Našou úlohou je zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii

Problém nie je v nedostatku nápadov, chýbajú skôr kapacity a metodiky. Aj to by malo zmeniť Oddelenie smart agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

„Chceme sa sústrediť na praktické veci,“ hovorí Ján Chudý, ktorý od marca vedie toto oddelenie.

Po vašom nástupe má oddelenie smart agendy ešte intenzívnejšie riešiť tému Smart Cities. Pôjde primárne o tvorbu politík, metodickú podporu samospráv, koordináciu financovania alebo aj o realizáciu pilotných projektov?

Naším cieľom nie je vytvoriť ďalšiu vrstvu byrokracie. Chceme nastaviť systém, ktorý pomôže mestám a obciam zavádzať moderné riešenia rýchlejšie a efektívnejšie.

Oddelenie preto zameriame na tri oblasti.

Prvou je tvorba rámca a metodík. Samosprávy tak získajú jasné odporúčania, ako smart riešenia pripravovať a implementovať.

Druhou je koordinácia financovania. Dnes sú zdroje rozptýlené medzi rôzne programy a iniciatívy.

Treťou je podpora pilotných projektov. Tie ukážu, ako konkrétne riešenia fungujú v praxi a následne sa môžu rozšíriť aj do ďalších miest.

Čo môžu mestá a obce očakávať? Aké budú prvé kroky nového vedenia?

V prvej fáze sa chceme sústrediť na praktické kroky. Najskôr zmapujeme existujúce projekty a potreby samospráv. Potrebujeme vedieť, kde už dobré riešenia existujú a kde naopak chýbajú.

Zároveň pripravujeme jednoduchý metodický rámec pre smart projekty. Pomôže mestám pri príprave projektov – od definovania problému až po výber technológie a financovania.

Dôležitou prioritou bude aj vytvorenie komunity miest. Mestá si budú môcť navzájom zdieľať skúsenosti. Často sa totiž stáva, že jedno mesto už riešenie má, no iné o tom vôbec nevie.

Samosprávy dokážu veľmi rýchlo prinášať reálne výsledky, doteraz však na to nemali veľa príležitostí. Znamená táto zmena, že sa situácia zlepší?

Samosprávy majú veľký potenciál inovovať verejné služby. Sú totiž najbližšie k občanom a presne vedia, aké problémy potrebujú riešiť.

Problém často nespočíva v nedostatku nápadov. Mestám skôr chýbajú kapacity alebo jasné metodiky. Našou úlohou je preto zjednodušiť cestu od nápadu k realizácii. Pomôžeme metodikou, financovaním aj prepájaním miest, ktoré riešia podobné problémy.

Ako bude oddelenie pod vaším vedením pristupovať k téme smart miest? Bude orientované skôr technologicky alebo systémovo?

Smart city nie je primárne o technológiách. Technológia je len nástroj.

Preto chceme vychádzať z konkrétnych problémov miest – dopravy, energetickej efektívnosti, správy verejného priestoru alebo digitálnych služieb.

Najskôr musíme jasne definovať, čo chceme zlepšiť a aký prínos to prinesie obyvateľom. Technologické riešenie prichádza až v ďalšom kroku.

Smart riešenia bývajú investične náročné. Ako chce MIRRI mestám pomôcť preklenúť investičnú bariéru?

Financovanie patrí medzi najväčšie výzvy. Na smart projekty sa preto snažíme pozerať ako na investície s ekonomickým efektom.

Mnohé riešenia – napríklad v energetike alebo riadení dopravy – dokážu mestám dlhodobo šetriť náklady. Dôležité je však správne nastaviť projekt aj jeho financovanie.

MIRRI chce mestám pomôcť najmä prepájaním rôznych zdrojov financovania – od eurofondov až po nové finančné nástroje alebo partnerstvá so súkromným sektorom.

Neobávate sa, že po vyčlenení prostriedkov na smart agendu bude zrazu príliš veľa záujemcov, vrátane takých, ktorí budú chcieť financie využiť jednorazovo alebo nekoncepčne?

Je prirodzené, že nové zdroje pritiahnu veľký záujem. Naším cieľom však nie je financovať jednotlivé technologické experimenty. Chceme podporovať projekty, ktoré majú jasný prínos a zapadajú do dlhodobej stratégie mesta.

Preto chceme podporovať najmä projekty, ktoré sú súčasťou širšej koncepcie rozvoja mesta a majú potenciál priniesť dlhodobý efekt.

Viete byť vo výzvach spravodliví k tým, ktorí v tejto veci dlhodobo pracujú a doručujú výsledky?

Určite áno. Jedným z princípov, ktoré chceme posilniť, je práve kontinuita a kvalita projektov. Mestá, ktoré už majú skúsenosti, stratégiu alebo pilotné projekty, by mali mať prirodzene výhodu v tom, že dokážu projekty rýchlejšie a efektívnejšie realizovať. Zároveň však nechceme zatvárať dvere ani menším mestám, ktoré s témou začínajú. Aj preto bude dôležitá metodická podpora a zdieľanie skúseností.

Akú pridanú hodnotu dá ministerstvo výzvam?

Najväčšou pridanou hodnotou by mala byť práve koordinácia a systémový prístup. Chceme sa vyhnúť situácii, keď každé mesto implementuje úplne iné riešenie bez možnosti prepojenia alebo škálovania. Ak sa podarí vytvoriť spoločné štandardy a podporiť riešenia, ktoré sa dajú aplikovať vo viacerých mestách, efekt investícií bude výrazne vyšší.

Ako bude fungovať spolupráca MIRRI s akademickým sektorom, odbornými organizáciami ako Smart Cities klub a so súkromnou sférou?

Smart agenda bez spolupráce rôznych sektorov jednoducho nefunguje. Akademický sektor prináša výskum a nové prístupy. Odborné organizácie, ako Smart Cities klub, majú skúsenosti z praxe. Súkromný sektor často prináša technologické riešenia.

Našou úlohou bude tieto svety prepájať a vytvárať platformu spolupráce. Chceme, aby sa dobré nápady dokázali pretaviť do reálnych projektov v mestách.

Autor: Miloslav Surgoš

Petržalka: Vieme prispieť skúsenosťami, ktoré môžu byť užitočné aj pre iné mestá

Vyššia efektivita, automatizácia, využívanie dát – to všetko si Petržalka sľubuje od zavádzania inteligentných riešení. Čerpať chce aj zo skúsenosti Smart Cities klubu – mestská časť Bratislavy je jeho novým členom. „Môžeme sa inšpirovať, ale i sami zdieľať naše poznatky,“ hovorí petržalský starosta Ján Hrčka.

Čo očakávate od členstva v Smart Cities klube? 

