Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Do zelených opatrení investovala Žilina vyše 1,5 milióna eur
Zmena klímy trápi mnohé samosprávy a výnimkou nie je ani Žilina. V snahe o zmiernenie jej negatívnych dopadov vyvíja žilinská radnica množstvo aktivít. Prostredníctvom projektu financovaného z Nórskych grantov sa mestu podarilo vysadiť tisícky nových stromov, zrevitalizovať parky, vybudovať zelenú strechu, zaobstarať nákup elektromobilov či osadiť zberné nádoby na biologicky rozložiteľný odpad.
Za ostatné tri roky preinvestovalo mesto Žilina viac ako 1,5 milióna eur na realizáciu viacerých zelených opatrení, ktorých zámerom bolo znižovať redukciu skleníkových plynov a zvýšiť schopnosť mesta adaptovať sa na zmenu klímy a jej dopady. „Zmena klímy sa v prostredí Žiliny prejavuje najmä zvyšovaním teploty vzduchu v letnom období, premenlivosťou úhrnov zrážok či striedaním suchých a krátkych daždivých období. Časť projektových opatrení sa preto venovala znižovaniu prehrievania urbanizovaných lokalít, napríklad početnou výsadbou stromov,“ vysvetlila projektová manažérka Mestského úradu v Žiline Ivana Stillerová. Podľa jej slov sa priamo v meste vysadilo 638 nových stromov. Okrem samotných drevín skrášlila žilinské ulice mobilná zeleň najmä v lokalitách, kde výsadba klasickej zelene nebola možná. Ekologicky sa vyriešila aj úprava mestského úradu, na ktorom sa vybudovala zelená strecha, čím došlo k ochrane pred teplotnými výkyvmi, k zadržiavaniu zrážkovej vody a k tvorbe zdravej mikroklímy.
Okrem zelenej strechy vznikol pred mestským úradom revitalizovaný priestor so zeleňou, kde si môžu obyvatelia oddýchnuť na lavičkách. Unikátne miesto na relax sa vytvorilo vďaka projektu aj v mestskej časti Trnové. Park sv. Juraja sa zmenil na biopark, ktorého súčasťou je obnovená mokraď s dreveným chodníkom. Toto územie parku pôsobí na okolie ako výrazný ekostabilizačný prvok, akumuluje zrážkovú vodu a zvyšuje biodiverzitu v okolí. K zmierneniu klimatickej zmeny prispelo tiež znovuvysadenie časti lesa v Zástraní a revitalizácia vybranej plochy v rámci Lesoparku Chrasť. „Vďaka grantu sa nám podarilo zaobstarať aj časť potrebných zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré boli umiestnené vo vybraných lokalitách mesta. Ďalšou projektovou aktivitou bol nákup dvoch elektromobilov na rozvoz stravy pre seniorov a tiež zníženie energetickej náročnosti budovy Materskej školy A. Kmeťa,“ doplnila Stillerová. Významnou súčasťou projektu je podľa jej slov i tvorba Stratégie adaptácie mesta Žilina na zmenu klímy. Ide o významný dokument, ktorý stanovil prístup k problémom súvisiacim so zmenou klímy a identifikoval opatrenia pre udržateľné fungovanie mesta Žilina v podmienkach meniacej sa klímy v priebehu 21. storočia. Ako uviedol primátor Žiliny Peter Fiabáne, zhoršujúca sa klimatická situácia a najmä zmierňovanie jej negatívnych dopadov je jednou z prioritných tém radnice už niekoľko rokov. „Vďaka projektu podporeného z nórskeho grantu sme mohli zrealizovať viacero aktivít, prostredníctvom ktorých sme prispeli v boji s klimatickými zmenami a zlepšili úroveň života našich obyvateľov. Jednotlivé kroky sme systémovo nastavili tak, aby sme mesto v súvislosti s klimatickými zmenami ochránili čo najviac. V zelených riešeniach, výsadbe zelene a ďalších klimatických opatreniach budeme pokračovať aj v budúcnosti,“ spresnil primátor.
