Registrácia do kampane Do práce na bicykli 2024 prebieha od Apríla

Táto celonárodná kampaň už organizuje svoj 11. ročník. Jej hlavným cieľom je podpora nemotorovej dopravy, najmä cyklistickej, v mestách. Vyzýva samosprávy na Slovensku, aby vytvárali kvalitné podmienky pre ekologické formy dopravy, motivuje zamestnávateľov k budovaniu vhodných zariadení pre zamestnancov, ktorí cestujú do práce na bicykli, a podporuje zamestnancov v používaní aktívnych foriem dopravy pri každodenných cestách do práce.

Registrácia obcí a miest do kampane prebieha od 1. apríla do 29. mája. Organizácie so sídlom v danom meste alebo obci majú možnosť zaregistrovať tímy vo veľkosti 2 až 4 členov do 7. júna. Súťažná časť kampane potrvá od 1. do 30. júna 2024.

V minulom roku sa kampane Do práce na bicykli zúčastnilo viac ako 1 300 firiem a organizácií, ktoré chceli svojim zamestnancom priniesť zaujímavú aktivitu počas pracovného roku a motivovať ich k zdravšiemu životnému štýlu. Taktiež mali príležitosť zistiť, ako cyklistika pozitívne ovplyvňuje pracovné výkony a zdravie zamestnancov.

Cyklodoprava sa zaoberá otázkou, ako sa dostať do práce, školy alebo obchodu, a zohráva dôležitú úlohu v rozvoji mesta alebo obce. Pre zmenu dopravných návykov obyvateľov je kľúčová bezpečná infraštruktúra a integrácia rôznych foriem dopravy tak, aby cyklotrasy v mestách tvorili integrálnu súčasť mestského priestoru.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.dopracenabicykli.eu

Nový generatívny chatbot AI sa snaží transformovať verejný sektor

AI chatbot6_smart cities_Adobe.jpg

Chatbot je navrhnutý na základe modelov expertnej domény, ktoré majú jedinečný prístup k vládnym databázam a generujú odpovede a vysvetlenia.

Zmodernizované bezplatné wifi pripojenie v meste Púchov

Mesto Púchov začalo s digitálnou modernizáciou už v roku 2020, kedy boli v rámci projektu WiFi4EU, z grantov EÚ, uvedené do prevádzky WiFi-Free zóny, ktorých bolo v rôznych lokalitách mesta inštalovaných jedenásť. V máji roku 2022 bol mestu Púchov schválený ďalší projekt v rámci výzvy Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – WiFi pre Teba II.: „WiFi pre mesto Púchov“. Na verejných priestranstvách v meste bolo nainštalovaných ďalších 11 nových externých prístupových bodov na bezplatné pripojenie sa k WiFi sieti. Udržateľnosť projektu WiFi4EU bola stanovená na 3 roky, preto v roku 2023 skončila zároveň s licenciou na prevádzku dodaných WiFi zariadení.

Z vlastných finančných zdrojov zmodernizovalo Mesto Púchov prístupové body bezplatného WiFi pripojenia v meste na novú technológiu Wi-Fi 6, pričom rozšírilo toto pripojenie do ďalších lokalít, konkrétne pri autobusových nástupištiach Conti sever, pri OC Tesco, na uliciach 1. mája (Klenoty) a Komenského (Jednota C). V súčasnosti je pripojenie dostupné na mnohých autobusových nástupištiach v meste vrátane železničnej stanice, na Amfiteátri Ilonka, v Europarku, ako aj v uliciach mesta, kde sa pravidelne konajú kultúrno-spoločenské podujatia a, samozrejme, nevynechali sa ani budovy v majetku Mesta Púchov – Mestský úrad Púchov, Divadlo Púchov, SOV, CVČ Včielka, športoviská MŠK Púchov, s.r.o., Župný dom, Malý župný dom, letné kúpalisko a mestská tržnica.

O modernizácii hovorí bližšie viceprimátor Peter Bílik: „Myslím si, že bezplatná WiFi je základ SMART mesta, okrem toho, že poskytuje priamy prístup k informáciám, komunikácii, podporuje bezpečnosť a jednoznačne zvyšuje aj atraktivitu mesta. Preto som rád, že rozširujeme a modernizujeme túto službu primárne pre občanov nášho mesta, pretože možnosť pripojiť sa študentom, dôchodcom, návštevníkom, či už v mestských budovách, námestiach, knižnici alebo verejne prístupných miestach, považujem za samozrejmosť a myslím si, že aj Púchovčania už boli na tento mestský benefit zvyknutí.“

Úspešný projekt WiFi4EU bol plne financovaný z grantu EÚ, ktorého výška dosiahla 15 000 eur a zastrešila tak celkovú realizáciu projektu, aj vďaka už v tom čase vybudovanej sieti kamerového systému v Púchove.

