Mestá sú centrami sociálnych a hospodárskych činností, interakcií a inovácií. Stále viac sa zväčšujú a sú zodpovedné za vysokú úroveň spotreby energií a za približne 70 % celosvetových emisií skleníkových plynov, pričom sú obzvlášť citlivé na dopady zmeny klímy.

Takmer 70 % európskej populácie žije v mestských oblastiach, ktoré spotrebujú približne 80 % energie a podieľajú sa až z 85 % na HDP Únie. Rovnako však čelí pretrvávajúcim problémom, akými sú nezamestnanosť, segregácia a chudoba, ako aj silným tlakom na kvalitu mestského životného prostredia. Mestá preto hrajú pri riešení výziev v oblasti klimatických zmien kľúčovú úlohu.

V nadväznosti na novú Územnú agendu EÚ 2030 prijali členské štáty EÚ na konci roka 2020 „Novú Lipskú chartu“, ktorá sa zameriava na transformačný potenciál miest pre spoločné dobro. Charta vyzýva k silnejšiemu postaveniu miest pri rozhodovaní na vnútroštátnej alebo EÚ úrovni tak, aby mohla mestá získať zodpovedajúce finančné prostriedky na riešenie nových a nevyhnutných úloh a na stanovenie rámca pre rozvoj európskych miest naprieč rôznymi úrovňami správy.

Nová Lipská charta poskytuje možnosť sa znovu zamerať na väzby medzi správou na mestskej úrovni a inými úrovňami správy v polycentrických mestských systémoch. Takisto poskytuje mestu ucelený rámec politík na napĺňanie globálnych a európskych dohôd, akými je program Cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, Parížska dohoda, Mestská agenda pre EÚ alebo Zelená dohoda pre Európu. Zdôrazňuje najmä potrebu dobrej správy miest, ktorá je nevyhnutná, aby pomohla rozvoju spravodlivých, zelených a produktívnych mestských systémov, predstavujúcu tri základné rozmery európskych miest.

Vzhľadom na silnú podporu novej mestskej agendy (2016) zo strany Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov získali stratégie trvalo udržateľného rozvoja mestských oblastí zásadný význam. Je stále zrejmejšie, že rôzne výzvy, ktoré vyvstávajú v mestských oblastiach, či už ide o výzvy hospodárske, environmentálne, klimatické, sociálne alebo populačné, sú vzájomne prepojené a že úspešný mestský rozvoj si možno predstaviť iba na základe integrovaného prístupu. Prostredníctvom realizácie Mestskej agendy sa EÚ zameriava na tieto tri piliere vytvárania politiky a ich implementácie:

• lepšia legislatíva,
• lepšie programy financovania a
• zdieľanie znalostí

Nová Lipská charta, kľúčový strategický dokument mestskej agendy EÚ z decembra 2020, chápe budúcnosť mestských oblastí nielen ako „miest husto usporiadaných zastavaných štruktúr“, ale aj ako miest, „ktoré tiež umožňujú kultúrnu, sociálnu, ekologickú a ekonomickú interakciu“. Táto nová perspektíva tak prináša jedinečnú príležitosť prehodnotiť mestské modely v EÚ. Ide o nový prístup všeobecného záujmu zameraný na zabezpečenie trvalej udržateľnosti spoločnosti, hospodárstva a ekosystémov v EÚ.

Nová Lipská charta sa usiluje nielen o zladenú koordináciu opatrení vykonávaných na všetkých troch priestorových úrovniach európskych miest (susedstvo, miestne úrady a funkčné oblasti) tak, aby sa zabezpečila súdržnosť a zabránilo sa nehospodárnostiam, ale stanovuje aj päť kľúčových zásad novej mestskej stratégie EÚ:

• mestská politika pre spoločné dobro;
• integrovaný prístup;
• účasť a spoluvytváranie („účasť verejnosti je kľúčom k úspešnému zabezpečeniu vysoko kvalitného zastavaného prostredia“)
• viacúrovňová správa;
• lokálny prístup.

