Fórum pre smart agendu 2026 – konferencia o digitalizácii samospráv
Smart Cities nevznikajú len z technológií. Vznikajú z dialógu, spolupráce a zdieľania skúseností medzi mestami, technologickými firmami, investormi a odborníkmi.
Preto sa tešíme, že vás ako hlavný partner podujatia môžeme v mene organizátora – Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky – pozvať na Fórum pre smart agendu 2026, ktoré sa uskutoční v Tatrách.
📍 Hotel Horizont Resort v Starej Lesnej
📅 14. – 15. apríl 2026
Fórum pre smart agendu 2026: platforma pre rozvoj inteligentných miest
Fórum pre smart agendu 2026 vytvára priestor pre odbornú diskusiu o tom, ako môžu slovenské mestá a obce efektívne využívať inovácie, digitalizáciu a moderné technológie.
Konferencia spája samosprávy, technologické firmy, investorov, startupy aj akademickú sféru, aby spoločne hľadali riešenia pre inteligentný a udržateľný rozvoj miest a regiónov.
Takéto stretnutia sú mimoriadne dôležité, pretože práve tu vznikajú nové partnerstvá a projekty, ktoré dokážu pretaviť inovácie do konkrétnych riešení pre mestá.
Fórum pre smart agendu 2026
Hlavné témy konferencie Fórum pre smart agendu 2026
Program konferencie Fórum pre smart agendu 2026 sa zameria na najaktuálnejšie témy v oblasti smart cities a digitalizácie verejnej správy:
- aktuálny stav digitalizácie samospráv na Slovensku
- konkrétne smart riešenia pre efektívnejšie riadenie miest a obcí
- spolupráca medzi verejným sektorom, technologickými firmami a investormi
- rozvoj inteligentných a udržateľných miest a regiónov
Cieľom podujatia je ukázať, že moderné mestá nevznikajú len vďaka technológiám, ale najmä vďaka spolupráci medzi verejným sektorom, podnikateľmi a inovačným ekosystémom.
Pre koho je Fórum pre smart agendu 2026 určené
Konferencia Fórum pre smart agendu 2026 je určená pre:
- primátorov a starostov miest a obcí
- odborníkov zo samospráv
- technologické firmy a startupy
- investorov do mestských projektov
- odbornú komunitu z oblasti smart cities a digitalizácie
Ak pracujete v oblasti smart riešení, investícií do mestských projektov alebo rozvoja samospráv, toto je miesto, kde by ste mali byť.
Predbežný program nájdet tu: FSA 2026 – Predbežný program
Registrácia prebieha do 20. marca na: Registrácia
Inovácie v pohybe – inDays štartuje v Žiline
Slovensko má nápady, šikovných ľudí aj kvalitné projekty. Často mu však chýba prepojenie. Práve s touto ambíciou vznikla nová celoslovenská putovná iniciatíva inDays. Jej cieľom nie je pridávať ďalšiu izolovanú akciu do už aj tak nabitého kalendára, ale ponúknuť premyslený systém formátov, ktoré dávajú inováciám v regiónoch jasnú štruktúru, väčší zmysel a predovšetkým dlhodobý dopad.
Ako môže tento prístup fungovať v praxi, ukáže premiérový summit inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026. Registrácia je už teraz otvorená.
InDays prepája inovácie, ľudí a regióny
Iniciatíva inDays vychádza z dlhoročných skúseností Smart Cities klubu so zavádzaním inovácií do samospráv, podporou moderného riadenia a zvyšovaním kvality života obyvateľov.
Jej hlavným cieľom je prepájať ľudí, inštitúcie, projekty, mestá, obce aj kraje, nápady a zdroje, aby v jednotlivých regiónoch vznikali živé a funkčné inovačné ekosystémy. Práve tie dokážu priniesť skutočný rozvoj – nielen krátkodobú inšpiráciu, ale aj dlhodobé a konkrétne zmeny.
Otvorená spolupráca ako základ inovácie
InDays stojí na princípoch otvorenej spolupráce, zdieľania skúseností a zapojenia všetkých aktérov v území. V každom regióne dnes pôsobia samosprávy, univerzity, firmy, inovátori aj aktívni občania. Často však fungujú vedľa seba bez dlhodobého prepojenia a spoločnej vízie.
InDays chce túto roztrieštenosť prekonať a ukázať, že keď sa jednotlivé podujatia, iniciatívy a organizácie prepoja, ich efekt sa násobí a prínos pre región rastie aj v čase.
Flexibilný systém formátov
Iniciatíva zároveň reflektuje realitu slovenských samospráv. Každá obec alebo mesto má inú veľkosť, rozpočet, ambície aj výzvy. Preto inDays nevytvára jednu univerzálnu akciu, ale flexibilný systém vzájomne prepojených formátov.
Medzi ne patria napríklad:
- inDays Meet-up – menšie lokálne stretnutia podporujúce dialóg a spätnú väzbu
- inDays Mayor’s Café – exkluzívny formát pre primátorov a starostov
- inDays Workshops – odborné a kreatívne pracovné stretnutia
- inDays Ideas – priestor pre nové nápady a zapojenie odborníkov, študentov aj verejnosti
Cieľom je, aby sa do inDays mohol zapojiť každý, kto chce posúvať svoje mesto, obec alebo región dopredu.
inDays Summit – vlajková loď iniciatívy
Vlajkovou loďou celej iniciatívy je summit inDays, putovný niekoľkodňový formát, ktorý sa každý rok uskutoční v inej hostiteľskej samospráve. Tá sa na niekoľko dní stane centrom pozornosti odbornej verejnosti, médií aj partnerov.
Program summitu vždy reflektuje miestne témy a výzvy a jeho základným princípom zostáva prepájanie. Ak už v danom meste alebo obci existujú konferencie, semináre či komunitné iniciatívy, summit ich nenahrádza. Naopak, prepája ich pod jednu spoločnú strechu, dáva im jasný rámec a výrazne zvyšuje ich dosah.
Takéto prepojenie často pokračuje aj po skončení summitu v podobe nových partnerstiev a projektov.
