Zasadnutie pracovnej skupiny pre Smart Cities v na MMR v Prahe.

Dňa 9.9.2025 sa na pozvanie Ministerstva pro místní rozvoj zúčastnil zástupca Smart Cities klubu Vladimír Jurík zasadnutia pracovnej skupiny pre Smart Cities. Stretnutie sa konalo v priestoroch MMR  v Prahe a zúčastnili sa ho okrem zástupcov MMR – ktorí pracovnú skupinu viedli – aj zástupcovia Ministerstva priemyslu, životného prostredia, zástupcovia univerzít , výskumných ústavov a inovačných centier, ako aj zástupcovia neziskových organizácií a miest.

V priebehu trojhodinového rokovania odzneli prezentácie zúčastnených partnerov a následné diskusie k nim.  Pracovná skupina sa zamerala najmä na oblasť vzdelávania  v kontexte fungovania Smart Cities. Tiež na pomerne široké tematické spektrum inovácií, zástupcovia MMR konštatovali, že sa podarilo k téme inovácií dostať za jeden rokovací stôl zástupcov viacerých ministerstiev.

Smart Cities Klub bol vyzvaný , aby sa vo svojej prezentácii zameral na informácie  o činnosti Klubu, jeho doterajšie úspechy – a to najmä v oblasti vzdelávania  / Smart Cities Academy / a tiež v oblasti budovania kapacít pre inteligentné mestá.

V následnej diskusii účastníci pracovnej skupiny prejavili záujem o prehĺbenie  spolupráce so slovenskou stranou / spoluprácu už začali MMR a MIRRI/ – s možnosťou prepojenia dohodnutých aktivít. Zástupca Smart Cities Klubu informoval, že Klub používa formát Mayor ´S Café na neformálne diskusie o závažných krkoch v oblasti rozvoja spolupráce klubu. Zároveň navrhol, že pokiaľ budú slovenskí  a českí primátori súhlasiť, môže sa takéto spoločné stretnutie uskutočniť na Slovensku – po parlamentných voľbách v Českej republike.

Takže možnosti na spoluprácu sú otvorené – nás čaká diskusia na túto tému s MIRRI – od toho sa bude odvíjať rozsah a hĺbka prípadnej spolupráce. My v Smart Cities Klube  vidíme v spolupráci s českými partnermi jednoznačný prínos a máme v tomto smere dobré očakávania podložené skúsenosťou niekoľkých členských miest – najmä pokiaľ ide o oblasť inovačných centier.

 

Mesačník Happy Smart Cities 09/2025

Mestá a obce čaká digitálna revolúcia: Smart Data Hub z dielne MIRRI mieri do praxe

Projekt Smart Data Hub – integrovaná dátová platforma pre samosprávu, ktorý pripravilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI), získal jednohlasnú podporu Komisie pri Monitorovacom výbore Programu Slovensko 2021 – 2027 pre cieľ politiky 1 – Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa. Ide o významný krok k rozvoju digitalizácie a inovácií na úrovni miest a obcí, ktoré tak získajú nástroj na efektívnu a bezpečnú prácu s dátami.

Smart Data Hub má ambíciu odstrániť technologickú závislosť samospráv od uzavretých komerčných systémov a vytvoriť modernú, užívateľsky priateľskú platformu, ktorá im umožní efektívne, bezpečne a zrozumiteľne pracovať s dátami. Tie dnes samosprávy zbierajú, alebo plánujú zbierať, napríklad prostredníctvom IoT (Internet of Things) senzorov a ďalších digitálnych nástrojov.

Súčasťou projektu bude aj integrácia generatívnej umelej inteligencie (AI), ktorá nájde uplatnenie nielen pri komunikácii cez chatboty, ale aj pri tvorbe odporúčaní a projektových návrhov. Platforma poskytne mestám a obciam odbornú podporu zo strany MIRRI, aby vedeli dostupné dáta využiť v praxi, od monitorovania ovzdušia a správy osvetlenia až po plánovanie investícií a transparentné rozhodovanie.

Jednotná dátová infraštruktúra, ktorú projekt prinesie, bude postavená na otvorených rozhraniach a štandardoch, pričom zabezpečí:

  • interoperabilitu medzi systémami,
  • bezpečný prístup k údajom pre všetky relevantné subjekty – verejné inštitúcie, súkromný sektor, akademickú obec aj občiansku spoločnosť,
  • štandardizované spracovanie dát na národnej úrovni.

Projekt získal uznanie aj mimo Slovenska, ocenila ho OSN, ako aj partneri z Bavorska, Valencie, Kataru a viacerí predstavitelia súkromného sektora. Oceňovaný je najmä pre kvalitné spracovanie, prelomový prístup a participatívne zapojenie samospráv, odborníkov aj technologických spoločností. V rámci prieskumu konštruktívnu spätnú väzbu k nastaveniu projektu poskytlo vyše 500 samospráv, z ktorých vyše 100 je pripravených takéto spoločné riešenie ihneď využiť.