Projekt s názvom Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy v meste Žilina bol podporený v rámci Nórskych Grantov 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Zdroj: https://zilina.sk/do-zelenych-opatreni-investovala-zilina-vyse-15-miliona-eur/
Brezno sa prispôsobuje zmene klímy. Aktívne, systematicky a zodpovedne
Efektívnymi projektovými opatreniami za takmer jeden a pol milióna eur, ktoré sa Breznu podarilo zrealizovať v priebehu troch rokov, sa mesto snaží zabezpečiť udržateľné klimatické podmienky pre život súčasných aj budúcich generácií obyvateľov.
Sumár realizovaných aktivít zameraných na úsporu energií, ekologickú dopravu, zelenú a modrú infraštruktúru, odpadové hospodárstvo a inteligentné riešenia priniesla záverečná konferencia projektu Akčný plán a opatrenia mesta Brezna zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy.
Na vlastnej koži
Neznesiteľné horúčavy, extrémne suchá, prívalové dažde aj ničivé povodne. Klimatickú zmenu čoraz častejšie a intenzívnejšie pociťujú už aj obyvatelia Brezna. V snahe minimalizovať tieto negatívne javy sa mesto rozhodlo zapojiť do výzvy ministerstva životného prostredia s názvom SK-Klíma a získalo grant vo výške 1,4 milióna eur z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu. Vďaka týmto prostriedkom sa mu v priebehu troch rokov podarilo zrealizovať celkovo 19 investičných aktivít vychádzajúcich zo strategického dokumentu Akčný plán pre zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy na území mesta Brezno, ktorého cieľom je zvýšenie odolnosti voči negatívnym vplyvom klimatickej zmeny.
Prijaté opatrenia prispeli k zlepšeniu energetickej efektívnosti verejných budov, zníženiu emisií skleníkových plynov investíciami do elektromobility a prostriedkov nemotorovej dopravy, k úsporám energií vďaka využitiu inteligentného verejného osvetlenia, k ochladzovaniu prostredia pomocou rozširovania zelenej a modrej infraštruktúry, zachytávaniu zrážkovej vody na jej opätovné použitie či k vytvoreniu podmienok na dôkladnú separáciu biologicky rozložiteľného odpadu.
Brezno môže byť inšpiráciou
Projekt sa okrem investičných aktivít zameral aj na edukačnú činnosť a osvetu v oblasti environmentálneho povedomia a to nielen v online priestore (breznoklima.sk), ale aj prostredníctvom odborných konferencií. Posledná z nich sa uskutočnila v druhý aprílový štvrtok na pôde Mestského hotela Ďumbier s cieľom zhrnúť a zhodnotiť výsledky úspešného projektu vo forme odborných prezentácií, ale aj prostredníctvom putovnej výstavy s názvom Brezno a zmena klímy. Pozvanie na záverečné sympózium prijali špecialisti v oblasti životného prostredia, analytici monitoringu meteorologických meraní, vývojári technologických spoločností, ale aj zástupcovia Smart Cities klubu či dodávateľských firiem.
Úvodné slová patrili primátorovi Brezna Tomášovi Abelovi, ktorý vyzdvihol aktívnu spoluprácu mesta s jednotlivými partnermi projektu a vyjadril vďaku všetkým, ktorí participovali na jeho úspešnej realizácii. „Celý projekt začal na základe našej spolupráce s klubom Smart Cities Slovensko, v rámci ktorej som sa zúčastnil na úvodnej konferencii v nórskom Osle. Následne sme našli nórskeho partnera, vďaka čomu sme mohli získať zdroje a začať s projektom. Nie je celkom obvyklé, aby sa také malé mestá, ako je Brezno, zapájali do obdobných projektov, ale verím, že budeme inšpiráciou aj pre iné samosprávy na Slovensku. Opatrenia, ktoré sme prijali a ktoré zmierňujú negatívne dôsledky zmeny klímy v mestskom prostredí totiž môžeme dnes bezpochyby označiť za veľmi potrebné, dokonca nevyhnutné,“ zhodnotil primátor.