Kľúčovými témami Mestskej agendy EÚ sú:

1. Sociálno-kultúrny rozvoj

Cieľom je uspokojiť ľudské potreby a splniť cieľ sociálnej spravodlivosti podporou účasti všetkých sociálnych skupín na riešení otázok zdravia, bývania, spotreby, vzdelávania, zamestnanosti, kultúry, dedičstva a začleňovania migrantov, utečencov a chudobnejších častí populácie v mestách. Dôležitá je tiež podpora súdržnosti a solidarity medzi rôznymi územiami a generáciami.

2. Zamestnanosť a hospodársky rozvoj

Komisia plánuje podporovať rast a ekonomickú hospodárnosť v mestách prostredníctvom schém trvalo udržateľnej a zodpovednej výroby a spotreby. Toto by malo v mestách podporovať zavedením systémov obehového hospodárstva, podporou digitálnej tranzicie, zabezpečením mestskej mobility a dostupnosti a vytváraním pracovných miest a zlepšovaním zručností občanov.

3. Ekologické mestské plánovanie a rozvoj

Podľa Komisie by mestá mali dlhodobo chrániť a zlepšovať svoje životné prostredie a prírodné zdroje tým, že budú udržiavať environmentálnu rovnováhu, znižovať riziká a predchádzať dopadom na životné prostredie v mestách zlepšovaním kvality ovzdušia, podporou energetickej tranzicie a udržateľného využívania územia a budovaním väčšej klimatickej odolnosti.

4. Inštitúcie a riadenie miest

Všetky opatrenia a stratégie sa musia vytvárať a vykonávať v rámci systému viacúrovňovej správy s charakteristikami spojenými s demokraciou, transparentnosťou a sociálnou spravodlivosťou. Verejné zadávanie musí byť inovatívne a zodpovedné.

Medzi 14 kľúčových mestských tém dobrovoľných partnerstiev v rámci mestskej agendy EÚ patria:

• Začleňovanie migrantov a utečencov (2017)
• Kvalita ovzdušia (2017)
• Bývanie (2018)
• Chudoba (2018)
• Obehové hospodárstvo (2018)
• Digitálna tranzícia (2018)
• Mestská mobilita (2018)
• Pracovné miesta a zručnosti v miestnom hospodárstve (2018)
• Energetická tranzícia (2019)
• Prispôsobenie sa zmene klímy (2018)
• Inovatívne a zodpovedne verejné obstarávanie (2018)
• Trvalo udržateľné využívanie územia a riešenia inšpirované prírodou (2018)
• Bezpečnosť na mestských verejných priestranstvách (2020)
• Kultúra vo verejnom priestore (2020)

Aktualizácia Mestskej agendy pre EÚ podľa Ľubľanskej dohody prijatej v novembri 2021 navrhla vznik dvoch nových tematických partnerstiev v roku 2022, jedno pre Udržateľný cestovný ruch a jedno pre Zelenejšie mestá.

• Udržateľný cestovný ruch (2022)
• Zelenejšie mestá (2022)

Financovanie udržateľných mestských projektov

Udržateľné mestské projekty možno financovať rôznymi spôsobmi. Od grantového financovania zo zdrojov EÚ po nástroje zahŕňajúce súkromné financovanie ako je PPP či EPC.

Rok 2021 so sebou priniesol začiatok nového programového obdobia EÚ a tým spojené i nové možnosti dotačných programov. Ďalej sú od nového desaťročia k dispozícii ďalšie nástroje ako Modernizačný fond, Mechanizmus spravodlivej transformácie alebo Facilita na podporu oživenia a odolnosti. Okrem týchto európskych nástrojov sa ponúka aj ďalšie formy financovania, či už od privátnych alebo verejných poskytovateľov vrátane Európskej investičnej banky. V neposlednom rade, žiadatelia – mestá môžu využiť technickú asistenciu pri príprave infraštruktúrnych projektov.

Grantové financovanie

• Od roku 2021 je možné čerpať z 5 ti hlavných grantových zdrojov:
• Modernizačný fond;
• Operačný program Kvalita životného prostredia;
• Integrovaný regionálny operačný program;
• Facilita na podporu oživenia a odolnosti;
• Fond spravodlivej transformácie.

