Svetový objem odpadu dosahuje rekordy, varuje OSN. Slovenské mestá ho separujú rôznym tempom

Globálne množstvo odpadu stúpa závratnou rýchlosťou a jeho skládkovanie ohrozuje životné prostredie aj zdravie ľudí. Jednou z ciest, ako skládky obmedziť, je zber bioodpadu. Na Slovensku sa osvedčil a množstvo zmesového odpadu vďaka nemu historicky kleslo. Slováci ho napriek tomu produkujú nadmieru. Cestu, ako zlepšiť trend, portálu EURACTIV Slovensko opísali tri slovenské mestá. 

Svet sa topí v odpade a tento trend má čoraz zhoršujúci sa charakter. Podľa správy Environmentálneho programu OSN (UNEP) globálna produkcia komunálneho odpadu v roku 2023 dovŕšila 2,3 miliardy ton.

Podľa jej súčasných prognóz sa tento údaj len ďalej znásobí a do druhej polovice storočia vstúpime s celosvetovou produkciou odpadu v objeme 3,8 miliardy ton.

Autori správy apelujú, že je nevyhnutné, aby svet prešiel na prístup nulového odpadu, a zároveň zlepšil spôsob, ako nakladá s už vzniknutými zvyškami. Ročne totiž v dôsledku zlého zaobchádzania s odpadom, napríklad skládkovaním, zomrie od 400-tisíc do milióna ľudí.

Najväčší podiel v skládkovaní komunálneho odpadu má zmesový odpad, a ako pre EURACTIV Slovensko vysvetlila Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), jedným z kľúčových opatrení na znižovanie jeho množstva je zber kuchynského odpadu.

Portál EURACTIV Slovensko kontaktoval slovenské mestá, ktoré v poslednom čase evidovali u svojich obyvateľov zvýšený záujem o jeho recykláciu. Vedenie Pezinka, Nitry a Komárna sa zhodli na tom, že im predovšetkým pomohla kampaň aj čo najväčšia prístupnosť občanov k separovacím nástrojom.

Pezinok: Zber treba stále pripomínať, uľahčiť a vylepšovať

Povinnosť zberu kuchynského odpadu je na Slovensku platná od roku 2021. Od jej zavedenia historicky kleslo množstvo zmesového odpadu pod jeden milión ton. Slováci sa napriek tomu radia medzi lídrov v jeho celkovom náraste – od roku 2014 do roku 2021 u nás vzrástol o 55 percent.

Niektorým mestám sa navyše nedarí zvyšovať podiel zberu, alebo dokonca evidujú jeho pokles. Príkladom je Žilina, kde sa podľa Zuzany Ondrášovej z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou miera vytriedenia odpadu z roka na rok znižuje.

To však nie je prípad Pezinka. Vedenie mesta informovalo, že o triedenie kuchynského bioodpadu majú obyvatelia čoraz väčší záujem. Pred spustením povinného zberu tvoril 40 – 60 percent komunálneho odpadu, ktorý napokon končil na skládke. Od zavedenia zberu eviduje každoročný nárast jeho separácie – 337 ton za rok 2021, 338 ton za rok 2022 a 358 ton vlani.

Tamojšia referentka životného prostredia Jana Guštafiková pre EURACTIV Slovensko vysvetlila, že zvýšiť záujem Pezinčanov sa im podarilo „opakovaným pripomínaním cez sociálne siete, webstránku mesta, mestské noviny a televíziu, ako aj bezplatným prideľovaním vreciek na kuchynský odpad“. Tie si môžu občania bezplatne prísť prevziať na mestskom úrade.

„Kuchynský biologicky rozložiteľný odpad zbierame priamo od rodinných domov a na každom stojisku je preň vyhradená nádoba. Tam, kde bola nádoba pravidelne preplnená, sme doplnili ďalšiu,“ vysvetľuje kroky mesta.

„Využili sme finančné prostriedky z Environmentálneho fondu za triedený zber. Obyvateľov teda finančne nezaťažujeme a vrecká na zber im poskytujeme bezplatne.“

Spomína, že spočiatku čelili častým problémom, ktoré zber sprevádzajú – znečistenie nádob a ich zápach cez leto. „Preto sme pristúpili k zmene a nádoby sa pri každom vývoze menia za prázdne a čisté,“ dopĺňa Guštafiková.

Mesto si uvedomuje ekologický a ekonomický potenciál kuchynského odpadu, a preto ho odváža do bioplynovej stanice v Budči. Tam je zhodnotený do podoby elektrickej energie, digestátu a tepla.

Podobný prístup aj pod Zoborom

Nitra za posledné tri roky eviduje významný nárast separácie kuchynského bioodpadu – zo 450 ton v roku 2021 sa v ďalšom roku dostala na 914 ton. V uplynulom roku 2023 dosiahla 954 ton vyzbieraného odpadu.

