Revúca hľadá inšpiráciu v klube inteligentných miest

Mesto Revúca

Energetika, inovácie, ekológia i turistický ruch – to sú oblasti, na ktoré sa chce pri svojom rozvoji zamerať mesto Revúca. Inšpiráciu sa rozhodlo hľadať v komunite rovnako zmýšľajúcich. Od členstva v Smart Cities Klube si sľubuje prístup k overeným postupom, inovatívnym nápadom i k praktickej pomoci.

„Potrebujeme sa viac sústrediť na inteligentné riešenia, ktoré nám pomôžu zvládnuť nadchádzajúce ťažké obdobie,“ vysvetľuje primátor Revúcej Július Buchta dôvody, pre ktoré gemerské mesto vstúpilo do Smart Cities Klubu.

Hlavná je výmena informácií

Za hlavnú výhodu členstva považuje prístup k vedomostnej báze, ktorú klub postupne buduje. „Informácie sú dôležité. Takto máme možnosť dozvedieť sa, ako konkrétne výzvy riešia napríklad vo Švédsku či Nórsku, no môžeme sa poučiť aj z fungujúcich projektov v iných mestách na Slovensku a preniesť niečo z toho aj k nám do Revúcej,“ hovorí primátor. „Veľký prínos vidím najmä v súčinnosti všetkých členov pri výmene informácií a skúseností. Aj to nám pomôže pri rozhodovaní, akým smerom sa bude Revúca uberať,“ dodáva.

Napriek tomu, že 11-tisícová Revúca nepatrí medzi najväčšie mestá na Slovensku, v oblasti smart riešení nie je žiadny nováčik. Už dnes v meste funguje napríklad inteligentný systém osvetlenia. Jednotlivé svetelné body navzájom komunikujú, dajú sa nastaviť tak, aby sa zapínali a vypínali podľa intenzity prírodného svetla a automaticky informujú napríklad o poškodení. „Ako malé mesto možno nemáme rovnaké ciele v oblasti smart technológií ako tie veľké, napríklad v oblasti parkovania, no chceme sa sústrediť na riešenia, ktoré pomáhajú samosprávam s podobným profilom,“ hovorí primátor.

Tri priority

Okresné mesto na Gemeri vidí svoje priority na najbližšie obdobie najmä v oblasti energetiky, konkrétne pri budovaní energetickej stability a vytváraní dlhodobej energetickej stratégie. Smart riešenia na zlepšenie efektivity bude hľadať aj v oblasti odpadového hospodárstva či v oblasti turistického ruchu, konkrétne pri riešení cykloturistiky.

„Mestá, združené v Smart Cities Klube, už majú spoločne za sebou množstvo projektov. Vedia, v čom boli najväčšie úskalia, na čo sa treba sústrediť a i to, čo by dnes urobili inak. K všetkým týmto neoceniteľným skúsenostiam – a nielen k nim – teraz získa prístup aj Revúca. Zároveň sa tešíme, že s novým členom príde do klubu nová energia a jedinečné vlastné skúsenosti, ktoré zase pomôžu iným mestám,“ hovorí predseda Smart Cities Klubu Miloslav Jurík.

Široká vedomostná základňa

Združenie inteligentných miest vzniklo ako prirodzené vyústenie viac ako 20-ročnej spolupráce so samosprávami na Slovensku. Cieľom Smart Cities Klubu je sústrediť skúsenosti a odborné zázemie v oblasti inteligentných riešení a vybudovať vedomostnú základňu, ktorá pomôže členským mestám preskočiť fázu pokusov a omylov a využívať praxou overené postupy. Klub na Slovensku združuje krajské metropoly ako sú Trnava, Žilina, Banská Bystrica, Košice či Prešov, ako aj okresné mestá od Senice po Michalovce. Plnohodnotným členom je i Banskobystrický samosprávny kraj.

Okrem sprostredkovania skúseností a prepájania členov sa Smart Cities Klub venuje najmä rôznym formám vzdelávania. Na konferenciách a workshopoch sa preberajú najnovšie poznatky a klub ponúka členom i metodické vedenie.

