Virtuálna realita ako Smart nástroj na zlepšenie sociálnych služieb v zariadení pre seniorov

1          ÚVOD

Starnutie populácie je charakteristickou črtou doby, v ktorej žijeme. Priemerná dĺžka ľudského života a populácie starších ľudí nad 60 rokov sa zvyšuje. Prehlbujúci sa proces demografického starnutia v krajinách Európskej únie je realita, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje prijímanie celého radu politických a sociálnych opatrení v snahe pozitívne ovplyvniť vývoj na národných úrovniach. Fenomén populačného starnutia je demografickým javom, jeho dôsledky však ovplyvňujú všetky sféry spoločnosti. Tento negatívni trend starnutia populácie je viditeľný aj na Slovensku (Štatistický úrad SR, 2023). Slovenská populácia za 20 rokov výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2001 tvorili obyvatelia v poproduktívnom veku (65+) na Slovensku 11,4 percenta. V roku 2011 sa počet zvýšil na 12,7 percenta a v roku 2021 presiahli seniori nad 65 rokov v slovenskej populácii 17 percent. Index starnutia, ktorý definujeme ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 bol index starnutia 60,2. V roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107. Tieto demografické prognózy boli jedny z významných impulzov pre spracovanie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 – 2030. (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2023)

Náklady na hospitalizáciu a sociálnu starostlivosť, ako aj fyzické bariéry, osamelosť a izolácia patria medzi výzvy, ktorým dnes čelia starší ľudia (Marcelino et al., 2018). Mnohé výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita je dôležitá pre dobré zdravie a zabraňuje vzniku rôznych chorôb. (Ofstedal, Zimmer, Lin, 1999). Okrem toho môže fyzická aktivita zlepšiť pamäť a výkonné funkcie v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Starnutie je však zvyčajne sprevádzané zhoršením svalovej sily, senzorickej citlivosti a funkčných kapacít (Park, ​​Yim, 2016). Tieto fyziologické zmeny ovplyvňujú ochotu seniorov zúčastňovať sa pravidelnej fyzickej aktivite (Lin et al., 2018). Fyzický úpadok ovplyvňuje aj kvalitu života starších ľudí, úrazy, nutnosť ísť do zdravotníckych zariadení, duševní pohodu a úmrtnosť. Kognitívne poruchy ovplyvňujú aj funkčnú autonómiu starších ľudí a majú za následok pokles fyzickej výkonnosti (Dommès et al., 2015).

Virtuálnu realitu (VR) možno opísať ako pohlcujúci a interaktívny digitálny zážitok, ktorého cieľom je simulovať fyzické alebo fiktívne kontexty v rôznych kontextoch, ako je mentálna a fyzická terapia (Sherman, Graig, 2018). Prostredníctvom počítačových rozhraní umožňuje virtuálna realita (VR) používateľom vstúpiť do virtuálneho sveta a vytvárať rôzne scenáre a prostredí s interaktívnymi a pohlcujúcim zážitkom.  Využíva rôzne audiovizuálne technológie na poskytovanie vysokej interakcie vedúcej k pocitu autentickosti (Lin, Jeng a Yeh, 2018). VR simuluje prostredia a aktivity pomocou stimulácie jedného alebo viacerých zmyslových kanálov v reálnom čase. Jeho realizovateľnosť a koncept boli prepojené s existujúcimi technológiami pre simuláciu a interakciu. VR poskytuje okamžitú spätnú väzbu, ktorá by mohla byť potrebná pre všetky formy učenia (Manera et al., 2016).

Okrem toho môže VR zahŕňať tri faktory: virtuálny priestor, prítomnosť a zábavu. Podľa McLuhanovej (1994) možno virtuálny priestor definovať ako virtuálne prostredie, v ktorom sa dejú skutočné zážitky. Takáto predstava sa v súčasnosti často vykresľuje ako forma interakcie človek-počítač, v ktorej užívatelia majú integrovateľné skúsenosti s pomocou 3D grafiky, čo možno pozorovať v konceptu prítomnosti v umelých počítačovo generovaných prostrediach. Po druhé, prítomnosť je to, čo umožňuje ľuďom vnímať svet okolo nich, a keď je sprostredkovaná technológiou, používatelia môžu rozpoznať nesprostredkované (tj. prítomnosť) a sprostredkované (tj. teleprítomnosť) prostredie. Inými slovami povedané, vnímanie virtuálneho priestoru, ako keby tam bol. Po tretie, zážitky VR sú zvyčajne spojené so stupňom zábavy, ktorý je v súlade s ľudskými faktormi, pretože môže vyvolať fyziologické (napr. senzomotorické) a psychologické (napr. motivačné a emocionálne) reakcie. (Ortet, Veloso, Vale Costa, 2022)

Hoci seniori formujú značnú časť našej populácie, často sú pri nových technológiách prehliadaní. Nie vždy môžu byť ochotní akceptovať nové technológie v strachu, že ich nebudú môcť vedieť používať. Ako tvrdí Migita D’cruz, Debanjan Banerjee (2020) starší občania často predstavujú citlivú skupinu ohrozenú sociálnou a digitálnou marginalizáciou. Napriek funkčnej strate aktivity majú seniori stále schopnosti získavať a znovu sa učiť výkonnostné zručnosti (Skjæret et al., 2016). Technológia sa môže použiť na podporu ich lepšieho výkonu. Jeng, Pai a Yeh (2017) navrhli, že na povzbudenie starších ľudí k používaniu technológií by sa mali prelomiť psychologické bariéry. Vzdelávanie a poskytovanie praktických skúseností a pomoci zvyšuje ich ochotu zažívať nové veci. Virtuálne úlohy môžu byť navrhnuté podľa potrieb starších ľudí na opakované získavanie a precvičovanie nových zručností. Imerzívny charakter týchto intervencií môže tiež ponúkať implicitné procesy učenia bez vedomia pacienta (Rand et al., 2017).

Pri vzdelávaní seniorov v oblasti získavania zručností v používaní digitálnych médií je však potrebné zohľadniť mnohé faktory súvisiace so starnutím. Okrem zdravotných problémov fyzického charakteru (zhoršenie zraku alebo jemnej motoriky, ochorenia pohybového aparátu a pod.) treba počítať s narušením kognitívnych funkcií vrátane vnímania a spracovania informácie, pozornosti, riešenia problémov, reči a pamäti. Tá posledná – pamäť – predstavuje dôležitý faktor v procese učenia, ale aj v bežnom živote. Starší človek potrebuje viac memorovania, aby si zapamätal nové informácie. Stupeň učenlivosti zároveň súvisí aj s neuroplasticitou mozgu – schopnosťou neurónov meniť svoje vlastnosti podľa vonkajších vplyvov. (Švecová, 2019)

Obrázok 1:

Zdroj: Ortet, Veloso, Vale Costa, 2022

To znamená, že ak sa napríklad naučíme používať tablet, v mozgu sa objavia nové nervové spojenia, iné zostanú oslabené. V konečnom dôsledku sa seniori môžu naučiť používať akúkoľvek technológiu, ale zaberie im to viac času v závislosti od toho, aký plastický je ich mozog. Preto je dôležité , aby sa počas získavania týchto digitálnych zručností k seniorom pristupovalo vhodne. Prvým dôležitým nástrojom je prístup pedagógov či lektorov. Mali by byť trpezliví, keďže seniori sú v novom prostredí digitálnych technológií, ktorým nerozumejú a nie sú oboznámení, a tak sa môžu pýtať veľa otázok opakovane. Seniori môžu častejšie zabúdať, preto je dôležité jednotlivé úkony opakovane vysvetľovať. Je tiež veľmi dôležité nechať seniorov pracovať samostatne a neriešiť za nich problémy, ktoré sa im v digitálnom svete vyskytli, a ak áno, tak ich náležitým vysvetlením a objasnením. (Švecová, 2019)

Seniori musia najskôr prekonať strach z technológií alebo negatívny postoj k účinkom týchto technológií. Ak sa im tieto predsudky či obavy podarí prekonať,  môžu z technológií profitovať. (Švecová, Kaňuková, 2019).

