Mesto Žilina patrí k najzodpovednejším obstarávateľom za rok 2023
Vďaka nadpriemernému hodnoteniu A+ sa samospráve podarilo umiestniť na popredných priečkach spomedzi takmer 3 500 verejných obstarávateľov. Ocenenie Zodpovedný obstarávateľ 2023 udelil mestu Žilina portál TRANSPAREX, ktorý vyzdvihol profesionalitu a dôraz na vysokú hospodárnosť, rýchlejšie a efektívnejšie realizovanie zákaziek, aj transparentných a spoľahlivých dodávateľov.
Žilinská radnica dosiahla v uplynulom roku vynikajúce výsledky v oblasti verejného obstarávania. Vyplýva to z hodnotenia špecializovaného informačného systému pre overovanie konfliktov záujmov vo verejnom obstarávaní TRANSPAREX. Posudzovalo sa viacero objektívnych ukazovateľov, napríklad počet predložených ponúk, priemerné úspory, dĺžka či prípadné pochybenia v procese verejného obstarávania. Mesto Žilina sa so skóre A+ zaradilo k 231 najzodpovednejším obstarávateľom.
„Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa na procese verejného obstarávania pre mesto Žilina podieľajú. Toto významné ocenenie je nielen uznaním ich práce, ale i zároveň záväzkom pokračovať v nastavenom trende transparentnosti a efektivity. Teší ma, že sa nám darí spolupracovať so spoľahlivými dodávateľmi a zabezpečovať kvalitné a hospodárne riešenia pre mesto a jeho obyvateľov,“ povedal primátor mesta Žilina Peter Fiabáne.
Radnici sa v roku 2023 podarilo ušetriť vďaka verejným obstarávaniam viac ako 7,4 milióna eur, keďže zákazky v predpokladanej hodnote 23,5 milióna eur zazmluvnila v objeme vo výške viac ako 16 miliónov eur. V uplynulom roku zrealizovala 138 verejných obstarávaní, čo bolo o 17 viac ako v roku 2022.
Zdroj: https://zilina.sk/mesto-zilina-patri-k-najzodpovednejsim-obstaravatelom-za-rok-2023/
Trnava ako jediné mesto zo Slovenska získala európske ocenenie URBACT Good practices 2024
Koncom októbra získala Trnava spolu s ďalšími 115 európskymi mestami ocenenie URBACT Good practices 2024 za projekt revitalizácie sídliskového dvora Agátka. Toto významné ocenenie udeľuje Monitorovací výbor URBACT mestám, ktoré sa prihlásili do výzvy operačného programu Európskej únie URBACT IV, a ktorých riadenie a iniciatíva sú pôsobivé, participatívne, integrované, relevantné a ľahko aplikovateľné do iných európskych miest.
Ocenené samosprávy URBACT Good practices budú súčasťou komunikačnej kampane operačného programu v období rokov 2024 – 2025 a budú hlavnými aktérmi Mestského festivalu URBACT, ktorý sa uskutoční budúci rok v poľskom meste Vroclav. Mestský festival URBACT 2025 bude skvelou príležitosťou pre Trnavu a všetky ocenené samosprávy, ukázať svoje iniciatívy v oblasti udržateľného rozvoja a byť pre ostatné európske mestá inšpiráciou, aby začali budovať projektové partnerstvá s mestami URBACT Good Practices, ktoré majú záujem posunúť svoje praktické skúsenosti v rámci networkingu.
Operačný program URBACT je unikátny výmenný a vzdelávací program Európskej územnej spolupráce určený mestským samosprávam fungujúci od roku 2002, ktorý pomáha mestám rozvíjať integrovaný súbor opatrení pre trvalo udržateľný rozvoj miest v Európe.
Mestá si v rámci programu URBACT vymieňajú poznatky, skúsenosti, vzájomne sa učia a v spoločnej diskusii prinášajú riešenia v podobe akčných plánov osvedčených mestských postupov. V sieťach sa spája 8 až 10 európskych miest (každé z iného štátu), pričom zapojené mestá môžu spolupracovať na akejkoľvek téme, ktorá spadá do rozsahu politiky súdržnosti, pričom hlavným kritériom je podpora integrovaného a udržateľného rozvoja. Na Slovensku zastrešuje platformu URBACT Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR).