K tomu napomáhajú nielen domáci odborníci, ale i intenzívna spolupráca s expertmi a partnermi v rámci širokej cezhraničnej siete. SCK si vymieňa skúsenosti s nórskou sieťou Smart Cities Norway Network, ale i ďalšími organizáciami vo Švédsku, Dánsku či Holandsku. Aj vďaka spolupráci s veľvyslanectvami jednotlivých krajín organizuje pre svojich členov intenzívne študijné pobyty, na ktorých môžu predstavitelia slovenských miest načerpať inšpiráciu z konkrétnych príkladov z praxe v zahraničí. Takzvanú Letnú školu Smart Cities organizuje klub pre svojich členov každý rok už viac ako desaťročie.

Súťaž kurzu DtCC o knižku „Building the Cycling City: The Dutch Blueprint for Urban Vitality už pozná svojho výhercu

Súčasťou kurzu DtCC bola aj súťaž o knižku s názvom „Building the Cycling City: The Dutch Blueprint for Urban Vitality“, ktorú napísali Melissa a Chris Bruntlett. Z Vami zaslaných návrhov bol expertmi z Humankind vyhodnotený ako ten najlepší návrh Jána Cabaja.
Výhercovi srdečne gratulujeme.

Súťaž kurzu DtCC o nový mestský bicykel už pozná svojho výhercu 🚴

Cyklotrasy nestačia len slepo budovať, treba ich robiť bezpečné a príjemné – a to na Slovensku obvykle nerobíme. Z toho dôvodu sme sa rozhodli priniesť Vám kurz projektovania cyklistického mesta (DtCC), kde sme Vám pomocou základných 4 modulov snažili ukázať, ako projektovať cyklistickú infraštruktúru na Vami vybrané ulice vo Vašich mestách.

Súčasťou kurzu bola aj súťaž o nový mestský bicykel. Z Vami zaslaných návrhov sme vyžrebovali jedného víťaza a tím sa stal Ruslan Ismailov so svojim návrhom cyklotrasy na Toryskej ulici v Košiciach, kde prioritami sú bezpečnosť a pohodlí tých, ktorí autami nejazdia.

Výhercovi srdečne gratulujeme.

 

Udržateľný rozvoj miest a spôsob financovania udržateľných mestských projektov

Mestá sú centrami sociálnych a hospodárskych činností, interakcií a inovácií. Stále viac sa zväčšujú a sú zodpovedné za vysokú úroveň spotreby energií a za približne 70 % celosvetových emisií skleníkových plynov, pričom sú obzvlášť citlivé na dopady zmeny klímy.

Takmer 70 % európskej populácie žije v mestských oblastiach, ktoré spotrebujú približne 80 % energie a podieľajú sa až z 85 % na HDP Únie. Rovnako však čelí pretrvávajúcim problémom, akými sú nezamestnanosť, segregácia a chudoba, ako aj silným tlakom na kvalitu mestského životného prostredia. Mestá preto hrajú pri riešení výziev v oblasti klimatických zmien kľúčovú úlohu.

V nadväznosti na novú Územnú agendu EÚ 2030 prijali členské štáty EÚ na konci roka 2020 „Novú Lipskú chartu“, ktorá sa zameriava na transformačný potenciál miest pre spoločné dobro. Charta vyzýva k silnejšiemu postaveniu miest pri rozhodovaní na vnútroštátnej alebo EÚ úrovni tak, aby mohla mestá získať zodpovedajúce finančné prostriedky na riešenie nových a nevyhnutných úloh a na stanovenie rámca pre rozvoj európskych miest naprieč rôznymi úrovňami správy.

Nová Lipská charta poskytuje možnosť sa znovu zamerať na väzby medzi správou na mestskej úrovni a inými úrovňami správy v polycentrických mestských systémoch. Takisto poskytuje mestu ucelený rámec politík na napĺňanie globálnych a európskych dohôd, akými je program Cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, Parížska dohoda, Mestská agenda pre EÚ alebo Zelená dohoda pre Európu. Zdôrazňuje najmä potrebu dobrej správy miest, ktorá je nevyhnutná, aby pomohla rozvoju spravodlivých, zelených a produktívnych mestských systémov, predstavujúcu tri základné rozmery európskych miest.