Celkový rozpočet projektu je vyše 7 mil. eur, pričom väčšina z toho je zo zdrojov EÚ prostredníctvom Programu Slovensko 2021 – 2027 (Opatrenie 1.2.2 – Podpora budovania inteligentných miest a regiónov). Riešenie je navrhnuté ako škálovateľné a jednoducho prepoužiteľné pre všetky slovenské samosprávy. Realizácia je naplánovaná na roky 2026 až 2029.

Smart Data Hub je prelomový projekt, ktorý zjednoduší digitálnu transformáciu samospráv a prinesie do práce s dátami štandardy, efektivitu a inovatívne riešenia.

Zdroj: https://mirri.gov.sk/aktuality/digitalna-agenda/mesta-a-obce-caka-digitalna-revolucia-smart-data-hub-z-dielne-mirri-mieri-do-praxe/

Čerpanie eurofondov sa zrýchlilo, stále však neprekonalo ani 10 percent

Ministerstvo financií informovalo, že z celkovej alokácie eurofondov Slovensko ku koncu júla vyčerpalo 1,17 miliardy z 12,79 miliardy eur. Do konca tohto roka však musí minúť ešte minimálne 357,8 milióna, inak časť pridelených peňazí prepadne. 

Slovensko má v aktuálnom programovom období 2021 – 2027 k dispozícii vyše 12,7 miliardy eur z fondov EÚ. Väčšina z tejto sumy – 12,59 miliardy eur – smeruje cez hlavný Program Slovensko, zvyšok je rozdelený medzi štyri menšie programy, napríklad Interreg SK–CZ či Program rybného hospodárstva. 

Čerpanie však zatiaľ postupuje pomaly. Do konca júla 2025 Slovensko využilo 1,17 miliardy eur, čo predstavuje len 9,1 percenta z celkovej alokácie. V porovnaní s júnom Slovensko mierne posunulo čerpanie nahor (o 0,55 percentuálneho bodu), no stále zostáva hlboko pod úrovňou, ktorú bude musieť v najbližších rokoch dosiahnuť.

Najväčší podiel pripadá na Program Slovensko, kde sa k 31. júlu podarilo vyčerpať 1,16 miliardy eur (9,2 percenta alokácie).

Prehľad čerpania Programu Slovensko a plnenia pravidla N+3 v miliónoch eur k 31.júlu 2025.

Prvý veľký test príde už na konci tohto roka – Slovensko bude musieť v súlade s pravidlom N+3 preukázať čerpanie v hodnote 1,47 miliardy eur. To znamená, že do konca decembra je potrebné využiť ešte minimálne 357,8 milióna eur. 

Ministerstvo financií pripomína, že dodržanie termínov je kľúčové, aby krajina neprišla o časť európskych peňazí. „Splnenie pravidla N+3 je rozhodujúce pre udržanie plnej výšky pridelených zdrojov a pre stabilné financovanie rozvojových priorít Slovenska,“ uvádza rezort financií. 

Ďalší míľnik čaká krajinu na konci roka 2026. Dovtedy musí Slovensko využiť 2,47 miliardy eur. Či sa Slovensko dokáže priblížiť k tempu, ktoré tieto ciele vyžadujú, ukážu najbližšie mesiace. 

Trnava sa zapája do projektu CLIMAAX na posilnenie klimatickej odolnosti mesta

Mesto Trnava sa stalo prijímateľom v rámci medzinárodného projektu CLIMAAX, ktorý je financovaný prostredníctvom EÚ programu Horizont Európa pre výskum a inovácie 2021 – 2027.

Hlavným cieľom projektu TRACAP– Posilnenie klimatickej odolnosti Trnavy prostredníctvom pokročilého hodnotenia rizík a adaptačných stratégií je podrobné mapovanie a analýza klimatických rizík špecifických pre naše mesto. Projekt výrazne zvýši schopnosť Trnavy reagovať na klimatické riziká zlepšením chápania kritických problémov mesta, ako sú vlny horúčav, suchá a efekt mestských tepelných ostrovov.

Projekt s využitím rámca CLIMAAX aktualizuje zastaranú adaptačnú stratégiu údajmi s vysokým rozlíšením, čo umožní presnejšie a lokalizované hodnotenia zraniteľnosti. Tieto prepracované hodnotenia budú základom pre tvorbu miestnej politiky a identifikáciu prioritných oblastí pre intervencie, ako je implementácia zelenej infraštruktúry a optimalizácia systémov vodného hospodárstva.

Projekt navyše posilní pripravenosť Trnavy na kalamity a následky klimatickej krízy prostredníctvom komplexných plánov manažmentu rizík, systémov včasného varovania a cielených kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti. Tým sa zabezpečí, že adaptačné opatrenia budú účinné a v súlade so širšími regionálnymi stratégiami a cieľmi. Zlepšením pochopenia klimatických rizík zo strany verejnosti projekt podporuje kultúru pripravenosti a umožňuje obyvateľom podnikať proaktívne kroky vo svojich komunitách.

Tieto snahy podstatne znížia zraniteľnosť mesta voči klimatickým zmenám, ochránia kritickú infraštruktúru a podporia formuláciu trvalo udržateľnej politiky. Projekt rieši aj výrazné medzery v klimatickej stratégii Trnavy, ako je nedostatok podrobných miestnych údajov a nedostatočné finančné zdroje na rozsiahle adaptačné snahy. Poskytnutím štruktúrovaného prístupu k zapojeniu zainteresovaných strán projekt zlepši spoluprácu medzi miestnymi orgánmi, podnikmi a členmi komunity, čim sa posilní pocit spoločnej zodpovednosti.