Negrantové financovanie

Negrantové financovanie projektov môže mať mnoho podôb, medzi tie hlavné patria:

• PPP (Public Private Partnership – Partnerstvo verejného a súkromného sektora);
• EPC (Energy Performance Contracting / energetické služby so zárukou);
• Financovanie EIB (Európska investičná banka);
• Slovenská záručná a rozvojová banka a Slovenský Rozvojový Fond;
• Komerčné banky;
• Zelené dlhopisy.

Technická asistencia

Technická asistencia ponúka možnosť expertného poradenstva na pomoc pri príprave a implementácii projektov vďaka národným a medzinárodným programom. Medzi tieto programy patria:

• Európske centrum investičného poradenstva (v rámci EIB);
• Technická pomoc v rámci Facility na podporu oživenia a odolnosti (RRF).

Ďalšie možnosti

Ďalšie možnosti podpory rozvoja zelenej agendy, akokoľvek nepriame, je regulatórne a daňové nastavenie. V SR je cena na podporu výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Slovenská republika sa zaviazala tento typ výroby podporovať s ohľadom na jeho ekologický prínos. V iných krajinách, nie zatiaľ v SR, existuje aj celá škála potenciálnych daňových zvýhodnení naviazaných na ekologickosť výstavby.

Zdroj: Douša 2023, the Ljubljana Agreement 2021, European Commission 2022

Mesto Tallinn podpísalo dohodu s robotickou kuriérskou spoločnosťou Cleveron Mobility o poskytovaní služieb bezpilotného doručovania balíkov v Starom Meste estónskeho hlavného mesta Tallin.

Rozvoj uhlíkovo neutrálnej mobility v mestských priestoroch je jedným z cieľov estónskeho hlavného mesta ako Európskeho zeleného hlavného mesta 2023.

Autonómne vozidlá

Spoločnosť Cleveron Mobility vyvíja multifunkčné bezpilotné vozidlá s názvom Clevon 1, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby doručovanie tovaru bolo ekologickejšie a šetrnejšie k zákazníkom a životnému prostrediu, ako aj rýchlejšie a lacnejšie. Spoločnosť tvrdí, že robotický kurier poskytuje službu doručovania balíkov bez hluku a zároveň zaisťuje bezpečnosť chodcov.

Zástupca primátora Tanel Kiik uviedol, že mesto uzatvára zmluvu o spolupráci na dva mesiace, počas ktorých prebehne pilotný projekt s cieľom získať skúsenosti a zistiť, či je používanie robotických kuriérov v Starom Meste opodstatnené.

„Staré mesto Tallinnu je pamiatkou UNESCO, ale aj aktívnou obchodnou lokalitou a atraktívnou turistickou destináciou,“ povedal Kiik. „Staré Mesto je tiež miestom, kde ľudia žijú. Preto má zmysel využívať inovatívne riešenia mobility na obsluhu svojich inštitúcií, podnikov a obyvateľov.

Na základe dohody o spolupráci mesto umožní Clevonu využívať robotických kuriérov na doručovanie tovaru do inštitúcií a podnikov na pešej zóne starého mesta Tallinnu. Keďže robotickí kuriéri sú vozidlá na diaľkové ovládanie a zatiaľ nie je dostatok údajov o ich využívaní v hustej premávke, robotickým kuriérom Clevonu bude povolená prevádzka napríklad aj mimo prevádzkových hodín Starého Mesta a to medzi 6:00 a 10:00 hod. Clevon sa zaväzuje dodržiavať požiadavky zákona o cestnej premávke a súčasne využívať najviac jedného robotického kuriéra.

Rozmery Clevonu 1 sú 1,15 m (šírka), 1,55 m (výška) a 2,5 m (dĺžka) a váži 500 kg. Pre zaistenie bezpečnosti ostatných účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov je stroj vybavený šiestimi kamerami, ktoré poskytujú 360-stupňový pohľad na vozidlo.

„Ak chceme zlepšiť kvalitu života v centre Tallinnu, plne elektrické vozidlá ako Clevon 1 sú jedným z možných riešení, ktoré pomôžu znížiť znečistenie v tejto oblasti,“ povedal Arno Kütt, generálny riaditeľ Clevonu, ktorý potvrdil, že jedným z cieľov pilotného projektu spolu s partnerom DHL Express Estonia je tiež demonštrovať nevyhnutnosť a výhody nového kuriérskeho riešenia pre oblasť Starého Mesta.