V živote seniorov má okrem smartfónov a internetu svoje opodstatnenie aj virtuálna realita. Virtuálna realita môže mať pozitívny vplyv na sociálny a emocionálny aspekt života seniorov. Seniori, ktorí pravidelne komunikujú s VR v porovnaní s tými, ktorí sledujú iba televíziu (ale obsah je rovnaký: cestovanie, relax, obľúbené miesta), sa zdravotne cítia lepšie, pozitívne emócie prevládajú nad negatívnymi emóciami a depresiou a necítia sa tak izolovaný. Lepšie zvládajú konflikty, prípadne sa im vyhýbajú a cítia sa uvoľnenejšie ako seniori, ktorí sledujú iba televíziu. Ako príklad môžeme uviesť projekt realizovaný na Tokijskej univerzite, kde pomáhajú seniorom prekonávať fyzické nedostatky s využitím virtuálnej reality. Vďaka 360- stupňovým videám môžu seniori navštíviť miesta, ktoré by navštívili radi, alebo majú s nimi spojené spomienky. Zážitky vo virtuálnej realite podporujú sociálnu interakciu a kvalitu života, vrátane duševného zdravia a schopnosti zvládať úzkosť na dennej báze. (Xueyang, 2018)

Taktiež je potrebné navrhnúť aplikácie VR s jednoduchým užívateľským rozhraním, aby boli pre seniorov jednoduchšie. Seniorom je potrebné predstaviť aj také aplikácie či hry, ktoré nespôsobujú výrazný pocit nevoľnosti, ako je to bežné pri používaní VR. Seniori by mali byť tiež upozornení na možné vedľajšie účinky. Keď sú seniori v kontakte s VR, vnímajú túto skúsenosť pozitívne ako dobrú skúsenosť, keď môžu vidieť pozitívne aspekty nových technológií. VR pôsobí na seniorov motivačne v rámci ich každodenných aktivít a za účelom ich duševného relaxu. Medzi najdôležitejšie faktory motivácie seniorov k používaniu VR patria: užitočnosť, jednoduché používanie a úroveň skúseností. (Syed-Abdul, 2020)

2          CIELE A METODIKA

Cieľom príspevku bolo skúmať záujem seniorov vstúpiť do digitálneho priestoru VR a spoznať jeho možnosti. V teoretickej časti príspevku sme použili štandardné vedecké metódy, predovšetkým analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, komparáciu, konkretizáciu a zovšeobecnenie. Na dosiahnutie stanoveného cieľa sme v empirickej časti štúdie aplikovali metódu cieleného rozhovoru v skúmaných objektoch výskumu v Košiciach, kde sme využili nástroj Oculus Quest 2 (VR), ktorý nám požičalo FunFlow centrum VR v Košiciach. Jednalo sa o zariadenie sociálnych služieb pre seniorov Jeseň života., a zariadení Občianskeho združenie kresťanských seniorov, kde sme tento nástroj použili.

Objekt výskumu: Občianske združenie kresťanských seniorov pri Mestskej časti Košice Západ vzniklo v roku 1995 a má aktuálne 180 členov. Občianske združenie Jeseň života vzniklo v roku 2004 a aktuálne má 218 členov.

Cielený rozhovor so zástupcami skúmaných zariadení ako aj s jednotlivými seniori prebehal osobne dňa 27.10.2023 a 30.10.2023. Seniori boli v zariadeniach vybráni náhodne bez bližší klasifikácie podľa pohlaví, veku ci vzdelaní. Za účelom naplnenia hlavného cieľa príspevku boli otázky štruktúrované nasledovne:

  1. V prvej fáze sme sa zamerali na skúmanie postoja seniorov k novým k novým technológiám, ich využitie v bežnom živote, ich pohľad na to, čo takéto digitálne technológie prinášajú do života.
  2. V druhej fáze sme seniorom ukázali vypnuté VR zariadenie a snažili sme sa zistiť či toto zariadenie poznávajú, na čo sa používa, či už ho niekedy použili a aké výhody v jeho používaní vidí.
  3. V poslednej fáze si seniori vyskúšali používanie zariadenia. Naším cieľom bolo konfrontovať ich nápady a názory pred a po jeho použití. Zaujímalo nás aký majú názor na používanie tejto technológie.

Výskumná otázka č. 1:

„Aký je potenciál nástrojov VR k zlepšenie duševného zdravia seniorov v porovnaní s východzím stavom?“

Výskumná otázka č. 2:

„Aký je hlavný dôvod toho, prečo seniori v domove dôchodcov doteraz VR nevyužívali?“

3          VYSLEDKY

Na základe otázok v prvej fáze nášho výskumu, ktoré boli zamerané na postoje seniorov k novým technológiám, môžeme povedať, že medzi seniormi vo všeobecnosti prevláda negatívny postoj. Uvedomujú si potrebu technológií v každodennom živote, vedia pomenovať činnosti, ktoré im uľahčujú používanie technológií, dokonca chcú zlepšiť svoje používateľské zručnosti, no na druhej strane súhlasia s tým, že mnohé technológie sú často strata času, berú ľuďom slobodu, vytvárajú medzery medzi členmi rodiny a komunikačné bariéry a podľa nich dokonca vytvárajú závislosť a preto sa im napriek výhodám ich užívania radšej vyhýbajú.

Zariadenie Oculus Quest 2 sme spolu s ovládacími prvkami ukázali seniorom a 3/4 z nich ho rozpoznalo ako 3D zariadenie, či okuliare budúcnosti. Jeden respondent to nazval „digitalizácia“, ostatní súhlasili, že je to „nejaký druh priestoru, v ktorom sa zdá, že žije skutočný život“. Dvaja respondenti toto zariadenie poznali od svojich vnúčat, s ktorými navštevujú zariadenia s VR, no sama to vyskúšala len jedna z nich, no svoju skúsenosť opísala negatívne: „Tak sa mi točila hlava, že to už nikdy nechcem zažiť.“ Osobnú skúsenosť s VR mal ešte jeden respondent, ktorému sa zariadenie zoznámilo na prehliadke v múzeu a možnosť rozšírenia vedomostí takouto formou sa mu veľmi páčila. Dvaja účastníci výskumu mali možnosť vyskúšať si VR, ale neurobili to, pretože „na nich táto technológia nezapôsobila a ani nikdy nebude“. Hovoria, že voči tejto technológii majú zavedené a zakorenené predsudky. Iná respondentka tvrdila , že ju najviac vyrušuje hlasný zvuk v slúchadlách a nechápe, ako ich syn môže stále používať.

Na otázku, čo sa dá so zariadením robiť, odpovedali respondenti rôzne. Jeden účastník hneď reagoval: „Používajú to na hry (deti, vnúčatá), strieľanie, čo neznášam a môžete tam ovládať postavy, je to virtuálny svet, kde sa ocitnete a môžete ho režírovať ako režisér.“ Ďalší účastník dodal, že okrem hier sa dá VR využiť aj na vzdelávanie, na prezeranie bytov, jaskýň (2 ženy si to samy vyskúšali na výlete do Vysokých Tatier). Jeden z nich hovorí: „Bol som v oblasti, kam by som nikdy nešiel, ale nemôžem povedať, že by som to nejako zvlášť potreboval.“ Ostatní seniori nevedeli, na čo sa dá VR použiť; snažili sa to prepojiť s niečím, čo už poznali, napríklad s trenažérom autoškoly.

Dôvody, prečo seniori doteraz VR nevyužívali, boli najmä v tom, že polovina z nich sa s ňou ešte nestretlo a nemali možnosť si ju vyskúšať. Viacerí z nich uviedli, že dôvodom je to, že oni sami to nechcú a VR v živote nepotrebujú . Ďalším dôvodom by mal byť generačný rozdiel.

Na otázku, či majú finanční prostriedky na to, aby si mohli takéto zariadenie zaobstarať odpovedali zhodne oba štatutári, že nie. Predsedníčka občianskeho združenia Jeseň života Havierová dokonca hovorí, že v minulom roku bol výsledok ich hospodárenia negatívny a činil – 3 940 Euro. Aktuálne žiadame o poskytnutie dotácie od mesta Košice vo výške 18 000 euro na rekondičné pobyty v Bardejovských kúpeľoch a v Liptovskom Jáne; úhrady za pobyt, cestovné dodala. Občianske združenie kresťanských seniorov žiada aktuálne dotáciu od mesta vo výške 5 235 euro na podporu kultúrnospoločenských, liečebných a výchovno-vzdelávacích aktivít a podujatí zameraných na seniorov. Problémom je samozrejme i počiatočná obstarávacia cena tejto technológie VR, ktorá prevyšuje hodnotu 1000 euro.

Po tom, čo seniori zobrali do rúk zariadenie virtuálnej reality, sa ich názory oproti predchádzajúcej fáze nezmenili . Vyjadrili sa len k hmotnosti headsetu, ktorá sa im zdala väčšia a ovládanie sa im ťažko ovládalo.

Pre účastníkov výskumu sme vybrali rôzne VR hry, ktoré sme im dali vyskúšať. Pri prvom z nich sme nadviazali na virtuálnu prehliadku záberov v galérii vo virtuálnom svete. Účastníci boli od začiatku ohromení. Priestor galérie sa im páčil . Okrem obrazov ich zaujal aj starý nábytok a dobové exponáty, ktorých sa chceli dotknúť. Prekvapilo ich, že majú aj virtuálne ruky a nohy, ktorými chceli chodiť a dotýkať sa predmetov. „Je zaujímavé sledovať exponáty v takomto múzeu, prejsť sa tam alebo ísť napríklad na koncert svojho obľúbeného umelca,“ povedal jeden z nich.