V konečnom dôsledku tento rámec spolupráce podporí dlhodobú odolnosť v rámci komunity a zabezpečí, že trnavský región sa nielen prispôsobí súčasným klimatickým výzvam, ale bude prosperovať aj zoči-voči budúcim neistotám. Výsledky budú slúžiť ako základ pre aktuálne opatrenia v oblasti klímy, vybavia mesto nástrojmi a znalosťami potrebnými na vybudovanie udržateľnejšej a odolnejšej budúcnosti.

Výstupom projektu bude štúdia vypracovaná pomocou metodík a nástrojov, ktoré poskytuje projekt CLIMAAX. Táto štúdia bude nápomocná pri znižovaní zraniteľnosti v meste Trnava voči zmene klímy. Posilnením rizík a informovanosti o rizikách a poskytnutím pevnej dátovej základne pre miestne politiky, bude posilnená komunita, ktorá sa následne dokáže orientovať v zložitých klimatických situáciách s dôverou a strategickou predvídavosťou. Výsledky projektu podporia integráciu klimatických rizík do všetkých aspektov miestnej správy a plánovania.

Viac o projekte

CLIMAAX (CLIMAte risk and vulnerability Assessment framework and toolboX) je štvorročný projekt v rámci Horizont Európa, ktorý poskytne finančnú, analytickú a praktickú podporu na zlepšenie regionálnych plánov riadenia klimatických a núdzových rizík. CLIMAAX má prispieť k harmonizácii a konsolidácii praxe hodnotenia klimatických rizík a zanechať odkaz pre nadchádzajúce európske iniciatívy.

  • Začiatok realizácie projektu: 3/2025
  • Koniec realizácie projektu: 12/2026
  • Rozpočet projektu: 176 500 €

Zdroj: https://www.trnava.sk/aktualita/14495/trnava-sa-zapaja-do-projektu-climaax-na-posilnenie-klimatickej-odolnosti-mesta

Radnica testuje možnosti využitia umelej inteligencie pri zlepšovaní dostupnosti a kvality služieb

il.foto_

Cieľom pilotného projektu s nástrojom Citymind je otestovať, ako môže umelá inteligencia zjednodušiť komunikáciu a zlepšiť služby, ktoré mesto poskytuje občanom. Chatbot nasadený priamo na webových stránkach mesta Žilina bude nepretržite poskytovať informácie a odpovede na otázky, čím uľahčí prístup občanov k mestským službám, ušetrí čas zamestnancom úradu a prispeje k rýchlejšiemu riešeniu bežných podnetov či problémov.

Počas šesťmesačného testovacieho obdobia bude Citymind nasadený ako AI chatbot priamo na webových stránkach mesta Žilina. „Obyvatelia tak budú mať možnosť využívať moderný spôsob komunikácie s mestom úplne bezplatne, a to kedykoľvek počas dňa aj noci. Chatbot bude pripravený odpovedať na najčastejšie otázky, poskytovať poradenstvo pri riešení životných situácií a navigovať občanov k potrebným informáciám o službách mesta. Dobrou správou tiež je, že počas skúšobného obdobia nebude mať mesto na prevádzku nástroja žiadne priame náklady,“ vyjadril sa Peter Fiabáne, primátor Žiliny.

Na technickej realizácii projektu spolupracuje žilinská samospráva so spoločnosťou Citymind solutions s. r. o. a Fakultou verejnej správy v Košiciach, ktoré zabezpečia kompletnú integráciu nástroja do webových stránok mesta. Chatbot bude zároveň prispôsobený vizuálnej identite mesta Žilina, aby jeho používanie bolo pre občanov prirodzené a zrozumiteľné. Súčasťou pilotného projektu bude aj zber anonymných údajov o interakciách používateľov. Tieto dáta poslúžia na vyhodnotenie účinnosti riešenia a na posúdenie možností jeho dlhodobej implementácie v Žiline aj v ďalších slovenských mestách.

Zdroj: https://zilina.sk/radnica-testuje-moznosti-vyuzitia-umelej-inteligencie-pri-zlepsovani-dostupnosti-a-kvality-sluzieb/

Košice získali ako prvé na Slovensku ocenenie Európskej komisie za zelené projekty

Aj vyše 30 zelených projektov za desiatky miliónov eur, ktoré sa v uplynulých piatich rokoch uskutočnili v našom meste a ďalších 40, ktoré sa chystajú, presvedčilo Európsku komisiu (EK) v Bruseli, aby Košice zaradila medzi 100 miest v EÚ v rámci projektu Mission EU – 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030 a udelilo značku tejto misie s názvom „Mission label“. Košice tento úspech dosiahli ako prvé na Slovensku. Zo strednej Európy zatiaľ uspelo ešte päť poľských miest, tri maďarské vrátane Miškolca a jedno české.