Premiérový summit inDays Žilina 2026
Tento prístup sa naplno prejaví počas premiérového summitu inDays Žilina 2026. Organizátori prepojili tri významné podujatia:
- Festival inovácií
- konferenciu Slovensko na ceste k Smart Cities
- konferenciu Dopravná infraštruktúra v mestách
Spoločne vytvoria logicky nadväzujúci trojdňový program.
Summit pripravujú v spolupráci:
- Smart Cities klub
- Inovačné centrum INOVIA
- Žilinská univerzita v Žiline
- Mesto Žilina
Už teraz predstavuje ukážkový príklad toho, ako môže prepájanie fungovať v praxi.
Program reaguje na aktuálne výzvy miest
Program summitu reaguje na aktuálne spoločenské výzvy, potreby samospráv aj podnety z akademického a podnikateľského prostredia. Už pred samotným začiatkom summitu sa inovácie predstavia formou výstavy vo verejnom priestore priamo v centre mesta. Počas summitu potom účastníci nájdu:
- expozície technologických riešení
- priestor pre odborný dialóg
- networking medzi verejným sektorom, biznisom a akademickou sférou
Konferencia Slovensko na ceste k Smart Cities
Druhý deň summitu, 13. mája 2026, bude patriť 11. ročníku konferencie Smart Cities klubu – Slovensko na ceste k Smart Cities. Konferencia sa zameria na inovácie prostredníctvom Living Labov, ktoré umožňujú mestám testovať nové riešenia priamo v reálnom prostredí. Program otvorí úvodný blok s prisľúbenou účasťou Samuela Migaľa, ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Nasledovať bude prakticky orientovaný program so zameraním na:
- skúsenosti z Living Labov na Slovensku aj v zahraničí
- konkrétne case studies
- workshopy pre výkonných zástupcov miest a obcí
Významnou súčasťou dňa bude aj spoločná tvorba budúcej vízie Žiliny pomocou umelej inteligencie, ktorá prepojí strategické plánovanie s praktickými riešeniami.
Oficiálny štart iniciatívy
Oficiálny štart summitu inDays Žilina 2026 prebehol 28. januára 2026 v Žiline počas stretnutia s novinármi a primátorom mesta Petrom Fiabánem. Toto stretnutie symbolicky odštartovalo nielen komunikáciu summitu, ale aj širšiu regionálnu spoluprácu, ktorá má pokračovať aj po jeho skončení.
Inovácie ako nástroj rozvoja samospráv
Iniciatíva inDays chce rozhýbať slovenské samosprávy, posilniť ich konkurencieschopnosť a ukázať, že inovácie nie sú vzdialený pojem. Naopak, predstavujú praktický nástroj každodenného rozvoja miest a obcí. Po žilinskom štarte sa putovný formát bude každý rok presúvať do inej samosprávy a postupne sprístupní inovácie celému Slovensku.
Registrácia je otvorená
Registrácia na summit inDays Žilina 2026 je už otvorená.
Ak pôsobíte v:
- samospráve
- biznise
- akademickej sfére
- inovačnom prostredí
alebo ste súčasťou komunity, ktorá chce meniť veci k lepšiemu, teraz je ten správny čas zapojiť sa.
Organizátori zároveň radi privítajú partnerov podujatia aj rečníkov, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti a inšpirovať ostatných.
Žilina tento rok nebude len hostiteľom summitu. Stane sa miestom, kde sa ukáže, že keď sa prepoja ľudia, organizácie a inovácie, veci sa začnú skutočne posúvať dopredu.
Viac informácií nájdete na indays.sk.
Autor: Jaroslav Kacer
Slovenská delegácia miest smeruje na Smart City Summit & Expo 2026 v Taipei
V polovici marca sa Taiwan opäť stane jedným z najdôležitejších miest globálnej diskusie o budúcnosti miest. V metropole Taipei sa uskutoční Smart City Summit & Expo 2026, jedno z najväčších podujatí na svete venovaných inteligentným mestám, digitálnej transformácii a udržateľnému rozvoju.
Na podujatie tento rok opäť vycestuje slovenská delegácia zástupcov miest a samospráv, ktorú koordinuje Smart Cities klub. Účasť slovenských miest sa uskutočňuje aj vďaka spolupráci s Taipei Representative Office in Bratislava, ktoré dlhodobo podporuje rozvoj spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom v oblasti inovácií, technológií a mestského rozvoja.
Pre Smart Cities klub ide už o druhú organizovanú cestu na toto prestížne podujatie, ktoré patrí medzi najväčšie a najdôležitejšie smart city výstavy na svete.
Najväčšie smart city podujatie v Ázii
Smart City Summit & Expo vznikol v roku 2014 a postupne sa vyprofiloval na najväčší smart city veľtrh v Ázii. Ročník 2026 sa uskutoční 17. – 20. marca v Taipei Nangang Exhibition Center a paralelne aj v meste Kaohsiung. Hlavnou témou tohto ročníka je „Digital & Green Transformation“, teda prepojenie digitalizácie a udržateľnosti ako základu moderného mestského rozvoja. Summit každoročne priťahuje desaťtisíce účastníkov z celého sveta. V minulých ročníkoch ho navštívilo viac ako 140 000 účastníkov, stovky miest a vyše 1 000 vystavovateľov, ktorí prezentujú najnovšie technologické riešenia pre mestá – od umelej inteligencie cez smart mobilitu až po energetickú transformáciu.
Program presahuje samotnú výstavu
Účasť na podujatí však nie je len o návšteve výstavných stánkov. Slovenská delegácia absolvuje počas pobytu aj množstvo odborných workshopov, panelových diskusií a networkingových stretnutí. Súčasťou programu budú aj stretnutia s predstaviteľmi Čínskej medzinárodnej asociácie pre hospodársku spoluprácu na Taiwane, ktorá patrí medzi najaktívnejšie platformy prepájajúce mestá, technologické firmy a inovátorov na Taiwane a v Európe. Práve takéto diskusie umožňujú zástupcom miest lepšie pochopiť, ako sa nové technológie reálne implementujú v mestskom prostredí.
