Na Slovensku existuje takmer tritisíc obcí. Mnohé z nich majú len niekoľko stoviek obyvateľov. Svojim občanom často nedokážu poskytovať adekvátne služby a náklady na ich administratívu navyše predstavujú veľkú záťaž pre štátny rozpočet. Na potenciál zvýšenia efektívnosti už skôr upozornila aj analýza Inštitútu finančnej politiky „Skrytý poklad v samospráve“. Čítať ďalej
Čínske mesto Suej-čou sa nachádza necelých dvesto kilometrov od epicentra nákazy. V momente, keď sa koronavírus začal šíriť a dosiahol úroveň epidémie, v meste vedeli, čo majú robiť. Ostatne – projekt smart mesta budovali už dlho, teraz jednoducho jeho riešenia len využili v praxi.
„Technológie, ktoré dnes používame, by boli kedysi nepredstaviteľné,“ hovorí Jang Fei, jeden z predstaviteľov mesta. „Výpočtové operácie kedysi trvali týždeň, dnes ich vieme spraviť za dva dni,“ cituje ho čínsky portál Global News.
Mesto využilo svoje pripravované projekty a v spolupráci s komerčnou firmou spustilo jednoduchý systém, ktorý občanom umožnil nahlásiť svoj zdravotný stav a možné zdroje nákazy, poskytol im možnosť komunikácie s mestom a získanie aktuálneho spravodajstva či poradenstva. Do dvoch dní od spustenia sa zaregistrovalo viac ako 2,2 milióna obyvateľov dvaapolmiliónového čínskeho „mestečka“. Suej-čou sa už v predchádzajúcich rokoch sústredilo na budovanie infraštruktúry pre smart riešenia – cloudu, internetu vecí, mobilného internetu či oddelenia na analýzu veľkých dát a pokrývanie celého mesta. Teraz ich len využilo.
Európske mestá mali na prípravu viac času a niektoré ho aj využili. Z metropol starého kontinentu technologické riešenie využíva napríklad Viedeň. Mesto nasadilo pokročilý systém, ktorý by mal pomôcť udržať šírenie vírusu pod kontrolou. Digitálnu platformu, ktorá zbiera a spravuje všetky dáta, týkajúce sa vírusu čoskoro dostanú k dispozícii aj ostatné rakúske mestá.
Viedenský systém, ktorý mesto vyvinulo v spolupráci s komerčným partnerom, umožňuje zdravotníckemu personálu rýchlo identifikovať relevantných pacientov, v reálnom čase sledovať a aktualizovať ich údaje či najnovšie dáta o chorobe. Systém podporuje všetky potrebné procesy – od zachytenia prvých symptómov, cez koordináciu komunikácie medzi všetkými zložkami až po prijímanie potrebných opatrení. Všetky kroky sa navyše automaticky zaznamenávajú.
Po technológiách siahla od začiatku epidémie i Južná Kórea. Tamojšia vláda nasadila systém, ktorý na boj so šírením nákazy využíva aj zábery z bezpečnostných kamier či platobné transakcie potvrdených pacientov. Používatelia štátnej aplikácie Corona100m získajú do telefónu okamžité upozornenie, ak sa ocitnú v blízkosti miesta, kde sa vyskytovala nakazená osoba.
Po príklady však netreba chodiť ani tak ďaleko. Podobnú aplikáciu vyvíja aj Slovensko. Výsledok spolupráce viacerých firiem by mal štátu cez mobil umožniť overovať dodržiavanie povinnej karantény či zbierať informácie o pohybe. Cez bluetooth anonymizovane zaznamenáva iné mobily – ak sa ukáže, že je človek infikovaný, automaticky upozorní všetkých, ktorí s ním prišli do styku.
Odborníci sa zhodujú, že práve podobný prístup môže mať na zabránenie ďalšieho rozširovania vírusu zásadný vplyv. V Izraeli sa preto občanov ani nepýtali a ich pohyb sleduje podľa pohybu SIM kariet priamo kontrarozviedka. Tento prístup však vyžaduje vysokú dôveru občanov vo svoj štát a funkčné kontrolné systémy zabezpečujúce ochranu pred jeho zneužitím.
Karanténa, práca z domu a pocit naliehavosti sa prejavil v rozšírení smart riešení. Firmy si zvykajú na prácu z domu a ľudia si všímajú, že aj komunikáciu s úradmi môžu vybaviť cez internet. Vznikajú aplikácie, ktoré prepájajú starších a nevládnych ľudí s tými, ktorí im môžu pomôcť s nákupmi, riešenia, ktoré kuchárov bez práce spájajú s nevyužitými kuchyňami v školách, kde môžu pripravovať jedlo pre ľudí v karanténe až po technologické platformy, ktoré používateľom umožňujú predplatiť si online reálne služby na neskôr a zachrániť tak malých podnikateľov ako napríklad kaderníčky pred bankrotom.
Rozmach zažíva aj medicína na diaľku. V Číne či USA sa darí riešeniam, ponúkajúcim vyšetrenia s využitím moderných technológií, bez osobnej návštevy pacienta. Mnohé lekárske odbory totiž pacienta vidieť nepotrebujú – na analýzu CT, röntgenovej snímky alebo magnetickej rezonancie stačí výsledky odborníkovi poslať. Epidémia COVID-19 vyvolala dopyt po takýchto riešeniach aj v oblasti všeobecného lekárstva. Na Slovensku viaceré nemocnice a zariadenia zriadili infolinky a štátne orgány už uvažujú aj nad ďalšími možnosťami.
V Nórsku či na Taiwane sa tak podarilo napríklad znížiť vystavenie lekárov či pacientov nákaze – v domove dôchodcov môžu bežné úkony ako meranie tlaku, teploty či odbery krvi robiť tamojšie sestry a lekár dostáva všetky potrebné údaje na diaľku. S pacientmi sa prípadne môže spojiť cez video.
Na Slovensku sa uvažuje nad modelom sledovania pacientov v domácnosti, aby najmä starší ľudia či pacienti z odľahlých miest nemuseli na každú kontrolu opakovane cestovať do ordinácie. Diagnostika a úprava liečby na diaľku navyše zabráni tomu, aby takíto pacienti museli čakať v rovnakej čakárni s chorými osobami.
Smart riešenia však nie sú len o technológiách. Kolumbijská Bogota dočasne zmenila jazdné pruhy na cyklotrasy. Ľudia tak namiesto hromadnej dopravy môžu sadnúť na bicykel a vyhnúť sa tak stretnutiu s potenciálnymi šíriteľmi nákazy. Zároveň pravidelným pohybom zlepšujú celkovú imunitu svojho organizmu.
Kedy sa pandémia koronavírusu skončí, nevie nikto. Už teraz sa však možno domnievať, že ľudia budú musieť zmeniť svoje zvyklosti a prispôsobiť sa novému svetu. Mestá, ktoré už úspešne vyskúšali smart riešenia, sú dôkazom, že investícia do nich sa oplatí. Digitalizácia môže zvýšiť efektivitu a pohodlie v časoch pokoja – v časoch krízy však môže byť rozdielom medzi úspechom a zlyhaním.