Vzhľadom na silnú podporu novej mestskej agendy (2016) zo strany Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov získali stratégie trvalo udržateľného rozvoja mestských oblastí zásadný význam. Je stále zrejmejšie, že rôzne výzvy, ktoré vyvstávajú v mestských oblastiach, či už ide o výzvy hospodárske, environmentálne, klimatické, sociálne alebo populačné, sú vzájomne prepojené a že úspešný mestský rozvoj si možno predstaviť iba na základe integrovaného prístupu. Prostredníctvom realizácie Mestskej agendy sa EÚ zameriava na tieto tri piliere vytvárania politiky a ich implementácie:

  • lepšia legislatíva,
  • lepšie programy financovania a
  • zdieľanie znalostí

Nová Lipská charta, kľúčový strategický dokument mestskej agendy EÚ z decembra 2020, chápe budúcnosť mestských oblastí nielen ako „miest husto usporiadaných zastavaných štruktúr“, ale aj ako miest, „ktoré tiež umožňujú kultúrnu, sociálnu, ekologickú a ekonomickú interakciu“. Táto nová perspektíva tak prináša jedinečnú príležitosť prehodnotiť mestské modely v EÚ. Ide o nový prístup všeobecného záujmu zameraný na zabezpečenie trvalej udržateľnosti spoločnosti, hospodárstva a ekosystémov v EÚ.

Nová Lipská charta sa usiluje nielen o zladenú koordináciu opatrení vykonávaných na všetkých troch priestorových úrovniach európskych miest (susedstvo, miestne úrady a funkčné oblasti) tak, aby sa zabezpečila súdržnosť a zabránilo sa nehospodárnostiam, ale stanovuje aj päť kľúčových zásad novej mestskej stratégie EÚ:

  • mestská politika pre spoločné dobro;
  • integrovaný prístup;
  • účasť a spoluvytváranie („účasť verejnosti je kľúčom k úspešnému zabezpečeniu vysoko kvalitného zastavaného prostredia“)
  • viacúrovňová správa;
  • lokálny prístup.

Kľúčovými témami Mestskej agendy EÚ sú:

  1. Sociálno-kultúrny rozvoj

Cieľom je uspokojiť ľudské potreby a splniť cieľ sociálnej spravodlivosti podporou účasti všetkých sociálnych skupín na riešení otázok zdravia, bývania, spotreby, vzdelávania, zamestnanosti, kultúry, dedičstva a začleňovania migrantov, utečencov a chudobnejších častí populácie v mestách. Dôležitá je tiež podpora súdržnosti a solidarity medzi rôznymi územiami a generáciami.

  1. Zamestnanosť a hospodársky rozvoj

Komisia plánuje podporovať rast a ekonomickú hospodárnosť v mestách prostredníctvom schém trvalo udržateľnej a zodpovednej výroby a spotreby. Toto by malo v mestách podporovať zavedením systémov obehového hospodárstva, podporou digitálnej tranzicie, zabezpečením mestskej mobility a dostupnosti a vytváraním pracovných miest a zlepšovaním zručností občanov.

  1. Ekologické mestské plánovanie a rozvoj

Podľa Komisie by mestá mali dlhodobo chrániť a zlepšovať svoje životné prostredie a prírodné zdroje tým, že budú udržiavať environmentálnu rovnováhu, znižovať riziká a predchádzať dopadom na životné prostredie v mestách zlepšovaním kvality ovzdušia, podporou energetickej tranzicie a udržateľného využívania územia a budovaním väčšej klimatickej odolnosti.

  1. Inštitúcie a riadenie miest

Všetky opatrenia a stratégie sa musia vytvárať a vykonávať v rámci systému viacúrovňovej správy s charakteristikami spojenými s demokraciou, transparentnosťou a sociálnou spravodlivosťou. Verejné zadávanie musí byť inovatívne a zodpovedné.