Delegáciu tvorí 14 zástupcov slovenských samospráv. Cieľom pracovnej cesty je najmä nadviazanie partnerstiev so zahraničnými mestami, získanie skúseností s implementáciou smart riešení a identifikácia technologických partnerov pre slovenské mestá a obce.
Inšpirácie zo sveta ako súčasť práce klubu
Organizovanie podobných pracovných ciest patrí medzi dôležité aktivity Smart Cities klubu. Klub sa dlhodobo snaží prepájať slovenské mestá s medzinárodným prostredím a takmer každý rok organizuje aspoň jednu pracovnú cestu za inšpiráciami do niektorého z európskych miest pre svojich členov. Takéto návštevy umožňujú zástupcom samospráv vidieť konkrétne projekty priamo v praxi – od digitálnych služieb pre občanov až po moderné riešenia v doprave, energetike či správe verejných priestorov.
Networking a získavanie good practices (osvedčených postupov) patria medzi najdôležitejšie prínosy podobných stretnutí. Aj keď nie všetky riešenia je možné preniesť do slovenského prostredia v rovnakej podobe, často prinášajú nové pohľady, inšpirácie a nápady, ktoré môžu mestá prispôsobiť vlastným potrebám.
Budúcnosť miest sa tvorí aj v dialógu
Smart City Summit & Expo tak predstavuje nielen výstavu technológií, ale aj priestor, kde sa stretávajú mestá, inovátori a odborníci z celého sveta, aby spoločne diskutovali o budúcnosti mestského života.
Pre slovenské mestá je účasť na podobných podujatiach príležitosťou vidieť najnovšie trendy skôr, než sa stanú štandardom, nadviazať nové partnerstvá a priniesť domov inšpirácie, ktoré môžu pomôcť pri ďalšom rozvoji inteligentných a udržateľných miest.
Viac informácií o konkrétnych stretnutiach a inšpiráciách zo summitu prinesieme po návrate slovenskej delegácie z Taiwanu.
Autorka: Petra Rummelová
Smart Cities Klub a AIT: expertíza z Európy pre slovenské samosprávy
Smart Cities Klub posilňuje svoju ambíciu prinášať slovenským mestám, obciam aj krajom kvalitnú medzinárodnú expertízu a overené riešenia z praxe. Nová spolupráca s Austrian Institute of Technology (AIT) otvára samosprávam cestu k inováciám, pilotným projektom aj zapojeniu do európskych výziev. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo v decembri vo Viedni a v januári sa diskusia posunula k návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé a prakticky orientované partnerstvo.
Smart Cities Klub pomáha samosprávam orientovať sa v meniacom sa svete
Smart Cities Klub dlhodobo stojí pri slovenských mestách, obciach aj krajoch a pomáha im orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete inovácií, digitalizácie a udržateľného rozvoja. Samosprávy dnes čelia čoraz komplexnejším výzvam – od klimatickej zmeny cez energetickú bezpečnosť až po využívanie dát a umelej inteligencie pri riadení a poskytovaní služieb.
Práve preto potrebujú nielen víziu, ale aj kvalitnú a overenú expertízu zo zahraničia a možnosť učiť sa z riešení, ktoré už prešli praktickým testovaním v iných európskych mestách.
Strategické partnerstvo s Austrian Institute of Technology
Z tohto dôvodu inicioval Smart Cities Klub na konci minulého roka nové strategické prepojenie s Austrian Institute of Technology (AIT). Začiatkom decembra sa zástupcovia Smart Cities Klubu zúčastnili odborného pracovného stretnutia priamo v sídle AIT vo Viedni.
Išlo o prvý, ale veľmi dôležitý krok k nadviazaniu systematickej spolupráce, ktorá má prinášať slovenským samosprávam konkrétnu pridanú hodnotu.
Už počas decembrového stretnutia sa ukázalo, že medzi oboma stranami existuje silná zhoda v pohľade na budúcnosť samospráv. AIT disponuje hlbokou výskumnou a analytickou expertízou a zároveň bohatými skúsenosťami z reálnych projektov, kde sa nové technológie a prístupy testujú priamo v mestskom prostredí.
Smart Cities Klub na druhej strane prináša detailnú znalosť slovenského samosprávneho prostredia, jeho potrieb, limitov aj príležitostí. Spojenie týchto dvoch perspektív vytvára predpoklad pre vznik riešení, ktoré nie sú len inovatívne, ale aj reálne využiteľné v každodennej praxi miest, obcí a krajov.
Memorandum o spolupráci a praktické partnerstvo
Na základe decembrového stretnutia sa v januári otvorila diskusia o návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé partnerstvo.
Nejde pritom o formálny dokument bez obsahu, ale o spoločné vyjadrenie záujmu rozvíjať spoluprácu v oblastiach, ktoré sú pre slovenské samosprávy strategicky kľúčové.
Diskusie sa sústreďujú najmä na:
- vytváranie testovacích prostredí pre nové riešenia v slovenských samosprávach,
- prenos know-how zo zahraničia do lokálneho kontextu,
- zapájanie miest a obcí do medzinárodných projektov a výziev.
Vďaka spolupráci s výskumným partnerom môžu samosprávy získať prístup k finančným zdrojom, expertom aj inovatívnym nástrojom.
Kľúčové oblasti spolupráce
Partnerstvo sa zameria najmä na témy, ktoré majú pre budúcnosť miest zásadný význam.
Dôležitú úlohu zohráva najmä:
- práca s dátami a budovanie digitálnej infraštruktúry,
- zodpovedné využívanie umelej inteligencie, vrátane dôrazu na etiku, transparentnosť a ochranu osobných údajov,
- odolnosť miest a pripravenosť na krízové situácie,
- energetická sebestačnosť a kybernetická bezpečnosť.
Rovnako významnú oblasť predstavuje životné prostredie a adaptácia na zmenu klímy. AIT môže priniesť technologické nástroje a analytické prístupy využiteľné napríklad pri:
- riadení kvality ovzdušia,
- hospodárení s vodou,
- rozvoji zelenej infraštruktúry.
