PRESUNUTÝ TERMÍN: Konferencia Smart Cities klubu bude v septembri 2020

Šiesty ročník konferencie Slovensko na ceste k Smart Cities sa z dôvodu šírenia nového koronavírusu COVID-19 predbežne presúva na september. O presnom termíne a zmenách v programe vás budeme včas informovať. Sledujte nás. Tešíme sa na vás v bezpečnejšom čase.

Pre opatrenia zavedené v súvislosti s koronavírusom COVID-19 sme nútení zrušiť aprílový termín šiesteho ročníka konferencie, ktorú organizuje Smart Cities klub. Predpokladáme, že nový termín konferencie bude koncom septembra 2020. Ospravedlňujeme sa za prípadné komplikácie vo vašich kalendároch.

Čo: konferencia Slovensko na ceste k Smart Cities

Kedy a kde: predpokladaný termín 23.9.2020, Elektrárňa Piešťany

Zameranie konferencie: Inšpirácia pre vaše ďalšie smart projekty, stretnutia so zahraničnými expertmi a nové informácie o možnostiach financovania. Všetko na jednom mieste. 

Záštitu nad podujatím organizovaným Smart Cities klubom prevzalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Sledujte náš web a LinkedIn – čoskoro sa dozviete viac.

Tešíme sa na vás.

Brezno stavilo na silný tím a životné prostredie

Inteligentné Brezno bude mestom zelene a čistejšieho životného prostredia, v ktorom sa bude dobre žiť. Víziu smart mesta majú napĺňať inovatívne riešenia i lepšie využívanie dát, ktoré má mesto k dispozícii. „Veď o tom smart city je – aby sme sa pozreli na všetko, čo o meste vieme a využili to na postupné zlepšovanie kvality života,“ hovorí Zuzana Ďurišová, prednostka mestského úradu.

Obyvatelia horehronského mesta už teraz vidia výsledky v podobe zrekonštruovaného vnútrobloku na jednom zo sídlisk. V pláne na tento rok sú už ďalšie štyri. „Zakladáme fontánu, plánujeme výsadbu nových stromov a ďalšej zelene,“ hovorí prednostka. V meste svoje miesto nájdu i moderné technológie. „Postupne počítame so zavedením monitoringu čistoty ovzdušia, sledovania hlučnosti či prašnosti,“ vymenúva šéfka mestského úradu bezprostredné plány. Práve získané dáta mestskému úradu pomôžu lepšie plánovať a presnejšie cieliť budúce investície.

Prispievajú všetci

O tom, že životné prostredie je vysoko na rebríčku priorít, svedčia aj zámery, ktoré Brezno má s odpadovým hospodárstvom. Mesto postupne centralizuje nakladanie s odpadom, plánuje založenie zberného dvora i modernizáciu odvozu, zberu i triedenia. I tu by sa k slovu mali dostať moderné technológie.

Smart nápady sa na radnici nerodia len na jednom mieste, ale prichádzajú z viacerých odvetví. „Pri zelených smart riešeniach sa najviac činí architektka mesta a odbor investícií, odpadovému hospodárstvu sa zase viac venujú technické služby,“ hovorí prednostka.

Odskúšané príklady

Silnou stránkou mesta je podľa nej najmä tím ľudí, ktorý sa na radnici zišiel. „Väčšinou ide o mladých ľudí s víziou, ktorí žili a pôsobili v zahraničí a teraz svoje skúsenosti využívajú v prospech Brezna,“ dodáva.

Po inšpiráciu však nechodia len do cudziny, dobré nápady nachádzajú i v partnerských mestách na Slovensku. „Neustále sa snažíme zlepšovať. Je pre nás veľmi prínosné, ak si pozrieme odskúšané príklady, ktoré fungujú a vieme ich nasadiť aj u nás,“ hovorí prednostka a spomína napríklad budovanie cyklotrás či bikesharing, ktoré sú súčasťou zámerov mesta.

Prednášky i neformálne stretnutia

Aj preto si pochvaľuje členstvo v Smart Cities Klube, ktorý je práve platformou, ktorá výmenu skúseností uľahčuje. „Navštevujeme prednášky klubu i workshopy, no najväčším prínosom sú možno neformálne stretnutia s predstaviteľmi ostatných miest a odborníkmi, ktoré nasledujú po oficiálnom programe,“ hovorí Zuzana Ďurišová. „Na tých sa vieme o problémoch a inšpiratívnych riešeniach porozprávať do detailov a spýtať sa presne na veci, ktoré potrebujeme,“ hovorí.