Medzi 14 kľúčových mestských tém dobrovoľných partnerstiev v rámci mestskej agendy EÚ patria:

  • Začleňovanie migrantov a utečencov (2017)
  • Kvalita ovzdušia (2017)
  • Bývanie (2018)
  • Chudoba (2018)
  • Obehové hospodárstvo (2018)
  • Digitálna tranzícia (2018)
  • Mestská mobilita (2018)
  • Pracovné miesta a zručnosti v miestnom hospodárstve (2018)
  • Energetická tranzícia (2019)
  • Prispôsobenie sa zmene klímy (2018)
  • Inovatívne a zodpovedne verejné obstarávanie (2018)
  • Trvalo udržateľné využívanie územia a riešenia inšpirované prírodou (2018)
  • Bezpečnosť na mestských verejných priestranstvách (2020)
  • Kultúra vo verejnom priestore (2020)

Aktualizácia Mestskej agendy pre EÚ podľa Ľubľanskej dohody prijatej v novembri 2021 navrhla vznik dvoch nových tematických partnerstiev v roku 2022, jedno pre Udržateľný cestovný ruch a jedno pre Zelenejšie mestá.

  • Udržateľný cestovný ruch (2022)
  • Zelenejšie mestá (2022)

Financovanie udržateľných mestských projektov

Udržateľné mestské projekty možno financovať rôznymi spôsobmi. Od grantového financovania zo zdrojov EÚ po nástroje zahŕňajúce súkromné financovanie ako je PPP či EPC.

Rok 2021 so sebou priniesol začiatok nového programového obdobia EÚ a tým spojené i nové možnosti dotačných programov. Ďalej sú od nového desaťročia k dispozícii ďalšie nástroje ako Modernizačný fond, Mechanizmus spravodlivej transformácie alebo Facilita na podporu oživenia a odolnosti. Okrem týchto európskych nástrojov sa ponúka aj ďalšie formy financovania, či už od privátnych alebo verejných poskytovateľov vrátane Európskej investičnej banky. V neposlednom rade, žiadatelia – mestá môžu využiť technickú asistenciu pri príprave infraštruktúrnych projektov.

Grantové financovanie

  • Od roku 2021 je možné čerpať z 5 ti hlavných grantových zdrojov:
  • Modernizačný fond;
  • Operačný program Kvalita životného prostredia;
  • Integrovaný regionálny operačný program;
  • Facilita na podporu oživenia a odolnosti;
  • Fond spravodlivej transformácie.

Negrantové financovanie

Negrantové financovanie projektov môže mať mnoho podôb, medzi tie hlavné patria:

  • PPP (Public Private Partnership – Partnerstvo verejného a súkromného sektora);
  • EPC (Energy Performance Contracting / energetické služby so zárukou);
  • Financovanie EIB (Európska investičná banka);
  • Slovenská záručná a rozvojová banka a Slovenský Rozvojový Fond;
  • Komerčné banky;
  • Zelené dlhopisy.

Technická asistencia

Technická asistencia ponúka možnosť expertného poradenstva na pomoc pri príprave a implementácii projektov vďaka národným a medzinárodným programom. Medzi tieto programy patria:

  • Európske centrum investičného poradenstva (v rámci EIB);
  • Technická pomoc v rámci Facility na podporu oživenia a odolnosti (RRF).

Ďalšie možnosti

Ďalšie možnosti podpory rozvoja zelenej agendy, akokoľvek nepriame, je regulatórne a daňové nastavenie. V SR je cena na podporu výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Slovenská republika sa zaviazala tento typ výroby podporovať s ohľadom na jeho ekologický prínos. V iných krajinách, nie zatiaľ v SR, existuje aj celá škála potenciálnych daňových zvýhodnení naviazaných na ekologickosť výstavby.