Teší nás, že kvalitu projektu revitalizácie sídliskového dvora Agátka ocenili aj odborníci z medzinárodnej komisie a zaradili ho tak medzi najlepšie európske projekty podporujúce udržateľný rozvoj v mestách. Vďaka spoločnej práci mesta a jeho obyvateľov, ktorý sa participatívne podieľali na jeho návrhu, vznikol v Trnave kvalitný verejný priestor slúžiaci na oddych a relax detí i dospelých, ktorý je inšpiráciou pre ďalšie slovenské i európske mestá.
Mesto Banská Bystrica zintenzívnilo spoluprácu s Podnikom medzitrhu práce
Mestský Podnik medzitrhu práce funguje v Banskej Bystrici od roku 2012. Za svoje 12-ročné pôsobenie pomohol mnohým znevýhodneným a zraniteľným skupinám ľudí získať alebo obnoviť si pracovné návyky, dostať príležitosť zamestnať sa a skvalitniť svoj život. Jeho zamestnanci dlhodobo poskytujú služby v komunálnej oblasti zamerané na údržbu verejnej zelene, drobnú stavebnú činnosť, letnú a zimnú údržbu. Mesto doterajšiu prínosnú spoluprácu s podnikom ešte viac zintenzívnilo. Vyčlenená skupina pracovníkov vďaka tomu od leta vyriešila desiatky podnetov, na ktoré poukazujú obyvatelia, napríklad aj prostredníctvom Odkazu pre starostu. Výsledkom sú čistejšie a upravenejšie verejné priestranstvá.
Vypiľovanie nevhodnej zelene a náletových drevín, dopĺňanie chýbajúcej dlažby a dlažobných kociek, obnova zábradlí i schodísk, odstraňovanie pozostatkov rôznych rúr, starých stĺpov či reklamných pútačov, maľovanie, čistenie priestranstiev od buriny… Podnik medzitrhu práce za posledné mesiace zrealizoval mnoho úprav a hoci ide o maličkosti, odstránili dlhoročné problémy v okolí mestských budov, na miestnych cestách a verejných priestranstvách, ktoré evidovalo mesto, a na ktoré poukazovali aj obyvatelia.
„Svet sa skladá z detailov a hoci ide o drobnosti, bezpečné verejné priestranstvá sú pre ľudí najdôležitejšie. V priebehu dvoch mesiacov sa zamestnancom Podniku medzitrhu práce podarilo vyriešiť viac ako dvadsať podnetov, ktoré sme im zadali. Nejde o finančne náročné práce, ale výsledný efekt z výkonov, ktoré si u nich objednáme, urobí veľa. Ďakujem každému, kto prispieva k zveľaďovaniu nášho mesta,“ hovorí primátor Ján Nosko.
Podnik medzitrhu práce vyčlenil stálu skupinu zloženú z troch až piatich pracovníkov, ktorí sa venujú výlučne podnetom adresovaným z odborných útvarov mestského úradu – z oddelenia údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí, oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev a pod.
„Od leta a počas jesene sme drobné podnety začali riešiť oveľa intenzívnejšie. Pracovníci podniku dostavajú od nás zadania na pravidelnej báze. Na verejných priestranstvách odstraňujeme nefunkčné stĺpy distribučnej spoločnosti, skrinky a zariadenia vodohospodárov, nefunkčné rozvádzače a citylighty, drevené stožiare zo 70-tych rokov, ku ktorým sa nikto nehlási. Oslovujeme potenciálnych majiteľov, no všetci dávajú od toho ruky preč. Nejasné majetkové vzťahy a identifikácia vlastníkov je niekedy náročná. Sme však radi, že na základe dobrých vzťahov sa nám všetko darí vyriešiť. Príkladom je zábradlie v Rudlovej, ktorého súčasťou sú aj historické stĺpiky. Aktuálne sa už síce nevyrábajú, ale vďaka dobrej spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom sa nám ich podarilo získať,“ dopĺňa Vladimír Bállek z oddelenia údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí.
O tom, že Podniku medzitrhu práce sa darí, svedčí aj fakt, že si jeho služby objednáva čoraz viac regionálnych spoločností. Zároveň sú úspešní v rôznych projektoch zameraných na podporu dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí.