Neoddeliteľnou súčasťou partnerstva zostáva aj podpora strategického plánovania, aby koncepčné dokumenty nezostávali len na papieri, ale prinášali reálne výsledky v praxi.
Medzinárodná expertíza pre slovenské mestá a obce
Týmto krokom Smart Cities Klub potvrdzuje svoju ambíciu byť pre slovenské mestá, obce aj kraje silným a dôveryhodným partnerom, ktorý im pomáha otvárať dvere k:
- medzinárodnej expertíze,
- overeným riešeniam,
- novým projektovým príležitostiam.
Spolupráca s Austrian Institute of Technology predstavuje začiatok cesty, ktorej cieľom nie sú abstraktné vízie, ale konkrétne zlepšenia fungovania miest a kvality života ich obyvateľov postavené na znalostiach, spolupráci a reálnych skúsenostiach z praxe.
Autor: Jaroslav Kacer
ESPON prináša znalosti
ESPON (Európska sieť na pozorovanie územného rozvoja a súdržnosti) je program Európskej únie, ktorý prepája výskum s tvorbou politík. Program vznikol v roku 2002, keď členské štáty Európskej únie a Európska komisia potrebovali systematicky sumarizovať, aktualizovať a vyhodnocovať informácie o územnom rozvoji a súdržnosti. Zameriava sa pritom na všetky úrovne – celoeurópsku, národnú, regionálnu aj lokálnu.
Čo ESPON robí
Hlavným cieľom programu je vytvárať dôkazy a vedomosti. ESPON ich poskytuje prostredníctvom výskumných projektov, štúdií, analýz, publikácií, máp, nástrojov, otvorených datasetov, seminárov a podujatí.
Tieto výstupy následne pomáhajú pri tvorbe a realizácii rozvojových politík na všetkých úrovniach Európskej únie. Ide napríklad o Kohéznu politiku alebo Územnú agendu 2030. Zároveň podporujú priority predsedníctiev v Rade EÚ prostredníctvom výskumu šitého na mieru. Okrem toho slúžia aj ako podklad pre politické diskusie a ako inšpirácia pri transformácii verejných politík.
Program zároveň pomáha verejným orgánom porovnávať regióny a mestá v rámci EÚ, identifikovať nové výzvy a potenciály a pripravovať úspešné rozvojové politiky do budúcnosti. Výskum má pritom územné zameranie, a preto reaguje na špecifiká a potreby ľudí a miest v konkrétnych regiónoch. Všetky výsledky sú verejne dostupné a využiteľné.
Ako sa zapojiť – návrhy na cielené analýzy
Výskumné projekty vznikajú na základe požiadaviek a potrieb orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach.
- Návrhy na cielené analýzy možno podávať počas celého roka, pričom odborníci ich hodnotia dvakrát ročne.
- Návrhy môžu predkladať zástupcovia národných, regionálnych alebo miestnych orgánov, rovnako aj samosprávy, riadiace orgány alebo orgány územnej spolupráce.
- Výzvy na odborné vypracovanie konkrétnych analýz a projektov sú dostupné na webovej stránke programu ESPON. Záujemcovia sa následne prihlasujú prostredníctvom Luxemburského portálu verejného obstarávania.
Na aké tematické oblasti sa program zameriava
Program sa zameriava najmä na sociálne, územné a ekonomické disparity, technologické a environmentálne zmeny, riadenie a budovanie kapacít. Štúdie a podujatia preto organizátori rozdelili do ôsmich tematických akčných plánov:
- Klimaticky neutrálne územia
- Riadenie nových geografických území
- Územia odolné voči krízam
- Perspektíva pre všetkých ľudí a miesta
- Život, práca a cestovanie cez hranice
- Smart konektivita
- Európske územia v globálnej interakcii
- Adaptácia na zmenu klímy založená na prírodných riešeniach
- Aký je rozpočet ESPON
Celkový rozpočet programu na obdobie 2021 – 2027 dosahuje 60 miliónov eur. Z tejto sumy 80 % financuje Európska únia a 20 % poskytuje 27 členských štátov EÚ.
Program riadi luxemburské Ministerstvo energetiky a priestorového plánovania, ktoré vystupuje ako riadiaci orgán. Samotnú implementáciu programu zabezpečuje ESPON EGTC (Európske zoskupenie územnej spolupráce), ktoré je jediným príjemcom.
ESPON na Slovensku a aktivity kontaktného bodu
Každá krajina Európskej únie má vlastné kontaktné miesto ESPON, ktoré pomáha implementovať aktivity programu na národnej úrovni. Na Slovensku túto úlohu plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
Kontaktné miesto sa zameriava najmä na šírenie povedomia o aktuálnych štúdiách a výskumoch programu ESPON. Počas roku 2026 preto pripravuje sériu online webinárov, na ktorých predstaví výsledky šiestich vybraných projektov programu.
Napríklad posledný webinár sa venoval téme „Energetické komunity v praxi“. Účastníci sa oboznámili s najnovšími trendmi v oblasti rozvoja energetických komunít v Európe a zároveň spoznali príklady z rôznych regiónov EÚ – napríklad z Írska, Českej republiky (Opavsko) a Belgicka.
Prezentácia z webinára je dostupná na stránke ESPON.
Program a webináre sa primárne zameriavajú na tvorcov politík, podporovateľov politík (úradníkov a tematických expertov), vedcov a výskumníkov. Z výsledkov programu však profitujú aj študenti, novinári, podnikatelia či aktívni občania.
Najbližší seminár sa uskutoční na konci marca a organizátori na ňom predstavia tému „Dostupné bývanie“.
Kde hľadať informácie?
Všetky informácie nájdete na webovej stránke ESPON.
Na slovenskej podstránke ESPON nájdete aktuálne pozvánky na slovenské webináre a preklady vybraných štúdií do slovenčiny.