Druhou aktivitou vo svete VR, ktorú sme pre nich vybrali, bolo prezeranie hôr s možnosťou zahrať si aport so psom tak, že mu hráč hodí palicu, ktorú mu pes ešte prinesie. Táto aktivita bola zaujímavá najmä pre seniorky, ktoré milovali šport, tie, ktoré milujú prírodu a možno im ich momentálny zdravotný stav nedovoľuje dostať sa na miesta, akými sú horské štíty. Účastníci si užívali výhľad; boli dokonca dojatí krásou a autentickosťou zážitku. Niektoré sa viac zaujímali o hru so psom, no seniorky mali zjavne problémy s ovládaním zariadenia. Aby mohli hodiť palicu psovi, museli nejakú nájsť, zohnúť sa, zdvihnúť ju jedným tlačidlom, postaviť sa, nasmerovať hod, hodiť palicu a včas uvoľniť tlačidlo tak, aby palica dopadla, čo sa nie vždy podarilo.

Aktivít vo svete VR, ktoré sú aktuálne k dispozícii je však niekoľko od možnosti zažiť príliv morských vĺn na piesočnatej pláži či obdivovať krásu stromov a zelene v lese, nebo návštevy ZOO.

Technologické možnosti virtuálnej reality však umožňujú vytvárať aj taký obsah, ktorý bude reagovať na konkrétne požiadavky a potreby jej používateľov. Anna Menkynová riaditeľka ZpS v Trnave, kde tento nástroj vďaka Nadácii Slovenskej sporiteľne mohou používať  upresňuje, na čo by sa mala zamerať virtuálna realita zariadenia v budúcnosti: „Radi by sme našich klientov virtuálne preniesli napríklad aj na rodinnú oslavu, na ktorú by sa, za normálnych okolností nemali ako dostať, z dôvodu imobility alebo veľkej vzdialenosti. Prostredníctvom virtuálnej reality by tiež mohli cestovať po zaujímavých miestach a zúčastniť sa koncertu či bohoslužby v reálnom čase“.

4          ZAVER

Hoci populácia seniorov na Slovensku čelí mnohým výzvam, či už ide o zdravotné, sociálne alebo finančné problémy, kontakt s novými digitálnymi technológiami považujeme za vhodný spôsob riešenia niektorých problémov. problémy, zostať v kontakte s mladšou generáciou, ale aj rovesníkmi, alebo sa venovať novým voľnočasovým aktivitám. Svojou pohlcujúcou a do istej miery aj zábavnou povahou môže VR pomôcť seniorom prekonať nástrahy staroby, odviesť ich od bežných problémov a z pasívnych televíznych divákov sa môžu stať aktívnymi používateľmi VR. Samozrejme, nie je jednoduché zabezpečiť, aby každý senior vlastnil VR zariadenie, no centrá starostlivosti o seniorov majú väčšiu šancu poskytovať VR zariadenia pre svojich klientov.

 

Použitá literatúra

  • DOMMÈS, A., LE LAY, T., VIENNE, F., DANG, N. T., BEAUDOIN, A. P., & DO, M. C. 2015. Towards an explanation of age-related difficulties in crossing a two-way street. Accident Analysis & Prevention, 85, 229-238. doi: 10.1016/j.aap.2015.09.022
  • D’CRUZ, M., BANERJEE, D. (2020) ‘An invisible human rights crisis’: The marginalization of older adults during the COVID-19 pandemic – An advocacy review, Psychiatry Research, Volume 292, ISSN 0165-1781,
  • JENG, M.-Y., PAI, F.-Y., & YEH, T.-M. 2017. The virtual reality leisure activities experience on elderly people. Applied Research in Quality of Life, 12(1), 49-65. doi:10.1007/s11482-016-9452-0
  • LIN, C. S., JENG, M. Y., YEH, T. M. 2018. The elderly perceived meanings and values of virtual reality leisure activities: A means-end chain approach. International Journal of Environmental Research and Public Health, 15(4), 663. doi:10.3390/ijerph15040663
  • MARCELINO, I., LAZA, R., DOMINGUES, P., GÓMEZ-MEIRE, S., FDEZ-RIVEROLA, F., & PEREIRA, A. 2018. Active and assisted living ecosystem for the elderly. Sensors, 18 (4), 1246. doi:10.3390/s18041246
  • MANERA, V., CHAPOULIE, E., BOURGEOIS, J., GUERCHOUCHE, R., DAVID, R., ONDREJ, J., ROBERT, P. 2016. A feasibility study with image-based rendered virtual reality in patients with mild cognitive impairment and dementia. Plos One, 11(3), e0151487-e0151487. doi: 10.1371/journal.pone.0151487
  • MCLUHAN, M. 1994. Understanding media: The extensions of man. MIT press.
  • MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR. 2023. Aktívne starnutie. [online]. [cit. 2023-10-22]. Dostupné na internete: https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/aktivne-starnutie/
  • OFSTEDAL, M. B., ZIMMER, Z. S., & LIN, H. S. 1999. A comparison of correlates of cognitive functioning in older persons in Taiwan and the United States. The Journals of Gerontology Series B: Psychological Sciences and Social Sciences, 54(5), S291-S301.
  • ORTET CP, VELOSO AI, VALE COSTA L. 2022. Cycling through 360° Virtual Reality Tourism for Senior Citizens: Empirical Analysis of an Assistive Technology. Sensors. 2022; 22(16):6169. https://doi.org/10.3390/s22166169
  • PARK, J., YIM, J. 2016. A new approach to improve cognition, muscle strength, and postural balance in community-dwelling elderly with a 3-D virtual reality Kayak program. The Tohoku Journal of Experimental Medicine, 238(1), 1-8. doi:10.1620/tjem.238.1
  • RAND, D., WEINGARDEN, H., WEISS, R., YACOBY, A., REIF, S., MALKA, R., ZEILIG, G. 2017. Self training to improve UE function at the chronic stage post-stroke: A pilot randomized controlled trial. Disability and Rehabilitation, 39(15), pp. 1541-1548. doi:10.1080/09638288.2016.1239766.
  • SKJÆRET, N., NAWAZ, A., MORAT, T., SCHOENE, D., HELBOSTAD, J. L., & VEREIJKEN, B. 2016. Exercise and rehabilitation delivered through exergames in older adults: An integrative review of technologies, safety and efficacy. International journal of medical informatics, 85(1), 1-16. doi:10.1016/j.ijmedinf.2015.10.008
  • SYED-ABDUL, S. et al.: Virtual Reality Among the Elderly: a Usefulness and Acceptance Study from Taiwan. [online]. [2020-10-25]. Available at: https://bmcgeriatr.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12877-019-1218-8
  • SHERMAN, W. R., CRAIG, A. B. 2018. Understanding virtual reality: Interface, application, and design. Morgan Kaufmann. Cambridge, USA. ISBN: 978-0-12-800965-9
  • ŠTATISTICKY URAD SR. 2023. Indikátory aktívneho starnutia populácie. [online]. [cit. 2023-10-21]. Dostupné na internete: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/living/ageing/O_teme/!ut/p/z1/jZFNb4JAEIZ_iweuu7Msuyy9rbR8NNuIKEj30qChSMOHQSp_v2q8mLTUuU3yvDPzzos1zrBu81NV5kPVtXl97t81_0hVJOZzImHBCYCMmWJzxSksAW-ugOvLwLIVgFA-g1AGSewsKQVJsX5ED3-UhMf0E4CeHr_BenLFxcE9III3AqGnojR6WZM4hRvgrSJTOpbvPscLD8K1a4qV4iYAuQFTT_rvzFesq22Dxl2DABHLdGxOqE0ZEwy4c4lJtlsqSqz74rPoix599-f09sNwOD4ZYMA4jqjsurIu0K5rDPhNsu-OA87uSXxokiSDKvxi9UnJ2ewH0OysXw!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/
  • ŠVECOVÁ, M. 2019. Location-Based Games as a Method of Teaching Seniors in the Field of Digital Technologies. In Media Literacy and Academic Research, 2019, Vol. 2, No. 1, p. 70
  • ŠVECOVÁ, M., KAŇUKOVÁ, N. 2019. Location-based Games as a Teaching Method for Seniors in the Field of ICT. In ALBAEK, L., MAJGAARD, G., VALENTE, A. (eds.): The Proceedings of the 13th International Conference on Game Based Learning ECGBL 2019. Odense: University of Southern Denmark, 2019, p. 718.
  • XUEYANG LIN, CH.: Impact of Virtual Reality (VR) Experience on Older Adults’ Well-Being. [online]. [2023-9-10]. Available at: https://agelab.mit.edu/sites/default/files/lin_lee_lally_coughlin_2018.pdf

 

Spracoval:  PhDr. Milan Douša, PhD.

