Nové Zámky majú vlastného virtuálneho pomocníka – chatbot MAiCA!

Mesto Nové Zámky pokročilo v digitálnych službách pre svojich občanov spustením inteligentného chatbotu MAiCA. Tento virtuálny asistent je k dispozícii na oficiálnych webových stránkach mesta a poskytuje okamžité odpovede na najčastejšie otázky obyvateľov.

Hlavné výhody chatbotu MAiCA:

  • Okamžitá dostupnosť – služba 24/7 bez potreby čakať na úradné hodiny
  • Široký záber informácií – od úradných postupov po kultúrne podujatia
  • Jednoduché ovládanie – intuitívne rozhranie vhodné pre všetky vekové skupiny
  • Úspora času – rýchle vyhľadávanie kľúčových informácií

„MAiCA predstavuje náš ďalší krok k modernému a občanom priateľskému mestu. Veríme, že tento nástroj zjednoduší komunikáciu medzi mestskou správou a obyvateľmi,“ uviedla tisková hovorkyňa mesta.

Chatbot je dostupný na oficiálnej webovej stránke mesta Nové Zámky. V prípade technických problémov alebo návrhov na zlepšenie služby môžu občania kontaktovať mestský IT odbor.

Mesto plánuje v nasledujúcich mesiacoch rozšíriť funkcionalitu chatbotu o možnosť podávania základných žiadostí a pripomienok.

Zdroj: https://www.novezamky.sk/novym%2Dobyvatelom%2Dwebstranky%2Dmesta%2Dje%2Dchatbot%2Dmaica%2Da%2Dvaros%2Dhonlapjanak%2Duj%2Dlakoja%2Dmaica%2Da%2Dchatbot/d-57355

Mesto Žiar nad Hronom pripravuje vodozádržné opatrenia na školách a škôlkach

Mesto Žiar nad Hronom pripravuje vybudovanie vodozádržných opatrení vo všetkých zriaďovateľských školách a v niekoľkých elokovaných pracoviskách MŠ. Projekt s rozpočtom takmer 700-tisíc eur je financovaný z nenávratného finančného príspevku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. 

Ako informoval Igor Rozenberg, riaditeľ žiarskej eseročky Technické služby, ktorá bude mať realizáciu vodozádržných opatrení na starosti, ide o opatrenie na skvalitnenie životného prostredia. „Hlavne v letných mesiacoch, kedy eliminujeme negatívne účinky prehrievania zavlažovaním, respektíve odparovaním vody,“ dodal s tým, že realizácia bude prebiehať v materských školách a v základných školách v meste a začať by s ňou technické služby mali už čoskoro.

Projekt v hodnote takmer 700-tisíc eur, vrátane DPH, zahŕňa vybudovanie retenčných nádrží so vsakovacími objektmi, dažďové záhrady či zelené strechy. V Žiar nad Hronom budú vodozádržné opatrenia realizované na všetkých troch školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta (Jednotka, Dvojka, Štvorka) a v škôlkach na IBV (Rudenkova), pri plavárni (Dr. Janského) a za „Čínskym múrom“ (Rázusova).

Čo je cieľom inštalácie vodozádržných opatrení?

Ako ďalej vysvetlil Rozenberg, dažďová voda zo strechy je zvyčajne odvedená do mestskej kanalizácie. „V prípade dlhých slnečných dní by bolo lepšie, keby sme ju dokázali nejako zachytiť. Následne by odparovanie tejto vody, prípadne zavlažovanie okolia takto zachytenou vodou zlepšilo podmienky pre život na mieste, kde bola táto dažďová voda zachytená. Škôlky a školy sú nepochybne vhodným miestom pre realizáciu takýchto vodozádržných opatrení. V školách pôjde o zachytenie vody do vsakovacích objektov, retenčných nádrží a menších dažďových záhrad. V škôlkach to bude doplnené aj o zelené strechy,“ dodal s tým, že takéto opatrenia zároveň zlepšujú kvalitu životného prostredia, kedy zachytenú dažďovú vodu budú vedieť použiť nielen v areáli školy či škôlky, ale napríklad aj na polievanie záhonov či ciest v meste.

„Zachytenie vody pred jej odtokom do mestskej kanalizácie umožňuje jej použitie na udržiavanie dažďových záhrad. Poskytuje zásobu vody na polievanie z pripojovacieho miesta v blízkosti retenčnej nádrže, prípadne načerpanie vody do auto-cisterny na polievanie záhonov, ciest a chodníkov v meste,“ vysvetlil Rozenberg.