„Aktuálne máme 36 zamestnancov, z toho 12 zdravotne znevýhodnených a 9 znevýhodnených ľudí, ktorí dostali príležitosť byť zamestnaní. Je to hlavná myšlienka nášho podniku, ktorú stále napĺňame. Čím viac zákaziek máme, tým máme väčšiu možnosť zarobiť si a môžeme mať viac zamestnancov, ktorým vieme pomáhať. U nás v podniku nejde len o získavanie pracovných návykov a zručností, ale všetko prepájame s poradenstvom a riešením ich bežných životných situácií,“ uzatvára Milena Maková, riaditeľka Podniku medzitrhu práce.
Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2024/mesto-zintenzivnilo-spolupracu-s-podnikom-medzitrhu-prace/ Čítať ďalej
Zrážkovú vodu chce mesto Žilina využiť na zvýšenie podielu zelene
Žilina pokračuje v projektoch, ktorými sa chce pripraviť na nové prírodné podmienky vyplývajúce zo zmeny klímy. Vďaka prostriedkom vo výške viac ako 615-tisíc eur z Programu Slovensko, zrevitalizuje časť ulíc Predmestská a V. Spanyola tak, aby sa zlepšili ich vodozádržné schopnosti. Cieľom je udržať zrážkovú vodu v danom území a efektívne s ňou hospodáriť. Radnica predpokladá, že týmito opatreniami sa podarí zaistiť vyšší podiel existujúcej zelene.
Projekt je v plnej výške financovaný z prostriedkov Programu Slovensko a nevyžaduje si teda spoluúčasť mesta. V rámci projektu sa vymení nepriepustné pokrytie chodníkov za vodopriepustný povrch. Zrážková voda, ktorú sa takýmto spôsobom podarí zadržať, zaistí potrebnú vlhkosť pre existujúcu zeleň na Ulici V. Spanyola, čo prispeje k jej lepšej kondícií a rozšíreniu. Podstatou tohto opatrenia je podporiť udržateľné hospodárenie s vodou v meste. Na Predmestskej ulici sa vytvorí vegetačný pás rastlín, ktorý oddelí zastavané plochy od ciest a chodníkov.
„Naším cieľom je znížiť množstvo vody, ktorá odteká priamo do kanalizácie, a namiesto toho ju využiť na zavlažovanie zelene a rozšírenie verejných zelených plôch. Zelené plochy v meste majú významný vplyv na kvalitu ovzdušia a pomáhajú regulovať mestskú mikroklímu. Realizácia projektu zameraného na rozšírenie vodozádržných opatrení je naplánovaná na apríl budúceho roka, pričom ukončenie predpokladáme v októbri 2025,“ uviedol primátor mesta Žilina Peter Fiabáne.
Projekt využitia zrážkovej vody na zvýšenie podielu zelene predstavuje dôležitý krok smerom k udržateľnému rozvoju mesta. Vďaka inovatívnym riešeniam, ako sú vodopriepustné povrchy a vegetačné pásy, sa mesto stáva odolnejším voči klimatickým zmenám, znižuje sa teplota mestských plôch a zlepšuje sa kvalita ovzdušia.
Zdroj: https://zilina.sk/zrazkovu-vodu-chce-mesto-vyuzit-na-zvysenie-podielu-zelene/
Budovy sa zatepľujú recyklovaným textilom: udržateľná izolácia môže pokryť potreby celého Slovenska
Na Slovensku vzniká prelomová metóda zatepľovania budov, ktorá využíva recyklovaný textil. Táto technológia umožňuje efektívne využívať odpady z textilného priemyslu a zároveň znižuje uhlíkovú stopu v stavebníctve. Odborníci tvrdia, že táto ekologická alternatíva má potenciál pokryť potreby celej výstavby.
Použitie recyklovaného textilu v zatepľovaní prináša okrem environmentálnych prínosov aj ekonomické výhody, čím môže prispieť k udržateľnejšej a energetickej efektívnej výstavbe. Podporuje tiež cirkulárnu ekonomiku a znižuje množstvo textilného odpadu, ktorý končí na skládkach.
Iniciatíva prichádza v čase, keď stále viac krajín hľadá riešenia na znižovanie emisií v stavebnom sektore. Ak sa tento spôsob uchytí, môže Slovensko získať jedinečnú pozíciu na trhu ekologických stavebných riešení.