Mesto Košice už po štvrtý krát spúšťa projekt Adoptuj si chodník a zarábaj

Mesto Košice už po štvrtý krát spúšťa projekt Adoptuj si chodník a zarábaj. Do osvedčenej mobilnej aplikácie Zimná údržba sa bude dať opätovne zaregistrovať od pondelka 30. októbra.

Každý Košičan alebo človek žijúci v našom meste si môže prostredníctvom aplikácie adoptovať chodník a zapojiť sa tak v najbližších týždňoch do ručného odpratávania snehu a ľadu. Adoptovaný chodník by mal byť čo najbližšie od miesta trvalého alebo prechodného pobytu, aby zapojení občania mohli čo najrýchlejšie reagovať na výzvu a pustiť sa do čistenia. Jednotlivé úseky majú zväčša od 47 – 53 m² a ich dĺžka dosahuje okolo 30 – 35 metrov.

Na udržiavanie chodníka poskytne mesto každému záujemcovi dve 25-kilogramové vrecia s posypovým materiálom a základné technické zabezpečenie. Metlu, lopatu, odhŕňač, prípadne ďalšie náčinie si už každý zaregistrovaný užívateľ aplikácie zaobstará vo vlastnej réžii. Na adopciu je v mestských častiach Sever, Staré Mesto, Západ, Juh, Dargovských hrdinov, Sídlisko Ťahanovce a Nad jazerom zatiaľ určených 870 chodníkov, čo je oproti vlaňajšku nárast o 6 percent.

Dá sa zarobiť od 250 do 300 eur

Odmenou za pracovnú pohotovosť pre všetkých tých, ktorí si adoptovali a čistili chodníky aj v uplynulej sezóne, bude paušál vo výške 220 eur. Novozaregistrovaní dobrovoľníci dostanú 200-eurový paušál. K tejto sume sa pridá po 5 eur za každý deň čistenie chodníka od snehu alebo ľadu, v minulej sezóne to bolo celkovo 11 dní.

Celková finančná odmena by sa tak mala pohybovať zhruba medzi 250 – 300 eur v závislosti od počtu odpracovaných dní a bude vyplatená na bankový účet v priebehu apríla budúceho roka. Ak sa niekto adoptuje chodník až v priebehu zimnej sezóny trvajúcej od 15. novembra 2023 do 15. marca 2024 (napr. v decembri alebo januári), jeho odmena za pracovnú pohotovosť bude zodpovedajúco krátená.

Primátor mesta Jaroslav Polaček (nezávislý) ocenil doterajší vysoký záujem verejnosti o zapojenie sa do zimnej údržby. Adopcia chodníkov občanmi má pozitívny vplyv aj na rozpočet mesta, pretože ak by si rovnaké služby na vyčistenie vyše 40 km chodníkov objednali Košice u súkromnej firmy, rozdiel vo výdavkoch by predstavoval 1,3 milióna eur.

„Chcem poďakovať všetkým dobrovoľníkom, ktorí uplynulé tri roky čistili chodníky v meste. Verím, že čo najviac z nich uvidíme na uliciach aj túto zimu. Aj s ich pomocou nim sme kvalitu zimnej údržby chodníkov posunuli na vyššiu úroveň. Záujem obyvateľov o túto unikátnu možnosť privyrobenia si v kombinácii s aktívnym pohybom vonku nám neustále rastie, namiesto počiatočných zhruba 600 chodníkov je ich už o takmer polovicu viac. Ďakujem aj starostom z veľkých mestských častí, ktorí nám pomáhajú. Vďaka ľuďom, ktorí si adoptujú chodník, môžeme efektívnejšie a rýchlejšie očistiť ulice. A ako bonus ušetríme aj financie, ktoré potom môžeme použiť na iné projekty pre zlepšenie života v Košiciach,“ skonštatoval.

Čo je potrebné urobiť, aby ste si mohli adoptovať chodník a starať sa o neho v zime?

Po stiahnutí si bezplatnej aplikácie Zimná údržba pre operačný systém IOS, resp. Android v závislosti od značky mobilného telefónu sa záujemca zaregistruje, vyplní svoje osobné údaje a vyberie si neobsadený úsek chodníka, na ktorom má záujem vykonávať zimnú údržbu. Všetci tí, ktorí sa adopcie chodníkov zúčastnili už v minulej sezóne, môžu svoj záujem nahlasovať od 30. októbra. Noví účastníci sa budú môcť zaregistrovať od 1. novembra.

Aplikácia každému záujemcovi automaticky vygeneruje príkaznú zmluvu a zamestnanci mesta ju pripravia na podpis. Potom má tri pracovné dni na to, aby prišiel zmluvu osobne podpísať na magistrát mesta na Triede SNP 48 v Košiciach. Ak to za ten neurobí, úsek sa v aplikácii odblokuje na adopciu pre ďalšieho záujemcu.

Počas zimnej sezóny aplikácia SMS notifikáciou vždy upozorní užívateľov, že na ich úsekoch je potrebné vykonať údržbu. Po potvrdení akceptovania výzvy je potrebné začať so zimnou údržbou najneskôr do štyroch hodín. Vyčistenie chodníka sa dokladuje nahratím dvoch jeho fotografií pred začiatkom odpratávania a následne aj rovnakým počtom záberov po jeho skončení. Po odoslaní fotografií táto požiadavka zmizne. Následne v sekcii Odmeny si každý môže skontrolovať, či je vykonané vyčistenie chodníka v poriadku a či za daný deň dostane aj finančnú odmenu.

Za prípadné úrazy na adoptovaných chodníkoch zodpovedá mesto

Ľudia, ktorí si adoptujú chodník, ho musia vyčistiť najneskôr do štyroch hodín odvtedy ako im príde výzva na jeho vyčistenie. Ak dobrovoľník v daný deň nemôže napr. zo zdravotných dôvodov vyčistiť chodník, môže to zaňho urobiť osoba, ktorú v aplikácii zaregistroval ako svojho náhradníka alebo náhradníčku.

Ak ani tá nebude môcť, musí túto skutočnosť čo najskôr oznámiť mailom na zima@kosice.sk, aby pracovníci magistrátu mohli prostredníctvom zmluvných dodávateľov zimnej údržby zabezpečiť iný spôsob vyčistenia chodníka.

Na základe doterajších skúseností sa pri ťažkom čerstvom snehu odporúča skôr odhŕňač alebo lopatu než metlu. Pri snehovom poprašku je najlepšie vziať do ruky práve metlu. Zimná údržba chodníka počas, resp. po padaní mrznúceho dažďa alebo poľadovice, je zas najúčinnejšia pri bežnom posype kamienkami a soľou.

Ak sa niekto na vyčistenom chodníku zraní, zodpovednosť za prípadne úrazy chodcov na adoptovaných chodníkoch nenesie užívateľ aplikácie, ale mesto ako správca komunikácie. Mesto je pre takýto účel poistené. Viac informácií o aplikácií Zimná údržba je možné nájsť na webstránke zimnaudrzba.kosice.sk, na otázky občanov zodpovedia zamestnanci mesta aj na e-mailovej adrese zima@kosice.sk.

Zdroj: https://www.kosice.sk/clanok/napnite-svaly-ocistite-chodniky-a-zarobte-si-slusne-peniaze-

Elektrifikáciu nákladnej a autobusovej dopravy máme na dosah

Na podujatí eFleetDay 2023 Truck&Bus sa v Šamoríne predstavili najzaujímavejšie koncepty elektrifikácie nákladnej a autobusovej dopravy, ktoré majú potenciál už v blízkej budúcnosti prispieť k zásadnému zníženiu emisií z dopravy nielen na Slovensku, ale v rámci celej Európy. Kým dnes je väčšina vozidiel v tomto segmente poháňaná dieselovými motormi, už o niekoľko rokov môže byť situácia úplne odlišná. Predpokladom je budovanie dostupnej a dostatočne výkonnej nabíjacej infraštruktúry a v pilotnej fáze aj štátna dotácia, ktorá by pomohla preklenúť rozdiel v obstarávacej cene, ktorá je v prípade elektromobilov zatiaľ vyššia.

„Jednou z ciest, ako konečne dosiahnuť zníženie emisií v sektore dopravy, je sústrediť sa prioritne na vozidlá, ktoré majú najväčšiu spotrebu a prevažne spaľujú naftu,“ tvrdí riaditeľ SEVA Patrik Križanský a upozorňuje, že vo vnímaní odbornej aj laickej verejnosti stále prevládajú pochybnosti a obavy z neznámeho. Zavádzanie ekosystému elektromobility totiž nie je len o uvedení nového typu motora na trh, ale predstavuje revolúciu, ktorá sa musí súbežne rozbehnúť vo viacerých oblastiach – napríklad dostupnosti financovania, dostatočne širokej ponuky vozidiel, spoľahlivej a dostupnej nabíjacej infraštruktúry či interoperability jednotlivých systémov. „Už dávno sme mali upustiť od predstavy, že kamióny na jedno naštartovanie prejdú z talianskeho Milána až niekde do Serede. 9 z 10 výkonov vo vnútroštátnej preprave tvoria naopak jazdy z depa do depa v dĺžke niekoľkých desiatok kilometrov, na čo sú vhodné už dnes dostupné elektrické ťahače a nákladné vozidlá,“ upresňuje P. Križanský.