Smart Cities klub nám poskytne široké spektrum možností, ako sa nielen inšpirovať, ale aj zdieľať naše skúsenosti s implementáciou smart riešení v samospráve. Aktuálne sa pomerne úspešne venujeme energetickej efektívnosti budov, sprístupňovaniu športovísk na diaľku či revitalizácii verejných priestranstiev s ohľadom na potreby miestnych obyvateľov a dlhodobú udržateľnosť. Verím, že vďaka tejto spolupráci budú všetky tieto agendy na našom zelenom sídlisku „smart“.

Aké smart riešenia už v Petržalke využívate? Viete povedať príklad úspešnej implementácie? 

Smart riešenia dokážu v čase klesajúcej pôrodnosti a starnutia obyvateľstva výrazne zefektívniť prácu samosprávy. V Petržalke napríklad postupne inštalujeme kamerové a ďalšie inteligentné systémy, ktoré sú dôležité nielen z pohľadu bezpečnosti, ale aj pre potreby dátovej analýzy a automatizácie.

Tam, kde boli v minulosti potrební napríklad dvaja ľudia len na otváranie dverí a registráciu pri vstupe do bazéna, dnes už všetko prebieha online.  Kolegovia sa tak môžu venovať iným dôležitým činnostiam, ktoré predtým – vzhľadom na limitované rozpočty a náklady na pracovnú silu – nebolo možné vykonávať vôbec alebo v požadovanej kvalite.

Turnikety na miestnom úrade, zdroj Petržalka

Viete podobnú automatizáciu využiť aj v iných oblastiach?

Podobný problém sa v budúcnosti bude stále častejšie objavovať napríklad v zariadeniach sociálnych služieb. Ľudské kapacity budú čoraz vyťaženejšie v samotnej starostlivosti o seniorov. Budeme preto musieť vo väčšej miere automatizovať administratívne a ďalšie podporné činnosti.

Aké ďalšie inteligentné riešenia plánujete priniesť do Petržalky v najbližších rokoch?

Máme rozpracovaných viacero projektov. Radi by sme ďalej zvyšovali efektivitu údržby pri správe verejných priestranstiev. Petržalka je počtom obyvateľov de facto tretie najväčšie slovenské mesto. Aj preto musíme kapacity našej údržby využívať rozumne. Denne riešime stovky podnetov, takže si potrebujeme určovať priority. Aj z toho dôvodu sme všetky vozidlá vybavili GPS systémami.

Počas ostatnej zimnej sezóny sme začali v teréne využívať aj tablety. Vieme tak v reálnom čase označovať úseky chodníkov, ciest a parkovísk, ktoré už boli odhrnuté či posypané.

Tento rok plánujeme podobné inovácie zaviesť aj do ďalších činností, ako je odvoz odpadu, kosenie, či orezy stromov. Získané dáta navyše chceme analyzovať, aby sme mohli tieto procesy optimalizovať.

Keď vieme, koľko jednotlivé činnosti zvyčajne trvajú a kde je náš zásah potrebný najčastejšie, dokážeme sa na problémy pozerať komplexnejšie. Vyhneme sa tak duplicitám a šetríme čas. Okrem toho dokážeme identifikovať a riešiť nielen akútne problémy, ale prinášať aj dlhodobé riešenia.

Viete uviesť konkrétny príklad?

Keď vidíme, že nejaký chodník nie je počas zimy dlhodobo udržiavaný napríklad kvôli zlému stavu asfaltu, na jar dostane prioritu v rámci opráv povrchov. Dlhoročný problém tak môže zmiznúť v priebehu niekoľkých mesiacov.

S akými hlavnými problémami sa Petržalka dlhodobo stretáva?

Veľkým problémom je, samozrejme, parkovanie. V Bratislave však existuje dvojúrovňová samospráva a hlavné mesto sa rozhodlo, že túto agendu bude riešiť primárne samo.

Petržalka ako mestská časť už preto už nemá potrebné kompetencie ani rozpočty na to, aby sa tejto problematike venovala. Vidím však veľký priestor na to, aby sa napríklad na magistráte pozreli na dáta z nášho dočasného parkovacieho systému, ktorý prevádzkujeme už viac ako päť rokov. Tieto dáta by mohli pomôcť identifikovať kľúčové poznatky, vďaka ktorým by bolo možné vyhnúť sa podobným chybám pri zavádzaní trvalého parkovacieho systému. Zároveň by mohli priniesť potrebné vylepšenia pre celomestské riešenie už vopred, nie až reaktívne po kritike zo strany obyvateľov.

Aj v tomto ohľade môže byť Smart Cities klub užitočný – vieme prispieť skúsenosťami z Petržalky, z ktorých môžu benefitovať aj iné mestá.

Kolektory ZŠ Dudova, zdroj Petržalka

Autorka článku: Petra Rummelová

Technológie nie sú cieľom. Dôležité je reálne zlepšenie života

Štát nemá mestám diktovať konkrétne riešenia, mal by však vytvárať rámec, v ktorom sa darí spolupráci. Podporu má aj projekt Living Labov. „Inovácie najlepšie vznikajú v prostredí, kde sa majú používať. Takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať,“ hovorí Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

MIRRI a Smart Cities klub podpísali v októbri minulého roka memorandum o spolupráci. Podarilo sa ho už pretaviť do konkrétnych projektov?

Memorandum sme nepodpisovali preto, aby zostalo len na papieri. Od začiatku sme ho vnímali ako rámec na  lepšie prepojenie štátu, miest, technologických firiem aj odbornej komunity. Už dnes spolupracujeme na príprave viacerých konkrétnych aktivít – od zdieľania dát a skúseností až po projekty, ktoré majú pomôcť mestám zavádzať moderné digitálne riešenia. Dôležitou témou je napríklad práca s dátami v samosprávach a ich praktické využívanie pri rozhodovaní.

Smart Cities klub je pre nás partnerom, ktorý združuje silnú sieť miest a expertov. Pre ministerstvo je zároveň dôležité, aby takéto iniciatívy dokázalo podporiť systémovo – prostredníctvom programov, metodík a financovania z európskych zdrojov.

Jedným z príkladov spolupráce je pripravované Fórum pre smart agendu v polovici apríla, kde počítame so Smart Cities klubom.  Zároveň sa radi zúčastníme aj na summite InDays Žilina 2026.

Stretnutie so starostami a primátormi Trnavského kraja

Na Slovensku sa rozbieha projekt Living Labov – živých mestských laboratórií, ktorých cieľom je overovanie a spoluvytváranie inovácií v reálnom mestskom prostredí. Počíta s nimi MIRRI vo svojej stratégii?