#EnergetickáEfektivita #UdržateľnéStavebníctvo
Mesto Žilina dokončilo rozsiahlu modernizáciu verejného osvetlenia
Ukončený projekt modernizácie osvetlenia v meste a okolitých mestských častiach zvýši bezpečnosť obyvateľov a energetickú efektívnosť. Celkové náklady na výmenu takmer štyroch tisícov kusov starých výbojkových svietidiel za nové LED svietidlá predstavovali približne 3,2 milióna eur, ktoré boli financované z úveru z Environmentálneho fondu.
Žilinská samospráva v rámci modernizácie doplnila aj 226 kusov rôznych typov inteligentných zariadení a vymenila spolu 51 kusov rozvádzačov osvetlenia. Vďaka integrácii inteligentných prvkov do existujúceho riadiaceho systému je intenzita osvetlenia plynulo regulovateľná. „Projekt s názvom Zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy verejného osvetlenia v meste Žilina je súčasťou dlhodobej stratégie zlepšovania kvality života obyvateľov. Vďaka vymenených svietidlám bude mesto môcť ušetriť až 60 % elektrickej energie. Nové LED osvetlenie tiež zvýši bezpečnosť nočných ulíc nielen pre chodcov či cyklistov, ale aj vodičov,“ vysvetľuje najväčšie prínosy modernizácie primátor mesta Žilina Peter Fiabáne.
Nové osvetlenie sa tiež odlišuje farbou podľa toho, akú funkciu plní priestor, v ktorom sa nachádza. Výraznejšou svetložltou sa svieti v mestských častiach a parkoch, neutrálna biela osvetľuje trolejbusové trate a trasy v smere na Bratislavu, Čadcu či Rajec. Miestne komunikácie, parky a verejné priestory v častiach ako Bánová, Brodno, Budatín, Bytčica, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Strážov, Trnové, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie či Žilinská Lehota boli taktiež vybavené novým LED osvetlením. Týmto krokom mesto Žilina potvrdzuje svoju snahu poskytovať rovnakú úroveň služieb a bezpečnosti všetkým svojim obyvateľom, bez ohľadu na to, v ktorej mestskej časti bývajú.
Zdroj: https://zilina.sk/mesto-dokoncilo-rozsiahlu-modernizaciu-verejneho-osvetlenia/
Mestá sa už pripravujú na ďalšie horúce letá. Asfalt menia na dlažbu a vysádzajú stromy
Bratislava, Žilina a ďalších deväť miest a obcí sa zapojili do eurofondovej výzvy, v rámci ktorej chcú vymieňať rozhorúčený asfalt, vysádzať zeleň a lepšie pracovať s dažďovou vodou. Chvália si väčšie zapojenie regiónov do procesu.
Slovensko má za sebou ďalšie rekordne horúce leto. Kopili sa takzvané tropické dni, keď teplota vzduchu presahovala 30 °C a na niektorých miestach sa vyšplhala až na 36,5 °C.
Slováci tak už na vlastnej koži pociťujú následky klimatickej zmeny, ktorá bola pred niekoľkými rokmi iba teoretickou hrozbou. Na uliciach plných asfaltu a betónu je tento efekt ešte znásobený. Okrem snahy zmierniť samotné príčiny otepľovanie sa teda mestá a obce púšťajú aj do riešenia jeho následkov.
Jedenásť z nich sa už zapojilo do eurofondovej výzvy, v ktorej žiadajú o peniaze na prvky takzvanej zelenej a modrej infraštruktúry. Výstavba zelene a práca s dažďovou vodou totiž môžu slovenské územie na vysoké horúčavy lepšie adaptovať.
Žiadala Bratislava, Žilina aj Krupina
Výzvu vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) ešte vo februári. Adaptáciu miest na horúčavy plánuje podporiť takmer 70 miliónmi eur.
Do polovice augusta sa podľa MIRRI zapojilo 11 miest a obcí. Ide o veľké mestá, ako Bratislava a Žilina, ale aj menšie samosprávy: Krupina, Krompachy, Želiezovce, Nesvady, Kolárovo, Žilina, Púchov, obec Družstevná pri Hornáde a Prakovce.
Do výzvy sa však stále môžu zapojiť ďalšie mestá. Výzva totiž nemá konečný dátum a žiadosti sú vyhodnocované priebežne.
Hlavné mesto Bratislava si podalo žiadosť na projekt čerešňového sadu v Starom meste, konkrétne pri uliciach Radlinského a Legionárska. Samotné sakury, ktoré majú poskytovať tieň, už pred niekoľkými rokmi mestu venovala japonská ambasáda. Mesto k nim chce teraz za 327-tisíc eur pripojiť ďalšiu zeleň, pešie trasy, multifunkčné ihrisko aj vchody pre cyklistov. K „modrým“ prvkom má patriť závlahový systém a zasakovací systém pre dažďovú vodu.