Na pripomenutie, v roku 2022 pribudlo 11 nových prístupových bodov v lokalitách pri autobusových zastávkach pri Pošte 1, NsP Zdravie, križovatke ulíc Okružná a Pod Zábrehom (na Zábreh), futbalovom štadióne, kruhovom objazde na Nimnickej ceste pri cyklotrase, a tiež na verejných priestranstvách pri Mestskej tržnici, ZUŠ, parkovisku Rožák, Divadle Púchov, hasičskej zbrojnici a pred Mestským úradom Púchov. Celkové náklady projektu boli 14 580,00 eur.

A ako vníma modernizáciu bezplatného digitálneho pripojenia pre všetkých obyvateľov či turistov v meste primátorka Katarína Heneková? „Teším sa rozširovaniu bezplatných WiFi prístupov pre občanov v rámci mesta. V súčasnom období, kedy ,je všetko na webe´ je takáto služba nevyhnutnosťou a ja sa som rada, že sa podarilo z vlastných zdrojov, a vďaka skvelým kolegom z oblasti IT, zabezpečiť rozšírenie internetu na ďalšie časti mesta, ktoré doposiaľ neboli pokryté. Ďakujem a verím, že v tejto činnosti budeme pokračovať aj v ďalšom období.“

Mesto Púchov sa zvýšením dostupnosti bezplatného internetu v časoch silnejúcej informatizácie spoločnosti, snaží aj takýmto spôsobom vytvárať podmienky pre zlepšenie kvality a atraktívnosti života pre svojich obyvateľov a návštevníkov mesta.

 

ZMODERNIZOVANÉ BEZPLATNÉ WIFI PRIPOJENIE V MESTE

Zdroj: https://www.puchov.sk/zmodernizovane-bezplatne-wifi-pripojenie-v-meste-oznam/mid/408320/.html#m_408320

Do zelených opatrení investovala Žilina vyše 1,5 milióna eur

Zmena klímy trápi mnohé samosprávy a výnimkou nie je ani Žilina. V snahe o zmiernenie jej negatívnych dopadov vyvíja žilinská radnica množstvo aktivít. Prostredníctvom projektu financovaného z Nórskych grantov sa mestu podarilo vysadiť tisícky nových stromov, zrevitalizovať parky, vybudovať zelenú strechu, zaobstarať nákup elektromobilov či osadiť zberné nádoby na biologicky rozložiteľný odpad.

Za ostatné tri roky preinvestovalo mesto Žilina viac ako 1,5 milióna eur na realizáciu viacerých zelených opatrení, ktorých zámerom bolo znižovať redukciu skleníkových plynov a zvýšiť schopnosť mesta adaptovať sa na zmenu klímy a jej dopady. „Zmena klímy sa v prostredí Žiliny prejavuje najmä zvyšovaním teploty vzduchu v letnom období, premenlivosťou úhrnov zrážok či striedaním suchých a krátkych daždivých období. Časť projektových opatrení sa preto venovala znižovaniu prehrievania urbanizovaných lokalít, napríklad početnou výsadbou stromov,“ vysvetlila projektová manažérka Mestského úradu v Žiline Ivana Stillerová. Podľa jej slov sa priamo v meste vysadilo 638 nových stromov. Okrem samotných drevín skrášlila žilinské ulice mobilná zeleň najmä v lokalitách, kde výsadba klasickej zelene nebola možná. Ekologicky sa vyriešila aj úprava mestského úradu, na ktorom sa vybudovala zelená strecha, čím došlo k ochrane pred teplotnými výkyvmi, k zadržiavaniu zrážkovej vody a k tvorbe zdravej mikroklímy.