„Veľmi nás teší neutíchajúci záujem odbornej verejnosti o tému elektrifikácie nákladnej a autobusovej dopravy. Hoci je táto téma na Slovensku zatiaľ len v počiatkoch, vidíme rastúci záujem nielen zo strany výrobcov a predajcov, ale v prvom rade zo strany potenciálnych zákazníkov – dopravcov, logistických spoločností či miest a obcí,“ povedal Michal Chabada, spoluorganizátor podujatia z portálu MojElektromobil.sk. Viac ako 200 účastníkov si v rámci programu mohlo vypočuť nielen zaujímavé prezentácie a panelové diskusie, ale naživo vidieť aj vystavené elektrické nákladné vozidlá, ťahače a autobusy, z ktorých niektoré boli k dispozícii aj na skúšobné jazdy.

Svoje riešenia predstavili na eFleetDay 2023 Truck&Bus najväčší európski hráči v sektore nákladnej dopravy. Tony Sandberg napríklad vedie v Scania Pilot Partner tím, ktorý vyvíja elektrické nákladné vozidlá na mieru podľa potrieb zákazníkov. Vo svojom príspevku opísal súčasný stav, poukázal na rôzne typy kamiónov dostupných na trhu a predstavil svoj pohľad na budúcnosť bezemisných vozidiel: „Kľúčovým faktorom pre naštartovanie trhu s elektrickými nákladnými vozidlami bude spolupráca s dodávateľmi infraštruktúry, zosúladenie štandardov a v neposlednom rade štátne dotačné podporné programy,“ zaznelo v jeho príspevku.

Ulrich Horn z Daimler Buses sa zameral na budovanie elektrickej autobusovej flotily v mestách a plánovanie nabíjacej infraštruktúry. Ako príklad udržateľného riešenia uviedol platformu eCitaro, v ktorých batériu NMC 3 dopĺňa vodíkový palivový článok, vďaka ktorému sa zvyšuje maximálny dojazd. Horn zdôraznil, že je ideálnym prostriedkom pre mestskú hromadnú potrebu a zopakoval záväzok Daimler-u poskytovať zákazníkom ako konečný dodávateľ a integrátor všetky služby a produkty, ktoré so zavádzaním elektrickej autobusovej dopravy v mestách súvisia – od dodávky autobusov cez nabíjacie stanice, softvérové riešenia až po výstavbu infraštruktúry.

Konkrétne odporúčania pre firmy, ktoré potrebujú nabíjať firemnú flotilu, predstavil Rastislav Žembery zo ZSE Drive, ktorý vedie produktový tím e-mobility v skupine ZSE. Firma poskytuje inovatívne a komplexné riešenia e-mobility v oblasti verejného nabíjania, ako aj privátnych a firemných riešení. Vo svojom príspevku poradil, ako sa dajú šetriť náklady s inteligentným nabíjaním, ako navrhnúť a nadimenzovať nabíjací hub a naplánovať nabíjací výkon aj ako ušetriť náklady na prevádzku nabíjacej infraštruktúry.

V panelovej diskusii, v ktorej sa hovorilo o riešeniach pre elektrickú nákladnú dopravu a konkrétnych skúsenostiach používateľov, sa zúčastnili Otto Mašek z Volvo Group Slovakia, Tomáš Vaculčiak z DB Schenker a Peter Badík z GreenWay Infrastructure. Hovorili o potrebách dopravcov a už aj konkrétnych skúsenostiach z prevádzky elektrických nákladných vozidiel v slovenských podmienkach. Volvo napríklad dodalo pre DB Schenker elektrické nákladné vozidlo, ktoré pomáhalo pri organizačnom zabezpečení Košického maratónu a najmenej dvakrát už úspešne absolvovalo cestu naprieč republikou s jediným nabíjaním po ceste v trvaní približne 30 minút.

V ďalšom programe sa už spíkri venovali praktickým témam, ktoré zaujímali každého, kto uvažuje o elektrifikácii svojej flotily. Karol Schmuck z Odboru strategických investícií a nadnárodných programov na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie predstavil možnosti pre získanie dotácií z európskych podporných mechanizmov. Juraj Majera z tirn technology hovoril o úskaliach plánovania efektívnej a spoľahlivej prevádzky bezemisných autobusov, ktorú vedia virtuálne otestovať ešte pred samotným obstaraním. Vladimír Vajgel z ČSOB Leasing a Marek Modranský zo SAD Poprad predstavili svoje praktické skúsenosti s financovaním a zavádzaním bezemisných vozidiel do hromadnej dopravy. Upozornili tiež na faktory, ktoré je treba mať na zreteli z pohľadu dlhodobej finančnej udržateľnosti dekarbonizácie.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/doprava/press_release/elektrifikaciu-nakladnej-a-autobusovej-dopravy-mame-na-dosah/

Memorandum posunulo dlhodobú súčinnosť ZMOS a SCK na novú úroveň

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a neformálna platforma Smart Cities klub (SCK) uzavreli Memorandum o porozumení a spolupráci medzi týmito subjektmi.

Predseda ZMOS Jozef Božik a predseda SCK Miloslav Jurík slávnostne podpísali memorandum v rámci záverečnej konferencie Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia.

Podujatie sa konalo v hoteli NH Bratislava Gate One a primárne bolo zamerané na zhrnutie a vyhodnotenie formalizovanej časti subsidiárneho rovnomenného projektu z agendy SCK. Zároveň, samozrejme, v záujme kontinuity a prenesenia poznatkov do praxe poslúžilo na stanovenie odporúčaní, na čo klásť akcent na ceste k budovaniu moderných miest a municipalít všeobecne, a ako postupovať pri napĺňaní týchto vízií.

Projekt Smart City Academy je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

„ZMOS a Smart Cities klub majú spoločný záujem na rozširovaní všeobecného povedomia a budovaní konceptu Smart City ako udržateľného a inovatívneho spôsobu rozvoja miest, ale aj obcí,“ uviedol Jozef Božik.

„Podpis tohto dokumentu je zákonitým vyústením našej dlhodobej dosiaľ neformálnej spolupráce napríklad pri organizovaní študijných pobytov. Teší nás, že sme prostredníctvom memoranda posunuli našu kooperáciu na ešte vyššiu úroveň,“ vyhlásil Miloslav Jurík.

Spolupráca sa bude týkať nasledovných konkrétnych aktivít, projektov a oblastí:

  • Letná škola Smart Cities – študijné pobyty zamerané na získavanie zahraničných skúseností.
  • Medzinárodná konferencia „Slovensko na ceste k Smart Cities“.
  • Smart City Academy – séria workshopov a školení organizovaných Smart Cities klubom v partnerstve s domácimi a zahraničnými expertmi. Workshopy budú určené najmä pre vedúcich pracovníkov samospráv.
  • Happy Smart Cities – podpora pri vytváraní obsahu, distribúcii a propagácii elektronického newslettra Smart Cities klubu.
  • Synergická expertná koordinácia pri tvorbe strategických dokumentov a legislatívnych návrhov.
  • Synergická expertná koordinácia pri implementácii smart projektov miest a mestských častí v Programe Slovensko 2021 – 2027.
  • Odborné sekcie Rady ZMOS: súčinnosť pri riešení problematiky Smart City v rámci príslušných tematických platforiem

Synergické efekty spolupráce Združenia miest a obcí Slovenska a Smart Cities klubu vo sfére inovatívneho zlepšovania kvality života v mestách a obciach po prevádzkovej, ekonomickej i ekologickej stránke sú priam bezprecedentné. O to viac, že vôbec nejde o prípadný prienik duplicít – naopak.

Stačí si uvedomiť, že ZMOS zahŕňa 2 791 členských samospráv a v tomto zmysle reprezentuje 95 % slovenských územných jednotiek, zatiaľ čo SCK za desať rokov svojho pôsobenia prispel k vygenerovanie municipalít, ktoré sú v oblasti zavádzania smart riešení a technológií ďalej ako väčšina iných. Teraz teda môžu ostatné samosprávy podnecovať aj posúvať prostredníctvom svojich poznatkov a postupov.

„Takáto spolupráca poskytne manažmentom oboch organizácií veľké spektrum možností, ako vďaka súčinnosti skvalitniť svoju prácu. Veríme, že v konečnom dôsledku to, pochopiteľne, pozitívne pocítia obyvatelia miest a obcí Slovenska – čo je naším dlhodobým cieľom.“

URBIS Ideathon – prijmite výzvu a staňte sa súčasťou zmeny

V štvrtok 14. novembra 2023 bude Brnenské výstavisko hostiť URBIS Ideathon. Tento inovatívny formát je prvým v sérii prepojených akcií, ktorú 25. apríla 2024 doplní URBIS Hackathon a celá séria vyvrcholí grandióznym finále – URBIS Smart City Fair od 4. do 6. júna 2024. V spolupráci so slovenským Smart Cities Klubom Vám prinášame túto jedinečnú príležitosť!