Zoznam aktivít je dlhý
Po prezentácii Tatiany Babalovej z Ministerstva životného prostredia SR, ktorá v skratke predstavila grantový Program SK-Klíma, nasledoval príspevok vedúcej odboru riadenia projektov v Brezne Milady Šimkovičovej, v ktorom zosumarizovala výsledky ukončeného projektového zámeru mesta. Samospráve sa vďaka nemu podarilo zrealizovať plánované investície na zvýšenie energetickej efektívnosti materských škôl na Hradbách a Ulici Boženy Němcovej, kde boli zároveň umiestnené aj zberné nádoby na dažďovú vodu. V uliciach mesta pribudlo 560 smart senzorov na monitoring kvality ovzdušia, ako aj 28 energeticky úsporných solárnych svietidiel. Breznianska radnica zároveň kúpila ďalší elektromobil a desať bicyklov vrátane stojanov na služobné účely pre zamestnancov mestského úradu a Technických služieb a v najbližšom období plánuje zmeniť povrchy asfaltových ihrísk na svetlé plochy, aby nedochádzalo k ich prehrievaniu. Posun nastal aj v oblasti odpadového hospodárstva, keď sa nákupom 50 kontajnerov na biologicky rozložiteľný odpad zlepšila jeho separácia a ekologické zhodnocovanie. Postupne budú viditeľné i opatrenia súvisiace s masívnou výsadbou zelene v podobe kvitnúcich lúčnych spoločenstiev, mobilných stromov, rastlinnej sochy cyklistu či funkčnej vertikálnej vegetácie na viacerých miestach v meste.
Nádej na zlepšenie
Po analytickom príspevku spracovateľa Akčného plánu Jana Matouša, v ktorom na základe zozbieraných dát pomenoval hlavné klimatické hrozby pre Brezno a navrhol efektívne a adresné riešenia, sa k slovu dostal zástupca dodávateľa pre inštaláciu senzorov kvality ovzdušia Peter Kočalka, ktorý priblížil proces online monitoringu znečistenia životného prostredia aplikovaný na území mesta. O svoje odborné poznatky a skúsenosti z praxe sa podelil aj vedúci odboru monitorovania kvality ovzdušia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Kremler, ktorý prítomných oboznámil s alarmujúcimi výsledkami meraní mobilnej monitorovacej stanice umiestnenej na breznianskom námestí počas šesťmesačného kontrolného obdobia. Brezno sa podľa nich zaradilo k trom najrizikovejším oblastiam na Slovensku s vysokou koncentráciou prachových častíc v ovzduší, pričom ich zdrojom sú predovšetkým lokálne kúreniská.
Pozitívnu inšpiráciu vo vzťahu k životnému prostrediu priniesol v krátkom dokumente zo Švédska a Dánska predseda Smart Cities klubu Miloslav Jurík a posledný so svojím príspevkom vystúpil vedúci investičného odboru v Brezne Ivan Kamenský, ktorý priblížil ďalšie aktivity mesta zamerané na elimináciu negatívnych vplyvov klimatickej zmeny.