Rovnako ako v Pezinku, aj tunajšie vedenie pravidelne komunikuje témy zamerané na podporu separovania odpadu na sociálnych sieťach mesta, webstránke alebo Radničných novinách. Podľa vedúcej odboru komunikácie Nitry Lenky Marekovej určite pomohlo, že obyvateľom od začiatku vytvorili vhodné podmienky na triedenie.

„Pri zavádzaní hnedých nádob kuchynského bioodpadu sme obyvateľom s trvalým pobytom alebo vlastníkom nehnuteľnosti v Nitre dali bezplatne vedierko na odpad. Zároveň sme vo vybraných lokalitách vybudovali kompostéry,“ priblížila Mareková portálu EURACTIV Slovensko.

Napriek zlepšujúcemu sa trendu mesto v tlačovej správe o celkovom stave recyklácie spomína, že najväčší podiel odpadu, ktorý mohol byť vyseparovaný a nebol, tvoril v Nitre záhradný odpad, plasty, textil a kuchynský odpad. Potenciál na ďalšie zlepšenie preto ostáva naďalej vysoký.

Komárno sa pochválilo míľnikom

Vedenie Komárna oznámilo, že sa mu za uplynulý rok podarilo vytriediť rekordné množstvo celkového odpadu, vyše päťtisíc ton, a dosiahlo mieru separácie, aká sa mu ešte nikdy predtým nepodarila.

V prípade kuchynského bioodpadu sa mu za posledné tri roky podarilo postupne vytriediť 69 ton v roku 2021, 338 ton v roku 2022 a 314 ton vlani. Mierny pokles pripisuje zmene poskytovateľa služby, ktorý bioodpad odváža:

„Došlo k určitým ťažkostiam, ktoré ovplyvnili výsledok,“ uviedla Anna Szabóová z kancelárie primátora portálu EURACTIV Slovensko s tým, že objem vyseparovaného bioodpadu by bol inak oveľa väčší.

„Spustili sme kampaň, aby sa do triedenia zapojilo viac ľudí. Monitorujeme to aj v inštitúciách patriacich mestu a v školách sme vyhlásili špeciálny program, aby sme zabezpečili čo najvyššiu mieru separácie,“ priblížila iniciatívy mesta Szabóová.

Komárno podľa nej zároveň pracuje na vybudovaní bioplynovej stanice, vďaka čomu by sa kuchynský odpad stal popri kaloch z čističiek odpadových vôd užitočným zdrojom energie.

„Dúfame, že ak ľudia pochopia, že separovanie kuchynského odpadu pomáha nielen šetriť peniaze, ale môže priniesť aj príjmy pre mesto, zapojí sa do neho čoraz viac ľudí,“ dodala predstaviteľka mesta.

Najdôležitejšie je odpadu predísť

Pre samosprávy, ktorým sa nedarí motivovať svojich obyvateľov k zberu, odporúčajú oslovené mestá rôzne tipy. Pezinok ich tlmočí hlavne samotným obyvateľom. Podľa neho je prvým krokom „vždy vytvoriť čo najmenej odpadu“.

To je názor aj Európskej únie, ktorá tento prístup vo vzťahu k odpadom považuje za najekologickejší. Na pomyselné druhé miesto stavia jeho opätovné využitie a na tretie recykláciu.

„Prípravu jedla si treba naplánovať tak, aby vzniklo čo najmenej prebytkov. Ďalej je potrebné kuchynský odpad vhodný do kompostérov dávať práve do nich a vytvoriť si kompost pre vlastnú záhradu,“ hovorí Guštafiková.

Vysvetľuje, že pri takýchto krokoch môže mesto zaznamenať zníženie kuchynského odpadu vyhodeného do vreciek/košov. „Ide však o pozitívny pokles a skôr by nás to malo tešiť. Dôležité je zistiť, koľko kuchynského odpadu je v zmesovom odpade,“ dodala referentka životného prostredia.

Nitra apeluje na čo najväčšiu efektívnosť zberu: „Určite je dôležité vytvárať čo najvhodnejšie podmienky pre obyvateľa. Preto naďalej bezplatne poskytujeme vedierka na kuchynský odpad, nie len pre tých, ktorí si ich prídu vyzdvihnúť po prvý raz, ale aj pre tých, ktorí majú svoje už opotrebované,“ uzavrela Mareková z mestského úradu v Nitre.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/poda/news/svetovy-objem-odpadu-dosahuje-rekordy-varuje-osn-slovenske-mesta-ho-separuju-roznym-tempom/

Žilinčania produkujú menej odpadu, v jeho separácii sa však zhoršili

Žilinčania vytvorili v minulom roku 40-tisíc ton odpadu. V priemere vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob 499 kilogramov smetí, čo predstavuje 1,3 kg odpadu za deň. Vyseparovalo sa pritom len 40,6 % odpadkov.

Miera vytriedenia odpadkov sa v Žiline z roka na rok znižuje, čo má zásadný vplyv aj na výšku poplatku, ktorý samospráva zaplatí za uloženie odpadu na skládku. „V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu,“ priblížil primátor Peter Fiabáne. V tohtoročnom rozpočte ráta samospráva s tým, že na celú činnosť spojenú s odpadmi vynaloží až 6 miliónov eur.