Vodozádržné opatrenia by našli využitie aj na štadióne alebo na plavárni

Čo sa týka chodu škôlok a škôl, obmedzenie prevádzky bude minimálne. „V školách sa budeme snažiť o realizáciu v maximálnom rozsahu počas letných prázdnin a v škôlkach pôjde o vymedzenie relatívne malého priestoru pre realizáciu, ktorý bude riadne oplotený a zabezpečený,“ vysvetlil riaditeľ technických služieb, ktorý by si podobné vodozádržné opatrenia vedel predstaviť aj na iných mestských objektoch.

„Vhodným miestom by napríklad mohol byť zimný štadión, alebo krytá plaváreň. Pôvodne sa o nich uvažovalo aj počas prípravy projektovej dokumentácie. A v zásade neexistujú obmedzenia ani pre iné objekty, až na tie finančné a niekde priestorové,“ dodal Rozenberg.

Ako vodozádržné opatrenia fungujú v praxi

Retenčné nádrže

Odvedenie dažďových vôd z jednotlivých objektov je zabezpečené z existujúcich dažďových odpadových potrubí, na päte odpadových potrubí je osadený lapač strešných splavenín, z lapačov je dažďová voda vedená v ležatej kanalizácii, ktorá je navrhnutá z kanalizačných rúr PVC, potrubie je zaústené do retenčných nádrží s objemom 6 500 litrov s filtračnou sadou. Súčasťou retenčných nádrží sú čerpadlá, ktoré umožňujú využívať zachytenú vodu na polievanie zelene v jednotlivých objektoch alebo na prečerpávanie za účelom polievania ulíc v meste v letných mesiacoch.

Vsakovacie objekty

Dažďové vody zo strechy objektov sú odvádzané vonkajšími odpadovými potrubiami. Na päte vonkajších odpadových potrubí sú osadené lapače strešných splavenín. Na vytvorenie vsakov sú navrhnuté vsakovacie bloky montované priamo na stavbe, ktoré budú umiestnené na základové dosky vsaku.

Dažďové záhrady

Dažďové záhrady sú technicky riešené ako drenážne jamy v hĺbke 800-1100 mm pod úrovňou terénu. Ich dno je vysypané 30 mm vrstvou lomovým lámaným kamenivom. Na ňom je uložená geotextília mocnosti 300 g/m2, na nej je pôdny substrát, vytvarovaný do terénnej depresie, ktorá má za úlohu zadržiavať ešte neinfiltrovanú dažďovú vodu. V pôde budú vysadené vodomilné rastliny, ktoré budú skrášľovať prostredie, zvlhčovať prostredie a napomáhať vsakovaniu vody.

Zelená strecha

Zeleň na strešných konštrukciách – je založená ako extenzívna strešná zeleň, kde sa počíta s inštaláciou hydroakumulačnej vrstvy z geotextílie, drenážnej akumulačnej rohože pre strešné záhrady s perforovanými nopmi výšky 80 mm a extenzívnym strešným substrátom. Vegetačné plochy striech sú striedané so „štrkovými poľami“ bez vegetácie. Výsadba vegetácie je navrhovaná tak, aby dosahovala celoročný efekt, a aby vyžadovala len minimum nutnej údržby. Zelené strechy budú mať priaznivý vplyv aj na teploty v budovách.

Projekt prispeje k zlepšeniu mikroklímy a skvalitneniu podzemnej vody

Účelom projektu je implementovať komplexný systém na zhromažďovanie, využitie a riadenie dažďovej vody s cieľom maximalizovať udržateľné využitie tohto zdroja vody a minimalizovať jeho negatívne environmentálne dôsledky. Výsledok projektu prispeje k zlepšeniu mikroklímy, k zníženiu zrážkovej vody odvádzanej do kanalizácie, k zlepšeniu a skvalitneniu podzemnej vody, k zníženiu CO2, k predchádzaniu povodniam z prívalových zrážok ako aj k celkovému rozvoju biodiverzity.

Dĺžka trvania projektu by od jeho začiatku mala trvať do 12 mesiacov. Realizáciu projektu, ako aj následnú starostlivosť oň budú mať na starosti spomínané Technické služby spol. s r. o. Ich činnosti budú pozostávať prevažne z čistenia lapačov strešných splavenín, pravidelnej kontroly, čistenia a výmeny filtračných sád a revízie vsakov, polievania dažďových záhrad a striech v extrémnych suchách, starostlivosť o flóru v dažďových záhradách.