Zdroj: https://www.smartcitiesworld.net/logistics/logistics/robotic-couriers-to-operate-in-tallinn-old-town-8360

Mestá sa snažia pochopiť, ako možno rozvíjať nové udržateľné spôsoby cestovania v súčinnosti s existujúcimi ponukami verejnej dopravy. Holandské mestá Amsterdam, Utrecht a Eindhoven si vybrali dátovú platformu mobility Vianova, aby pomohli optimalizovať integráciu služieb zdieľanej mobility. Prostredníctvom tohto partnerstva pomáha európsky startup trom mestám zlepšiť ich spoluprácu s prevádzkovateľmi mobility prostredníctvom komplexného prehľadu údajov.

Udržateľná mobilita

Holandsko je z hľadiska udržateľnej mobility jednou z najvyspelejších krajín. V krajine, kde viac ako polovica obyvateľov deklaruje, že jazdí na bicykli aspoň dvakrát týždenne, ponúka rozvoj novej spoločnej mobility významný potenciál na ďalšiu dekarbonizáciu dopravných systémov miest.

S údajnými viac ako 5 000 zdieľaných mobilných zariadení len v hlavnom meste a početnou infraštruktúrou venovanou aktívnej mobilite v krajine je Holandsko uznávané ako priekopnícka krajina v oblasti uhlíkovo neutrálnej dopravy.

V spolupráci s platformou údajov o mobilite Vianova sa mestá snažia pochopiť, ako možno vyvinúť nové udržateľné spôsoby cestovania v súčinnosti s existujúcimi ponukami verejnej dopravy. Podľa miest túto výzvu nemožno vyriešiť bez dôkladného pochopenia údajov o mobilite, ktoré sú rozhodujúce pre vykonávanie verejných politík, ktoré zaručujú efektívnosť a bezpečnosť dopravného systému.

Amsterdam, Utrecht a Eindhoven uzavreli partnerstvo so spoločnosťou Vianova, aby pomohli preklenúť komunikačnú priepasť medzi verejnými orgánmi a prevádzkovateľmi mobility. Mestá chcú definovať najlepšie politiky a mestské plánovanie pre nové služby mobility prostredníctvom použiteľných prehľadov údajov.

Tieto prehľady sú odvodené z informačných kanálov s údajmi o mobilite, ktoré holandské mestá môžu ľahko získať z výmeny údajov spoločnosti Vianova, kde poskytovatelia údajov môžu prijať alebo odmietnuť rôzne žiadosti o údaje a vizualizovať prípady použitia týchto údajov.

Vianova uvádza, že všetci poskytovatelia mobility v Holandsku už prostredníctvom tohto trhu zdieľajú svoje údaje s mestami a na trh sa neustále pripája viac odborníkov v oblasti dopravy, ktorí pridávajú informačné kanály z rôznych priemyselných segmentov vrátane výrobcov automobilov a prevádzkovateľov nabíjacích staníc.

Mesto Amsterdam je tiež jedným z prvých používateľov nového nástroja na monitorovanie a znižovanie emisií CO2 spoločnosti Vianova. Táto nová funkcia využívajúca umelú inteligenciu uľahčuje dynamickú distribúciu zdieľaných vozových parkov vo viacerých režimoch. Podľa startupu umožňuje mestám identifikovať politiky, ktoré by pomohli dosiahnuť najvyššie zníženie emisií CO2 v rovnováhe s inými prioritami mesta. Vianova tvrdí, že tento nástroj predstavuje obrovský potenciál pre poskytovateľov dopravy aj mestá navrhnúť čo najefektívnejší dopravný systém a zároveň obmedziť emisie uhlíka.

Okrem toho najväčšie mestá v krajine v súčasnosti pracujú na národnom štandarde údajov o mobilite, formáte CDS-M, o ktorom Vianova uvádza, že je schopný ho podporiť, aby mohli zlepšiť porozumenie verejných orgánov a možnosti riadenia politiky mobility.

🎥Prinášame Vám videozáznam zo študijné cesty zástupcov slovenských samospráv v rámci projektu Smart City Academy, a to po novo budovanej štvrti Aspern vo Viedni.🏘🏡