Áno, koncept Living Labov považujeme za veľmi perspektívny. Inovácie totiž najlepšie vznikajú priamo v prostredí, kde sa majú používať – v mestách, medzi ľuďmi, ktorí budú ich výsledky využívať. Preto chceme podporovať projekty, v ktorých sa budú nové riešenia testovať v praxi – či už ide o mobilitu, energetiku, prácu s dátami alebo digitálne služby pre občanov. Takýto prístup zároveň umožňuje, aby sa dobré riešenia následne rýchlejšie šírili aj do ďalších miest a obcí.

Living Laby zároveň vytvárajú priestor na spoluprácu samospráv, univerzít, startupov aj technologických firiem. Presne takúto spoluprácu chceme v rámci inovačného ekosystému na Slovensku posilňovať.

Regionálne stretnutia – Úcta k starším Dlhý Klčov

Mnohé malé a stredne veľké samosprávy by sa radi zapojili do smart projektov, no nemajú dostatočné inovačné kapacity. Existuje riešenie tohto problému?

Toto je realita, ktorú si veľmi dobre uvedomujeme. Menšie mestá a obce často nemajú vlastných odborníkov na inovácie, dáta alebo digitálne projekty. Preto je jedným z cieľov ministerstva vytvárať nástroje, ktoré samosprávam pomôžu – napríklad spoločné metodiky, zdieľané služby alebo platformy, ktoré umožnia využívať riešenia bez toho, aby si každé mesto muselo všetko vyvíjať samo.

Veľký potenciál vidíme aj vo vzájomnej spolupráci miest. Ak sa jedno riešenie osvedčí v jednom meste, malo by byť jednoduché preniesť ho aj do ďalších samospráv. Práve preto podporujeme platformy, ktoré umožňujú zdieľať skúsenosti a dobrú prax.

Zároveň by sme nemali zabúdať na malé obce, keďže ich máme na Slovensku najviac. Bol by som veľmi rád, keby sa smart riešenia implementovali aj v týchto sídlach. Jednoduchou cestou je sieťovanie s cieľom realizácie spoločných projektov.

Ako ešte môže ministerstvo pomôcť samosprávam v oblasti inovácií?

Najdôležitejšia je kombinácia troch vecí – financovania, metodickej podpory a prepájania partnerov. Ministerstvo má možnosť podporovať inovačné projekty prostredníctvom európskych fondov a národných programov. Zároveň však chceme samosprávam pomáhať aj pri príprave projektov, aby mali väčšiu šancu uspieť.

Rovnako dôležité je vytvárať priestor, kde sa budú stretávať mestá, technologické firmy, výskumné inštitúcie a startupy. Mnohé dobré riešenia totiž už existujú – ide len o to, aby sa k nim samosprávy vedeli dostať a efektívne ich využívať. Pracujeme aj na AI nástrojoch, ktoré majú starostom a primátorom pomôcť identifikovať relevantné výzvy a zapájať sa do nich.

Projekt geotermálnej energie na výrobu tepla pre Košice, Zdroj: IG Samuel Migaľ

Pripravuje ministerstvo centralizované metodiky pre zavádzanie smart riešení, alebo plánuje byť skôr koordinátorom iniciatív vychádzajúcich zdola?

Realita je niekde medzi týmito dvoma prístupmi. Štát by nemal mestám diktovať konkrétne riešenia, pretože každé mesto má svoje špecifiká a potreby. Zároveň je však veľmi dôležité, aby existovali spoločné štandardy, metodiky a kompatibilné technologické riešenia. Inak môže vzniknúť množstvo izolovaných projektov, ktoré spolu nebudú vedieť komunikovať. Úlohou ministerstva je preto vytvárať rámec, ktorý umožní mestám inovovať, ale zároveň zabezpečí, že tieto riešenia budú dlhodobo udržateľné a interoperabilné.

Plánujete do budúcnosti rozšíriť spoluprácu so Smart Cities klubom a podobnými odbornými občianskymi združeniami, ktoré už majú vybudovanú sieť kontaktov a prinášajú riešenia?

Určite áno. Štát nemôže a ani nemá robiť všetko sám. Organizácie ako Smart Cities klub majú veľkú výhodu v tom, že prepájajú mestá, firmy a expertov, ktorí sa tejto téme venujú dlhodobo. Našou ambíciou je takúto spoluprácu rozvíjať a posilňovať. Slovensko má veľa šikovných ľudí, dobré technologické firmy aj univerzity – ak dokážeme tieto kapacity prepojiť so samosprávami, môže vzniknúť veľmi silný ekosystém inovácií.

Presne o to by malo ísť: aby moderné technológie neboli cieľom samy osebe, ale aby reálne zlepšovali život ľudí v našich mestách a obciach.

Autor: Miloslav Surgoš

Mesačník Happy Smart Cities 3/2026

Fórum pre smart agendu 2026 – konferencia o digitalizácii samospráv

Smart Cities nevznikajú len z technológií. Vznikajú z dialógu, spolupráce a zdieľania skúseností medzi mestami, technologickými firmami, investormi a odborníkmi.

Preto sa tešíme, že vás ako hlavný partner podujatia môžeme v mene organizátora – Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky – pozvať na Fórum pre smart agendu 2026, ktoré sa uskutoční v Tatrách.

📍 Hotel Horizont Resort v Starej Lesnej
📅 14. – 15. apríl 2026


Fórum pre smart agendu 2026: platforma pre rozvoj inteligentných miest

Fórum pre smart agendu 2026 vytvára priestor pre odbornú diskusiu o tom, ako môžu slovenské mestá a obce efektívne využívať inovácie, digitalizáciu a moderné technológie.

Konferencia spája samosprávy, technologické firmy, investorov, startupy aj akademickú sféru, aby spoločne hľadali riešenia pre inteligentný a udržateľný rozvoj miest a regiónov.

Takéto stretnutia sú mimoriadne dôležité, pretože práve tu vznikajú nové partnerstvá a projekty, ktoré dokážu pretaviť inovácie do konkrétnych riešení pre mestá.

Fórum pre smart agendu 2026

Fórum pre smart agendu 2026

Hlavné témy konferencie Fórum pre smart agendu 2026

Program konferencie Fórum pre smart agendu 2026 sa zameria na najaktuálnejšie témy v oblasti smart cities a digitalizácie verejnej správy:

  • aktuálny stav digitalizácie samospráv na Slovensku
  • konkrétne smart riešenia pre efektívnejšie riadenie miest a obcí
  • spolupráca medzi verejným sektorom, technologickými firmami a investormi
  • rozvoj inteligentných a udržateľných miest a regiónov

Cieľom podujatia je ukázať, že moderné mestá nevznikajú len vďaka technológiám, ale najmä vďaka spolupráci medzi verejným sektorom, podnikateľmi a inovačným ekosystémom.