Zachytené vody bude mesto Žiar nad Hronom prostredníctvom tejto spoločnosti sčasti využívať na polievanie ulíc a zelene v meste. Opatrenia budú pri správnej obsluhe dlhodobo plniť funkciu zachytávania vôd, ochladzovania prostredia, polievanie zelene a dotáciu podzemných vôd. Napriek skutočnosti, že ide o projekt ekologický a edukatívny, prínos bude aj ekonomický, pretože vody nebudú odvádzané kanalizáciou a mesto ušetrí náklady na stočné. Využitie zachytených zrážkových vôd bude mať najväčší prínos v súbehu s revitalizáciou zelene predovšetkým v centre mesta.

Zdroj: https://www.ziar.sk/mesto-ziar-nad-hronom-pripravuje-vodozadrzne-opatrenia-na-skolach-a-skolkach/?f=

Žilina zavádza inteligentný systém monitorovania parkovacích miest na Bulvári

Nový, inteligentný systém vybudovaný na ulici Antona Bernoláka okrem iného monitoruje obsadenosť parkovacích miest. Na informačnej tabuli na Fándlyho ulici si môžu vodiči overiť ich dostupnosť ešte pred vjazdom do tejto zóny. Systém sa podarilo realizovať v rámci medzinárodného projektu SPINE s podporou vo výške takmer 64-tisíc eur.  

Radnica sa dlhodobo snaží prinášať moderné riešenia smerujúce k vytvoreniu udržateľnejšej dopravy v meste. „Systém na Bulvári zaznamenáva prítomnosť vozidiel prostredníctvom kamerového systému doplneného o senzory, ktoré ich následne sčítavajú. Zozbierané údaje sa odosielajú do jednotky centrálneho riadenia a po vyhodnotení sa zobrazia na tabuliach na Fándlyho ulici. Vodič tak má k dispozícií informácie o obsadenosti parkovacích kapacít na Bulvári ešte pred vjazdom do tejto lokality,“ uviedol primátor Žiliny Peter Fiabáne.

Moderné parkovacie riešenie v centre mesta poskytne vodičom presné informácie o dostupných miestach, čím skráti čas hľadania parkovania a prispeje k plynulejšej premávke. Okrem informačných tabúľ sú údaje dostupné aj online prostredníctvom platformy Smart Invipo (smart.zilina.sk), kde sa verejnosť môže informovať o aktuálnej situácii či prezrieť si štatistiky vývoja obsadenosti Bulváru. Účasť mesta v projekte SPINE je výsledkom úzkej spolupráce so Žilinskou univerzitou v Žiline, Oddelením medzinárodných výskumných projektov ERAdiate+.

„Projekt SPINE má za cieľ urýchliť prechod miest na klimatickú neutralitu integráciou systémov verejnej dopravy s novými službami mobility, aktívnymi formami dopravy, ako aj informačnými systémami, ktoré majú slúžiť k motivácii obyvateľov používať v mestách verejnú dopravu a aktívne formy dopravy namiesto súkromných motorových vozidiel,“ uviedla prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD., ktorá vedie Oddelenie ERAdiate+ na Žilinskej univerzite.

Projekt odštartoval v roku 2023 a jeho realizácia bude pokračovať do konca roka 2026.

Tento projekt získal finančné prostriedky z programu Horizont Európa v oblasti výskumu a inovácií program podľa GA č. 101096664. Za obsah tejto publikácie zodpovedá výlučne Vydavateľ a nemusí nevyhnutne reprezentovať názory vyjadrené Európskou komisiou alebo jej útvarmi.

logo SPINE
Logo mesta Žilina

Zdroj: https://zilina.sk/zilina-zavadza-inteligentny-system-monitorovania-parkovacich-miest-na-bulvari/

Mesačník Happy Smart Cities 04/2025

Čítať ďalej

SPLNIL 10. ROČNÍK KONFERENCIE SLOVENSKO NA CESTE K SMART CITIES SVOJ ÚČEL?

Dňa 3.4.2025 prebehol už desiaty ročník zo seriálu konferencií Slovensko na cesta k Smart Cities. Ako u nás býva zvykom – bez veľkých oslavných fanfár, ale s dôrazom na realitu a aktuálnosť témy. Tentokrát sme sa rozhodli pre hlavnú tému konferencie „Mestá a inovácie“.

O čo nám išlo? Zvolili sme tému mestských inovácií. Z  nášho pohľadu je dôležité, že inovácie pomáhajú odstrániť jednostrannú orientáciu ekonomiky štátu na automobilový priemysel . To sme mali urobiť už pred dvadsiatimi rokmi. Namiesto toho sme si užívali relatívny komfort, keď automobilky na Slovensku zabezpečovali tvorbu HDP a drvivú  časť vývozu. Takýto postup je rizikový a ukazuje sa, že nám obdobie nečinnosti pri podpore inovácií bude chýbať.