Z celkového objemu vyprodukovaného odpadu tvoril zmesový komunálny odpad vyše 19-tisíc ton, čo je takmer polovica. Druhou najväčšou položkou bol papier a lepenka (1 898 ton), nasledovalo sklo (1 249 ton) a plasty (1 099 ton). Žilinčania podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 % papiera a lepenky, 3,1 % skla a 2,7 % plastov. „Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7-tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 %, pričom potenciál bol až 104 ton,“ uviedol P. Fiabáne. Zároveň zdôraznil, že ak by obyvatelia dôkladne triedili komunálny odpad, zdvojnásobili by sa množstvá vyseparovaných komodít ako sú sklo, papier, či plasty. „Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5-tisíc ton odpadu viac, prešli by sme  s mierou vytriedenia nad 50 %, čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej a to sú pri týchto objemoch obrovské peniaze,“ uzavrel primátor.

Zdroj: https://zilina.sk/zilincania-produkuju-menej-odpadu-v-jeho-separacii-sa-vsak-zhorsili/

Banská Bystrica diskutovala so zahraničnými mestami na tému polarizácie

Banská Bystrica je jediným mestom na Slovensku, ktoré je súčasťou Iniciatívy pre otvorené vládnutie na lokálnej úrovni. Aj vďaka tomu vstupuje do prínosných zahraničných  projektov s cieľom rozvíjať spoluprácu s inými samosprávami, diskutovať na spoločné témy a získavať príklady dobrej praxe. Vďaka projektu Agenti koexistencie, resp. ambasádori dobrých vzťahov, sme v uplynulom týždni hostili delegáciu z ôsmich európskych miest. Organizované workshopy boli zamerané na zaujímavý fenomén dnešnej doby, na tému polarizácie, ktorá je prítomná všade vo svete.

Polarizácii, ktorá je v spoločnosti prirodzeným javom, čelia aktuálne všetky samosprávy. Polarizácia však vytvára napätie, je živnou pôdou pre vznik konšpiračných teórií, hejtu, hoaxov, deštruktívnej kritiky či kyberšikany v online prostredí. Potvrdili to aj hostia, zamestnanci mestských úradov vo ôsmich európskych mestách. Okrem Banskej Bystrice sú do projektu zapojené samosprávy Genk (Belgicko), Aarhus (Dánsko), Breda (Holandsko), Quart de Poblet (Španielsko), Gdansk (Poľsko), Budaörs (Maďarsko), Kekava (Lotyšsko) a územné združenie Iasi Metropolitan (Rumunsko).

Privítanie hostí primátorom Jánom Noskom
Privítanie hostí primátorom Jánom Noskom

Žijeme v spoločnej Európe, ktorá zažíva traumatizujúce situácie, stavia pred nás výzvy, ktoré majú vplyv na spravovanie na lokálnej úrovni. Napriek tomu musíme ako samosprávy fungovať. V tomto kontexte je potrebné vniesť do vládnutia miest inovácie a otvoriť úrady viac pre obyvateľov. Jednou z týchto výziev je aj téma polarizácie, ktorá rezonuje v celej spoločnosti. Je zaujímavé sledovať, ako vnímajú polarizáciu iné mestá a diskutovať o tom, ako s ňou pracujú. Teší ma, že sme sa stali partnermi tohto projektu,“ povedal primátor Ján Nosko, ktorý zahraničnú delegáciu privítal na pôde historickej Radnice na Námestí SNP.

Ešte pred samotným príchodom zahraničnej delegácie bol spracovaný dotazník polarizačných tém v iných mestách. Napríklad, v španielskom Quart de Poblet vnímajú polarizáciu v témach inklúzie, imigrácie i rodového násilia, ktoré má vplyv na rozhodovanie na komunálnej úrovni. V Dánskom Aarhuse sa polarizácia objavuje vo verejnom sociálnom bývaní, umiestňovaní veterných mlynov, doprave či rozvojových projektoch. V Banskej Bystrici patrí k polarizačným témam napr. doprava, otázka rozvoja bývania, environmentálne témy či  politika na národnej úrovni, ktorá zasahuje do tém na tej komunálnej.

V kontexte samospráv, polarizácia často negatívne pôsobí na vzájomné vzťahy mesta a jeho obyvateľov, spôsobuje ťažkosti vo vzájomnej spolupráci, negatívne ovplyvňuje kvalitu participatívnych procesov a celkovo rozvoj otvoreného spôsobu spravovania. Na stretnutiach sme hovorili aj o dôležitosti úlohy odborníkov a lídrov, ktorí v rámci mestských úradov pôsobia. Práve tí môžu významne prispievať k depolarizácii, musia si však osvojiť zručnosti a postoje pre strategickú prácu s polarizáciou.  Nielen tento projekt, ale aj stretnutie samotné vnímam ako skvelý zdroj inšpirácie pre budovanie našich kapacít a získavanie príkladov dobrej praxe v oblasti otvoreného spôsobu spravovania,“ dopĺňa Soňa Kariková, koordinátorka pre otvorené vládnutie a spravovanie.