Pre koho je Fórum pre smart agendu 2026 určené

Konferencia Fórum pre smart agendu 2026 je určená pre:

  • primátorov a starostov miest a obcí
  • odborníkov zo samospráv
  • technologické firmy a startupy
  • investorov do mestských projektov
  • odbornú komunitu z oblasti smart cities a digitalizácie

Ak pracujete v oblasti smart riešení, investícií do mestských projektov alebo rozvoja samospráv, toto je miesto, kde by ste mali byť.

Predbežný program nájdet tu: FSA 2026 – Predbežný program

Registrácia prebieha do 20. marca na: Registrácia

Inovácie v pohybe – inDays štartuje v Žiline

Slovensko má nápady, šikovných ľudí aj kvalitné projekty. Často mu však chýba prepojenie. Práve s touto ambíciou vznikla nová celoslovenská putovná iniciatíva inDays. Jej cieľom nie je pridávať ďalšiu izolovanú akciu do už aj tak nabitého kalendára, ale ponúknuť premyslený systém formátov, ktoré dávajú inováciám v regiónoch jasnú štruktúru, väčší zmysel a predovšetkým dlhodobý dopad.

Ako môže tento prístup fungovať v praxi, ukáže premiérový summit inDays Žilina 2026, ktorý sa uskutoční 12. – 14. mája 2026. Registrácia je už teraz otvorená.

InDays prepája inovácie, ľudí a regióny

Iniciatíva inDays vychádza z dlhoročných skúseností Smart Cities klubu so zavádzaním inovácií do samospráv, podporou moderného riadenia a zvyšovaním kvality života obyvateľov.

Jej hlavným cieľom je prepájať ľudí, inštitúcie, projekty, mestá, obce aj kraje, nápady a zdroje, aby v jednotlivých regiónoch vznikali živé a funkčné inovačné ekosystémy. Práve tie dokážu priniesť skutočný rozvoj – nielen krátkodobú inšpiráciu, ale aj dlhodobé a konkrétne zmeny.

Otvorená spolupráca ako základ inovácie

InDays stojí na princípoch otvorenej spolupráce, zdieľania skúseností a zapojenia všetkých aktérov v území. V každom regióne dnes pôsobia samosprávy, univerzity, firmy, inovátori aj aktívni občania. Často však fungujú vedľa seba bez dlhodobého prepojenia a spoločnej vízie.

InDays chce túto roztrieštenosť prekonať a ukázať, že keď sa jednotlivé podujatia, iniciatívy a organizácie prepoja, ich efekt sa násobí a prínos pre región rastie aj v čase.

Flexibilný systém formátov

Iniciatíva zároveň reflektuje realitu slovenských samospráv. Každá obec alebo mesto má inú veľkosť, rozpočet, ambície aj výzvy. Preto inDays nevytvára jednu univerzálnu akciu, ale flexibilný systém vzájomne prepojených formátov.

Medzi ne patria napríklad:

  • inDays Meet-up – menšie lokálne stretnutia podporujúce dialóg a spätnú väzbu
  • inDays Mayor’s Café – exkluzívny formát pre primátorov a starostov
  • inDays Workshops – odborné a kreatívne pracovné stretnutia
  • inDays Ideas – priestor pre nové nápady a zapojenie odborníkov, študentov aj verejnosti

Cieľom je, aby sa do inDays mohol zapojiť každý, kto chce posúvať svoje mesto, obec alebo región dopredu.

inDays Summit – vlajková loď iniciatívy

Vlajkovou loďou celej iniciatívy je summit inDays, putovný niekoľkodňový formát, ktorý sa každý rok uskutoční v inej hostiteľskej samospráve. Tá sa na niekoľko dní stane centrom pozornosti odbornej verejnosti, médií aj partnerov.

Program summitu vždy reflektuje miestne témy a výzvy a jeho základným princípom zostáva prepájanie. Ak už v danom meste alebo obci existujú konferencie, semináre či komunitné iniciatívy, summit ich nenahrádza. Naopak, prepája ich pod jednu spoločnú strechu, dáva im jasný rámec a výrazne zvyšuje ich dosah.

Takéto prepojenie často pokračuje aj po skončení summitu v podobe nových partnerstiev a projektov.

Premiérový summit inDays Žilina 2026

Tento prístup sa naplno prejaví počas premiérového summitu inDays Žilina 2026. Organizátori prepojili tri významné podujatia:

Spoločne vytvoria logicky nadväzujúci trojdňový program.

Summit pripravujú v spolupráci:

  • Smart Cities klub
  • Inovačné centrum INOVIA
  • Žilinská univerzita v Žiline
  • Mesto Žilina

Už teraz predstavuje ukážkový príklad toho, ako môže prepájanie fungovať v praxi.

Program reaguje na aktuálne výzvy miest

Program summitu reaguje na aktuálne spoločenské výzvy, potreby samospráv aj podnety z akademického a podnikateľského prostredia. Už pred samotným začiatkom summitu sa inovácie predstavia formou výstavy vo verejnom priestore priamo v centre mesta. Počas summitu potom účastníci nájdu:

  • expozície technologických riešení
  • priestor pre odborný dialóg
  • networking medzi verejným sektorom, biznisom a akademickou sférou

Konferencia Slovensko na ceste k Smart Cities

Druhý deň summitu, 13. mája 2026, bude patriť 11. ročníku konferencie Smart Cities klubu – Slovensko na ceste k Smart Cities. Konferencia sa zameria na inovácie prostredníctvom Living Labov, ktoré umožňujú mestám testovať nové riešenia priamo v reálnom prostredí. Program otvorí úvodný blok s prisľúbenou účasťou Samuela Migaľa, ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Nasledovať bude prakticky orientovaný program so zameraním na:

  • skúsenosti z Living Labov na Slovensku aj v zahraničí
  • konkrétne case studies
  • workshopy pre výkonných zástupcov miest a obcí

Významnou súčasťou dňa bude aj spoločná tvorba budúcej vízie Žiliny pomocou umelej inteligencie, ktorá prepojí strategické plánovanie s praktickými riešeniami.

Oficiálny štart iniciatívy

Oficiálny štart summitu inDays Žilina 2026 prebehol 28. januára 2026 v Žiline počas stretnutia s novinármi a primátorom mesta Petrom Fiabánem. Toto stretnutie symbolicky odštartovalo nielen komunikáciu summitu, ale aj širšiu regionálnu spoluprácu, ktorá má pokračovať aj po jeho skončení.

Inovácie ako nástroj rozvoja samospráv

Iniciatíva inDays chce rozhýbať slovenské samosprávy, posilniť ich konkurencieschopnosť a ukázať, že inovácie nie sú vzdialený pojem. Naopak, predstavujú praktický nástroj každodenného rozvoja miest a obcí. Po žilinskom štarte sa putovný formát bude každý rok presúvať do inej samosprávy a postupne sprístupní inovácie celému Slovensku.

Registrácia je otvorená

Registrácia na summit inDays Žilina 2026 je už otvorená.