 Na konferencii sme sa na tému inovácií  pozreli z iného uhla – ako sa na  inováciách môžu podieľať mestá a obce. Tiež  nechceme, aby zo Slovenska odchádzali mladí ľudia. Tu nepomôžu rôzne jahodové proklamácie, ani hry na city. Treba s mladými ľuďmi jednať ako s dospelými partnermi.  Je potrebné vytvoriť seriózne podmienky na to, aby schopní ľudia vedeli nájsť obchodný priestor na realizáciu inovácií a tiež, aby ich to uživilo. Aj podľa toho sme volili skladbu hostí do diskusie, ktorá prebehla na začiatku konferencie.

Diskusie formou Mayors café sa zúčastnili zástupcovia ZMOS, MPSVR,  EIB,  VAIA, IUR, ale aj akademického sektora – Univerzity Mateja Bela a Slovenskej technickej univerzity.

Diskutovali sme najmä o potrebe vytvorenia ekosystému na tvorbu a uplatnenie inovácií, ktoré budú takpovediac viac v réžii miest, ako v réžii štátu. Štát nevie dobre plniť úlohu v oblasti regionálneho rozvoja – tú musia plniť prostredníctvom mestských a regionálnych ekosystémov na tvorbu inovácií najmä  mestá. Štát ich môže (a musí) najmä podporovať. Mestá spolu s univerzitami a vedecko-vývojovými ústavmi musia rozšíriť spoluprácu na regionálnej úrovni, pričom zadanie by malo pochádzať od miest – čo už sa v praxi začína diať

Ako následne vyplynulo z diskusie, od kvality a funkčnosti regionálnych ekosystémov na tvorbu inovácií bude záležať, či sa mladí ľudia – inovátori do tohoto procesu na Slovensku zapoja, alebo budú naďalej voliť odchod za prácou do zahraničia. Oni totiž odchádzajú za prácou a oni sa, žiaľ, väčšinou nevrátia. A v tom vidíme  vážny problém, pretože nám chýbajú doma. Výpadok jednej generácie budeme cítiť nielen v priemysle, poľnohospodárstve, ale aj v zdravotníctve, výskume a vývoji. Je nevyhnutné vytvoriť obchodný priestor pre mladých inovátorov, vytvoriť dobré podmienky na to, aby tu chceli ostať. Najmä zabezpečenie „strechy nad hlavou“, ale aj kvalita života v takých zložkách ako je zdravotníctvo, bezpečnosť, kvalitné služby zo strany štátnej a verejnej správy. To sú témy, ktoré sme chceli pomenovať a naznačiť východiská z tejto situácie.

Na riešenie situácie v oblasti inovácií môže naša konferencia pôsobiť iba v malej miere, nemáme prostriedky ani kapacity a v niektorých oblastiach ani skúsenosti, aby sme zásadným spôsobom do tejto témy prehovorili. Ale jedným z našich cieľov je postupné zobudenie a vytvorenie Smart City komunity, ktorá bude nastoľovať reálne témy, ktoré bude potrebné riešiť. Znamená to spájať verejný sektor so súkromný sektorom, s univerzitami – a prispievať tak ku vytváraniu silných inovačných partnerstiev.

Praktická časť konferencie mala ukázať, a aj ukázala, že mestá z vlastnej iniciatívy sa pustili do tvorby mestských inovácií a tiež, že mnohé vyspelé inovatívne spoločnosti pochopili, že mestá im dokážu poskytnúť obchodné príležitosti pre ich riešenia. Takto postupne odprezentovali svoje riešenia mestá Žilina, Púchov a Michalovce (všetci sú členovia Smart Cities Klubu) a spoločnosti YIT, Softip, Antik, Telecom.

K diskutovanej téme významne prispelo vystúpenie zástupcov STÚ a UMB k téme Transformačných inovačných konzorcií, ktoré predniesol prof. Maroš Finka. Tieto predstavujú moderný spôsob spolupráce štátnej správy, verejnej správy, akademického sektora a súkromných spoločností – akési zhrnutie toho, čo konferencia sledovala. TIK , pokiaľ budú správne manažované a podporované,  môžu znamenať prelom v téme inovácií na Slovensku.

(VJ)

Sumár záverov z diskusie:

  • Spolupráca partnerov v území je kľúčová, budovať ekosytém, komunitu,
  • Viac pracovať so stratégiami a víziami, najmä s ohľadom na potrebu zníženia modernizačného dlhu,
  • Rešpektovať limity samosprávy, najmä vo väzbe na služby samosprávy pre občanov a podnikateľov,
  • Budovať a vzdelávať ľudské zdroje,
  • Prezentovať pozitívne príklady a úspechy,
  • Špecificky sa venovať mladým ľuďom a sociálnym podnikom v regióne, podporovať sociálne inovácie,
  • O financovaní aktivít a projektov premýšľať inovatívne, hľadať nielen grantové zdroje.