Košický viceprimátor Marcel Gibóda (SaS) prevzal osobne toto ocenenie od predstaviteľov Európskej komisie v litovskom Vilniuse.

„Prevzali sme ho 7. mája na Deň mesta Košice a mali sme o dôvod viac na oslavy. Chcem sa poďakovať všetkým Košičanom, poslancom a odborníkom z magistrátu aj partnerom, ktorí od roku 2019 podporili našu víziu zeleného mesta. V súčasnosti intenzívne pracujeme na tom, aby sme  pripravili podklady pre projekty, s ktorými sa chceme uchádzať o čerpanie externých zdrojov. Cieľom je zlepšenie životného prostredia v našom meste. Som veľmi rád, že naša usilovná práce je oceňovaná nezávislými odbornými kapacitami a rozhodnutie EK nám otvára aj dvere k budúcim možnostiam financovania našich projektov v spolupráci so súkromnou sférou alebo Európskou investičnou bankou.“

K zníženiu emisií výrazne napomôže geotermálna energia z Ďurkova

Mesto spolu s desiatkami partnerov z radov odbornej a laickej verejnosti vypracovalo tzv. klimatickú zmluvu mesta s plánom zintenzívniť cestu mesta ku klimatickej neutralite v kľúčových odvetviach, ako je napríklad energetika, budovy, nakladanie s odpadom, doprava a zeleň spolu so súvisiacimi investičnými plánmi.

Metropola východu už dlhodobo patrí medzi najaktívnejšie mestá v oblasti znižovania uhlíkovej stopy a prechodu na klimatickú neutralitu vo vybraných sektoroch. Mesto dnes v rámci zvyšovania povedomia o tejto téme a  budovania kapacít pre zapájanie sa do projektov o zmene klímy predstavilo zelenú značku misie, ktorou sa odteraz budú označovať takéto projekty ako aj priority v oblasti udržateľnej a zodpovednej environmentálnej politiky. Jej hlavným cieľom je dosiahnuť zníženie emisií uhlíka o 611 000 ton ročne.

To sa má dosiahnuť aj viacerými projektami zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, pri investíciách do rozvoja cyklistickej infraštruktúry a verejnej dopravy, revitalizácii a vytváraní nových zelených plôch, či podpore aktivít v oblasti obehového hospodárstva, ktoré sa zameriava na minimalizáciu produkcie odpadu a opätovného použitia už vyrobených vecí.

Podľa košického primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý) sú ekologické riešenia pre vedenie mesta dlhodobou prioritou. Mesto v nich ide príkladom celému Slovensku, keď má spracované akčné plány mesta Košice na zmenu klímy do roku 2030. Primátor ocenil, že v zmysle nového Územného plánuí, by mali mať Košice až vyše 30 percent zelene. aj projekty partnerov mesta Vyzdvihol aj projekt využitia geotermálnej energie z vrtov v katastroch obcí Ďurkov, Bidovce, Svinica a Olšovany, kde mesto Košice podpísalo Memorandum spolu so svojimi partnermi z MH Teplárenského holdingu a spoločnosti Geoterm.

Ušetrí sa aj na energiách pre NOCKE alebo Steel Aréne

Okrem čistejšieho vzduchu a menej emisií CO2 z Teplárne môžu Košičania vďaka geotermálnej energii očakávať stabilné ceny tepla. Geotermálne teplo pokryje štvrtinu celkovej dodávky energie do teplárne. Po zrealizovaní celého projektu podiel obnoviteľných zdrojov vo výrobe tepla stúpne na 42 percent.

„Zrealizovali sme desiatky zelených projektov, ktoré zlepšili kvalitu životného prostredia a spokojnosť obyvateľov v meste. Európska komisia nám týmto ocenením povedala, že sme prichystaní aj na ďalšie veľké veci. Tie máme rozpracované sami alebo s našimi partnermi. Ide napr. geotermálne vrty Košickej kotline, čím zabezpečíme ekologické vykurovanie z obnoviteľných zdrojov pre obyvateľov nášho mesta. Už onedlho otvárame NOCKE, kde vďaka novým technológiám výrazne zvýšime energetickú efektívnosť prevádzky bazénov, to isté plánujeme aj pri ďalšej etape modernizácie Steel arény. Aj od zapojenia obyvateľov mesta záleží, aká zelená a ekologicky udržateľná budúcnosť nás v meste čaká. Teší ma, že už dlhodobo budujeme zelenšie, modernejšie a energeticky úspornejšie mesto, ktoré bude pre ostatné mestá príkladom ako majú postupovať v oblasti ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja,“ uviedol dnes v areáli materskej školy Oštepová, ktorej modernizácia a rozšírenie kapacít takisto patrí medzi úspešné projekty realizovaných mestom Košice.

Mestu sa otvárajú dvere aj do ďalších oblastí

Ako doplnil vedúci oddelenia strategického rozvoja a zástupca riaditeľa magistrátu Richard Dlhý, kým predtým Európska komisia rokovala najmä s národnými vládami, teraz budú mať rozhodovanie o realizácii zelených projektov v rukách samosprávy. Tie najlepšie vedia, čo ich obyvatelia potrebujú. Zdôraznil aj, že úspech košického snaženia pri zapojení sa do projektu Mission EU – 100 bude pre obyvateľov znamenať aj nižšie náklady na energie, kvalitnejšie ovzdušie alebo ešte bezpečnejšie verejné budovy, ktoré budú môcť plnohodnotne slúžiť svojmu účelu aj počas najhorúcejších dní v roku.