Ak pôsobíte v:

  • samospráve
  • biznise
  • akademickej sfére
  • inovačnom prostredí

alebo ste súčasťou komunity, ktorá chce meniť veci k lepšiemu, teraz je ten správny čas zapojiť sa.

Organizátori zároveň radi privítajú partnerov podujatia aj rečníkov, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti a inšpirovať ostatných.

Žilina tento rok nebude len hostiteľom summitu. Stane sa miestom, kde sa ukáže, že keď sa prepoja ľudia, organizácie a inovácie, veci sa začnú skutočne posúvať dopredu.

Viac informácií nájdete na indays.sk.

Autor: Jaroslav Kacer

Slovenská delegácia miest smeruje na Smart City Summit & Expo 2026 v Taipei

V polovici marca sa Taiwan opäť stane jedným z najdôležitejších miest globálnej diskusie o budúcnosti miest. V metropole Taipei sa uskutoční Smart City Summit & Expo 2026, jedno z najväčších podujatí na svete venovaných inteligentným mestám, digitálnej transformácii a udržateľnému rozvoju.

Na podujatie tento rok opäť vycestuje slovenská delegácia zástupcov miest a samospráv, ktorú koordinuje Smart Cities klub. Účasť slovenských miest sa uskutočňuje aj vďaka spolupráci s Taipei Representative Office in Bratislava, ktoré dlhodobo podporuje rozvoj spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom v oblasti inovácií, technológií a mestského rozvoja.

Pre Smart Cities klub ide už o druhú organizovanú cestu na toto prestížne podujatie, ktoré patrí medzi najväčšie a najdôležitejšie smart city výstavy na svete.

Najväčšie smart city podujatie v Ázii

Smart City Summit & Expo vznikol v roku 2014 a postupne sa vyprofiloval na najväčší smart city veľtrh v Ázii. Ročník 2026 sa uskutoční 17. – 20. marca v Taipei Nangang Exhibition Center a paralelne aj v meste Kaohsiung. Hlavnou témou tohto ročníka je „Digital & Green Transformation“, teda prepojenie digitalizácie a udržateľnosti ako základu moderného mestského rozvoja. Summit každoročne priťahuje desaťtisíce účastníkov z celého sveta. V minulých ročníkoch ho navštívilo viac ako 140 000 účastníkov, stovky miest a vyše 1 000 vystavovateľov, ktorí prezentujú najnovšie technologické riešenia pre mestá – od umelej inteligencie cez smart mobilitu až po energetickú transformáciu.

Program presahuje samotnú výstavu

Účasť na podujatí však nie je len o návšteve výstavných stánkov. Slovenská delegácia absolvuje počas pobytu aj množstvo odborných workshopov, panelových diskusií a networkingových stretnutí. Súčasťou programu budú aj stretnutia s predstaviteľmi Čínskej medzinárodnej asociácie pre hospodársku spoluprácu na Taiwane, ktorá patrí medzi najaktívnejšie platformy prepájajúce mestá, technologické firmy a inovátorov na Taiwane a v Európe. Práve takéto diskusie umožňujú zástupcom miest lepšie pochopiť, ako sa nové technológie reálne implementujú v mestskom prostredí.

Delegáciu tvorí 14 zástupcov slovenských samospráv. Cieľom pracovnej cesty je najmä nadviazanie partnerstiev so zahraničnými mestami, získanie skúseností s implementáciou smart riešení a identifikácia technologických partnerov pre slovenské mestá a obce.

Inšpirácie zo sveta ako súčasť práce klubu

Organizovanie podobných pracovných ciest patrí medzi dôležité aktivity Smart Cities klubu. Klub sa dlhodobo snaží prepájať slovenské mestá s medzinárodným prostredím a takmer každý rok organizuje aspoň jednu pracovnú cestu za inšpiráciami do niektorého z európskych miest pre svojich členov. Takéto návštevy umožňujú zástupcom samospráv vidieť konkrétne projekty priamo v praxi – od digitálnych služieb pre občanov až po moderné riešenia v doprave, energetike či správe verejných priestorov.

Networking a získavanie good practices (osvedčených postupov) patria medzi najdôležitejšie prínosy podobných stretnutí. Aj keď nie všetky riešenia je možné preniesť do slovenského prostredia v rovnakej podobe, často prinášajú nové pohľady, inšpirácie a nápady, ktoré môžu mestá prispôsobiť vlastným potrebám.

Budúcnosť miest sa tvorí aj v dialógu

Smart City Summit & Expo tak predstavuje nielen výstavu technológií, ale aj priestor, kde sa stretávajú mestá, inovátori a odborníci z celého sveta, aby spoločne diskutovali o budúcnosti mestského života.

Pre slovenské mestá je účasť na podobných podujatiach príležitosťou vidieť najnovšie trendy skôr, než sa stanú štandardom, nadviazať nové partnerstvá a priniesť domov inšpirácie, ktoré môžu pomôcť pri ďalšom rozvoji inteligentných a udržateľných miest.

Viac informácií o konkrétnych stretnutiach a inšpiráciách zo summitu prinesieme po návrate slovenskej delegácie z Taiwanu.

Autorka: Petra Rummelová

Smart Cities Klub a AIT: expertíza z Európy pre slovenské samosprávy

Smart Cities Klub posilňuje svoju ambíciu prinášať slovenským mestám, obciam aj krajom kvalitnú medzinárodnú expertízu a overené riešenia z praxe. Nová spolupráca s Austrian Institute of Technology (AIT) otvára samosprávam cestu k inováciám, pilotným projektom aj zapojeniu do európskych výziev. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo v decembri vo Viedni a v januári sa diskusia posunula k návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé a prakticky orientované partnerstvo.

Smart Cities Klub pomáha samosprávam orientovať sa v meniacom sa svete

Smart Cities Klub dlhodobo stojí pri slovenských mestách, obciach aj krajoch a pomáha im orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete inovácií, digitalizácie a udržateľného rozvoja. Samosprávy dnes čelia čoraz komplexnejším výzvam – od klimatickej zmeny cez energetickú bezpečnosť až po využívanie dát a umelej inteligencie pri riadení a poskytovaní služieb.

Práve preto potrebujú nielen víziu, ale aj kvalitnú a overenú expertízu zo zahraničia a možnosť učiť sa z riešení, ktoré už prešli praktickým testovaním v iných európskych mestách.

Strategické partnerstvo s Austrian Institute of Technology

Z tohto dôvodu inicioval Smart Cities Klub na konci minulého roka nové strategické prepojenie s Austrian Institute of Technology (AIT). Začiatkom decembra sa zástupcovia Smart Cities Klubu zúčastnili odborného pracovného stretnutia priamo v sídle AIT vo Viedni.