Mestské prvky, ktoré dokážu dažďovú vodu využívať, ako napríklad zelené strechy, totiž vedia nielen znižovať teplotu v ich blízkosti, ale aj zabraňovať potopám z nárazových dažďov, ktoré sú tiež symptómom klimatickej zmeny.
Žilina podala až dva projekty na revitalizáciu vnútroblokov. Na ten pri uliciach Čajakova a Lichardova žiada o 1,13 milióna eur a na ulicu Jarná 995-tisíc eur. V týchto projektoch nájdeme napríklad nové zelené námestie pred školou, ale aj výmenu horúcich asfaltových peších chodníkov. Využívať sa budú takzvané polopriepustné spevnené bloky, napríklad zámková dlažba a mlatové chodníky. Vodu budú odvádzať do zelene, kde by ju mali zachytávať trvalkové záhony.
O podporu však žiadali aj menšie mestá a obce. Krupina chce zachytávať zrážkovú vodu z nemocnice a kina do priľahlého parku A. Sládkoviča. „Voda bude prirodzene zavlažovať verejnú zeleň namiesto toho, aby odtiekla do kanalizácie v uličnej sieti,“ hovorí Dajana Belláková, projektová manažérka pre Mesto Krupina.
Aj tu má byť miesto asfaltu použitá dlažba. „Nahradenie asfaltových povrchov za spevnené plochy s nižšou absorpciou tepla pomôže znížiť vplyvy častejšieho výskytu vĺn horúčav, zvýšenia priemerných ročných teplôt, častejšieho výskytu sucha, zvýšenia častosti zrážok, nárastu výskytu silných vetrov a víchric,“ hovorí Belláková. Celkové náklady na projekt sú takmer milión eur.
Púchov sa zameriava na revitalizáciu verejného priestranstva v areáli základnej umeleckej školy. Doteraz nevyužívaný priestor plný garáží majú nahradiť alejové stromy, okrasné trávy, ale aj altánok s vertikálnou zeleňou a so zelenou strechou. „Medzi modré prvky patria vzduchové rosiče a pitná fontánka,“ odkazuje hovorkyňa mesta Púchov Vanesa Čuriková a popisuje rozprašovače vody, ktoré dokážu v horúcom počasí ochladiť návštevníkov. Púchov žiada o takmer 315-tisíc eur.
Eurofondy už fungujú po novom
Ministerstvo pripomína, že v novom eurofondovom období fungujú niektoré výzvy inak. „O projektoch, ktoré budú z tejto finančnej alokácie podporené, rozhodujú Rady partnerstva samosprávnych krajov a Kooperačné rady území udržateľného mestského rozvoja,“ hovorí MIRRI.
Keď im projektový zámer schvália, majú rok na to, aby ho predložili ministerstvu. To žiadateľov priebežne kontaktuje a ponúka aj konzultácie. „Veríme, že tempu predkladania žiadostí napomôže aj nedávna novela zákona o verejnom obstarávaní, na ktorú mnohí čakali,“ odkazuje.
Samotné samosprávy vidia v tomto prístupe pozitíva. „Táto konkrétna výzva sa mi javí ako jedna z tých prehľadnejších,“ odkazuje Belláková a chváli aj možnosť konzultovať na regionálnom centre v Banskej Bystrici. V žiadosti tiež nevidí žiadne podmienky, ktoré by projekt zbytočne predražovali.
Aj hovorkyňa Púchova za veľmi pozitívne považuje, že projekty najskôr schvaľujú rady v samotných samosprávach. „Táto iniciatíva nám poskytuje možnosť významne zlepšiť kvalitu života obyvateľov, prispieť k ochrane životného prostredia, znižovaniu vplyvov klimatických zmien a zvyšovaniu biodiverzity,“ odkazuje Čuriková.
Pre Bratislavu išlo o prvú skúsenosť s týmto typom fungovania eurofondov na podporu udržateľného mestského rozvoja. Tiež oceňuje možnosť konzultovať oprávnenosť výdavkov, kritizuje však, že oproti podobnej výzve z predchádzajúce obdobia nastali výrazné zmeny, čo realizáciu spomaľuje.