Predstavujete samosprávu? Stojíte pred problémami, ktoré sa zdajú byť neriešiteľné, alebo hľadáte cesty, ako niektoré projekty posunúť vpred? Potom je pre vás URBIS Ideathon ideálna platforma. Ponúkame dve možnosti zapojenia. Vložte svoj problém do rúk inovátorov – zadajte oblasť a nechajte si predstaviť riešenie od externých tímov. Alebo pošlite svojich zamestnancov ako riešiteľov a spoločne ukážte, ako vaše nápady môžu skutočne fungovať.

Pridajte svoje zadanie už dnes:

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfbtucOtjgY1q6miskedDSCwY6cKQIF-4OidLeL9-LZzPw71g/viewform

Ste z podnikateľského, akademického alebo neziskového sektora? Cítite, že veľa Smart Cities iniciatív končí bez hmatateľných výsledkov? Spoločne môžeme tento trend zmeniť. Pripojte sa k nám a prevedieme vaše produkty, služby a odporúčania do praxe samospráv.

Čo môžete očakávať na URBIS Ideathone? 14. novembra od 9 hodín sa súťažné tímy stretnú v jednodňovom maratóne plnom inovácií. Až štyri najlepšie získajú každý odmenu 25 000 Kč na ďalší rozvoj svojho projektu. Expertní porotcovia, odborníci z rôznych odborov a facilitátori budú tímom po celý čas k dispozícii. Kto sa môže stať riešiteľom? Vítame tímy multiodborovo zostavené z vysokoškolských študentov, študentov záverečných ročníkov stredných škôl, verejnosti alebo zamestnancov samospráv.

25. apríla 2024 nasleduje Urbis Hackathon s cieľom vytvoriť kompletný projekt alebo prototyp. Grand finále URBIS Smart City Fair potom ponúkne unikátny priestor súťažným tímom na prezentáciu týchto projektov, možnosť vybudovania siete kontaktov a vyhľadávanie partnerov alebo investorov.

Pre viac informácií, možnosť prihlásenia a komunikáciu navštívte www.smartcityfair.cz. Pripojte sa k nám a staňte sa súčasťou budúcnosti miest, obcí a krajov!

https://smartcitiesklub.sk/wp-content/uploads/2023/10/Urbis-Ideathon-2023-A4-letak.pdf

Záverečná konferencia Smart City Academy potvrdila opodstatnenosť projektu a pomkla k pokračovaniu

Ekocentrizmus namiesto egocentrizmu – aj takýto hravý a zároveň úderný apel zaznel na záverečnej konferencii Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia.

Podujatie sa konalo v hoteli NH Bratislava Gate One a primárne bolo zamerané na zhrnutie a vyhodnotenie formalizovanej časti subsidiárneho rovnomenného nadčasového projektu z agendy občianskeho združenia Smart Cities klub (SCK).

Už podtitul ČO a AKO so získanými skúsenosťami pritom jasne deklaroval, že konferencia bola, samozrejme, aj platformou na stanovenie odporúčaní, na čo klásť akcent na ceste k budovaniu moderných miest a municipalít všeobecne, a ako postupovať pri napĺňaní týchto vízií.

Projekt Smart City Academy (SCA) je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Memorandum o porozumení a spolupráci

Slávnostnou súčasťou programu konferencie bolo uzavretie Memoranda o porozumení a spolupráci medzi Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a SCK. Podpísali ho predseda ZMOS Jozef Božik a predseda SCK Miloslav Jurík.

„Obe tieto organizácie majú spoločný záujem na rozširovaní všeobecného povedomia a budovaní konceptu Smart City ako udržateľného a inovatívneho spôsobu rozvoja miest, ale aj obcí,“ uviedol Jozef Božik.

„Podpis tohto dokumentu je zákonitým vyústením našej dlhodobej dosiaľ voľnejšej spolupráce napríklad pri organizovaní študijných pobytov. Teší nás, že sme prostredníctvom memoranda posunuli našu kooperáciu na ešte vyššiu úroveň,“ skonštatoval Miloslav Jurík.

Záchrana zdravia a životov

„Výsledky projektu Smart City Academy vnímam ako inšpiráciu nielen pre mestá združené alebo participujúce v Smart Cities klube. Práve rola samospráv je kľúčová pri ochrane a zlepšovaní kvality ovzdušia,“ podotkol Jozef Božik.

Šéf ZMOS je zároveň primátorom Partizánskeho a z tohto titulu poskytol príklad, ako radnica okresného sídla z emisiami sužovanej Hornej Nitry proaktívnym a konštruktívnym alarmizmom dosiahla zastavenie spaľovania lignitu v neodfiltrovaných prevádzkach. Experimenty na prelome rokov 2016 a 2017 na štyri mesiace viedli k 10-násobku koncentrácie oxidu siričitého v ovzduší oproti zákonnému limitu.

„Každá takáto mobilizujúca iniciatíva doslova zachraňuje zdravie a životy ľudí,“ dodal Jozef Božik na margo už aj oficiálne podchytenej súčinnosti SCK so ZMOS. Združenie miest a obcí Slovenska zahŕňa 2 791 členských samospráv a v tomto zmysle reprezentuje 95 % slovenských územných jednotiek.

Projekt oslovil 450-tisíc ľudí

Formalizovaná časť viaczložkového projektu Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia rôznymi spôsobmi oslovila 450-tisíc ľudí. Nástrojmi počas dvoch rokov trvania boli:

  • vytvorenie virtuálneho informačného bodu, samostatný web;
  • zrealizované 3 pracovné cesty, študijné pobyty (Holandsko, Rakúsko, Švédsko zhutnene s Dánskom);
  • dovedna 30 analýz v zapojených mestách;
  • nakrútenie a spracovanie 5 videí (2 animované, 3 dokumenty);
  • zorganizovanie 4 veľkých workshopov;
  • výjazdové lokálne workshopy v 3 samosprávach;
  • environmentálna výchova na 3 základných školách;
  • mimo vlastného ekosystému výstupov 15 publikovaných článkov;
  • záverečná konferencia.

Základným cieľom projektu bolo poukázať na problematiku kvality ovzdušia v mestách v súvislosti s rozvíjaním konceptu Smart City, zvýšiť povedomie o zodpovednosti samospráv, priniesť ukážky riešení a aj prostredníctvom príkladov zo zahraničia vytvárať súbor postupov a príkladov dobrej praxe.

Obsah projektu zostáva k dispozícii na webe a SCK bude ďalej pracovať na šírení získaných vedomostí.

„Projekt z nášho spätného pohľadu preukázal svoju opodstatnenosť. Budeme teda hľadať zdroje na jeho pokračovanie – ďalšie študijné cesty, zapojenie expertov, kontinuálny networking,“ predznamenal Miloslav Jurík.

Postrehy od vzácnych hosťov

„Téma kvality ovzdušia a životného prostredia celkovo mi akosi chýbala v predvolebných diškurzoch. Keď sa tým budeme intenzívnejšie zaoberať, porastie tlak na politikov,“ príhodne upozornil vo svojom otváracom príhovore Martin Benko, riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), odborného partnera projektu Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia.

Neskôr na to voľne nadviazal zakladateľ SCK Vladimír Jurík: „Je aj poslaním Smart Cities klubu, aby problematika adaptácie na zmenu klímy nepôsobila na ľudí odťažito a bola dostatočne a zrozumiteľne odkomunikovaná.“

V otváracom bloku ďalej prispeli postrehmi aj poskytnutím nadnárodného kontextu radkyňa z Veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva v Rakúsku Annelie Stiglundová a zástupkyňa veľvyslankyne Holandského kráľovstva v SR Henriette van Nottenová.

Prevahu majú bicykle

Mimochodom, spomenutá „krajina tulipánov“ má 17 miliónov obyvateľov a o 6 miliónov bicyklov viac… Len pri amsterdamskej železničnej stanici ich bežne parkuje približne 80-tisíc.

Pri obnove spustošenia po II. svetovej vojne kládlo Holandsko dôraz na rozmach individuálnej automobilovej dopravy a cestnej siete, a to aj v husto zastavaných zónach. Približne od 70. rokov minulého storočia, keď pristúpilo k centralizovanej zmene filozofie, sa však snaží vrátiť verejné priestory ľuďom, spríjemniť im život v aglomeráciách a čo najviac utlmiť jeden z hlavných negatívnych vplyvov na kvalitu ovzdušia: činnosť spaľovacích motorov patrí do neblahej triády spolu so zastaranými formami ťažkého priemyslu a vývojovo prekonanými lokálnymi kúreniskami.