Jednou z výziev pri budovaní inteligentného mesta je verejné obstarávanie. „Najväčší problém je obstarať presne to, čo chcete,“ hovorí prednostka s tým, že výsledkom tlaku na najnižšiu cenu niekedy býva realizácia, ktorá úplne nezodpovedá predstavám. I o tom sa však s predstaviteľmi ostatných miest ako aj Úradu pre verejné obstarávanie mohla porozprávať na decembrovej akadémii Smart Cities Klubu v Hlohovci.

Hlohovec s nikým nesúťaží, sústredí sa na kvalitu

Majú LED verejné osvetlenie, inteligentný systém informovania obyvateľov, smart kontajnery i bezplatné Wi-Fi zóny. Pre Hlohovčanov však inovatívne riešenia nie sú cieľom, ale prostriedkom. „Nechápeme koncept inteligentného mesta ako preteky o najnovšiu technologickú vymoženosť, ale ako nástroj na rozumný manažment mesta, na zvýšenie kvality života jeho obyvateľov a na efektivitu jeho správy a prevádzky,“ hovorí primátor Hlohovca Miroslav Kollár.

Prví na Slovensku

V Hlohovci v ostatných rokoch spustili viacero inovatívnych projektov. Najrozsiahlejším z nich bola úplná modernizácia verejného osvetlenia, vďaka ktorej mesto znížilo spotrebu energie na svietenie o viac ako polovicu. Hlohovec bol zároveň prvým mestom na Slovensku, ktoré zmenilo svoju sieť pouličného osvetlenia v takomto rozsahu. Systém nielenže zapína a vypína jednotlivé lampy automaticky podľa astrokalendára, ale zároveň kontroluje parametre siete a informuje o aktuálnej spotrebe i stave každého svietidla.

Vďaka inovácii verejného osvetlenia mesto ušetrilo polovicu na energiách.

Na sieť verejného osvetlenia je napojená aj kontrola kvality ovzdušia. Zatiaľ tri meteostanice na frekventovaných uliciach priebežne monitorujú vlhkosť, teplotu a atmosférický tlak, ako aj počet prachových častíc a koncentráciu CO, SO2 či NO2 v ovzduší.

Moderné technológie pomáhajú aj pri hospodárení s odpadom. Systém ultrazvukových senzorov sleduje stav naplnenia kontajnerov a umožňuje tak hospodárnejší odvoz. Ľudia navyše prostredníctvom aplikácie môžu sami upozorňovať na prípadné problémy.

Hlas pre ľudí

Práve zapájanie obyvateľov do diania v meste je vysoko na zozname priorít. „Za smart považujeme aj vysokú transparentnosť samosprávy a zapájanie verejnosti do rozhodovania,“ vysvetľuje primátor, prečo dáva radnica Hlohovčanom toľko možností nahliadnuť do mestských dát a ovplyvňovať jej rozhodnutia. Už teraz sa každý obyvateľ mesta môže bezplatne zapojiť do systému SMS a e-mailových notifikácií, aby mu neušla žiadna dôležitá informácia.

Svoje návrhy a pripomienky k dianiu v meste môžu občania v rámci participatívneho rozpočtu posielať cez jednoduchý formulár na webovej stránke mesta – a čo je dôležitejšie, môžu za ne i hlasovať a podporené nápady mesto realizuje.

K dispozícii je i portál s prístupom k faktúram, zmluvám, rozpočtu a ďalším dátam mesta, ako aj ku geografickému informačnému systému, ktorý umožňuje prehľadné zobrazenie dát na mape. Toto všetko môžu využívať aj obyvatelia, ktorí nemajú doma prístup k internetu, keďže mesto zriadilo niekoľko bezplatných Wi-Fi zón.

Mesto ruží… a stromov

Zámocká záhrada s mohutnými platanmi, prastarými borovicami a ďalšími exotickými drevinami  odjakživa patrila k obľúbeným vychádzkovým miestam „Fraštačanov“. Ak sa do nej idú poprechádzať dnes, vďaka moderným technológiám sa môžu i mnohé dozvedieť. Projekt Stromy pod kontrolou však neodhalí len názvy a druhy jednotlivých stromov, online ponúka i prehľad o stave všetkých drevín v meste,  plánovaných zásahoch a perspektívach jednotlivých stromov do budúcnosti.

Na webe stromypodkontrolou.sk mesto zverejňuje informácie o stave každého stromu.

Mesto okrem toho na jar 2020 plánuje dokončiť komplexný klimasken, ktorý zhodnotí mesto ako celok a umožní pripraviť Plán adaptácie na zmenu klímy ako základný strategický dokument na prípravu budúcich opatrení.