Ing. arch. Zdenka Augustiničová
zdenka.augustinicova@mirri.gov.sk
Kontaktný bod ESPON na Slovensku
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
espon@mirri.gov.sk
NOVÝ EURÓPSKY BAUHAUS: príležitosť pre obce a mestá, ktoré chcú byť kvalitnejším miestom pre život
Nielen primátori väčších miest, ale aj starostovia menších obcí dnes stoja pred rovnakou výzvou: ako zlepšovať kvalitu života obyvateľov, posilňovať komunitu a zároveň reagovať na klimatické, sociálne a ekonomické zmeny. Iniciatíva Nový európsky Bauhaus (New European Bauhaus – NEB) ponúka praktický rámec aj konkrétne nástroje, ktoré pomáhajú samosprávam reagovať na tieto výzvy zmysluplne a dlhodobo a zároveň ich pretaviť do konkrétnych projektov.
Čo je Nový európsky Bauhaus a prečo by mal zaujímať samosprávy
Nový európsky Bauhaus neoslovuje iba architektov alebo odborníkov. Predstavuje spôsob, ako sa pozerať na rozvoj obcí a miest tak, aby sa v nich ľuďom lepšie žilo. Spája tri jednoduché myšlienky:
- obce a mestá majú byť šetrné k prírode,
- verejné priestory majú byť pekné a funkčné,
- rozhodovanie má zohľadňovať potreby ľudí.
Pre samosprávy to znamená príležitosť realizovať projekty, ktoré majú zmysel v každodennom živote. Môže ísť napríklad o obnovu námestí, parkov, komunitných priestorov, škôl, kultúrnych domov, bývania alebo verejných budov.
Tri základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu
Aby projekty zapadli do iniciatívy Nový európsky Bauhaus, nemusia byť zložité ani drahé. Pri ich plánovaní však samosprávy myslia na tri základné hodnoty, ktoré pomáhajú vytvárať lepšie prostredie pre každodenný život v obciach a mestách.
1. Udržateľnosť
Udržateľnosť znamená premýšľať o rozvoji obce tak, aby riešenia fungovali dlhodobo, neplytvali zdrojmi a nezaťažovali obecný rozpočet ani životné prostredie. V praxi ide napríklad o rozumné využívanie energie, vody a materiálov, znižovanie prevádzkových nákladov verejných budov alebo lepšiu prípravu na dopady zmeny klímy, ako sú horúčavy, sucho či prívalové dažde.
Dôležitú úlohu zohráva aj obehové hospodárstvo. Obce sa snažia znovu využívať to, čo už majú – existujúce budovy, materiály alebo verejné priestory. Veľký dôraz patrí aj miestnym riešeniam, napríklad využívaniu lokálnych materiálov, remeselníkov a dostupných zdrojov energie. Takýto prístup podporuje miestnu ekonomiku a zároveň posilňuje vzťah obyvateľov k miestu, kde žijú.
2. Estetika
Estetika v Novom európskom Bauhause neznamená luxus ani drahé riešenia. Ide najmä o to, aby verejné priestory a budovy pôsobili príjemne, fungovali prakticky a prirodzene zapadali do prostredia obce alebo mesta. Kvalitný dizajn pomáha ľuďom cítiť sa dobre tam, kde žijú, a zvyšuje hrdosť na vlastné miesto.
Dôležitú úlohu zohráva aj kultúrna identita – rešpektovanie histórie, miestnych tradícií a charakteru obce. Aj jednoduché zásahy, napríklad obnova námestia, zastávky, parku alebo obecného úradu, dokážu výrazne zlepšiť vzhľad aj fungovanie priestoru, ak sa pri návrhu myslí na ľudský rozmer, prehľadnosť a detaily. Pekné a dobre navrhnuté prostredie často vedie k tomu, že si ho obyvatelia viac vážia a starajú sa oň.
3. Inklúzia
Inklúzia znamená plánovať rozvoj obce alebo mesta pre všetkých obyvateľov, nie iba pre vybranú skupinu. Samospráva preto zapája ľudí už do prípravy projektov, počúva ich potreby, skúsenosti a nápady. Takéto projekty získavajú väčšiu podporu verejnosti a lepšie fungujú v praxi.
Zároveň ide o to, aby verejné priestory a služby zostali dostupné pre deti, seniorov, rodiny, osoby so zdravotným znevýhodnením aj ľudí s nižšími príjmami. Podpora komunitného života, stretávania a spolupráce posilňuje vzťahy medzi obyvateľmi a prispieva k väčšej súdržnosti v obci. Nový európsky Bauhaus zdôrazňuje, že kvalitné prostredie má ľudí spájať, nie vytvárať bariéry.
Ako sa môže samospráva zapojiť
Zapojenie do iniciatívy Nový európsky Bauhaus nemusí začínať veľkým investičným projektom ani zložitou administratívou. Často stačia postupné kroky, ktoré si obec alebo mesto prispôsobí svojim možnostiam a kapacitám.
Prvým krokom býva inšpirácia a učenie sa. Mnohé obce v Európe už realizovali jednoduché, ale účinné riešenia – od úprav verejných priestranstiev až po komunitné projekty. Príklady dobrej praxe pomáhajú vyhnúť sa chybám a ukazujú, že kvalitné zmeny možno realizovať aj s obmedzeným rozpočtom.
Obce zároveň nemusia všetko riešiť samy. Spolupráca s architektmi, odborníkmi, univerzitami, neziskovými organizáciami, miestnymi podnikmi či aktívnymi obyvateľmi prináša nové nápady a pohľady. Takéto partnerstvá často zvyšujú kvalitu projektov a uľahčujú prístup k externému financovaniu.
Ďalším krokom môžu byť pilotné projekty – menšie zásahy alebo dočasné riešenia. Patria sem napríklad dočasné úpravy ulíc, verejných priestorov alebo komunitné aktivity, ktoré umožňujú otestovať nové prístupy v praxi. Pilotné projekty sú menej rizikové, finančne dostupnejšie a poskytujú cennú spätnú väzbu od obyvateľov.
Samosprávy sa môžu zapojiť aj prostredníctvom výziev a iniciatív Nového európskeho Bauhausu. Európske programy, siete alebo súťaže podporujú projekty založené na princípoch Bauhausu. Okrem finančných zdrojov tak samosprávy získavajú aj odbornú podporu, medzinárodné kontakty a väčšiu viditeľnosť.