Inšpirácia u tých najuznávanejších

Napospol obdivovaný a za vzor vydávaný stav, ku ktorému sa približne po päťdesiatich rokoch cielenej transformácie v Holandsku prepracovali, často pôsobí v stredoeurópskych pomeroch ako nedosiahnuteľná chiméra. „Hneď na začiatku sme si interne ozrejmili, že sa hodláme inšpirovať u tých medzinárodne najuznávanejších,“ vysvetlil Miloslav Jurík.

Keď aj na fóre konferencie vyzval k trpezlivej sústavnej činorodosti, vychádzal z nezanedbateľnej výhody spočívajúcej v tom, že nasledovníci v porovnaní s priekopníkmi majú k dispozícii inštrumentárium osvedčene funkčných riešení vrátane smart inovácií.

Navyše, proces sa ešte skracuje a zefektívňuje tým, že ašpiranti sa môžu poučiť na chybách svojich zahraničných predchodcov. Pochopiteľne, prenesene sa potom zdieľanie know-how i „máp slepých uličiek“ vzťahuje aj na národnú úroveň, na ktorej je jedným z bazálnych gestorov, koordinátorov a trendsetterov práve SCK.

„Za desať rokov pôsobenia sa nám podarilo vygenerovať mestá, ktoré sú v oblasti zavádzania smart riešení a technológií aj v zlepšovaní kvality ovzdušia ďalej ako väčšina iných. Teraz teda môžu tie ostatné samosprávy podnecovať aj posúvať prostredníctvom svojich poznatkov a postupov. Prípadné preteky, že kto je v čom unikátny či lepší, by boli nezmyselné,“ vyhlásil Vladimír Jurík.

Poznatky zo študijných ciest

V tomto svetle ja úplne jasné, akou dôležitou zložkou projektu Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia boli zahraničné študijné cesty do Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska.

Účastníci týchto výjazdov zorganizovaných SCK sa podelili o bezprostredné dojmy formou podrobných reportáží (premietli ich aj na konferencii rovnako ako televízne spravodajské výstupy) a teraz aj na samotnej záverečnej konferencii.

Primátori, starostovia, ďalší delegáti samospráv a prizvaní experti diskutovali o tom, ako tieto nové poznatky a nadobudnuté skúsenosti zmenili uvažovanie a plánovanie v slovenských mestách a aké sú ich aktuálne potreby. Predostreli aj svoje odporúčania, na čo sa zamerať alebo čo implementovať na Slovensku na ceste k trvalo udržateľnému mestskému rozvoju s prihliadnutím na finančné možnosti a miestne štrukturálne, legislatívne či personálne reálie.

Extenzívnejšie nastavené výzvy

Námestník primátora Košíc Marcel Gibóda okrem iného poukázal na potrebu pomoci od štátu pri vysvetľovaní príslušných opatrení občanom: „Prospela by  aj citeľnejšia ochota niektorých volených kolegov a úradníkov na centrálnej úrovni, respektíve viac kompetencií pre samosprávy.“ Pripomenul aj imperatív tzv. capacity buildingu: vychovávania a motivujúceho ohodnotenia špecialistov, ktorých je nedostatok predovšetkým v regiónoch.

Primátor Brezna Tomáš Abel pritakal: „Personálny substrát nám naozaj chýba. Okrem toho chýba aj extenzívnejšie nastavenie výziev na čerpanie externých fondov, aby si samosprávy mohli počínať flexibilnejšie napríklad pri podporovaní zmien palivovej základne. Všetci si uvedomujeme, ako sa skostnatenosť a striktnosť legislatívy prejavuje pri zapájaní fotovoltaiky.“

Hodina namiesto mesiacov

Michalovský primátor Miroslav Dufinec skonštatoval: „Samosprávy najviac potrebujú ľudský kapitál a zdravo fungujúci štát.“ Na linke od centrálnej úrovne k municipalitám sa akoby zo zvyku prejavuje prezumpcia viny a prevažuje nedôverčivé nastavenie, v lepšom prípade pasivita.

Zástupca primátora Senice Filip Lackovič si povzdychol: „Stále sme, žiaľ, pri tom, že v Bratislave najlepšie vedia, čo máme v regiónoch robiť… Preto je žiaduce zjednodušenie a zrýchlenie procesov, aby sa nestávalo to, čo nám: sedem rokov sme budovali sedem kilometrov cyklotrasy. Návody sú pritom k dispozícii, nemusíme vymýšľať koleso.“

Filip Lackovič jedným dychom uznal, že štátu neprislúcha modifikovať myslenie ľudí zo samospráv: „Nikdy to nie je čiernobiele. Na začiatku si to musíme sami upratať v hlavách a zmeniť vlastný prístup.“

Seničania ponúkli aj návod na uvažovanie a konanie out-of-box: počas prípravy jedného zo zámerov zvolali na jednotný čas a miesto zástupcov všetkých zainteresovaných pripomienkujúcich či odobrujúcich inštitúcií, aby sa vyhli prieťahom vinou súčtu lehôt na ich stanoviská. Nadnesene – za hodinu vyriešili to, čo by inak trvalo rádovo mesiace.

S guľou na nohe

Potenciál sa skrýva aj v reforme verejnej správy, konkrétne zlučovaní samospráv do väčších celkov. Dánsko s porovnateľným počtom obyvateľov ako Slovensko má len 98 samosprávnych entít. „Atomizácia územia veru nie je symbolom efektivity. Bežať s guľou na nohe je ťažké,“ ponúkol podobenstvo Peter Wolf.

„Vhodným vykročením môže byť medziobecná spolupráca,“ načrtol Miloslav Jurík. Za druhý vytýčený smer označil sústavné vzdelávanie samospráv, ich profesionálnejšiu činnosť, vhodné motivovanie a spoločné hľadanie funkčných riešení vrátane podpory inovácií.

Ropa 21. storočia

Počas jednej z panelových diskusií Marcel Gibóda v súvislosti s verejnou dopravou a bezemisnými módmi mobility vyzdvihol ucelené systémy, na čo súhlasne zareagoval expert SCK Jaroslav Kacer, bývalý viceprimátor Brna a na konferencii briskný, nápaditý a nenútený moderátor: „Ideálom je jednotný elektronický odbavovací systém, ktorý predvlani zaviedlo Holandsko.“

Primátor Dubnice nad Váhom Peter Wolf trefne poznamenal: „Dáta sú ropou 21. storočia, musíme sa k nim – pri dbaní na kybernetickú bezpečnosť – takto stavať a ich zásluhou si zjednodušovať každodennosť.“ Pod vplyvom skúšobnej jazdy bicyklom v holandských mestách sa nechal počuť: „Čo my stále vnímame najmä ako rekreačnú alebo športovú aktivitu, oni považujú za štandardný a dokonca najprirodzenejší spôsob presunu do zamestnania, na úrady, za službami.“

Do panelových blokov na záverečnej konferencii sa jednorazovo či opakovane zapojili aj prednostka mestského úradu Brezno Zuzana Ďurišová, poslankyňa Prešovského samosprávneho kraja Andrea Turčanová, štatutárny zástupca Miestnej akčnej skupiny (MAS) Dolný Liptov Rastislav Horvát, primátor Revúcej Július Buchta, starosta mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica Jozef Krúpa, zástupca primátora Partizánskeho Vladimír Karásek, vedúci odboru rozvojových aktivít Banskej Bystrice Martin Lakanda a národný cyklokoordinátor Peter Klučka.

Vyhovie len Stará Lesná

K pozitívnemu hodnoteniu projektu prispela skutočnosť, že samosprávy nadviazali kontakt a spoluprácu so SHMÚ vo výkonnej rovine zastupovaným vedúcim odboru monitorovania kvality ovzdušia.

Martin Kremler na záverečnej konferencii pripomenul, že nový zákon č. 146 Z. z. o ochrane ovzdušia platný už od 1. júla tohto roka obsahuje záväzok bezodplatného poskytnutia pozemku na monitoring kvality ovzdušia a zavádza inštanciu monitoringu kvality ovzdušia a klimatických prvkov v kúpeľoch.

Upozornil, že v procese prípravy je európska smernica, ktorá zavedie nové a sprísni existujúce limitné a cieľové hodnoty: „Už teraz je zrejmé, že na mnohých miestach merania automatickými monitorovacími stanicami nebudeme plniť najmä sprísnené limitné hodnoty pre PM2.5. Podľa terajšieho ročného priemeru sa z monitorovaných lokalít do nich zmestí len Stará Lesná.“

 

Mesto Žilina výrazne zmodernizuje verejné osvetlenie

Žilinská samospráva sa púšťa do dôležitého projektu výmeny verejného osvetlenia. Jeho cieľom je najmä vyššia efektivita a energetické úspory. Hodnota projektu s názvom Zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy verejného osvetlenia v meste Žilina, ktorý zrealizuje spoločnosť Industry Solutions, a. s., je približne 3,2 milióna eur s DPH.