Diskusia v rámci projektu Agenti koexistencie
Diskusia v rámci projektu Agenti koexistencie

Účastníkom jedného z workshopov so zahraničnou delegáciou bol aj Tomáš Halász z iniciatívy Bez hejtu. „Chcem sa poďakovať, že ste ako samosprávy túto tému priniesli, pomenovali ste ju a máte ambíciu s ňou pracovať. Verím, že naša spolupráca sa týmto stretnutím nekončí, ale práve naopak.“

V najbližšom období plánuje mesto Banská Bystrica v spolupráci s expertmi uskutočniť workshopy pre odborníkov pracujúcich na mestskom úrade, ale aj záujemcov z externého prostredia. Aj prostredníctvom nich bude možné získať odpovede na otázky, ako polarizácia vzniká, akú má dynamiku, čo a či sa s ňou dá niečo robiť.

Projekt Agenti koexistencie je realizovaný v rámci programu URBACT IV, ktorý je financovaný z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Hlavným zámerom je budovanie kapacít zamestnancov MsÚ, optimalizácia organizačných štruktúr i interných procesov.

Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2024/banska-bystrica-diskutovala-so-zahranicnymi-mestami-na-temu-polarizacie/

Fínske mestá skúmajú potenciál opätovného využitia umelej trávy

Brezno spustilo mobilnú aplikáciu, ktorá umožní sledovať aktuálny stav a kvalitu životného prostredia

Niekoľko stoviek inteligentných senzorov už monitoruje kvalitu ovzdušia a ďalšie dôležité meteorologické parametre v rámci celého mesta. Cieľom projektu, na ktorý Brezno získalo zdroje z Nórskych grantov, je ochrana a zlepšenie verejného zdravia.

Hustá sieť špeciálnych snímačov aktuálne generuje mimoriadne presnú mapu stavu merateľných ukazovateľov, ktorá vedeniu mesta pomôže pri plánovaní preventívnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov.

Údaje pre kvalifikované rozhodnutia

Breznianska samospráva koncom minulého roka pristúpila k realizácii opatrení zameraných na online monitoring znečistenia životného prostredia. V uliciach mesta preto nainštalovala celkovo 560 špeciálnych senzorov, ktoré dokážu okrem teploty, relatívnej vlhkosti a barometrického tlaku vyhodnotiť aj stav kvality ovzdušia. Brezno na tento účel získalo externé zdroje z Nórskeho finančného mechanizmu vo výške takmer 150 tisíc eur.

„Keďže znečistenie ovzdušia v meste a jeho okolí predstavuje významnú hrozbu pre ľudské zdravie a kvalitu života obyvateľov, na základe nameraných údajov bude možné robiť kvalifikované rozhodnutia napríklad v zmysle potreby výsadby zelene, zmeny organizácie dopravy či cieleného pátrania po zdrojoch znečistenia v konkrétnych častiach mesta,“ vyzdvihol prínosy projektu primátor Tomáš Abel.

K dispozícii 24/7

Jednotlivé senzory sú osadené na stĺpoch verejného osvetlenia vo vzdialenosti nie väčšej ako 100 metrov od seba, čo vytvára mimoriadne presnú mapu meraných parametrov. „Tie umožnia objektívne a podrobne spracovať zoznam rizikových lokalít ako sú tzv. ostrovy tepla, informovať o relatívnom stave ovzdušia v rámci mesta, predpovedať zhoršovanie alebo zlepšovanie stavu životného prostredia, presnejšie určiť plán dopravy a údržby ciest alebo generovať výstrahy pri náhlom zhoršení stavu životného prostredia,“ doplnila vedúca odboru riadenia projektov Milada Šimkovičová.

Inteligentné snímače sú totiž v nepretržitej prevádzke a namerané dáta zaznamenávajú 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Údaje z nich sa automaticky prenášajú v pravidelných intervaloch na centrálny server a do aplikácie, prostredníctvom ktorej ich môže sledovať už aj široká verejnosť.

Brezno Smart City Sensors

Mesto koncom januára spustilo novú mobilnú aplikáciu s názvom Brezno Smart City Sensors, ktorá umožňuje jej užívateľom kontrolovať stav životného prostredia v Brezne. Po stiahnutí sa v telefóne zobrazí mapa všetkých senzorov nainštalovaných v meste, z ktorej je možné vybrať konkrétny snímač a sledovať jeho údaje o nameranej teplote, relatívnej vlhkosti a tlaku vzduchu v reálnom čase. Užívateľ si zároveň môže zvoliť časové rozpätie meraní od 6 hodín až po päť rokov a porovnať tak súčasný stav s minulosťou, prípadne aj s inými časťami mesta.