Slovenská iniciatíva k Novému európskemu Bauhausu
Myšlienky New European Bauhaus sa na Slovensku premietajú nielen do projektov a výziev, ale aj do spolupráce medzi rôznymi aktérmi. Iniciatíva prepája samosprávy, odbornú verejnosť aj občiansku spoločnosť okolo spoločnej vízie kvalitnejšieho prostredia pre život.
12. apríla 2024 sa v Bratislave stretli partneri NEB zo Slovenska a strednej Európy na podujatí festivalu Nového európskeho Bauhausu. Na záver konferencie prijali Deklaráciu Nového európskeho Bauhausu Slovensko 2024. Deklarácia vyzýva široké spektrum aktérov – od miest a obcí cez verejné inštitúcie až po súkromný sektor – aby pri svojej práci uplatňovali princípy udržateľnosti, inklúzie a kvalitného verejného priestoru.
Táto iniciatíva vytvára príležitosť pre slovenské obce a mestá zapojiť sa do spoločného dialógu a zdieľať skúsenosti pri tvorbe lepších miest pre život.
Na čo sa oplatí pripraviť: témy a výzvy Nového európskeho Bauhausu
Princípy Nového európskeho Bauhausu sa postupne premietajú aj do konkrétnych výziev a možností financovania. Pre samosprávy preto zohráva dôležitú úlohu orientácia v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované.
Pracovný program Nový európsky Bauhaus na roky 2026 – 2027 sa zameriava na premenu susedstiev, budov a verejných priestorov tak, aby boli udržateľné, inkluzívne, kvalitné a pripravené na budúcnosť.
Rok 2026 – zameranie na aktuálne výzvy
Témy plánované na rok 2026 reagujú na problémy, s ktorými sa obce a mestá stretávajú už dnes. Dôraz patrí kvalite bývania, fungovaniu susedstiev a verejných priestorov a tiež tomu, ako prostredie ovplyvňuje zdravie, pohodu a vzťahy v komunite.
Spájanie zelenej transformácie, sociálnej inklúzie a miestnej demokracie
Témy sa zameriavajú na riešenie bezdomovectva prostredníctvom dostupného bývania, lepšie navrhovanie obytných štvrtí a pochopenie vplyvu prostredia na zdravie a duševnú pohodu obyvateľov.
Obehové a regeneračné prístupy v zastavanom prostredí
Pozornosť smeruje na existujúce budovy a priestory. Mestá a obce hľadajú riešenia na zlepšenie tepelného komfortu, opravy budov namiesto ich búrania alebo efektívnejšie využitie priestoru, napríklad výstavbou smerom do výšky.
Inovatívne financovanie a nové obchodné modely
Rok 2026 prináša aj testovanie nových spôsobov financovania projektov v susedstvách, lepšie využívanie kapitálu a opätovné využitie prázdnych alebo zanedbaných budov a plôch.
Rok 2027 – zameranie na dlhodobú transformáciu
Témy roku 2027 sa zameriavajú viac na budúcnosť a dlhodobé zmeny v mestách a obciach. Dôraz patrí novým spôsobom spolupráce medzi samosprávou, obyvateľmi a ďalšími aktérmi a hľadaniu riešení, ktoré budú fungovať aj o desať či dvadsať rokov.
Spolupráca a komunitné riadenie
Pozornosť sa presúva na spolurozhodovanie medzi samosprávou a obyvateľmi, podporu medzigeneračných komunít a nové prístupy k riešeniu sociálnych výziev.
Inovatívne stavebné prístupy
Témy zahŕňajú nové stavebné materiály, kvalitu a bezpečnosť stavieb a obnovu území v okolí dopravnej infraštruktúry.
Nové modely financovania
Rok 2027 prináša aj témy ako modulárna výstavba, komunitné investovanie alebo spoločné vlastníctvo projektov.
Spoločná téma: ochrana pôdy
Naprieč všetkými oblasťami sa objavuje aj téma zníženia zastavovania pôdy a citlivého územného plánovania.
Dôležité termíny
Otvorenie výziev: 5. mája 2026
Uzatvorenie výziev 2026: 1. decembra 2026
Prečo je Nový európsky Bauhaus dôležitý pre samosprávy
Nový európsky Bauhaus ukazuje, že rozvoj miest a obcí nemusí stáť iba na technických riešeniach alebo veľkých investíciách. Dôležité sú najmä premyslené rozhodnutia, ktoré zlepšujú každodenný život ľudí, posilňujú komunitu a pripravujú územia na budúce výzvy.
Či už ide o menšiu obec alebo väčšie mesto, princípy udržateľnosti, estetiky a inklúzie možno uplatniť v rôznom rozsahu podľa miestnych možností.
Pre samosprávy predstavuje Nový európsky Bauhaus príležitosť premýšľať o projektoch komplexnejšie, prepájať verejný priestor, bývanie, komunitný život a životné prostredie do jedného celku. Zároveň pomáha orientovať sa v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované, a ukazuje, kde sa oplatí hľadať inšpiráciu, partnerstvá či finančné zdroje.
Aj malé kroky – napríklad pilotné projekty, zapojenie obyvateľov alebo spolupráca s partnermi – môžu viesť k veľkým zmenám. Nový európsky Bauhaus preto nepredstavuje cieľ, ale praktický rámec, ktorý pomáha obciam a mestám stať sa kvalitnejším, príjemnejším a odolnejším miestom pre život.
Erika Jankajová, Kontaktný bod Misie EÚ
Elena Žáková, Národný kontaktný bod – Klaster 2: Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť, Nový európsky Bauhaus, CVTI SR
Spoločná zodpovednosť samospráv, štátu, škôl a rodičov
Bezpečnosť detí na ceste do školy je jednou z najdôležitejších komunálnych tém. Paradoxne sa ňou stala až v priebehu rokov, hoci by mala byť prirodzenou a systematickou zodpovednosťou nielen miest a obcí, ale aj štátu, škôl a rodičov. Otázka teda nestojí či, ale kto a ako môže prispieť k zmene správania účastníkov cestnej premávky – čo môžu urobiť samosprávy, čo štát a čo školy spolu s rodičmi.
