohybu,“ hovorí urbanistka a krajinná architektka Studio 21 Jana Adamková.

Holandské deti napríklad vďaka využívaniu bicyklov pri doprave do školy patria k najzdatnejším v Európe. Pohyb zároveň rozvíja zodpovednosť, schopnosť riešiť krízové situácie a správne reagovať.

Opatrenia miest a obcí

Od miest a obcí si to vyžaduje zvýšenú aktivitu. Nestačia len bezpečné cyklotrasy.

„V čase od 7.30 do 8.30 hod. by mal byť pred školami obmedzený prejazd vozidiel na maximálne 30 km/hod., čo znižuje počet nehôd s fatálnymi následkami. Pomôžu aj parkovacie politiky a tzv. drop off zóny. V niektorých prípadoch by bolo vhodné v čase 7.30 až 8.00 dopravu úplne vylúčiť,“ vysvetľuje Jana Adamková.

Školy môžu podporiť správny prístup kvalitnou cykloinfrastruktúrou. Studio 21 ponúka napríklad jednoduché aj pochôdzne cyklostojany značky Falco. Stojany chránia rám bicykla a umožňujú bezpečné uzamknutie. Môžu byť zastrešené a osvetlené. Poschodové stojany efektívne využívajú priestor a vďaka hydraulickej vzpere ich zvládne obsluhovať aj dieťa.

Navigáciu môžu podporiť farebné značenia. DecoMark® od spoločnosti Geveko ponúka protišmykové a farebne stále riešenia, pomocou ktorých možno na trase do školy vytvárať hravé obrazce podporujúce pohyb.

Vždy je priestor pre herné prvky

Ani cesta späť zo školy nemusí byť nudná. Na trase alebo v blízkosti školy môže vzniknúť malé ihrisko či herný prvok, kde sa deti zastavia, vybijú energiu a rozvíjajú svoje zručnosti.

Spoločnosti ako HAGS, Berliner Seilfabrik či Eurotramp ponúkajú prvky, ktoré unesú tínedžerov aj dospelých. Ide o lanové konštrukcie, hojdačky pre viacerých používateľov, pavúčie siete či zapustené trampolíny. Podporujú pohyb aj socializáciu a zároveň pôsobia ako architektonický prvok.

Prvky by mali zohľadňovať rôzny vek používateľov. Oddychovú funkciu plní aj nadčasový mobiliár, napríklad modulárne sedenie pre viacerých. Takýchto miest na oddych školákov, krátke stretnutia a podporu pohybu je vo verejnom priestore stále málo. Je čas to zmeniť.

Autor: Slávka Boldocká

Odborný garant článku: Studio 21