Projekt počíta s výmenou celkovo 3771 kusov starých výbojkových svietidiel za nové LED svietidlá. Tie budú naladené na príjemnú svetložltú farbu vo všetkých prímestských častiach a parkoch mesta Žilina. Pre osvetlenie trolejbusových tratí a trás v smere na Bratislavu, Čadcu či Rajec bola zvolená neutrálna biela farba. Osvetlenie poskytne po výmene maximálny možný komfort pre oči v blízkosti obytných priestorov i na cestách. „Výmena verejného osvetlenia je veľmi významným projektom, ktorý mesto Žilina potrebuje. Svietidlá budú moderné, pričom sa citeľne zníži energetická náročnosť a dosiahneme potrebné úspory. Na vymenených svietidlách budeme vedieť celkovo ušetriť až 60 % elektrickej energie,“ spresnil primátor Žiliny Peter Fiabáne.

Osvetlenie bude plynulo regulovateľné v zmysle jeho intenzity pomocou integrácie inteligentných prvkov do existujúceho riadiaceho systému. V rámci projektu sa doplní celkovo 226 kusov rôznych typov inteligentných zariadení a vymení za spolu 51 kusov rozvádzačov osvetlenia. Funkčne najzaujímavejším aspektom projektu z hľadiska inteligentných riešení bude možnosť v reálnom čase zbierať údaje zo všetkých zariadení, ktoré sa dajú napojiť na verejné osvetlenie. V rámci projektu budú pripojené meteo senzory, pohybové senzory, SOS tlačidlá, sčítače dopravy a radary. V budúcnosti sa uvažuje aj nad pripájaním záplavových senzorov, zásuviek, kamier, nabíjačiek na telefóny, bicykle či kolobežky.

Začiatok výmeny osvetlenia je podľa harmonogramu prác naplánovaný na prvý októbrový týždeň. Vzhľadom na výrazný rozsah činnosti je ukončenie projektu stanovené na koniec septembra 2024.

Zdroj: https://www.zilina.sk/aktuality/2023/mesto-zilina-vyrazne-zmodernizuje-verejne-osvetlenie/

Banská Bystrica je súčasťou medzinárodného projektu, ktorý podporí rozvoj sociálnej inovácie v oblasti otvoreného vládnutia

V júni tohto roka sa mesto stalo partnerom projektu Agenti koexistencie v rámci programu URBACT IV, ktorý je financovaný z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Hlavým zámerom je budovanie kapacít zamestnancov mestského úradu, optimalizácia organizačných štruktúr, ako aj interných procesov. Dôraz sa bude pritom klásť na rozvoj participatívnej praxe a kultúru otvoreného spravovania.

Zlepšovanie zručností, kompetencií, postojov a motivácie zamestnancov mestského úradu či zmeny organizačnej kultúry. To sú východiskové ciele projektu, do ktorého sa zapojili okrem Banskej Bystrice aj mestá z krajín ako Belgicko, Holandsko, Dánsko, Španielsko, Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko či Rumunsko. V auguste tohto roka sa uskutočnilo vo švédskom Malmö štartovacie podujatie, na ktorom zastupovala našu samosprávu Soňa Kariková, koordinátorka pre participáciu a otvorené vládnutie, ktorá je zároveň aj koordinátorkou projektu, spolu s Michaelou Kováčik Huľukovou z Dialogue Centre n.o., koordinátorkou miestnej pracovnej skupiny.

„Program, do ktorého sme sa rozhodli zapojiť spoločne s ďalšími deviatimi európskymi mestami, je zameraný na sieťovanie a výmenu skúseností miest. Vzájomne sa môžeme inšpirovať, a následne tak robiť odvážne, inovatívne riešenia v prospech našich obyvateľov. Ústredná myšlienka samotného projektu znie: Inovácie sú možné, len ak inováciou prejde aj vnútro mestského úradu. Preto sa budeme zameriavať na budovanie kapacít a postupné zmeny organizačnej kultúry práve na mestskom úrade,“ hovorí Soňa Kariková, koordinátorka pre participáciu a otvorené vládnutie MsÚ v Banskej Bystrici.

V rámci úvodnej fázy navštívila počas tohto týždňa Banskú Bystricu hlavná expertka projektu Anja van Hout z Holandska spolu s projektovou líderkou mesta Genk, Natasjou Meysman. V rámci individuálnych stretnutí a diskusií s vedením mesta, zamestnancami mestského úradu, ale aj s niektorými členmi Rady spolupracovne sa snažili zmapovať a lepšie spoznať aktuálnu situáciu v kontexte otvoreného vládnutia, resp. spravovania.

„Je pre nás dôležité vymieňať si skúsenosti a spoznať, ako funguje otvorené vládnutie v iných krajinách a mestách. Doba nám ukazuje, že otvorený prístup v správe vecí verejných je potrebný. Som preto rád, že môžeme byť súčasťou medzinárodnej komunity a komunikovať so zahraničnými expertmi. Verím, že projekt prinesie posilnenie kapacít a inovácie, ako aj zvýšenie kvality vo všetkých oblastiach verejných služieb,“ dopĺňa primátor Ján Nosko.

Mesto Banská Bystrica sa zapojilo do programu s cieľom systematicky rozvíjať princípy transparentnosti, participácie a spolupráce v súlade s programom Otvorené vládnutie, ktorého je súčasťou.

Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2023/banska-bystrica-je-sucastou-medzinarodneho-projektu-ktory-podpori-rozvoj-socialnej-inovacie-v-oblasti-otvoreneho-vladnutia/

Mesto Považská Bystrica bolo úspešné s projektom na podporu rozvoja cyklistickej dopravy

V posledných rokoch sa veľa hovorí o rozvoji cyklistickej dopravy na Slovensku, ktorá by bola efektívnejšou alternatívou k individuálnej motorovej doprave. Súčasťou tejto problematiky je aj budovanie mobiliáru pre cyklistov. Mesto Považská Bystrica preto zareagovalo na výzvu z dielne Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a bolo úspešné. Vďaka tomu sa v týchto dňoch začína s budovaním cyklistických prístreškov v areáloch troch základných škôl.

S budovaním cyklotrás súvisí aj zabezpečenie dopravnej infraštruktúry pre cyklistov, predovšetkým pre deti a ich rodičov. Preto radnica pripravila projekt, s ktorým sa uchádzala o dotáciu z Ministerstva dopravy a výstavby SR. Ten bol úspešný. – Naším cieľom je podporiť rozvoj cyklistickej dopravy za účelom bezpečného dochádzania žiakov do základných škôl. Zároveň chceme zabezpečiť kvalitný a kapacitne postačujúci mobiliár pre žiakov, ktorí prichádzajú do škôl na bicykloch, – priblížil Michal Hamar, prednosta Mestského úradu v Považskej Bystrici.

V troch základných školách
Vďaka úspešnému projektu mesto vybuduje cyklistické prístrešky v areáloch troch základných škôl – Základná škola Nemocničná, Základná škola SNP a Základná škola Považská Teplá, ktoré v súčasnosti navštevuje viac ako deväťsto žiakov. – Spolu vznikne päť odstavných zariadení, z toho jedno pribudne v ZŠ SNP a po dve budú mať ZŠ Nemocničná a ZŠ Považská Teplá. Celková kapacita odstavného zariadenia bude päťdesiat bezpečných parkovacích miest pre bicykle. Realizácia začína v týchto dňoch, pričom získaná dotácia je vo výške viac ako 28 tisíc eur, – doplnil M.Hamar.

Projekt nadväzuje na existujúcu cykloinfraštruktúru
Vybudovanie cyklistických prístreškov podľa jeho slov priamo nadväzuje na sieť cykloinfraštruktúry v meste Považská Bystrica. – V posledných rokoch vzniká potreba podpory a rozvoja cyklistickej dopravy na Slovensku s cieľom vytvoriť efektívnejšiu alternatívu k individuálnej motorovej doprave. Cieľom našej samosprávy je vytvárať dobré podmienky pre život v meste, okrese a celom regióne. Jednou zo snáh je aj podpora využívania alternatívnych prostriedkov dopravy, zníženie podielu používania motorovej dopravy a rozvoj cyklodopravy. V predchádzajúcich rokoch sme na radnici začali riešiť dlhodobú koncepciu budovania cyklotrás prostredníctvom tvorby strategických dokumentov, ktorú chceme postupnými logickými krokmi pretaviť do budovania komplexnej siete cyklotrás na území mesta a mestských častí. Na rozvoji budovania cyklotrás zároveň úzko komunikujeme s Trenčianskym samosprávnym krajom, ktorý na našom území vybudoval časť Považskej cyklomagistrály, – doplnil prednosta.

Zdroj: https://www.povazska-bystrica.sk/?id_menu=0&module_action__422965__id_ci=493109#m_422965

Newsletter Smart Cities klubu 05/2023

Čítať ďalej