(MI)

 

Inovácie v mestách Slovenska a inovácie od firiem pre mestá:  

1 Kapitulik_prezentacia_SMART_Zilina_CONECO-2025.pdf

2 YIT-SmartCities-Augustín

3 Citya Púchov

4 SOFTIP_IOT_Platforma

5 Smart Michalovce

6 Antik Fotovoltika PowerPoint 27.3.2025

7 STICS_initial presentation_CONECO

8 SMART CITY CONECO 2025FINAL

Aprílová Enviroakadémia ZMOS bola venovaná rozvoju práce s mládežou v obciach

V aprílovej Enviroakadémii ZMOS sme sa venovali programu Európskej mládežníckej dediny a rozvoju práce s mládežou v obciach. Webinár sa konal 3. apríla 2025 online formou v spolupráci s Vidieckym parlamentom mladých na Slovensku.

Webinár bol zameraný na online diskusiu Ako rozvíjať prácu s mládežou v obciach“ a predstavovanie programu Európskej mládežníckej dediny. Predseda Vidieckeho parlamentu mladých na Slovensku, Jakub Dvorský, predstavil aktivity a projekty, ktoré prepájajú mladých ľudí z vidieka na regionálnej, národnej aj európskej úrovni.

S programom „Európskej mládežníckej dediny“ oboznámila účastníkov webináru Monika Slaninová – podpredsedníčka Vidieckeho parlamentu mladých na Slovensku. Európska mládežnícka dedina je ocenenie, ktoré dostávajú dediny, kde mladí ľudia zohrávajú aktívnu úlohu v rozvoji komunity. Dediny, ktoré získajú tento titul, sa zaväzujú k zlepšeniu podmienok pre mládež a rozvoju mládežníckych iniciatív.

Ďalší webinár Enviroakadémie ZMIS sa uskutoční 13. mája 2025 online formou a bude venovaný odpadovému hospodárstvu.

Zdroj: Združenie miest a obcí Slovenska 2025

Deň ZMOS sa konal v Prešovskom a v Košickom kraji

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pokračuje v obľúbených Dňoch ZMOS. Ďalší sa konal v Prešovskom a v Košickom kraji.

Na strednej škole spolu s Nadáciou Kvapka nádeje

Jeho program sa vo štvrtok 3. apríla 2025 začal vo Svite návštevou Strednej odbornej školy polytechnickej školy J.A. Baťu. Po prehliadke priestorov školy predseda ZMOS Jozef Božik študentom predstavil samotné združenie i spoločnú iniciatívu ZMOS s Nadáciou Kvapka Nádeje na podporu ochrany zdravia obyvateľov s názvom „Máte slinu?“, ktorú prezentoval Michal Kaľavský, správca Nadácie Kvapka nádeje.

Každým rokom stúpa počet pacientov s hematologickými a onkologickými diagnózami. Nádej na zdravý a plnohodnotný život prináša iba úspešná transplantácia krvotvorných buniek.

V záujme zvýšenia úspešnosti liečby hematologických a onkologických pacientov prostredníctvom transplantácie krvotvorných buniek s ohľadom na nedostatočný počet registrovaných darcov kostnej drene prebieha spomínaná kampaň zameraná na získanie nových darcov kostnej drene s názvom „Máte slinu?“.

Snem Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí

Predstavitelia ZMOS, v zastúpení jeho predsedom Jozefom Božikom, čestným predsedom Michalom Sýkororom, podpredsedom združenia a predsedom Komory miest Branislavom Trégerom, riaditeľkou Kancelárie ZMOS Zuzanou Špačeková a odbornými expertmi Kancelárie ZMOS Máriou Chorváthovou a Tomášom Tahotným sa následne zúčastnili na sneme Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí, ktorý sa konal vo Svite.

Okrem jeho pracovnej časti bolo súčasťou programu aj vystúpenie predsedu ZMOS Jozefa Božika. Svojich kolegov informoval o viacerých aktivitách ZMOS-u v ostatnom období a témach, ktoré ZMOS rieši prakticky nepretržite. Ide o nedostatočné financovanie samospráv, modernizáciu územnej samosprávy, problematiku školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry, vodárenských spoločností i nového stavebného zákona.