„Preukázali sme schopnosť budovať lepšie a modernejšie mesto vo vzťahu ku klimatickým a enviromentálnym témam. Teraz sa môžeme sa pridávať k iným mestám, ktoré realizujú takéto programy a byť ich partnermi. Otvára nám to dvere, aby sme sa učili od tých najlepších v Európe a mohli s nimi vytvárať partnerstvá, vďaka čomu získame zdroje na svoje aktivity. Vďaka tomu sme už napríklad získali peniaze na spracovanie projektovej dokumentácie na revitalizáciu parku za Sladovňou. Okrem toho už teraz prijímame opatrenia, aby sme klasické energie nahrádzali tými z obnoviteľných zdrojov. Robí nás to menej závislými od ich tradičných zdrojov, v problémových krajinách, znižujeme tlak na rast cien a energetickú závislosť. Keď budeme míňať menej peňazí na energie, ušetrené zdroje z nášho rozpočtu môžeme venovať na ďalšie aktivity do zlepšenia života v meste,“ skonštatoval.

Zoznam „zelených“ infraštruktúrnych projektov Mesta Košice

Infraštruktúrne  zelené projekty (riešenia blízke prírode -zeleň, voda + energetická efektívnosť + udržateľná mobilita + obehové hospodárstvo) sú dopĺňané s neinvestičnými, ktoré sa zameriavajú na zber dát, resp. monitorovanie, zmenu spravovania /procesov, zmenu správania obyvateľov, a pod.).

Zrealizované infraštruktúrne projekty mesta (realizácia ukončená 2019 -2024)

Revitalizácia zelených plôch a  prvkov na zadržiavanie dažďovej vody  (udržateľný rozvoj miest) – zahŕňa obnovu a rozširovanie mestskej zelene, odstránenie nadmerných spevnených plôch, doplnenie mestského mobiliáru, zriaďovanie zelených striech a ďalšie opatrenia podporujúce ekologickú stabilitu. Hlavným prínosom je vytváranie kvalitnejšieho verejného priestoru s priaznivou mikroklímou – zeleň prispieva k ochladzovaniu prostredia, poskytuje tieň a zadržiava vodu. Takto obnovené územia zároveň podporujú biodiverzitu a prispievajú k zlepšeniu fyzického aj mentálneho zdravia obyvateľov, čím zvyšujú celkovú kvalitu života v meste.

Názov projektu Revitalizovaná plocha Výška investície
Revitalizácia verejného priestranstva Obrancov mieru, Košice 8415,7 m2 135 797 EUR
Revitalizácia parkov Košice – Staré mesto Branisková 8 770 m2 590 664 EUR
Revitalizácia parkov Košice – Staré mesto Kuzmányho 10 533 m2
Regenerácia vnútrobloku sídliska Kuzmányho, Košice 17 822 m2 121 204 EUR
Regenerácia vnútroblokového priestoru ulíc Jasuschova – Bauerova, Košice 7991,80 m2 484 750 EUR
Prvky zelenej infraštruktúry –  nástupné schodisko, zelené priečelie, zelené strechy, Magistrát 2 017m2 1 292 774 EUR
Revitalizácia Verejného cintorína 5 800 m2 1 633 694 EUR
Regenerácia vnútrobloku sídliska Železníky, Turgenevova – Lomonosova ulica 27 466,3 m2 825 103 EUR
Regenerácia vnútrobloku sídliska Nad jazerom (Kaspická – Baltická – Bukovecká) 23 642,30 m2 70 648 EUR
Revitalizácia parkov v meste Košice (Lidické námestie) 14 632 m2 157 231 EUR
Regenerácia vnútrobloku sídliska Dargovských hrdinov (Zupková – Buzulucká – Krosnianska) 33 935 m2 50 823 EUR
Regenerácia vnútroblokov v meste Košice – Regenerácia vnútrobloku Čínska ulica, Košice 1 924 m2 126 852 EUR
Regenerácia vnútrobloku sídliska Železníky, Košice 16 135 m2 51 154 EUR
Spolu 144 671,8  m2 5 540 964 EUR

Projekty zamerané na energetickú efektívnosť budov a zariadení zahŕňajú komplexnú aj čiastočnú obnovu budov vo vlastníctve mesta, ako aj modernizáciu mestských zariadení, vrátane verejného osvetlenia. Takto obnovené budovy a zariadenia prispievajú k znižovaniu prevádzkových nákladov, čím sa uvoľňujú finančné prostriedky na ďalšie investície alebo iné verejné služby. Zároveň dochádza k zlepšeniu kvality vnútorného prostredia v týchto objektoch – nielen z hľadiska vybavenia, ale aj tepelného a svetelného komfortu všetkých užívateľov a najmä zraniteľných skupín obyvateľov ako sú napr. deti.