Išlo o prvý, ale veľmi dôležitý krok k nadviazaniu systematickej spolupráce, ktorá má prinášať slovenským samosprávam konkrétnu pridanú hodnotu.

Už počas decembrového stretnutia sa ukázalo, že medzi oboma stranami existuje silná zhoda v pohľade na budúcnosť samospráv. AIT disponuje hlbokou výskumnou a analytickou expertízou a zároveň bohatými skúsenosťami z reálnych projektov, kde sa nové technológie a prístupy testujú priamo v mestskom prostredí.

Smart Cities Klub na druhej strane prináša detailnú znalosť slovenského samosprávneho prostredia, jeho potrieb, limitov aj príležitostí. Spojenie týchto dvoch perspektív vytvára predpoklad pre vznik riešení, ktoré nie sú len inovatívne, ale aj reálne využiteľné v každodennej praxi miest, obcí a krajov.

Memorandum o spolupráci a praktické partnerstvo

Na základe decembrového stretnutia sa v januári otvorila diskusia o návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé partnerstvo.

Nejde pritom o formálny dokument bez obsahu, ale o spoločné vyjadrenie záujmu rozvíjať spoluprácu v oblastiach, ktoré sú pre slovenské samosprávy strategicky kľúčové.

Diskusie sa sústreďujú najmä na:

  • vytváranie testovacích prostredí pre nové riešenia v slovenských samosprávach,
  • prenos know-how zo zahraničia do lokálneho kontextu,
  • zapájanie miest a obcí do medzinárodných projektov a výziev.

Vďaka spolupráci s výskumným partnerom môžu samosprávy získať prístup k finančným zdrojom, expertom aj inovatívnym nástrojom.

Kľúčové oblasti spolupráce

Partnerstvo sa zameria najmä na témy, ktoré majú pre budúcnosť miest zásadný význam.

Dôležitú úlohu zohráva najmä:

  • práca s dátami a budovanie digitálnej infraštruktúry,
  • zodpovedné využívanie umelej inteligencie, vrátane dôrazu na etiku, transparentnosť a ochranu osobných údajov,
  • odolnosť miest a pripravenosť na krízové situácie,
  • energetická sebestačnosť a kybernetická bezpečnosť.

Rovnako významnú oblasť predstavuje životné prostredie a adaptácia na zmenu klímy. AIT môže priniesť technologické nástroje a analytické prístupy využiteľné napríklad pri:

  • riadení kvality ovzdušia,
  • hospodárení s vodou,
  • rozvoji zelenej infraštruktúry.

Neoddeliteľnou súčasťou partnerstva zostáva aj podpora strategického plánovania, aby koncepčné dokumenty nezostávali len na papieri, ale prinášali reálne výsledky v praxi.

Medzinárodná expertíza pre slovenské mestá a obce

Týmto krokom Smart Cities Klub potvrdzuje svoju ambíciu byť pre slovenské mestá, obce aj kraje silným a dôveryhodným partnerom, ktorý im pomáha otvárať dvere k:

  • medzinárodnej expertíze,
  • overeným riešeniam,
  • novým projektovým príležitostiam.

Spolupráca s Austrian Institute of Technology predstavuje začiatok cesty, ktorej cieľom nie sú abstraktné vízie, ale konkrétne zlepšenia fungovania miest a kvality života ich obyvateľov postavené na znalostiach, spolupráci a reálnych skúsenostiach z praxe.

Autor: Jaroslav Kacer

ESPON prináša znalosti

ESPON (Európska sieť na pozorovanie územného rozvoja a súdržnosti) je program Európskej únie, ktorý prepája výskum s tvorbou politík. Program vznikol v roku 2002, keď členské štáty Európskej únie a Európska komisia potrebovali systematicky sumarizovať, aktualizovať a vyhodnocovať informácie o územnom rozvoji a súdržnosti. Zameriava sa pritom na všetky úrovne – celoeurópsku, národnú, regionálnu aj lokálnu.

Čo ESPON robí

Hlavným cieľom programu je vytvárať dôkazy a vedomosti. ESPON ich poskytuje prostredníctvom výskumných projektov, štúdií, analýz, publikácií, máp, nástrojov, otvorených datasetov, seminárov a podujatí.

Tieto výstupy následne pomáhajú pri tvorbe a realizácii rozvojových politík na všetkých úrovniach Európskej únie. Ide napríklad o Kohéznu politiku alebo Územnú agendu 2030. Zároveň podporujú priority predsedníctiev v Rade EÚ prostredníctvom výskumu šitého na mieru. Okrem toho slúžia aj ako podklad pre politické diskusie a ako inšpirácia pri transformácii verejných politík.

Program zároveň pomáha verejným orgánom porovnávať regióny a mestá v rámci EÚ, identifikovať nové výzvy a potenciály a pripravovať úspešné rozvojové politiky do budúcnosti. Výskum má pritom územné zameranie, a preto reaguje na špecifiká a potreby ľudí a miest v konkrétnych regiónoch. Všetky výsledky sú verejne dostupné a využiteľné.

Ako sa zapojiť – návrhy na cielené analýzy

Výskumné projekty vznikajú na základe požiadaviek a potrieb orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach.

  • Návrhy na cielené analýzy možno podávať počas celého roka, pričom odborníci ich hodnotia dvakrát ročne.
  • Návrhy môžu predkladať zástupcovia národných, regionálnych alebo miestnych orgánov, rovnako aj samosprávy, riadiace orgány alebo orgány územnej spolupráce.
  • Výzvy na odborné vypracovanie konkrétnych analýz a projektov sú dostupné na webovej stránke programu ESPON. Záujemcovia sa následne prihlasujú prostredníctvom Luxemburského portálu verejného obstarávania.

Na aké tematické oblasti sa program zameriava

Program sa zameriava najmä na sociálne, územné a ekonomické disparity, technologické a environmentálne zmeny, riadenie a budovanie kapacít. Štúdie a podujatia preto organizátori rozdelili do ôsmich tematických akčných plánov:

  • Klimaticky neutrálne územia
  • Riadenie nových geografických území
  • Územia odolné voči krízam
  • Perspektíva pre všetkých ľudí a miesta
  • Život, práca a cestovanie cez hranice
  • Smart konektivita
  • Európske územia v globálnej interakcii
  • Adaptácia na zmenu klímy založená na prírodných riešeniach
  • Aký je rozpočet ESPON

Celkový rozpočet programu na obdobie 2021 – 2027 dosahuje 60 miliónov eur. Z tejto sumy 80 % financuje Európska únia a 20 % poskytuje 27 členských štátov EÚ.

Program riadi luxemburské Ministerstvo energetiky a priestorového plánovania, ktoré vystupuje ako riadiaci orgán. Samotnú implementáciu programu zabezpečuje ESPON EGTC (Európske zoskupenie územnej spolupráce), ktoré je jediným príjemcom.