Vitamíny a hygienické pomôcky pre seniorov

Vo Svite ešte zástupcovia ZMOS-u spoločne s Michalom Kaľavským, správcom Nadácie Kvapka nádeje a s primátorkou Svitu Dášou Vojsovičovou navštívili Zariadenie opatrovateľskej služby. Neprišli s prázdnymi rukami, seniorom odovzdali vitamínové balíčky a hygienické pomôcky z Nadácie Kvapka nádeje.

„Úprimne ma teší, že spolupráca s Nadáciou Kvapka nádeje sa prejavuje aj v tejto konkrétnej a, myslím si, že vo veľmi prospešnej pomoci,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

Stretnutie s dvoma regionálnymi združeniami

Zo Svitu sa delegácia ZMOS presunula do Spišských Tomášoviec, ktoré boli dejiskom pracovného stretnutia členov Regionálneho združenia ZMO Spiša a ZMO Hnileckého regiónu s vedením ZMOS.

Aj na tomto stretnutí predseda ZMOS Jozef Božik informoval o viacerých aktivitách ZMOS-u v ostatnom období a témach, ktoré ZMOS rieši prakticky nepretržite. Ide o nedostatočné financovanie samospráv, efektívnosť výkonu miestnej samosprávy, problematiku školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry, vodárenských spoločností i nového stavebného zákona.

Zdroj: Združenie miest a obcí Slovenska 2025

Nové pravidlá o odpade: Textil nebudú zbierať mestá, ale výrobcovia a e-shopy

Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o nových opatreniach na znižovanie textilného a potravinového odpadu v Európskej Únii. Zahŕňa tretinové úspory pre domácnosti aj viac zodpovednosti pre výrobcov.  

Každý rok sa v EÚ vyprodukuje takmer 60 miliónov ton potravinového odpadu, teda 132 kilogramov na osobu. V rámci textilu je to 12,6 milióna ton odpadu, pričom samotné oblečenie a obuv predstavujú 5,2 milióna ton odpadu, čo zodpovedá 12 kg odpadu na osobu ročne. Na Slovensku je to za ten istý čas o niečo menej, zhruba 100 kilogramov potravín na a päť kilogramov textilu na obyvateľa.

Podľa novej dohody však budú musieť krajiny EÚ v šetrení pridať.  

Prvou zmenou je, že štáty budú mať plošnú povinnosť nastaviť na svojom území systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, prostredníctvom ktorých budú producenti, ktorí na európskom trhu obchodujú s textilom, povinní pokryť aj náklady na jeho zber, triedenie a recykláciu.  

Nové pravidlá sa budú vzťahovať na všetkých výrobcov, vrátane tých, ktorí podnikajú prostredníctvom e-shopov nezávisle na tom, či sídlia v krajinách EÚ alebo mimo Únie. Mikropodniky budú musieť splniť nové požiadavky o 12 mesiacov neskôr. 

Medzi produkty bude patriť oblečenie a doplnky, obuv, prikrývky, posteľná a kuchynská bielizeň, záclony, či klobúky. Členské štáty môžu tiež zaviesť takéto systémy zodpovednosti aj pre výrobcov matracov.

Komisárka pre životné prostredie a obehovú ekonomiku Jessika Roswall je presvedčená, že nové pravidlá zjednodušia vytvorenie jednotného trhu s textilným odpadom a uľahčia investície do inovácií v oblasti jeho spracovania. 

Mestá a obce nemali kapacity

Na slovenskom území začalo platiť nové pravidlo nakladania s textilom od začiatku tohto roka, povinnosť však envirorezort pôvodne udelil samosprávam. Únia miest Slovenska v tejto súvislosti informovala, že hoci mestá a obce na nový režim postupne prechádzajú, kapacity na spracovávanie textilného odpadu sú nedostatočné. 

„Prenesenie zodpovednosti na výrobcov týchto výrobkov považujeme za jeden z najúčinnejších nástrojov, ktorý výrazne ovplyvňuje prístup výrobcov k tomu čo, v akej kvalite a v akých množstvách uvádzajú na trh,” reagovala hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová.  

Lehotu na reálne prijatie zodpovednosti až 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice však považuje Únia za príliš zdĺhavú vzhľadom k tomu, že o  povinnosti triedeného zberu textilu sa vie už niekoľko rokov. 

Mestá žiadali, aby náklady niesli výrobcovia, už od zverejnenia metodickej príručky v lete 2024.

Čo bude nasledovať  

Parlament a Rada dosiahli „dohodu v rámci skorého druhého čítania“. Očakáva sa, že Rada teraz formálne prijme spoločný návrh, ktorý následne môže Európsky parlament schváliť v druhom čítaní. 

Po tom, ako Európsky parlament a Rada formálne prijmú revidovanú smernicu, bude môcť nadobudnúť účinnosť. To sa stane 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty následne budú musieť transponovať smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 20 mesiacov od jej nadobudnutia účinnosti.  