Milada Šimkovičová, ktorá spolu so svojím tímom úspešný environmentálny projekt vypracovala a koordinovala, po záverečnej konferencii dodala: „Tri roky práce hodnotím na výbornú. Spoločne s tímami odboru riadenia projektov
a investičného odboru sa nám podarilo dokončiť veľmi peknú a prospešnú vec, vďaka ktorej bude naše mesto pripravené adaptovať sa na rýchlo sa meniacu klímu. Verím, že Brezno bude schopné odolávať týmto zmenám a výsledky našej práce povedú k zlepšeniu životného prostredia pre všetkých obyvateľov Brezna.“
Zdroj: https://www.brezno.sk/brezno-sa-prisposobuje-zmene-klimy.-aktivne-systematicky-a-zodpovedne/?f=
Mesto má hotové projekty cyklotrás, žiada o financie z Plánu obnovy a odolnosti
Cyklistická doprava tvorí alternatívu k čoraz neudržateľnejšej individuálnej automobilovej doprave. Zámerom samosprávy je zvýšiť podiel cyklistickej dopravy na jej území tak, aby Banskobystričanky a Banskobystričania mohli bicykel bezpečne a pohodlne využívať na dennej báze. Aktuálne mesto získalo povolenie na výstavbu viacerých úsekov cyklistických trás na dvoch najväčších banskobystrických sídliskách. Ich realizáciu plánuje financovať z mimorozpočtových zdrojov, v celkovej výške za viac ako tri milióny eur.
Mesto pod Urpínom pri navrhovaní cyklotrás vychádza z Územného generelu nemotorovej dopravy, ktorý detailne zadefinoval rozvoj cyklistickej infraštruktúry. Po zrealizovaných projektoch Hušták – Podlavice, THK – Kyjevské námestie a Medený Hámor – Strieborné námestie sa tento rok plánuje vybudovanie cyklotrasy vnútorného okruhu v Sásovej, ktorá bude financovaná z Plánu obnovy a odolnosti. Prioritou zostáva výstavba kostrovej siete cyklotrás spájajúcej jednotlivé mestské časti a práve pri týchto projektoch mesto dosiahlo významný posun.
CYKLOTRASA FONČORDA
Cyklotrasa na Fončorde prepojí Internátnu, Tulskú, Moskovskú, Oremburskú, Mládežnícku, Družby a Okružnú ulicu, trasy sa vzájomne prepoja pri Okresnom riaditeľstve Policajného zboru na Okružnej ulici. Odtiaľ sa vybuduje, popri potoku Udurná, nový bezpečný koridor pre peších a cyklistov ku Kauflandu v Radvani, kde sa tento úsek napojí na cyklotrasu, ktorá bude viesť z centra mesta do Radvane.
„V súčasnosti máme spracovanú projektovú dokumentáciu na celú cyklotrasu na sídlisku Fončorda, ktorá má okolo 6,4 km. Rovnako je na jej veľkú väčšinu vydané aj právoplatné povolenie na výstavbu, s výnimkou úseku medzi Okresným riaditeľstvom Policajného zboru na Okružnej ulici a Kauflandom, kde je ešte potrebné doriešiť majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov,“ hovorí primátor Ján Nosko.
V procese výstavby sa počíta s rôznymi stavebnými úpravami, ako aj s doplnením dopravného značenia. Pôjde o samostatné cestičky pre cyklistov, združené chodníky pre peších a cyklistov s minimálnou šírkou troch metrov, v kombinácii s cyklistickými pruhmi na komunikáciách.
„V rámci projektu obnovíme a rozšírime kilometre chodníkov na území sídliska, ktoré sú dlhodobo v nevyhovujúcom stave. Za ostatné roky tak pôjde na Fončorde o ich najväčšiu opravu. Práve kvôli pripravovanému projektu sme neinvestovali do ich rekonštrukcie z mestských financií, ale plánujeme využiť peniaze z mimorozpočtových zdrojov. Ide napríklad o chodník na Okružnej ulici od ZŠ Narnia po modrý kostolík, na Internátnej ulici pri nákupnom centre Astra, na Mládežníckej ulici popri hlavnej ceste alebo o chodník od otočky MHD na Oremburskú ulicu. Okrem toho zrekonštruujeme niekoľko autobusových zastávok a vybudujeme osvetlenie, mobiliár i lavičky. Rozpočtové náklady na túto cyklotrasu sú 2,5 milióna eur. Ak ich získame z externých zdrojov, pôjde o veľkú pomoc pre mestský rozpočet,“ konštatuje Jakub Gajdošík, prvý zástupca primátora.