Cieľom samosprávy je postupne rozšíriť monitorovaciu sieť až na 1000 senzorov, vďaka ktorým bude schopná ešte komplexnejšie vyhodnotiť aktuálny stav a kvalitu životného prostredia, a včas tak prijať preventívne opatrenia vhodné pre konkrétne lokality na svojom území.

Zdroj: https://www.brezno.sk/brezno-spustilo-mobilnu-aplikaciu-ktora-umozni-sledovat-aktualny-stav-a-kvalitu-zivotneho-prostredia/?f=

Košice získajú externé finančné zdroje na energetický manažment svojich budov

Metropola východu uspela v druhom kole výzvy „Pilotné mestá“, vyhlásenej pre členov Misie EÚ 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest. Vďaka tomu získa mesto externé zdroje vo výške 434 036,25 eur na zlepšenie energetického manažment mestských budov.

Košice sa zapojili do dvojročného programu NetZeroCities Pilot Cities Programme, financovaného z EÚ. Spoločne s mestom Bratislava a ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj získajú finančnú a metodickú podporu na projekt Building Power: Reducing Building Emissions and Energy Use in Bratislava and Košice (Energetika budov: Znižovanie emisií a spotreby energie budov v Bratislave a Košiciach). Spolu s ďalšími 26 pilotnými mestami zavedú inovatívne opatrenia na urýchlenie procesov v oblasti klímy a dekarbonizácie.

Košice spolu s Bratislavou a ETP Slovensko zrealizujú širokú škálu aktivít a opatrení, ako sú zlepšenie energetického manažmentu mestských budov, spolupráca s podnikateľským sektorom či práca s obyvateľmi, ktorí môžu čeliť energetickej chudobe. V rámci programu pilotných miest budú Košice testovať nové prístupy k zmene spôsobu života, práce, k zlepšovaniu svojich budov a podobne. Budú pritom stavať na viacerých nástrojoch zmeny vrátane správy, financovania a legislatívy.

Program pilotných miest združuje celkovo 79 metropol, ktoré uspeli v dvoch kolách tejto výzvy. Je to príležitosť na vzájomné zdieľanie poznatkov, skúseností a možnosť využiť riešenia, ktoré fungujú v podobných kontextoch v iných mestách. To v konečnom dôsledku povedie k zrýchlenému prechodu ku klimatickej neutralite v celej Európe.

„Som rád, že niekoľkoročná snaha mesta Košice v rámci aktivít zeleného mesta vyvrcholila účasťou v Misii EÚ 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest a dala nám možnosť uchádzať sa a získať externé zdroje pre rozvoj mesta a zelených technológií. Vďaka tomu sme sa mohli uchádzať aj o tieto dodatočné zdroje, ktoré prispejú k rozvoju mesta,“ povedal k úspechu vo výzve námestník primátora mesta Košice Marcel Gibóda.

Zdroj: https://www.kosice.sk/clanok/kosice-ziskaju-externe-financne-zdroje-na-energeticky-manazment-svojich-budov

Žilina vlani ušetrila pri verejných obstarávaniach vyše 7,4 milióna eur

Žilinskej radnici sa v roku 2023 podarilo ušetriť vďaka verejným obstarávaniam viac ako 7,4 milióna eur, keď zákazky v predpokladanej hodnote 23,5 milióna eur zazmluvnila v objeme vo výške viac ako 16 miliónov eur.

Oddelenie verejného obstarávania Mestského úradu v Žiline zrealizovalo za minulý rok celkovo 138 verejných obstarávaní, čo bolo o 17 viac ako v roku 2022. Zo všetkých 138 obstarávaní sa najčastejšie súťažilo formou zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré predstavovali až  75 %, nasledovali nadlimitné zákazky (15 %) a podlimitné zákazky (10 %). Najčastejšie sa obstarávali služby, ktoré tvorili 45 % z celkového počtu, po nich nasledovali tovary (35 %) a následne stavebné práce (20 %). „Predpokladané hodnoty všetkých minuloročných zákaziek boli vyčíslené na 23,5 milióna eur, elektronické procesy túto sumu výrazne znížili. Vysúťažené ceny, teda i finálne zazmluvnené hodnoty dosiahli sumu približne 16 miliónov eur, čo je ušetrený obrovský balík peňazí,“ uviedol žilinský primátor Peter Fiabáne.

„Pri procesoch verejného obstarávania využívame štátny systém elektronickej platformy verejného obstarávania, ktorý zaručuje absolútnu transparentnosť a ktorým sa eliminuje možnosť akéhokoľvek zasahovania do samotných procesov verejného obstarávania zo strany mesta alebo jeho zamestnancov,“ vysvetlil Pavel Scheber, vedúci oddelenia verejného obstarávania Mestského úradu v Žiline. Doplnil, že žilinská samospráva vlani zrealizovala jediné verejné obstarávanie bez zverejnenia, a to z dôvodu ochrany autorských práv projektanta, ktorý vzišiel z otvorenej súťaže návrhov.