Každodenné riziká pred školami
Zaoberáme sa bezpečnosťou cyklotrás, odstraňovaním bariér pri rozvoji cyklodopravy v mestách, venujeme sa ochrane chodcov, tvorbe parkovacích politík – a pritom nám často uniká, že každý deň tisíce detí riskujú zdravie, a niekedy aj život, na ceste do školy.
Najohrozenejšou skupinou sú žiaci prvého stupňa základných škôl. Nemajú ešte osvojené základy dopravnej výchovy, no už dnes sa do školy presúvajú na kolobežkách či bicykloch. Riziká sú zrejmé a rodičia si ich uvedomujú. Aj preto sa mnohí z nich ujali úlohy „taxikárov“. Každé ráno pred ôsmou hodinou to vidíme pred školami: chaos, hľadanie parkovacieho miesta, neprehľadné a nebezpečné kolízne situácie.
Čiastočné riešenia nestačia
Riešenia, ktoré sa dnes uplatňujú – pár nových parkovacích miest alebo dočasné obmedzenie dopravy v školskej ulici – sú síce krokom správnym smerom, no samy osebe systémový problém neriešia.
Projekt Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy
Smart Cities klub na túto situáciu reagoval už pred rokom projektom Zvýšenie bezpečnosti detí na ceste do školy. Ide o iniciatívu, ktorá prepája vzdelávanie, technologický rozvoj, moderné dopravné riešenia a komunitnú spoluprácu s cieľom reálne zvýšiť bezpečnosť na cestách. Prvé pilotné projekty nám priniesli cenné skúsenosti – a zároveň potvrdili, že univerzálna metodika neexistuje. Každá obec, každá škola má svoje špecifiká. Jediná cesta vedie cez poctivú prácu v teréne – s mestom, školou aj rodičmi.
Living Lab ako otvorená platforma pre bezpečné mestá
Práve tieto skúsenosti sústreďujeme do pripravovaného Living Labu, ktorý sa stane otvorenou platformou pre všetkých, ktorí chcú systematicky riešiť bezpečný pohyb detí v mestách a obciach. Ponúkne inšpiratívne projekty, nové technológie, organizačné postupy, podnikateľské nápady aj inovatívne prístupy. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bude príprava a realizácia vzdelávacích aktivít – pre deti, rodičov, pedagógov aj samosprávy. Veríme, že aj so spoluúčasťou štátu.
Medzinárodné skúsenosti a spoločná zodpovednosť
Našou výhodou je možnosť vyhodnocovať riešenia v spolupráci so zahraničným konzultantom z Holandska, ktorý má dlhoročné skúsenosti nielen s dopravnými opatreniami, ale aj so zapájaním škôl, rodičov a verejnosti. Úspech projektu však bude závisieť od podpory všetkých partnerov. Len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť, aby cesta do školy bola pre deti bezpečná – každý deň, v každej obci.
Autor: Vladimír Jurík
Prečo je dôležitý nový prístup k verejnému obstarávaniu inovácií?
Skúsenosti inovátorov so samosprávami
Aká je častá skúsenosť tvorivých ľudí a inovatívnych spoločností pri spolupráci so samosprávami? Úprimná odpoveď znie: inováciu si verejný investor zriedka vymyslí sám. Nápad, riešenie aj technické know-how prichádzajú zvonka – od firiem, odborníkov, startupov či výskumníkov. Tieto návrhy často konzultujú s mestom alebo obcou ešte skôr, než sa vôbec začne hovoriť o verejnom obstarávaní.
Inovatívna spoločnosť pritom spravidla navrhne aj cenu – realistickú, ktorá zohľadňuje technické parametre, prevádzku aj očakávané prínosy. Takto vznikne predbežná hodnota zákazky, ktorá následne vstúpi do súťaže.
Keď rozhoduje iba najnižšia cena
Problém nastane v momente, keď sa celý proces „zrazí“ na jedinom kritériu – najnižšej cene. Ak obstarávanie vedie pracovník, ktorý sa s inovatívnym riešením nevie alebo nechce vysporiadať inak než cez cenu, výsledok je často predvídateľný. Mesto tak nezíska pôvodne zamýšľanú inováciu, ale jej lacnejší „ekvivalent“. Ten síce formálne spĺňa podmienky súťaže, no kvalitatívne a prevádzkovo zaostáva za pôvodným zámerom.
Toto nie je hypotetický scenár. Ide o najčastejšiu skúsenosť s verejným obstarávaním inovatívnych projektov. Zlyhanie väčšinou nespôsobuje úmysel, ale nastavenie podmienok a hodnotiacich kritérií. V praxi sa jednoducho nedarí vytvoriť rámec, v ktorom by kvalita, funkčnosť a dlhodobá hodnota dokázali zvíťaziť nad najnižšou cenou.
Dôsledky pre inovátorov
Pre tých, ktorí ponúkajú invenciu a kvalitu, to znamená enormnú stratu energie, času a peňazí. Paradoxne „potrestáme“ práve tých, ktorí chcú mestu pomôcť lepším riešením. Referenciu za zrealizovaný projekt si napokon pripíše víťaz súťaže – nie autor pôvodnej myšlienky.
Znie to absurdne? Stačí si spomenúť na niektoré projekty financované z IROP-u alebo na environmentálne investície, kde mali projekty dosiahnuť konkrétne ekologické parametre, no realita po realizácii zaostala za očakávaniami.
Éra dôvery medzi mestami a inovátormi
Vstupujeme do éry, v ktorej sa mestá a obce budú uchádzať o dôveru inovátorov. Ak budú samosprávy chcieť, aby pre ne kvalitné firmy vyvíjali nové riešenia, budú musieť zmeniť pohľad na verejné obstarávanie. Nie cez optiku najnižšej ceny, ale cez najlepšiu hodnotu pre verejného investora.