V ustanovení smernice, kde sa uvádza, že výrobcovia musia pokryť náklady na zber, triedenie a recykláciu textilu do 30 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti, tento termín začne plynúť tiež až po jej oficiálnom uverejnení. 

Zdroj: https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/nove-pravidla-o-odpade-textil-nebudu-zbierat-mesta-ale-vyrobcovia-a-e-shopy/

 

Mesačník Happy Smart Cities 03/2025

Čítať ďalej

Sucho v jarných mesiacoch je čoraz častejším problémom v mnohých regiónoch

Na Slovensku počúvame v ostatných rokoch o deficite zrážok. Aj Banská Bystrica sa radí medzi lokality, ktoré hlavne v jarných a letných mesiacoch trpia suchom. Nedostatok zrážok i v tak zdanlivo nedôležitom ročnom období akým je zima, sa môže výrazne negatívne podpísať na stave prírody. Aj počas tohtoročných zimných mesiacov chýbajú zásoby snehu, ktoré by sa na jar topili a postupne prinášali vlahu do pôdy. O téme sme sa rozprávali s hydrologičkou Kateřinou Hruškovou z Regionálneho pracoviska Slovenského hydrometeorologického ústavu Banská Bystrica.  

  • Nedostatok zrážok je v ostatných rokoch pomerne viditeľný, čo určite nie je dobrou správou. Aké faktory sa podpisujú pod tento stav?

V našich geografických podmienkach je to jednoznačne človekom podmienená klimatická zmena. Najviac viditeľným prejavom prebiehajúcej zmeny klímy je pozorovaný rastúci trend teploty vzduchu, na Slovensku badateľný najmä od začiatku 90. rokov 20. storočia. Kľúčovým problémom strednej Európy, vrátane Slovenska, je významná zmena časového a priestorového rozloženia atmosférických zrážok a snehovej pokrývky. V teplom polroku sa atmosférické zrážky častejšie vyskytujú v podobe intenzívnych prívalových lejakov a v chladnom polroku čoraz častejšie v tekutej forme. Významne sa zvyšuje hlavne intenzita krátkodobého dažďa, čo súvisí s častejším výskytom rýchlych a intenzívnych búrok. Naopak, zriedkavejšie sa vyskytujú dlhotrvajúce, zväčša rovnomerne rozložené atmosférické zrážky. V nížinách a stredných horských polohách sa výrazne mení rozdelenie snehovej pokrývky v čase, pričom významne klesá počet dní so snežením a celkové trvanie snehovej pokrývky.

  • Ako sa na podobe nedostatku či už dažďových, alebo snehových zrážok podpísali minulé roky?

Situácia s množstvom zrážok sa líši z roka na rok. Ako hydrológ pracujem s členením krajiny na povodia. Ak sa pozrieme na povodie Hrona, ktoré je úzko späté s Banskou Bystricou, zistíme, že napríklad za posledných päť rokov len v roku 2022 bol zaznamenaný významný nedostatok zrážok. Ostatné roky, pokiaľ ide o množstvo zrážok, boli v povodí zrážkovo normálne až nadnormálne. Počas jednotlivých rokov však zrážky neboli rozdelené rovnomerne, ale vyskytovali sa mesiace s výrazným nadbytkom, ako v máji 2021, či na prelome rokov 2023 a 2024, alebo

Meranie výšky snehovej pokrývky, zdroj foto J. Pekná
Meranie výšky snehovej pokrývky, zdroj foto J. Pekná

deficitom zrážok, povedzme leto 2022, poprípade v závere roka 2024. Rovnako to platí aj pre ich rozdelenie v priestore. Sú lokality, kde spadlo počas roka viacej zrážok, a lokality, kde spadlo zrážok menej. Problémom nie je až tak množstvo zrážok, ale skôr ich rozdelenie v priestore a čase, teda častejší výskyt extrémov, ako napríklad dlhšie periódy bez zrážok či krátke prívalové lejaky, kedy za krátky čas spadne a z krajiny odtečie veľké množstvo zrážok. V posledných rokoch sa často stretávame aj s ďalším fenoménom, ktorý ide na vrub  prebiehajúcej klimatickej zmeny, a to sú nadpriemerne teplé zimné mesiace. Ak je zima bohatá na zrážky, tie sa potom vyskytujú prevažne v kvapalnej forme a neakumulujú sa v snehovej pokrývke. Iba ak v najvyšších horských polohách. Kvapalné zrážky odtekajú z krajiny a pri dostatočnom množstve môžu v podhorských oblastiach aj v zimných mesiacoch vytvárať nebezpečné povodňové situácie. V jarných mesiacoch potom chýba v krajine voda, ktorá by sa uvoľňovala z topiacich sa snehových zásob.