ESPON na Slovensku a aktivity kontaktného bodu

Každá krajina Európskej únie má vlastné kontaktné miesto ESPON, ktoré pomáha implementovať aktivity programu na národnej úrovni. Na Slovensku túto úlohu plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Kontaktné miesto sa zameriava najmä na šírenie povedomia o aktuálnych štúdiách a výskumoch programu ESPON. Počas roku 2026 preto pripravuje sériu online webinárov, na ktorých predstaví výsledky šiestich vybraných projektov programu.

Napríklad posledný webinár sa venoval téme „Energetické komunity v praxi“. Účastníci sa oboznámili s najnovšími trendmi v oblasti rozvoja energetických komunít v Európe a zároveň spoznali príklady z rôznych regiónov EÚ – napríklad z Írska, Českej republiky (Opavsko) a Belgicka.

Prezentácia z webinára je dostupná na stránke ESPON.

Program a webináre sa primárne zameriavajú na tvorcov politík, podporovateľov politík (úradníkov a tematických expertov), vedcov a výskumníkov. Z výsledkov programu však profitujú aj študenti, novinári, podnikatelia či aktívni občania.

Najbližší seminár sa uskutoční na konci marca a organizátori na ňom predstavia tému „Dostupné bývanie“.

Kde hľadať informácie?

Všetky informácie nájdete na webovej stránke ESPON. 
Na slovenskej podstránke ESPON nájdete aktuálne pozvánky na slovenské webináre a preklady vybraných štúdií do slovenčiny.

Ing. arch. Zdenka Augustiničová
zdenka.augustinicova@mirri.gov.sk

Kontaktný bod ESPON na Slovensku
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
espon@mirri.gov.sk

NOVÝ EURÓPSKY BAUHAUS: príležitosť pre obce a mestá, ktoré chcú byť kvalitnejším miestom pre život

Nielen primátori väčších miest, ale aj starostovia menších obcí dnes stoja pred rovnakou výzvou: ako zlepšovať kvalitu života obyvateľov, posilňovať komunitu a zároveň reagovať na klimatické, sociálne a ekonomické zmeny. Iniciatíva Nový európsky Bauhaus (New European Bauhaus – NEB) ponúka praktický rámec aj konkrétne nástroje, ktoré pomáhajú samosprávam reagovať na tieto výzvy zmysluplne a dlhodobo a zároveň ich pretaviť do konkrétnych projektov.

Čo je Nový európsky Bauhaus a prečo by mal zaujímať samosprávy

Nový európsky Bauhaus neoslovuje iba architektov alebo odborníkov. Predstavuje spôsob, ako sa pozerať na rozvoj obcí a miest tak, aby sa v nich ľuďom lepšie žilo. Spája tri jednoduché myšlienky:

  • obce a mestá majú byť šetrné k prírode,
  • verejné priestory majú byť pekné a funkčné,
  • rozhodovanie má zohľadňovať potreby ľudí.

Pre samosprávy to znamená príležitosť realizovať projekty, ktoré majú zmysel v každodennom živote. Môže ísť napríklad o obnovu námestí, parkov, komunitných priestorov, škôl, kultúrnych domov, bývania alebo verejných budov.

Tri základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu

Aby projekty zapadli do iniciatívy Nový európsky Bauhaus, nemusia byť zložité ani drahé. Pri ich plánovaní však samosprávy myslia na tri základné hodnoty, ktoré pomáhajú vytvárať lepšie prostredie pre každodenný život v obciach a mestách.

1. Udržateľnosť

Udržateľnosť znamená premýšľať o rozvoji obce tak, aby riešenia fungovali dlhodobo, neplytvali zdrojmi a nezaťažovali obecný rozpočet ani životné prostredie. V praxi ide napríklad o rozumné využívanie energie, vody a materiálov, znižovanie prevádzkových nákladov verejných budov alebo lepšiu prípravu na dopady zmeny klímy, ako sú horúčavy, sucho či prívalové dažde.

Dôležitú úlohu zohráva aj obehové hospodárstvo. Obce sa snažia znovu využívať to, čo už majú – existujúce budovy, materiály alebo verejné priestory. Veľký dôraz patrí aj miestnym riešeniam, napríklad využívaniu lokálnych materiálov, remeselníkov a dostupných zdrojov energie. Takýto prístup podporuje miestnu ekonomiku a zároveň posilňuje vzťah obyvateľov k miestu, kde žijú.

2. Estetika

Estetika v Novom európskom Bauhause neznamená luxus ani drahé riešenia. Ide najmä o to, aby verejné priestory a budovy pôsobili príjemne, fungovali prakticky a prirodzene zapadali do prostredia obce alebo mesta. Kvalitný dizajn pomáha ľuďom cítiť sa dobre tam, kde žijú, a zvyšuje hrdosť na vlastné miesto.

Dôležitú úlohu zohráva aj kultúrna identita – rešpektovanie histórie, miestnych tradícií a charakteru obce. Aj jednoduché zásahy, napríklad obnova námestia, zastávky, parku alebo obecného úradu, dokážu výrazne zlepšiť vzhľad aj fungovanie priestoru, ak sa pri návrhu myslí na ľudský rozmer, prehľadnosť a detaily. Pekné a dobre navrhnuté prostredie často vedie k tomu, že si ho obyvatelia viac vážia a starajú sa oň.

3. Inklúzia

Inklúzia znamená plánovať rozvoj obce alebo mesta pre všetkých obyvateľov, nie iba pre vybranú skupinu. Samospráva preto zapája ľudí už do prípravy projektov, počúva ich potreby, skúsenosti a nápady. Takéto projekty získavajú väčšiu podporu verejnosti a lepšie fungujú v praxi.

Zároveň ide o to, aby verejné priestory a služby zostali dostupné pre deti, seniorov, rodiny, osoby so zdravotným znevýhodnením aj ľudí s nižšími príjmami. Podpora komunitného života, stretávania a spolupráce posilňuje vzťahy medzi obyvateľmi a prispieva k väčšej súdržnosti v obci. Nový európsky Bauhaus zdôrazňuje, že kvalitné prostredie má ľudí spájať, nie vytvárať bariéry.

Ako sa môže samospráva zapojiť

Zapojenie do iniciatívy Nový európsky Bauhaus nemusí začínať veľkým investičným projektom ani zložitou administratívou. Často stačia postupné kroky, ktoré si obec alebo mesto prispôsobí svojim možnostiam a kapacitám.

Prvým krokom býva inšpirácia a učenie sa. Mnohé obce v Európe už realizovali jednoduché, ale účinné riešenia – od úprav verejných priestranstiev až po komunitné projekty. Príklady dobrej praxe pomáhajú vyhnúť sa chybám a ukazujú, že kvalitné zmeny možno realizovať aj s obmedzeným rozpočtom.