Názov projektu Výška investície
MŠ Oštepová – Modernizácia a rozšírenie kapacít      678 868  EUR
Rekonštrukcie v školských objektoch – MŠ (výmena okien – 56 zariadení, oprava striech – 22 zariadení, fasády – 11 zariadení), ZŠ (výmena okien 29 zariadení, strešné plášte – 33 zariadení) 11 600 481 EUR
Rekonštrukcia Steel Arény 5 710 000 EUR
Športová hala Stará Jazdiareň – rekonštrukcia a modernizácia 3 269 189 EUR
Modernizácia verejného osvetlenia 2 32 2977 EUR
Spolu 23 581 515 EUR

Projekty na podporu udržateľnej dopravy  zahŕňajú projekty na zvyšovanie komfortu a atraktivity MHD a nemotorovej dopravy (cyklistickej a pešej). Sú realizované  s cieľom znížiť používanie individuálnej dopravy, čo má za následok nižšiu produkciu škodlivých látok  do ovzdušia, nižšie priestorové nároky na parkovanie na verejnom priestore a viac príležitosti pre aktívny životný štýl obyvateľov.

Názov projektu Výška investície
Cyklotrasa Košice Eurovelo 11, časť B.2 – ústie Myslavského potoka do Hornádu, 127 922 EUR
Združený chodník pre peších a cyklistov v úseku Ladošská-Rovníková-Golianova v Košiciach 88 085 EUR
Cyklochodník: prepojenie Trieda SNP – Popradská – Trieda Košického vládneho programu, Košice I. etapa; 107 574  EUR
Cyklochodník: prepojenie Trieda SNP – Popradská – Trieda Košického vládneho programu, Košice II. etapa, 0,263 km 146 927 EUR
Rekonštrukcia chodníka na Južnej triede, II. etapa, 3,8 km 242 246 EUR
Rekonštrukcia chodníka pre chodcov a cyklistov na Hlinkovej ulici a Triede arm. gen. Svobodu, 0,735 km 116 544 EUR
Cyklistická komunikácia popri Slaneckej ceste II/552, Košice; 2,2 km 552 369  EUR
Cyklistický chodník Čermeľská cesta, III. Etapa, 2. STAVBA; 0,8012 km 263 918 EUR
Cyklistická komunikácia Moskovská – Kremnická, Košice – KVP; 0,9738 km 338 571 EUR
Rekonštrukcia chodníka na Aničke – tenisové kurty;  0,420 km 89 297 EUR
Doplnková infraštruktúra pre cyklistov 88 487 EUR
Spolu 2  161 940 EUR
Súvislé opravy chodníkov sú realizované ako súčasť rekonštrukcií ciest
Modernizácia autobusových zastávok 3 683 656 EUR
Budovanie nízkoemisného vozového parku – 23  elektrických autobusov

 

Projekty v realizácií a pripravované na realizáciu so zabezpečeným financovaním

Revitalizácia verejných zelených plôch a prvkov na zadržiavanie dažďovej vody  (udržateľný rozvoj miest)

Názov projektu Revitalizovaná plocha Predpokladaná výška investície
Revitalizácia priľahlého okolia Starej Jazdiarne 3 080 m2 1 198 244 EUR
Rekonštrukcia Parku Vysokoškolská 3 640 m2 335 000 EUR
Rekonštrukcia parku Tr. SNP – Moldavská cesta 13 480 m2 280 000 EUR
Regenerácia vnútro blokové priestoru na Pasteurovom námestí 12 330 m2 1 385 281 EUR
Regenerácia vnútrobloku Húskova – Hemerkova 8 350 m2 910 000 EUR
Revitalizácia verejného priestranstva Bašťovanského a Clementisova 10 860 m2 449 493  EUR
Ťahanovská vodná záhrada 8 430 m2 433 400 EUR
Príprava PD Park za Saldovňou 44 000 m2
Realizácia vegetačnej strechy MŠ  Bernolákova 80 121 EUR
Realizácia vegetačnej strechy  MŠ Povstanie českého ľudu 107 866 EUR
Realizácia vegetačnej strechy MŠ Húskova 204 423 EUR
Realizácia vegetačnej strechy  MŠ Juhoslovanská 168 758 EUR
Zelené plato budovy Magistrátu mesta Košice – vodozádržné opatrenia 809 871 EUR
Spolu 5 929 057 EUR

 

Projekty energetickej efektívnosti budov (riešené súčasne so stavebno-technickým časťou alebo inštaláciou OZE) a zariadení:

Názov projektu Predpokladaná výška investície
Národné olympijské centrum plaveckých športov Košice 24 477 000 EUR
Zlepšenie energetickej hospodárnosti a obnova budovy: Knižnica Humenská 9, Košice 298 154 EUR
Zníženie energetickej náročnosti budovy, Materská škola, Kalinovská 9, Košice 1 900 000 EUR
Zníženie energetickej náročnosti MŠ Hečkova 13, Košice 1 845 982 EUR
Zníženie energetickej náročnosti budovy ZŠ Staničná, Košice 1 500 000 EUR
Zníženie energetickej náročnosti budovy CVČ – Domino 4 424 951 EUR
Zníženie energetickej náročnosti budovy šk. jedálne ZŠ s MŠ Želiarska, Košice 1 638 123 EUR
Využitie obnoviteľných zdrojov energie v meste Košice – montáž tepelný čerpadiel a fotovoltaiky (ZOS Ťahanovské riadky, SSPMK Garbiarska , budova MÚ Festivalové nam.) 522 000 EUR
Spolu 36 606 210 EUR

Po schválení financovania z Európskej investične banky budú realizované projekty energetickej efektívnosti v ďalších budovách mesta a na verejnom osvetlení.