Práve tu prichádza k slovu metóda Best Value. Nejde o experiment ani teóriu, ale o overený prístup používaný vo vyspelých západných krajinách. Tento prístup vedie k reálnym, nie iba nominálnym úsporám. Zohľadňuje totiž celý životný cyklus projektu – teda nielen obstarávaciu cenu, ale aj náklady na údržbu, prevádzku, modernizáciu a likvidáciu. Cena zostáva dôležitým faktorom, no nie jediným a nie rozhodujúcim.
Iniciatíva Smart Cities klubu
Smart Cities Klub už pred troma rokmi inicioval moderný spôsob obstarávania cyklotrás v spolupráci s odborníkmi z ÚVO, ZSPS, MDSR, ZMOS a SKA. Výsledkom je metodický materiál, ktorý dnes môžu mestá a obce reálne využívať v praxi.
Našou ďalšou ambíciou je posunúť sa ešte ďalej – k verejnému obstarávaniu projektov, ktorých podstatou je invencia a tvorivosť. V rámci Smart transformačného inovačného konzorcia Slovenska (STICS), projektu podporeného z Plánu obnovy, pripravujeme spolu s odborníkmi z konzorcia, externými partnermi a v úzkej spolupráci s ÚVO nový prístup k obstarávaniu inovatívnych riešení.
Prečo je zmena nevyhnutná
Nebude to jednoduchá téma – ani pre riešiteľov, ani pre obstarávateľov na mestách a obciach. Bude si vyžadovať hlbšie porozumenie projektu, jeho zmyslu a odvahu nastaviť kvalitné hodnotiace kritériá.
Ak sa však chceme v komunálnom prostredí skutočne pohnúť dopredu, ak chceme motivovať kvalitné inovatívne spoločnosti a rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy na Slovensku, iná cesta neexistuje.
Autor: Vladimír Jurík
Základom úspešného riešenia je dostatok korektných dát a poctivá práca
Kým sa má realizovať nová cyklotrasa alebo bezpečný chodník do školy, obyvatelia mesta zväčša tlieskajú. Je predsa v záujme všetkých rodičov, aby sa ich deti dostali do a zo školy bez ohrozenia motorovými vozidlami. Keď sa však začne rozprávať o plánovaných trasách, eufóriu vystrieda rácio a nadšenie vyprchá. Bude trasa smerovať cez moju ulicu a pôjde tadiaľ húf detí každé ráno? Zrušia nám parkovanie pred domom? Zjednosmerní sa cesta na našom sídlisku?
Dôležitosť dát pri plánovaní
Základným kameňom správneho rozhodnutia sú spoľahlivé dáta. Kľúčové sú informácie odkiaľ žiaci dochádzajú, akou formou dopravy a aké trajektórie majú zaužívané. Pri analýze existujúcich chodníkov, cyklotrás, existujúcich ciest aj plánovaných prepojení môžeme začať pripravovať návrh. Na vyhodnotenie potenciálne najviac využiteľných trás slúžia priestorové analýzy, ktoré umožňujú moderné GIS nástroje. Výpočty najkratšej trasy na základe matematických modelov sa však v praxi nedajú použiť. Treba zohľadniť najmä reálne možnosti každého úseku, vlastnosti komunikácie, dopravné vzťahy aj súčasné zvyklosti ľudí.
Prekážky na trase
Najkratšia trasa v tomto prípade neznamená najlepšia. A už vôbec nesúvisí s jej bezpečnosťou. Tu je najdôležitejší pohľad samotného školáka, ktorému neprekáža prejsť na kolobežke či bicykli pár metrov navyše. Prekážkou sú skôr vysoké obrubníky, nebezpečný priechod cez frekventovanú cestu, riziko stretu s chodcami alebo parkovanie áut v križovatkách.
Pohľad rodičov a žiakov
Parkovacie autá často bránia vo výhľade. Dospelí sa na situáciu pozerajú inak ako školák s výškou 140 cm. Rodičov zaujíma, do ktorého bodu sa ich dieťa dostane do školy bez možnosti stretnúť sa s motorovým vozidlom. Musí prejsť popri bráne školy, kde sa však nedá dostať autom? Alebo stačí, keď sa rozlúči na záchytnom parkovisku, resp. vykladacom mieste, odkiaľ už dôjde bezpečne samo?
Využitie moderných nástrojov
Pri vyhodnocovaní optimálnych plôch na parkovanie alebo vykladanie opäť pomáhajú mapové vrstvy, ktorých prienik otvára nové možnosti. Fyzický stav trás predstavuje kľúčový faktor pre plánovanie a udržateľnosť využívania alternatívnych foriem dochádzania. Skutočný stav infraštruktúry musíme poznať presne, pretože plánovanie vychádza z reálneho rozpočtu a efektívne opatrenia môžeme navrhnúť len na základe presných údajov.
Zber dát v teréne
Najpraktickejšou pomôckou je mobilná aplikácia ArcGIS QuickCapture. Pomocou nej môžeme pohybom zaznamenávať a fotografovať problematické miesta. Dôležité je aj zapojenie verejnosti. Vďaka aplikácii dokážu ľudia zbierať dáta priamo v teréne – napríklad jednoduchým kliknutím v mobile, ktorý zároveň zaznamená GPS súradnice.
Vyhodnotenie a plánovanie
Takto získané údaje následne analyzujeme v GIS a vytvárame presnú mapu problémov. Ak chceme plánované trasy bezpečne využívať, musíme ich pravidelne udržiavať. Preto treba dáta analyzovať a vyhodnotiť aj z pohľadu nákladov ešte pred samotnou realizáciou.
Komunikácia s verejnosťou
Obhajovať navrhované zmeny vo verejných priestoroch pred zástupcami mesta, dopravnou políciou, učiteľmi a rodičmi nie je jednoduché. Každá strana si bráni vlastné záujmy, no nikto nepopiera zmysel celého projektu. Mapy s príbehom, tzv. Storymaps, umožňujú prezentovať návrhy architekta priamo na mestských výstupoch v kontexte celého mesta.
Zainteresované strany tak rýchlo získajú prehľad, kde sa nachádza kritická situácia, aké konkrétne riešenia ju môžu zlepšiť a koľko takéto riešenia stoja. Navyše je možné v mape merať a získať hrubý odhad nákladov.
Autor: Martin Mikúš