Mesto Žilina už piaty rok úspešne využíva systém informovania podnikateľov o vyhlásení jednotlivých zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré je povinné mesto realizovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. „Z dôvodu maximalizácie transparentnosti ponúkame všetkým záujemcom o mestské zákazky registráciu v  internom distribučnom zozname kontaktov, prostredníctvom ktorého iniciatívne informujeme o všetkých vyhlásených verejných obstarávaniach bez toho, aby záujemca musel tieto zákazky prácne hľadať vo vestníku verejného obstarávania,“ spresnil primátor.

Zdroj: https://zilina.sk/zilina-vlani-usetrila-pri-verejnych-obstaravaniach-vyse-74-miliona-eur/

Dubnici sa podarilo to, čo mnohým samosprávam nie. V roku 2024 plánuje hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom

Šetrenie a úsporné opatrenia, zvyšovanie príjmov, rozumné investovanie, ale aj hospodárne nakladanie s verejnými financiami či niektoré menej populárne opatrenia v podobe mierneho zvyšovania daní a poplatkov. To je kľúč, vďaka ktorému Dubnica nad Váhom ako jedna z mála samospráv dokáže po rokoch kríz, inflácie a zdražovania naďalej hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. O ňom nám viac v rozhovore prezradil vedúci ekonomického oddelenia Marián Michalička.

Prečo je pre samosprávu dôležité hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom?

Je to priamo legislatívna požiadavka. Obce a mestá musia mať vyrovnané rozpočty, aby nezvyšovali dlh štátu. Ak by sa aj stalo, že nie je možné zostaviť vyrovnaný rozpočet, môže si mesto vziať komerčný úver a tento schodok vyrovnať. Tu je však dôležité sledovať, čo schodok spôsobilo. Či sú to napr. požiadavky na nové investičné akcie alebo zvýšené náklady na energie či inflácia, ako tomu bolo pri príprave rozpočtu pre rok 2023. Vtedy je potrebné uvažovať „sedliacky“ a zvážiť, či zadlženie mesta doslova stojí za to.

Dubnica je v tomto ohľade mimoriadne zdravou samosprávou. Dávame prednosť nenávratným zdrojom financovania, grantom alebo financovaniu z rezortných nástrojov ako envirofond či fond rozvoja bývania.

V minulom roku samospráva ponúkla vďaka rekonštrukcii budovy prvé nájomné byty.

V roku 2024 hospodárime s 36,5 mil. eur. Čo predstavuje najväčší zdroj príjmov mesta a čo, naopak, výdavkov?

Príjmy by som rozdelil zhruba na tretiny – prvou sú daňové príjmy, druhou tie nedaňové, teda rôzne poplatky, výber vstupného, členského či napr. školného. Tretia časť financuje investičné aktivity. Sú to kapitálové granty a zdroje z rezervného fondu.

Výdavková časť je štruktúrovanejšia, ale kvôli prehľadu by som ju rozdelil znova iba na väčšie celky, a to investičný rozpočet, mzdové náklady a prevádzkové náklady mestských nehnuteľností ako napr. materiál, energie, dotácie, príspevky a podobne.

S akým výpadkom v podobe škrtu príjmov, resp. nárastu výdavkov sa ako mesto musíme v tomto roku vyrovnať? Ako to ovplyvní život Dubničanov?

Nespomínam si, že by niekedy v minulosti bola situácia taká dramatická, že by nedostatok financií v mestských rozpočtoch ohrozoval existenciu športových klubov alebo činnosť neziskových organizácií.

Len Dubnici nad Váhom štát za posledné dva roky nevyplatil na tzv. podielovej dani približne 3 milióny eur, s ktorými sme v rozpočte počítali. Zároveň direktívne zasahuje aj do výdavkovej strany rozpočtu tým, že zákonom odsúhlasí napr. zvýšenie miezd vo verejnej správe, pričom tento „povinný“ výdavok nekompenzuje.

Dubničanov – či už občanov alebo firiem, sa zmeny v rozpočte pre rok 2024 dotknú cez minimálny a absolútne nevyhnutný rast dane z nehnuteľností. Schválený 15 % rast je veľkým kompromisom. Samosprávy v Trenčianskom kraji zvyšovali dane rádovo v desiatkach percent, na Slovensku nie sú výnimkou mestá, ktoré upravovali dane v stovkách percent. Je to z našej strany signál, že napriek ťažkostiam s financovaním základných funkcií mesta nechceme všetko preniesť na plecia občanov a firiem. Je tiež potrebné si uvedomiť, že tento nárast pri štandardnom 3-izbovom byte s výmerou 65 m2 predstavuje 3,90 EUR za rok. Napriek tomu sa stretávame aj s negatívnymi reakciami, ktoré sú však sprievodným javom každého zvyšovania daní a poplatkov.