Zdroj: Douša 2023, the Ljubljana Agreement 2021, European Commission 2022

 

Päť spôsobov, jak oživiť malomestské centrum

Starostlivosť o životné prostredie, podpora cestovného ruchu, revitalizácia mestských priestorov, ekonomický rast, vyľudňovanie: to sú len niektoré z hlavných obáv miest, ktorých centrá boli zasiahnuté najprv ekonomickou krízou a následne covidom. Zdá sa, že v malých mestách je jednoduchšie zamerať pozornosť na tieto otázky. Disponujú totiž silnejšou sociálnou súdržnosťou a opatrenia miestnych samospráv môžu byť pri revitalizácii priestorov dôraznejšie. City Centre Doctor a ďalší partneri siete URBACT vypracovali na tému revitalizácie malomestských centier päť odporúčaní:

1. Ak chcete oživiť centrum, zamyslite sa nad tým, čo chcete s mestským priestorom robiť

Mnohé mestá sa zameriavajú na využitie prázdnych parkovacích miest. Skúsenosti miest ako Amsterdam, Utrecht a Kodaň ukazujú, že zmenšenie plochy vyhradené pre automobily môže významne prispieť k oživeniu a spríjemneniu mestského priestoru. Ďalší spôsob, ako oživiť veľké či malé mesto, je využiť veľké priestory multifunkčne. Také námestie možno napríklad originálne obohatiť o detské ihrisko, mestskú pláž, priestor na umelecké inštalácie, cvičenie jogy alebo napríklad na organizáciu koncertu pre mladých ľudí.

To isté môže platiť aj pre ulice. V neďalekom Belgicku sa napríklad počas susedských slávností premení na dočasné trhy pod holým nebom. Ulica sa tak na čas vráti občanom, aby sa mohli stretávať, prechádzať alebo jazdiť na bicykli. Nejde pritom len o dostupné pešie zóny, ale aj o to, aby boli ulice krajšie. V Portugalsku ich pokrývajú mramorom, v San Franciscu zase umeleckými dielami. Kreativite sa medze nekladú.

2. Nebudú to veľké obchody, ktoré zachránia historické centrá, ale malé, špecializujúce sa predajne

Môže McDonald’s malé mesto zatraktívniť? Skôr nie, zvlášť keď sa zamyslíte nad ekonomickou a sociálnou udržateľnosťou. Namiesto toho radšej v historických centrách utvorte prosperujúce podmienky pre rast kvalitného obchodu. Inšpirovať sa môžete v holandskom meste Heerlen, ktorého mestské múzeum pod holým nebom program URBACT ocenil za široké využitie pouličného umenia.

Pouličné umenie však samo o sebe nestačí. Je potrebné otvoriť dvere aj novým riešením. S novými systémami pravidiel na podporu tvorivého podnikania experimentujú napríklad v Belgicku alebo Írsku. Ide o umožnenie otvorenia dočasných predajní, povzbudzovanie mladých ľudí k otvoreniu nových podnikov alebo o oslobodenie od platenia miestnych daní po dobu dvoch rokov.

Mnoho malých centier sa tiež zameriava na zachovanie miestnych predajní a posilnenie aktivít spojených s prevádzkovaním remeselných podnikov. Zameriavajú sa na kvalitné a zodpovedné využitie verejných priestranstiev a vytvárajú tak dojem atraktívneho miesta príjemného pre život.

„Miesto musí byť cool, ale to dosiahnete iba vtedy, keď vytvoríte lepšie verejné priestory a riadne podporíte prácu podnikateľov,“ komentuje Wessel Badenhorst, vedúci expert City Centre Doctor. Lokálne podniky počas lockdownu preukázali svoj význam, keď inovovali svoje ponuky a v kontraste s online obchodom zavádzali osobnejšie zákaznícke služby. V mnohých mestách a obciach tak pomohli oživiť komunitného ducha.

3. Vykázanie áut z miest, ktoré sa tak stanú obývateľnejšími

Oslobodenie sa zo závislosti na autách je predpoklad, ktorý sa stáva základom akcií a politík novo aj v malých mestách. Otázka mobility v malých mestách sa však netýka len spôsobu, akým sa ľudia pohybujú z jedného miesta na druhé, ale aj systému prepravy tovaru. A to najmä teraz, keď aj v tých najmenších mestách, online platformy a prepravné kamióny menia spôsob, akým nakupujeme.

Kľúčovým riešením, ako zlepšiť spôsob, akým ľudia vnímajú svoje okolie, je redukovať znečistenie. To je možné dosiahnuť zmenou prístupu k mobilite a zásobovaniu. Stále populárnejší je napríklad doručovací systém postavený na využívaní bicyklov namiesto znečisťujúcich nákladných áut. Bicykle sú šetrné k životnému prostrediu a zároveň bližšie ku koncovému užívateľovi.