CYKLOTRASA CENTRUM – SÁSOVÁ
Vlani získalo mesto z Plánu obnovy a odolnosti 1,3 milióna eur na cyklochodník vedúci ulicami Tatranská, Starohorská, Sitnianska a Rudohorská. Samospráva chce teraz pokračovať v budovaní prepojenia medzi centrom mesta a sídliskom Sásová, ktorého dĺžka bude viac ako 4,3 km. Výstavba si vyžiada takmer dva a pol milióna eur. Cyklotrasa bude začínať pri kostoloch na Námestí Š. Moysesa, pokračovať cez Kollárovu ulicu ponad Ústav na výkon väzby, celou Rudlovskou cestou na Ďumbiersku ulicu. Pri budove bývalého Aurisu sa trasa rozdelí, pričom druhý úsek má popri medokýši pokračovať cez Hornú ulicu až na Námestie slobody.
„Na prvú časť cyklotrasy od Námestia Štefana Moysesa po koniec Rudlovskej cesty už máme povolenie na výstavbu. Aj v tomto prípade sa mesto uchádza o mimorozpočtové zdroje z Plánu obnovy a odolnosti. V úseku od budovy Aurisu po Námestie slobody v súčasnosti realizujeme majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov a následne požiadame o vydanie stavebného povolenia,“ poznamenal Vladimír Brieda, vedúci Oddelenia implementácie projektov MsÚ v Banskej Bystrici.
V rámci tohto projektu dôjde k zmene dopravného režimu na Kollárovej ulici nad Ústavom na výkon väzby. Po novom to bude jednosmerná ulica v opačnom smere, ako je Skuteckého ulica, čo umožní vytvoriť samostatnú bezpečnú cyklotrasu aj s možnosťou parkovania. Súčasťou vybudovania cyklotrasy je kompletná rekonštrukcia Kollárovej ulice. Cieľom samosprávy je bezpečne spojiť Sásovú s centrom mesta pre cyklistov a peších. Preto súčasťou tretej etapy bude vzájomné prepojenie časti od Rudohorskej po Ďumbiersku ulicu, ktorá sa aktuálne projektovo pripravuje. Vytvorí sa tak bezpečný koridor pre cyklistov a chodcov z najväčšieho banskobystrického sídliska do centra. Okrem cyklotrasy pribudne osvetlenie, mobiliár či dopravné značenie. Na jednom z miest vznikne aj autobusová zastávka viedenského typu, ktorá umožní bezpečný prejazd cyklistov cez zastávku.
„Verím, že tak ako sa nám v rámci prvej výzvy podarilo získať viac ako 1,3 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti s projektom cyklotrasy v Sásovej, ktorá sieťuje bezpečnou cyklotrasou podstatnú časť sídliska, budeme úspešní aj tentokrát. O financie žiadame znova z Plánu obnovy a odolnosti. Na cyklotrasu v Sásovej chceme získať viac ako 960-tisíc eur a na vybudovanie cyklotrasy na Fončorde vyše 2,5 milióna eur. Už teraz môžem povedať, že v niektorých úsekoch budú mať cyklisti vytvorené lepšie a komfortnejšie podmienky oproti návrhu, ktorý bol pôvodne spracovaný v Územnom genereli nemotorovej dopravy. Vďaka pripojeniu Fončordy a Sásovej na kostrovú sieť cyklotrás spojíme tieto mestské časti s centrom, a tak výrazne zvýšime bezpečnosť pri pohybe cyklistov a chodcov v týchto lokalitách,“
Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2024/mesto-ma-hotove-projekty-cyklotras-na-foncorde-a-v-sasovej-ziada-o-financie-z-planu-obnovy-a-odolnosti/