Okrem zelenej strechy vznikol pred mestským úradom revitalizovaný priestor so zeleňou, kde si môžu obyvatelia oddýchnuť na lavičkách. Unikátne miesto na relax sa vytvorilo vďaka projektu aj v mestskej časti Trnové. Park sv. Juraja sa zmenil na biopark, ktorého súčasťou je obnovená mokraď s dreveným chodníkom. Toto územie parku pôsobí na okolie ako výrazný ekostabilizačný prvok, akumuluje zrážkovú vodu a zvyšuje biodiverzitu v okolí. K zmierneniu klimatickej zmeny prispelo tiež znovuvysadenie časti lesa v Zástraní a revitalizácia vybranej plochy v rámci Lesoparku Chrasť. „Vďaka grantu sa nám podarilo zaobstarať aj časť potrebných zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré boli umiestnené vo vybraných lokalitách mesta. Ďalšou projektovou aktivitou bol nákup dvoch elektromobilov na rozvoz stravy pre seniorov a tiež zníženie energetickej náročnosti budovy Materskej školy A. Kmeťa,“ doplnila Stillerová. Významnou súčasťou projektu je podľa jej slov i tvorba Stratégie adaptácie mesta Žilina na zmenu klímy. Ide o významný dokument, ktorý stanovil prístup k problémom súvisiacim so zmenou klímy a identifikoval opatrenia pre udržateľné fungovanie mesta Žilina v podmienkach meniacej sa klímy v priebehu 21. storočia. Ako uviedol primátor Žiliny Peter Fiabáne, zhoršujúca sa klimatická situácia a najmä zmierňovanie jej negatívnych dopadov je jednou z prioritných tém radnice už niekoľko rokov. „Vďaka projektu podporeného z nórskeho grantu sme mohli zrealizovať viacero aktivít, prostredníctvom ktorých sme prispeli v boji s klimatickými zmenami a zlepšili úroveň života našich obyvateľov. Jednotlivé kroky sme systémovo nastavili tak, aby sme mesto v súvislosti s klimatickými zmenami ochránili čo najviac. V zelených riešeniach, výsadbe zelene a ďalších klimatických opatreniach budeme pokračovať aj v budúcnosti,“ spresnil primátor.

Projekt s názvom Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy v meste Žilina bol podporený v rámci Nórskych Grantov 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Zdroj: https://zilina.sk/do-zelenych-opatreni-investovala-zilina-vyse-15-miliona-eur/

Brezno sa prispôsobuje zmene klímy. Aktívne, systematicky a zodpovedne

Efektívnymi projektovými opatreniami za takmer jeden a pol milióna eur, ktoré sa Breznu podarilo zrealizovať v priebehu troch rokov, sa mesto snaží zabezpečiť udržateľné klimatické podmienky pre život súčasných aj budúcich generácií obyvateľov.

obr: Brezno sa prispôsobuje zmene klímy. Aktívne, systematicky a zodpovedne

Sumár realizovaných aktivít zameraných na úsporu energií, ekologickú dopravu, zelenú a modrú infraštruktúru, odpadové hospodárstvo a inteligentné riešenia priniesla záverečná konferencia projektu Akčný plán a opatrenia mesta Brezna zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy.

Na vlastnej koži

Neznesiteľné horúčavy, extrémne suchá, prívalové dažde aj ničivé povodne. Klimatickú zmenu čoraz častejšie a intenzívnejšie pociťujú už aj obyvatelia Brezna. V snahe minimalizovať tieto negatívne javy sa mesto rozhodlo zapojiť do výzvy ministerstva životného prostredia s názvom SK-Klíma a získalo grant vo výške 1,4 milióna eur z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu. Vďaka týmto prostriedkom sa mu v priebehu troch rokov podarilo zrealizovať celkovo 19 investičných aktivít vychádzajúcich zo strategického dokumentu Akčný plán pre zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy na území mesta Brezno, ktorého cieľom je zvýšenie odolnosti voči negatívnym vplyvom klimatickej zmeny.

Prijaté opatrenia prispeli k zlepšeniu energetickej efektívnosti verejných budov, zníženiu emisií skleníkových plynov investíciami do elektromobility a prostriedkov nemotorovej dopravy, k úsporám energií vďaka využitiu inteligentného verejného osvetlenia, k ochladzovaniu prostredia pomocou rozširovania zelenej a modrej infraštruktúry, zachytávaniu zrážkovej vody na jej opätovné použitie či k vytvoreniu podmienok na dôkladnú separáciu biologicky rozložiteľného odpadu.

Brezno môže byť inšpiráciou

Projekt sa okrem investičných aktivít zameral aj na edukačnú činnosť a osvetu v oblasti environmentálneho povedomia a to nielen v online priestore (breznoklima.sk), ale aj prostredníctvom odborných konferencií. Posledná z nich sa uskutočnila v druhý aprílový štvrtok na pôde Mestského hotela Ďumbier s cieľom zhrnúť a zhodnotiť výsledky úspešného projektu vo forme odborných prezentácií, ale aj prostredníctvom putovnej výstavy s názvom Brezno a zmena klímy. Pozvanie na záverečné sympózium prijali špecialisti v oblasti životného prostredia, analytici monitoringu meteorologických meraní, vývojári technologických spoločností, ale aj zástupcovia Smart Cities klubu či dodávateľských firiem.