4. Z mladých ľudí a seniorov urobme hlavných hýbateľov zmien v historických centrách

Mladí ľudia a seniori predstavujú dve sociálne skupiny, ktoré sú viac než iné späté s historickými centrami miest. Pre mladých ľudí, ktorí nevlastnia auto, sa centrum môže stať súčasťou ich identity. Pokiaľ je teda miestnych aktivít málo, vyrastajú v nádeji, že odídu a svoje malé centrum opustia. Urobiť z mladých ľudí aktérov budúcnosti ich rodného mesta je riešenie, ktoré im zabráni v túžbe „utiecť“.

Starosta slovinskej Idrije požiadal miestnych mladých ľudí, aby uviedli, aké akcie by vykonali v rôznych častiach mesta. Namiesto toho, aby žiadali o rušivé a chaotické akcie, mladí ľudia volali po prebudovaní priestorov, aktivitách na námestiach, ako sú hudobné a tanečné vystúpenia alebo jazdenie na skateboardoch. To dokazuje, že to nie sú len bary, čo vedie mladých ľudí k tomu zostávať na mieste, ale skôr sloboda „robiť si svoje veci“. To sa potvrdilo aj portugalskému Amarante, kde mladí ľudia mohli usporiadať týždenný podujatí na tému občianstvo. „Mladí ľudia sú tí, ktorí vykonávajú zmeny vo vnútri miest,“ hovorí Wessel Badenhorst.

Jedným z riešení, ako pomôcť čeliť vyľudňovaniu a podporiť sociálnu súdržnosť, je tzv. Hravá paradigma. Tento prístup podporuje väzby medzi rôznymi skupinami obyvateľstva prostredníctvom programov a iniciatív, ktoré posilňujú pocit spolupatričnosti ľudí s miestom, kde žijú. Lepšie urbanistické plánovanie začína od miest navrhnutých a zdieľaných s ľuďmi. Spolupráca medzi obyvateľmi rôznych generácií počas covidovej krízy je dokonalým príkladom toho, ako môžu byť komunity v malých centrách odolné.

5. Zaistite, aby boli obyvatelia hrdí na miesto, v ktorom žijú

Vytváranie dôvery medzi ľuďmi za účelom zmeny kolektívneho vnímania malých historických centier je politickou a kultúrnou operáciou, ktorú môžu participatívne procesy pomôcť oživiť tým, že ľuďom poskytnú ucelenejšiu predstavu o mieste, kde žijú. Pomocou lokálnych skupín a zdieľaním názorov na revitalizácie historických centier s ostatnými mestami získavajú mestá nápady a možné riešenia, ktoré im môžu pomôcť nielen so správou, ale aj s propagáciou ich centra.

„Mesta nikomu nepatria,“ hovorí aktivistka a novinárka Jane Jacobsová – a to platí viac ako kdekoľvek inde v centrách, kde kolektívne akcie môžu viesť ku kolektívnemu preberaniu zodpovednosti, v ktorej môže mať každý rozhodujúcu úlohu. To, že sú ľudia hrdí na to, že sa môžu podieľať na budúcom rozvoji svojej komunity, tiež podporuje viditeľnosť a atraktivitu malých miest – tichého motora Európy, ktorá rastie vďaka životne dôležitým a pulzujúcim miestam, ktoré prispievajú k originálnym víziám a postupom v dobe veľkých miest.

Zdroj: https://budtesmart.cz/novinky/pet-zpusobu-jak-ozivit-malomestske-centrum-1

Robotickí kuriéri budú jazdiť v starom meste Tallinnu

Mesto Tallinn podpísalo dohodu s robotickou kuriérskou spoločnosťou Cleveron Mobility o poskytovaní služieb bezpilotného doručovania balíkov v Starom Meste estónskeho hlavného mesta Tallin.

Rozvoj uhlíkovo neutrálnej mobility v mestských priestoroch je jedným z cieľov estónskeho hlavného mesta ako Európskeho zeleného hlavného mesta 2023.