  • Koľko litrov vody chýba v priemere na jeden meter štvorcový? Ako je na tom Banská Bystrica v posledných rokoch?

SHMÚ na svojom webe prevádzkuje monitoring sucha, kde môžeme nájsť aktuálnu informáciu o stave meteorologického, hydrologického a pôdneho sucha. Nakoľko ani január nám veľa zrážok v Banskej Bystrici nedoprial, ich deficit za predchádzajúcich 90 dní, od polovice novembra do 9. februára, dosiahol hodnotu mínus 111 mm v porovnaní s dlhodobým priemerom z rokov 1991 až 2020. Nedostatok zrážok pozorujeme v celej krajine, avšak práve v meste pod Urpínom je momentálne najvyšší zo všetkých hodnotených lokalít. Chýbajúce zrážky sa odzrkadľujú aj v množstve snehu naakumulovaného v horských oblastiach. V snehovom spravodajstve na www.shmu.sk už 20 rokov pravidelne v zimných mesiacoch, raz týždenne, zverejňujeme vypočítané zásoby vody v snehovej pokrývke. Stav k 10. februáru nám ukázal, že snehové zásoby v povodí Hrona po Banskú Bystricu sa blížia k svojmu 20-ročnému minimu platnému pre tento dátum. 

  • Sucho, to nie sú len menšie prietoky vody v potokoch a riekach, ale aj nedostatok vody pod povrchom. Z vašich pozorovaní možno povedať, že sucho sa z roka na rok dostáva do väčších hĺbok?

Áno, sucho sa postupne stáva čoraz väčším problémom nielen v povrchových, ale aj v podzemných vodách. Sucho spôsobuje, že hladina podzemnej vody sa znižuje, pričom zásoby podzemnej vody sa nedoplňujú tak rýchlo ako v prípade povrchových zdrojov. Počas dlhších bez zrážkových období sa podzemné rezervoáre vody pomaly vyčerpávajú, čo môže mať vážne dôsledky najmä v oblastiach, ktoré sú na tejto vode závislé, či už pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, pre poľnohospodárstvo, alebo priemysel. 

  • Tohtoročná zima nám zatiaľ nedopriala poriadnu snehovú nádielku. Podľa dlhodobých predpovedí, do konca meteorologickej zimy, sa nič na množstve zrážok nezmení, a teda zrážky vo veľkom nepribudnú. Problémom v ostatných rokoch sú pomerne suché jarné mesiace. Aký môže mať tento stav dopad na lokálne zdroje vody, napríklad na studne?

Sucho v jarných mesiacoch je čoraz častejším problémom v mnohých regiónoch, a to najmä z dôvodu chýbajúceho jarného odtoku z topenia sa snehu. Takýto stav môže mať výrazný vplyv na lokálne zdroje pitnej vody, akými sú práve studne. Ak suché obdobia trvajú dlhšie, môže to mať kumulatívny dopad na celkové zásoby podzemnej vody, čo môže v konečnom dôsledku zhoršiť dostupnosť vody pre rôzne účely. Tento trend si teda vyžaduje inovatívne metódy ako udržať vodu v krajine a súčasne zodpovedný prístup k hospodáreniu s vodnými zdrojmi. 

  • Pokiaľ dokážete odhadnúť vývoj toho, ako sa bude meniť počasie v nasledujúcich rokoch, aká bude podľa vás s ohľadom na dostatok vody budúcnosť?

Ako sa môže vyvíjať klíma v budúcnosti, nám ukazujú klimatické scenáre. Avšak odhadnúť vplyv meniacej sa klímy na dostupnosť vody, najmä tej pitnej, je veľmi komplexná úloha. Obecne však možno povedať, že budúcnosť s ohľadom na dostupnosť vodných zdrojov bude silne závisieť od toho, ako ľudia a spoločnosť ako taká, bude reagovať na výzvy, ktoré pred ňu staví prebiehajúca klimatická zmena. Ak sa prijmú efektívne opatrenia na ochranu a účinné využívanie vodných zdrojov, môžeme veriť v udržateľnú budúcnosť. Ak však tieto problémy budeme ignorovať alebo podceňovať, hrozia nám vážne ťažkosti s dostupnosťou vodných zdrojov nielen na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších regiónoch na našej planéte.

Mgr. Miroslav Strelec
Kancelária primátora

Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2025/sucho-v-jarnych-mesiacoch-je-coraz-castejsim-problemom-v-mnohych-regionoch/