Projekty na podporu udržateľnej dopravy (MHD, cyklo, pešie)

Názov projektu Predpokladaná výška investície
Cyklistický chodník Cvičná skala – Alpinka, IV. etapa, 2 km 5 483 748 EUR
Spoločný chodník pre cyklistov a chodcov – Mončí potok 255 522 EUR
Spoločná cyklistická cestička pre chodcov a cyklistov Gemerská – Rastislavova ul, 0,557 km 288 521 EUR
Rekonštrukcia združeného chodníka prameň Gajdovka – tenisové kurty Anička,II. etapa  0,4 km 129 000 EUR
Rekonštrukcia chodníka pre cyklistov a chodcov na Južnej triede, Košice, 1 km 227 000 EUR
Moskovská trieda – Toryská – Štúrova, 3, 003 km 1 700 000 EUR
Moyzesova –  Hviezdoslavova – Komenského, prepojenie, 0,5 km 250 000 EUR
Most VSS – Slanecká cesta, 2 km 450 000 EUR
Chodník pre cyklistov a chodcov na ul. Alejová, 0,964 km 1 100 000 EUR
Cyklistická cestička Barca – Šebastovce, 1,71 km 600 000 EUR
ul. Pri sídlisku – Keldišova – Ukrajinská – pod most ul., 0,4 km 300 000 EUR
Spolu 10 783 791 EUR
Súvislé opravy chodníkov sú realizované ako súčasť rekonštrukcií ciest
Modernizácia zastávok verejnej dopravy a informačných systémov, III. a IV.  etapa 4 002 675 EUR
Modernizácia údržbovej základne I. a II. etapa (depo na električky) 51 326 000 EUR
Modernizácia električiek 16 209 120 EUR
Modernizácia električkových tratí v meste Košice, 2. etapa, časť 17 a 18″ – MET II. – rekonštrukcia Jazero, obratisko Važecká 64 949 141 EUR
Budovanie nízkoemisného  vozového parku MHD – 13 nových elektrobusov + nabíjacia infraštruktúra 13 914 815 EUR
Projektová dokumentácia pre výstavbu autobusového depa pre elektrobusy
Spolu 150 401 751 EUR

Po schválení financovania z Európskej investične banky budú realizované ďalšie projekty výstavby cyklistických trás a budovania nízkoemisného  vozového parku.

Projekty na podporu  obehového hospodárstva

Názov projektu Predpokladaná výška investície
Modernizácia kompostárne Bernátovce 3 227 732 EUR

Zdroj: https://www.kosice.sk/clanok/kosice-ziskali-ako-prve-na-slovensku-ocenenie-europskej-komisie-za-zelene-projekty

Mesačník Happy Smart Cities 06/2025

Verejný sektor sa pripravuje na prijatie AI

Verejný sektor stojí na prahu revolúcie, ktorú prináša umelá inteligencia (AI). Podľa správy s názvom  Dátové základy pre vládu – Od ambícií v oblasti umelej inteligencie k realizácii (Data foundations for government – From AI ambition to execution) sa organizácie verejnej správy pripravujú na implementáciu tejto pokrokovej technológie, ktorá sľubuje zvýšenie efektivity, personalizáciu služieb a lepšie rozhodovanie. Ďalej správa zistila, že dve tretiny organizácií verejného sektora už skúmajú alebo aktívne využívajú iniciatívy generatívnej umelej inteligencie (Gen AI) na podporu poskytovania verejných služieb.

AI, schopná autonómneho plnenia úloh a adaptácie na zmeny, môže premeniť fungovanie miest a štátnych inštitúcií. Medzi potenciálne aplikácie patrí automatizácia administratívnych procesov, optimalizácia dopravy, riadenie energetických sietí alebo zlepšenie komunikácie s občanmi.

Napriek výhodám však jej implementácia vyžaduje dôkladnú prípravu – od legislatívnych úprav po zabezpečenie dátovej bezpečnosti. Úspešné zavedenie AI si vyžiada spoluprácu vlád, technologických firiem a odborníkov na etiku AI.

Ak sa podarí prekonať výzvy, verejný sektor môže získať nástroj, ktorý výrazne zlepší kvalitu služieb a uľahčí život občanov. Či už ide o chytrou správu miest alebo efektívnejšie zdravotníctvo, AI otvára dvere inovatívnym riešením.

Správa zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu je zodpovedný prístup a stratégia. Budúcnosť AI vo verejných službách tak závisí nielen od technológie, ale aj od toho, ako ju človek využije (Smart people). 

Ako vieme využiť umelú inteligenciu pri ochrane údajov v mestách?