Autonómne vozidlá

Spoločnosť Cleveron Mobility vyvíja multifunkčné bezpilotné vozidlá s názvom Clevon 1, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby doručovanie tovaru bolo ekologickejšie a šetrnejšie k zákazníkom a životnému prostrediu, ako aj rýchlejšie a lacnejšie. Spoločnosť tvrdí, že robotický kurier poskytuje službu doručovania balíkov bez hluku a zároveň zaisťuje bezpečnosť chodcov.

Zástupca primátora Tanel Kiik uviedol, že mesto uzatvára zmluvu o spolupráci na dva mesiace, počas ktorých prebehne pilotný projekt s cieľom získať skúsenosti a zistiť, či je používanie robotických kuriérov v Starom Meste opodstatnené.

„Staré mesto Tallinnu je pamiatkou UNESCO, ale aj aktívnou obchodnou lokalitou a atraktívnou turistickou destináciou,“ povedal Kiik. „Staré Mesto je tiež miestom, kde ľudia žijú. Preto má zmysel využívať inovatívne riešenia mobility na obsluhu svojich inštitúcií, podnikov a obyvateľov.

Na základe dohody o spolupráci mesto umožní Clevonu využívať robotických kuriérov na doručovanie tovaru do inštitúcií a podnikov na pešej zóne starého mesta Tallinnu. Keďže robotickí kuriéri sú vozidlá na diaľkové ovládanie a zatiaľ nie je dostatok údajov o ich využívaní v hustej premávke, robotickým kuriérom Clevonu bude povolená prevádzka napríklad aj mimo prevádzkových hodín Starého Mesta a to medzi 6:00 a 10:00 hod. Clevon sa zaväzuje dodržiavať požiadavky zákona o cestnej premávke a súčasne využívať najviac jedného robotického kuriéra.

Rozmery Clevonu 1 sú 1,15 m (šírka), 1,55 m (výška) a 2,5 m (dĺžka) a váži 500 kg. Pre zaistenie bezpečnosti ostatných účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov je stroj vybavený šiestimi kamerami, ktoré poskytujú 360-stupňový pohľad na vozidlo.

„Ak chceme zlepšiť kvalitu života v centre Tallinnu, plne elektrické vozidlá ako Clevon 1 sú jedným z možných riešení, ktoré pomôžu znížiť znečistenie v tejto oblasti,“ povedal Arno Kütt, generálny riaditeľ Clevonu, ktorý potvrdil, že jedným z cieľov pilotného projektu spolu s partnerom DHL Express Estonia je tiež demonštrovať nevyhnutnosť a výhody nového kuriérskeho riešenia pre oblasť Starého Mesta.

Zdroj: https://www.smartcitiesworld.net/logistics/logistics/robotic-couriers-to-operate-in-tallinn-old-town-8360

Letisko Phoenix spúšťa autonómnu službu so spoločnosťou Waymo

Na medzinárodnom letisku Phoenix Sky Harbor bola pre širokú verejnosť spustená plne autonómna služba vozidla Waymo. Starostka mesta tvrdí, že je prvým letiskom na svete, ktoré cestujúcim ponúka možnosť vziať si autonómne vozidlo Waymo ako dopravný prostriedok na letisko a z letiska.

„Phoenix vedie budúcnosť mobility a modernizuje spôsob, akým svet zažije cestovanie,“ povedala Gallego. „Vzrušujúca technológia ponúka našim zákazníkom ďalšiu možnosť cestovať na letisko čistým, udržateľným a technologicky vyspelým spôsobom dopravy. Budúcnosť dorazila do Phoenixu.“

Jazdy sú k dispozícii 24 hodín, sedem dní v týždni v plne elektrickom vozidle Jaguar I-Pace Waymo, ktoré je vybavené piatou generáciou ovládača Waymo Driver.

Vyzdvihnutia a vystúpenia sa uskutočňujú na železničnej stanici PHX Sky na 44. ulici, kde môžu cestujúci nastúpiť na bezplatný vlak PHX Sky Train priamo k terminálom. Vlaky prichádzajú a odchádzajú každých pár minút.