Poplatok za odpady narastie v roku 2024 o 5 %, čo bude v najčastejšom prípade približne o 2 eurá na osobu a rok. Je dôležité spomenúť, že mestá a obce majú zákonnú povinnosť rozdeliť všetky náklady spojené s odpadovým hospodárstvom medzi občanov mesta a nesmú ich nijako dotovať. Pri raste minimálnej mzdy, dlhodobo vysokých cenách pohonných hmôt a pri rastúcom poplatku za uloženie tony odpadu na skládku bolo nevyhnutné prepočítať nové náklady a premietnuť ich do výšky poplatku.

Rozumieme tomu, že každý vníma hodnotu peňazí rôzne a v niektorých prípadoch aj 10 eur zaplatených naviac mestu môže v rodinných rozpočtoch chýbať. Preto zvyšujeme úľavu na dani z nehnuteľností pre seniorov nad 70 rokov na 30 % a rozširujeme túto úľavu aj na držiteľov preukazu ZŤP a ZŤP-S.

Z úst mnohých predstaviteľov samospráv počúvame, že mestá a obce budú len kúriť či svietiť. Inými slovami, obmedzia svoje služby na celkom základné funkcie samosprávy. V dubnickom rozpočte však sú aj na tento rok naplánované niektoré investície. Koľko plánuje mesto preinvestovať?

Povinností, ktoré prešli na samosprávy bez dodatočného financovania od štátu, je viacero. Dotujeme súkromné školské zariadenia či neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb. Ak by sme mali poskytovať služby v oblasti ochrany životného prostredia, matriky, či na úseku dopravy, ktoré priamo financuje štát, poskytovali by sme ich odhadom len 4-5 mesiacov v roku. Na také obdobie nám štát poskytuje zdroje. Preto sa starostovia a primátori verejne obávajú o riadny chod úradov.

Ako som už spomínal, tlak na výdavky investičného rozpočtu sa snažíme znižovať použitím externých zdrojov a pre rok 2024 je v pláne takto použiť takmer 5,5 milióna eur. Na ostatné investičné akcie v objeme približne 4,8 milióna eur máme pripravené zdroje rezervného fondu.

Ktoré naplánované investície patria k tým najzásadnejším?

Plánovaných investičných akcií je viac ako 30. Z tých zásadnejších by som určite spomenul rekonštrukciu Chateau Mignon, rekonštrukciu športovísk vo vnútroblokoch či plošnú rekonštrukciu komunikácií a chodníkov v rámci celého mesta.

Chaeau Mignon

Do ktorej oblasti poprúdi najviac financií?

Vo finančnom vyjadrení to bude práve spomínaný historický záhradníkov dom v parku J. B. Magina. Hodnota rekonštrukcie je takmer 2 milióny eur, hradená však bude z prostriedkov Plánu obnovy Ministerstva dopravy a výstavby SR. Na rekonštrukciu komunikácií a chodníkov máme ambíciu použiť približne 1 milión eur.

Okrem investícií, teda kapitálových výdavkov, tvoria podstatnú časť nákladov mesta bežné prevádzkové náklady a chod organizácií. Ktorá oblasť mesto najviac vyťažuje?

Ak by sme posudzovali výdavky z hľadiska ich alokácie, najviac prostriedkov v rámci bežného rozpočtu putuje do školstva. Prevádzku základných škôl plne financuje štát, na pleciach samosprávy však zostávajú materské školy, školské kluby detí, školské jedálne, základné umelecké školy a centrá voľného času. Ich prevádzka stojí takmer 5,2 milióna EUR, z toho príspevok štátu je necelých 4,2 milióna EUR. Aby tieto zariadenia fungovali tak, ako sú deti a rodičia zvyknutí, musíme ich v roku 2024 dotovať z rozpočtu mesta sumou vyššou ako 1 milión EUR.

Sídlo Základnej umeleckej školy Dubnica nad Váhom

Zvyšovanie daní a poplatkov je medzi ľuďmi nepopulárne, no ak by mesto neprispôsobovalo výšku daní a poplatkov realite, muselo by obmedziť služby, resp. prestať investovať a sústrediť sa len na údržbu. To by napokon asi tiež nikoho nepotešilo.

Ako som už spomenul, rast poplatkov za komunálny odpad nie je v réžii mesta. Daňovú politiku sa snažíme realizovať citlivo s ohľadom na konečnú záťaž domácností. Investícia do mesta nie je len o výstavbe nových objektov či rekonštrukcii chodníkov a ciest. Chceme poskytnúť obyvateľom mesta aj zážitky, dávať im možnosť navštíviť v Dubnici kvalitné kultúrne podujatia a popri každodenných povinnostiach im vytvoriť priestor na stretnutie s rodinou či známymi na dobrom koncerte, či peknom divadelnom predstavení. Súčasťou našej práce je hľadať túto rovnováhu a robiť z Dubnice nad Váhom lepšie mesto pre spokojný život jej obyvateľov.

Mestu sa darí aj v získavaní mimorozpočtový zdrojov. S akým objemom rátame v roku 2024?