Mestská populácia rastie rýchlejšie, ako mestské systémy dokážu prebrat, vedúci predstavitelia obcí musia identifikovať technológie a aplikácie, ktoré im pomôžu efektívnejšie a proaktívnejšie zlepšovať kvalitu života obyvateľov. Jedným z týchto nástrojov je aj umelá inteligencia  spojená s požiadavky na efektívnu mestskú správu a ochranu citlivých údajov. Najnovšie prieskumy odhaľujú prekvapivé postoj verejnosti k technologickým inováciám v mestách.

Spoločnosť Sand Technologies zaoberajúca sa riešeniami v oblasti umelej inteligencie vykonala štúdiu s názvom: AI v inteligentných mestách 2025: Čo si myslia obyvatelia?, aby pomohla predstaviteľom miest a okresov lepšie pochopiť verejný názor na inteligentné mestá a umelú inteligenciu. Štúdia je založená na prieskume medzi 2 000 obyvateľmi USA a odhaľuje ich perspektívy a očakávania týkajúce sa prijatia umelej inteligencie, jej výhod a výziev, ktoré predstavuje pre predstaviteľov miest.

Výskum tiež odhalil oblasti, kde obyvatelia veria, že umelá inteligencia už má pozitívny vplyv na život v mestách – čo naznačuje, že podpora umelej inteligencie môže byť ešte silnejšia v prípade inteligentných miest ako v určitých podnikových aplikáciách, uviedla spoločnosť Sand Technologies. Na otázku, v ktorých oblastiach života v mestách už má umelá inteligencia pozitívny vplyv, viac ako dve pätiny (42 percent) uviedli, že ide o zdravotníctvo, tretina opýtaných o monitorovanie životného prostredia a štvrtina o verejnú bezpečnosť. Zároveň 53% ľudí verí, že smart cities zlepšia kvalitu života a najväčšie obavy majú z ochrany súkromia a bezpečnosti dát.

Smart cities využívajú internet vecí (IoT), senzory a cloudové služby na optimalizáciu mestských procesov. Avšak masívny tok údajov prináša aj bezpečnostné výzvy, ako sú úniky dát, kybernetické útoky a obavy o súkromie občanov, čo potvrdzujú aj prieskumy. 

Kľúčové aplikácie AI v ochrane údajov smart cities:

  • Detekcia anomálií a prevencia útokov

Strojové učenie dokáže analyzovať vzorce správania sieťové prevádzky a identifikovať neobvyklé aktivity (napr. DDoS útoky, malvér). Podľa štúdie Mehmood et al. (2021) môžu algoritmy strojového učenia (deep learning) predikovať útoky s presnosťou nad 95%.

  • Automatizované šifrovanie a anonymizácia dát

AI môže dynamicky šifrovať citlivé údaje (napr. zdravotné záznamy, finančné transakcie) a aplikovať techniky anonymizácie (Ziegeldorf et al., 2018). Toto učenie umožňuje spracovávať dáta bez ich centrálneho ukladania, čo znižuje riziko úniku.

  • Biometrická autentifikácia a riadenie prístupu

Podľa Jain et al. (2020) sú AI biometrické systémy (napr. rozpoznávanie tváre, hlasu) efektívnejšie ako tradičné heslá, pričom minimalizujú falšovanie identity.

  • Prediktívna analýza rizík

AI dokáže predvídať potenciálne bezpečnostné hrozby na základe historických dát (Alloghani et al., 2019). Napríklad v dopravných systémoch môže odhaliť pokusy o manipuláciu s dátami v reálnom čase.

Napriek výhodám existujú aj obavy z nadmerného dohľadu a potreby transparentnosti algoritmov (Zuiderveen Borgesius et al., 2018). Regulačné rámce, ako je GDPR, musia byť integrované do AI systémov.

AI ponúka revolučné riešenia pre ochranu údajov v Smart cities, no jej úspech bude záviset od kombinácie technologických, právnych a etických opatrení v jednotlivých krajinách. 

Autor:  PhDr. Milan Douša, PhD. (2025). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy. 

Zdroj:

  1. https://www.smartcitiesworld.net/ai-and-machine-learning/what-do-consumers-really-think-of-smart-cities-and-ai
  2. Mehmood, Y. et al. (2021). „Deep Learning for Anomaly Detection in Smart Cities: A Critical Review“. IEEE Access.
  3. Ziegeldorf, J. H. et al. (2018). „Privacy in the Smart City—Applications, Challenges, and Solutions“. IEEE Communications Surveys & Tutorials.
  4. Jain, A. K. et al. (2020). „Biometric Authentication in Smart Cities: A Machine Learning Approach“. Pattern Recognition Letters.
  5. Alloghani, M. et al. (2019). „Predictive Cybersecurity in Smart Cities Using AI“. Future Generation Computer Systems.
  6. Zuiderveen Borgesius, F. et al. (2018). „AI, Surveillance, and Privacy in Smart Cities“. Computer Law & Security Review.
  7. https://www.smartcitiesworld.net/ai-and-machine-learning/ai-and-machine-learning/public-sector-organisations-prepare-to-embrace-agentic-ai?utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=Daily%20Newsletter

Mesačník Happy Smart Cities 05/2025