Zdroj: https://www.smartcitiesworld.net/connected-and-autonomous-vehicles/phoenix-airport-launches-autonomous-service-with-waymo-8511

 

Newsletter Smart Cities klubu 10/2022

Prajeme Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a inteligentnejší a zdravší rok 2023

Tím holandských miest optimalizuje spoločnú mobilitu

Mestá sa snažia pochopiť, ako možno rozvíjať nové udržateľné spôsoby cestovania v súčinnosti s existujúcimi ponukami verejnej dopravy. Holandské mestá Amsterdam, Utrecht a Eindhoven si vybrali dátovú platformu mobility Vianova, aby pomohli optimalizovať integráciu služieb zdieľanej mobility. Prostredníctvom tohto partnerstva pomáha európsky startup trom mestám zlepšiť ich spoluprácu s prevádzkovateľmi mobility prostredníctvom komplexného prehľadu údajov.

Udržateľná mobilita

Holandsko je z hľadiska udržateľnej mobility jednou z najvyspelejších krajín. V krajine, kde viac ako polovica obyvateľov deklaruje, že jazdí na bicykli aspoň dvakrát týždenne, ponúka rozvoj novej spoločnej mobility významný potenciál na ďalšiu dekarbonizáciu dopravných systémov miest.

S údajnými viac ako 5 000 zdieľaných mobilných zariadení len v hlavnom meste a početnou infraštruktúrou venovanou aktívnej mobilite v krajine je Holandsko uznávané ako priekopnícka krajina v oblasti uhlíkovo neutrálnej dopravy.

V spolupráci s platformou údajov o mobilite Vianova sa mestá snažia pochopiť, ako možno vyvinúť nové udržateľné spôsoby cestovania v súčinnosti s existujúcimi ponukami verejnej dopravy. Podľa miest túto výzvu nemožno vyriešiť bez dôkladného pochopenia údajov o mobilite, ktoré sú rozhodujúce pre vykonávanie verejných politík, ktoré zaručujú efektívnosť a bezpečnosť dopravného systému.

Amsterdam, Utrecht a Eindhoven uzavreli partnerstvo so spoločnosťou Vianova, aby pomohli preklenúť komunikačnú priepasť medzi verejnými orgánmi a prevádzkovateľmi mobility. Mestá chcú definovať najlepšie politiky a mestské plánovanie pre nové služby mobility prostredníctvom použiteľných prehľadov údajov.

Tieto prehľady sú odvodené z informačných kanálov s údajmi o mobilite, ktoré holandské mestá môžu ľahko získať z výmeny údajov spoločnosti Vianova, kde poskytovatelia údajov môžu prijať alebo odmietnuť rôzne žiadosti o údaje a vizualizovať prípady použitia týchto údajov.

Vianova uvádza, že všetci poskytovatelia mobility v Holandsku už prostredníctvom tohto trhu zdieľajú svoje údaje s mestami a na trh sa neustále pripája viac odborníkov v oblasti dopravy, ktorí pridávajú informačné kanály z rôznych priemyselných segmentov vrátane výrobcov automobilov a prevádzkovateľov nabíjacích staníc.

Mesto Amsterdam je tiež jedným z prvých používateľov nového nástroja na monitorovanie a znižovanie emisií CO2 spoločnosti Vianova. Táto nová funkcia využívajúca umelú inteligenciu uľahčuje dynamickú distribúciu zdieľaných vozových parkov vo viacerých režimoch. Podľa startupu umožňuje mestám identifikovať politiky, ktoré by pomohli dosiahnuť najvyššie zníženie emisií CO2 v rovnováhe s inými prioritami mesta. Vianova tvrdí, že tento nástroj predstavuje obrovský potenciál pre poskytovateľov dopravy aj mestá navrhnúť čo najefektívnejší dopravný systém a zároveň obmedziť emisie uhlíka.

Okrem toho najväčšie mestá v krajine v súčasnosti pracujú na národnom štandarde údajov o mobilite, formáte CDS-M, o ktorom Vianova uvádza, že je schopný ho podporiť, aby mohli zlepšiť porozumenie verejných orgánov a možnosti riadenia politiky mobility.