Obce zároveň nemusia všetko riešiť samy. Spolupráca s architektmi, odborníkmi, univerzitami, neziskovými organizáciami, miestnymi podnikmi či aktívnymi obyvateľmi prináša nové nápady a pohľady. Takéto partnerstvá často zvyšujú kvalitu projektov a uľahčujú prístup k externému financovaniu.

Ďalším krokom môžu byť pilotné projekty – menšie zásahy alebo dočasné riešenia. Patria sem napríklad dočasné úpravy ulíc, verejných priestorov alebo komunitné aktivity, ktoré umožňujú otestovať nové prístupy v praxi. Pilotné projekty sú menej rizikové, finančne dostupnejšie a poskytujú cennú spätnú väzbu od obyvateľov.

Samosprávy sa môžu zapojiť aj prostredníctvom výziev a iniciatív Nového európskeho Bauhausu. Európske programy, siete alebo súťaže podporujú projekty založené na princípoch Bauhausu. Okrem finančných zdrojov tak samosprávy získavajú aj odbornú podporu, medzinárodné kontakty a väčšiu viditeľnosť.

Slovenská iniciatíva k Novému európskemu Bauhausu

Myšlienky New European Bauhaus sa na Slovensku premietajú nielen do projektov a výziev, ale aj do spolupráce medzi rôznymi aktérmi. Iniciatíva prepája samosprávy, odbornú verejnosť aj občiansku spoločnosť okolo spoločnej vízie kvalitnejšieho prostredia pre život.

12. apríla 2024 sa v Bratislave stretli partneri NEB zo Slovenska a strednej Európy na podujatí festivalu Nového európskeho Bauhausu. Na záver konferencie prijali Deklaráciu Nového európskeho Bauhausu Slovensko 2024. Deklarácia vyzýva široké spektrum aktérov – od miest a obcí cez verejné inštitúcie až po súkromný sektor – aby pri svojej práci uplatňovali princípy udržateľnosti, inklúzie a kvalitného verejného priestoru.

Táto iniciatíva vytvára príležitosť pre slovenské obce a mestá zapojiť sa do spoločného dialógu a zdieľať skúsenosti pri tvorbe lepších miest pre život.

Na čo sa oplatí pripraviť: témy a výzvy Nového európskeho Bauhausu

Princípy Nového európskeho Bauhausu sa postupne premietajú aj do konkrétnych výziev a možností financovania. Pre samosprávy preto zohráva dôležitú úlohu orientácia v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované.

Pracovný program Nový európsky Bauhaus na roky 2026 – 2027 sa zameriava na premenu susedstiev, budov a verejných priestorov tak, aby boli udržateľné, inkluzívne, kvalitné a pripravené na budúcnosť.

Rok 2026 – zameranie na aktuálne výzvy

Témy plánované na rok 2026 reagujú na problémy, s ktorými sa obce a mestá stretávajú už dnes. Dôraz patrí kvalite bývania, fungovaniu susedstiev a verejných priestorov a tiež tomu, ako prostredie ovplyvňuje zdravie, pohodu a vzťahy v komunite.

Spájanie zelenej transformácie, sociálnej inklúzie a miestnej demokracie

Témy sa zameriavajú na riešenie bezdomovectva prostredníctvom dostupného bývania, lepšie navrhovanie obytných štvrtí a pochopenie vplyvu prostredia na zdravie a duševnú pohodu obyvateľov.

Obehové a regeneračné prístupy v zastavanom prostredí

Pozornosť smeruje na existujúce budovy a priestory. Mestá a obce hľadajú riešenia na zlepšenie tepelného komfortu, opravy budov namiesto ich búrania alebo efektívnejšie využitie priestoru, napríklad výstavbou smerom do výšky.

Inovatívne financovanie a nové obchodné modely

Rok 2026 prináša aj testovanie nových spôsobov financovania projektov v susedstvách, lepšie využívanie kapitálu a opätovné využitie prázdnych alebo zanedbaných budov a plôch.

Rok 2027 – zameranie na dlhodobú transformáciu

Témy roku 2027 sa zameriavajú viac na budúcnosť a dlhodobé zmeny v mestách a obciach. Dôraz patrí novým spôsobom spolupráce medzi samosprávou, obyvateľmi a ďalšími aktérmi a hľadaniu riešení, ktoré budú fungovať aj o desať či dvadsať rokov.

Spolupráca a komunitné riadenie

Pozornosť sa presúva na spolurozhodovanie medzi samosprávou a obyvateľmi, podporu medzigeneračných komunít a nové prístupy k riešeniu sociálnych výziev.

Inovatívne stavebné prístupy

Témy zahŕňajú nové stavebné materiály, kvalitu a bezpečnosť stavieb a obnovu území v okolí dopravnej infraštruktúry.

Nové modely financovania

Rok 2027 prináša aj témy ako modulárna výstavba, komunitné investovanie alebo spoločné vlastníctvo projektov.

Spoločná téma: ochrana pôdy

Naprieč všetkými oblasťami sa objavuje aj téma zníženia zastavovania pôdy a citlivého územného plánovania.

Dôležité termíny

Otvorenie výziev: 5. mája 2026
Uzatvorenie výziev 2026: 1. decembra 2026

Prečo je Nový európsky Bauhaus dôležitý pre samosprávy

Nový európsky Bauhaus ukazuje, že rozvoj miest a obcí nemusí stáť iba na technických riešeniach alebo veľkých investíciách. Dôležité sú najmä premyslené rozhodnutia, ktoré zlepšujú každodenný život ľudí, posilňujú komunitu a pripravujú územia na budúce výzvy.

Či už ide o menšiu obec alebo väčšie mesto, princípy udržateľnosti, estetiky a inklúzie možno uplatniť v rôznom rozsahu podľa miestnych možností.

Pre samosprávy predstavuje Nový európsky Bauhaus príležitosť premýšľať o projektoch komplexnejšie, prepájať verejný priestor, bývanie, komunitný život a životné prostredie do jedného celku. Zároveň pomáha orientovať sa v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované, a ukazuje, kde sa oplatí hľadať inšpiráciu, partnerstvá či finančné zdroje.

Aj malé kroky – napríklad pilotné projekty, zapojenie obyvateľov alebo spolupráca s partnermi – môžu viesť k veľkým zmenám. Nový európsky Bauhaus preto nepredstavuje cieľ, ale praktický rámec, ktorý pomáha obciam a mestám stať sa kvalitnejším, príjemnejším a odolnejším miestom pre život.

Erika Jankajová, Kontaktný bod Misie EÚ
Elena Žáková, Národný kontaktný bod – Klaster 2: Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť, Nový európsky Bauhaus, CVTI SR