V roku 2024 počítame s prostriedkami plánu obnovy pri rekonštrukcii Chateau Mignon v objeme 1,7 milióna EUR. V prípade úspechu pri zapojení sa do ďalšej výzvy by malo na účet mesta prísť aj viac ako 1,9 milióna EUR na zníženie energetickej náročnosti budovy mestského úradu. Budeme aktívni aj pri súboji o prostriedky z grantov integrovanej územnej stratégie v sume 975-tis. eur. Pokračujeme v rozbehnutom projekte Moderné mesto, kde predpokladáme príjem vo výške 500-tis. eur.

Okrem grantov využívame aj prostriedky štátneho fondu rozvoja bývania. Pre rok 2024 už máme takto zmluvne zabezpečených viac ako 1 milión eur. Len pripomínam, že rovnako financujeme aj rekonštrukciu zariadenia pre seniorov, kde čerpáme úver vo výške viac ako 3 milióny eur.

Po úspešnom prefinancovaní rekonštrukcie technológie chladenia na zimnom štadióne z prostriedkov envirofondu v sume takmer 950-tis. eur chceme rovnakým spôsobom financovať aj rekonštrukciu verejného osvetlenia v mestskej časti Prejta.

Prečo sú nevyhnutné v priebehu roka zmeny aktuálneho rozpočtu?

Rozpočet musí reflektovať aktuálnu situáciu nielen v podmienkach mesta, ale aj v rámci hospodárskeho vývoja celej slovenskej ekonomiky. Dotýkajú sa nás rastúce ceny, konflikt na Ukrajine, energetická kríza, či parlamentné voľby – jednoducho všetko to, čo ovplyvňuje chod štátu.

Ak napr. získame grant, ktorý v rozpočte nebol, pridáme do výdavkov projekt, ktorý týmto grantom zaplatíme. Ak nám poskytne štát dotáciu na energie, prostriedky pôvodne určené na účty za elektrinu môžeme použiť na iný účel.

Zdroj: https://www.dubnica.eu/udalosti-v-meste/aktuality/dubnici-sa-podarilo-to-co-mnohym-samospravam-nie-v-roku-2024-planuje-hospodarit-s-vyrovnanym-rozpoctom-3249sk.html

Pozvánka na GreenTech Days meet Future of Building 2024

V mene CVTI SR a projektu Enterprise Europe Network Vás srdečne pozývame na podujatie GreenTech Days meet Future of Building 2024 organizované WKÖ AUSSENWIRTSCHAFT AUSTRIA ADVANTAGE AUSTRIAEnterprise Europe Network Austria a ďalšími partnermi.

Spoločnosti a experti z viac ako 80 krajín budú spájať témy, projekty a produkty v sektore zelených technológií a stavebníctva.

Kedy: 17-18. apríl 2024
Kde: Viedeň, Rakúsko / hybrid
Registrácia: tu
Sektor: zelené technológie, stavebníctvo
Vstup: zadarmo, prečítajte si podmienky a možnosti vystavovania: tu

Hlavné témy

Prostredie: odpadové hospodárstvo, recyklácia, obehové hospodárstvo, odpad na energiu, efektívnosť zdrojov, vodné hospodárstvo, zásobovanie vodou, čistenie odpadových vôd, čistenie odpadových vôd, filtračné systémy atď.

Energia: vodná energia, veterná energia, solárna a fotovoltaická energia, biomasa, biopalivá, bioplyn, tepelné čerpadlá, geotermálna energia, vodík, skladovanie energie atď.
Efektívnosť/zelená budova: plánovacie služby, architektúra, urbanizmus, technológie budov, energeticky úsporné budovy, stavebné materiály, izolačné materiály atď.

Stavba/infraštruktúra: špičkové pokroky v stavebníctve a infraštruktúre, vrátane najmodernejších stavebných materiálov, inovatívnych stavebných metód, plánovacích stratégií zameraných na budúcnosť, integrácie robotiky, techník stavieb z dreva a dreva, interdisciplinárnej spolupráce a mnohých ďalších.

Prečo sa zúčastniť?

  • Toto podujatie spája až 1 000 odborníkov a spoločností z viac ako 80 krajín.
  • Preskúmajte svoje exportné príležitosti a vytvorte nové obchodné spojenia.
  • Využite B2B platformu a naplánujte si svoje stretnutia.
  • Nájdite nových medzinárodných obchodných partnerov a odborníkov!
  • Staňte sa vystavovateľom alebo sponzorom a prezentujte svoje produkty alebo služby.
  • Využite trh na výmenu informácií o obchodných príležitostiach.

Podujatie sa koná v rámci go-international, spoločnej iniciatívy rakúskeho spolkového ministerstva práce a hospodárstva a rakúskej spolkovej hospodárskej komory. Pred podujatím GreenTech Days meet Future of Building 2024, ste vítaní navštíviť Viedensky kongres o trvalo udržateľnom budovaní BauZ! V dňoch 15-16.4.2024. Účastníci GreenTech Days získajú zľavnenú vstupenku na BauZ! Konferencia – registrácia tu: BauZ! | Medzinárodný kongres 15. + 16. apríla 2024

Newsletter Smart Cities klubu 01/2024