Úvodné slová patrili primátorovi Brezna Tomášovi Abelovi, ktorý vyzdvihol aktívnu spoluprácu mesta s jednotlivými partnermi projektu a vyjadril vďaku všetkým, ktorí participovali na jeho úspešnej realizácii. „Celý projekt začal na základe našej spolupráce s klubom Smart Cities Slovensko, v rámci ktorej som sa zúčastnil na úvodnej konferencii v nórskom Osle. Následne sme našli nórskeho partnera, vďaka čomu sme mohli získať zdroje a začať s projektom. Nie je celkom obvyklé, aby sa také malé mestá, ako je Brezno, zapájali do obdobných projektov, ale verím, že budeme inšpiráciou aj pre iné samosprávy na Slovensku. Opatrenia, ktoré sme prijali a ktoré zmierňujú negatívne dôsledky zmeny klímy v mestskom prostredí totiž môžeme dnes bezpochyby označiť za veľmi potrebné, dokonca nevyhnutné,“ zhodnotil primátor.

Zoznam aktivít je dlhý

Po prezentácii Tatiany Babalovej z  Ministerstva životného prostredia SR, ktorá v skratke predstavila grantový Program SK-Klíma, nasledoval príspevok vedúcej odboru riadenia projektov v Brezne Milady Šimkovičovej, v ktorom zosumarizovala výsledky ukončeného projektového zámeru mesta. Samospráve sa vďaka nemu podarilo zrealizovať plánované investície na zvýšenie energetickej efektívnosti materských škôl na Hradbách a Ulici Boženy Němcovej, kde boli zároveň umiestnené aj zberné nádoby na dažďovú vodu. V uliciach mesta pribudlo 560 smart senzorov na monitoring kvality ovzdušia, ako aj 28 energeticky úsporných solárnych svietidiel. Breznianska radnica zároveň kúpila ďalší elektromobil a desať bicyklov vrátane stojanov na služobné účely pre zamestnancov mestského úradu a Technických služieb a v najbližšom období plánuje zmeniť povrchy asfaltových ihrísk na svetlé plochy, aby nedochádzalo k ich prehrievaniu. Posun nastal aj v oblasti odpadového hospodárstva, keď sa nákupom 50 kontajnerov na biologicky rozložiteľný odpad zlepšila jeho separácia a ekologické zhodnocovanie. Postupne budú viditeľné i opatrenia súvisiace s masívnou výsadbou zelene v podobe kvitnúcich lúčnych spoločenstiev, mobilných stromov, rastlinnej sochy cyklistu či funkčnej vertikálnej vegetácie na viacerých miestach v meste.

Nádej na zlepšenie

Po analytickom príspevku spracovateľa Akčného plánu Jana Matouša, v ktorom na základe zozbieraných dát pomenoval hlavné klimatické hrozby pre Brezno a navrhol efektívne a adresné riešenia, sa k slovu dostal zástupca dodávateľa pre inštaláciu senzorov kvality ovzdušia Peter Kočalka, ktorý priblížil proces online monitoringu znečistenia životného prostredia aplikovaný na území mesta. O svoje odborné poznatky a skúsenosti z praxe sa podelil aj vedúci odboru monitorovania kvality ovzdušia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Kremler, ktorý prítomných oboznámil s alarmujúcimi výsledkami meraní mobilnej monitorovacej stanice umiestnenej na breznianskom námestí počas šesťmesačného kontrolného obdobia. Brezno sa podľa nich zaradilo k trom najrizikovejším oblastiam na Slovensku s vysokou koncentráciou prachových častíc v ovzduší, pričom ich zdrojom sú predovšetkým lokálne kúreniská.

Pozitívnu inšpiráciu vo vzťahu k životnému prostrediu priniesol v krátkom dokumente zo Švédska a Dánska predseda Smart Cities klubu Miloslav Jurík a posledný so svojím príspevkom vystúpil vedúci investičného odboru v Brezne Ivan Kamenský, ktorý priblížil ďalšie aktivity mesta zamerané na elimináciu negatívnych vplyvov klimatickej zmeny.

Milada Šimkovičová, ktorá spolu so svojím tímom úspešný environmentálny projekt vypracovala a koordinovala, po záverečnej konferencii dodala: „Tri roky práce hodnotím na výbornú. Spoločne s tímami odboru riadenia projektov

a investičného odboru sa nám podarilo dokončiť veľmi peknú a prospešnú vec, vďaka ktorej bude naše mesto pripravené adaptovať sa na rýchlo sa meniacu klímu. Verím, že Brezno bude schopné odolávať týmto zmenám a výsledky našej práce povedú k zlepšeniu životného prostredia pre všetkých obyvateľov Brezna.“

Zdroj: https://www.brezno.sk/brezno-sa-prisposobuje-zmene-klimy.-aktivne-systematicky-a-zodpovedne/?f=