Aktívny člen

Inovatívnemu rozvoju mesta sa v Hlohovci venuje viacero pracovníkov odboru stratégie mestského úradu. „Pravidelne sledujeme trendy v tejto oblasti, mapujeme zavádzanie smart riešení v ostatných mestách na Slovensku i v zahraničí. Zároveň sami testujeme viaceré pilotné riešenia,“ hovorí hlohovecký primátor. Mesto sa aktívne zapája aj do činnosti Smart Cities Klubu, napríklad v decembri 2019 spoluorganizovalo na Zámku Hlohovec Smart City Akadémiu o verejnom obstarávaní.

Hlohovec pri financovaní smart riešení využíva vlastné zdroje i dotácie a v prípade modernizácie osvetlenia i úvery. Práve finančnú náročnosť považujú v meste za najväčšiu prekážku ďalších investícií. Od spolupráce s ostatnými mestami a odborníkmi v Smart Cities Klube si Hlohovčania sľubujú najmä výmenu skúseností, odborné poradenstvo a pomoc s metodikou pri hľadaní, výbere a implementácii smart riešení. „Na Slovensku totiž panuje informačná asymetria. Mnohé mestá sa potom nechajú nahovoriť na projekty, ktoré im napokon neprinesú očakávaný úžitok,“ uzatvára primátor.

Zelená na cestách i vedľa nich. Nové Zámky majú smart víziu

V Nových Zámkoch nie je inteligentné mesto len o technológiách. Okresná metropola na juhu Nitrianskeho kraja sa pozerá najmä na zvýšenie kvality života pre svojich obyvateľov a inovatívne riešenia sú len prostriedkom na jeho dosiahnutie.

„Vybrali sme si niekoľko prioritných cieľov, na ktoré sa sústredíme,“ hovorí primátor mesta Otokar Klein. „Hľadáme riešenia, ktoré využívajú synergické efekty napríklad medzi dopravou, energetikou a informačnými či komunikačnými systémami,“ vysvetľuje, ako si Novozámčania predstavujú pojem smart city.

Plynulá doprava

Udržateľná doprava je jednou z prvých výziev, s ktorou sa v Nových Zámkoch popasovali. Mesto pracuje na obnove cestnej svetelnej signalizácie na veľkej križovatke v centre mesta. Nové semafory sú riadené dynamicky, takže sa dokážu prispôsobovať hustote dopravy. Okrem toho senzory automaticky zaznamenávajú počet áut, ktoré križovatkou prejdú a radnica tak získava cenné dáta.

Mesto už má vypracovanú projektovú dokumentáciu aj pre ďalšie veľké križovatky na jednom z hlavných ťahov. Po dobudovaní semaforov a ich vzájomnom prepojení vznikne možnosť vzájomnej synchronizácie vytvorenia takzvanej zelenej vlny. To by malo priniesť až o tretinu vyššiu priepustnosť dôležitej komunikácie.

„Našim cieľom je maximálne využitie údajov o dopravnej situácii pre riadenie dopravy s ohľadom na aktuálnu či možnú predpoveď počasia, spotrebu energie alebo dopadov na životné prostredie,“ vysvetľuje Otokar Klein.

Ekologické mesto

Práve ekologický rozmer je v Nových Zámkoch vysoko na zozname priorít. Pripravujú sa inovatívne riešenia v oblasti odpadového hospodárstva, no najmä adaptačné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dopadov zmeny klímy. V praxi to znamená, že Nové Zámky budú ešte zelenším mestom – plánuje sa napríklad výsadba novej zelene.

„Okrem toho sa púšťame do projektov zameraných na zadržiavanie vody, ktorých cieľom je zníženie teploty v meste, zachytávanie dažďovej vody, či aplikáciu vodopriepustných povrchov,“ hovorí novozámocký primátor s tým, že opatrenia prinesú i ekonomický osoh a úsporu napríklad na vodnom a stočnom.

Skúsenosti inšpirujú

Smart riešenia v Nových Zámkoch zastrešujú odborníci z viacerých oddelení. Po inšpiráciu chodia napríklad i do Smart Cities Klubu. „Pravidelne sa zúčastňujeme na všetkých kongresoch a seminároch, ktoré sa touto tematikou zaoberajú a sledujeme projekty z iných slovenských miest,“ hovorí Otokar Klein. „Najväčším prínosom sú pre nás riešenia konkrétnych problémov,“ hovorí.

Nové Zámky ako najväčšiu prekážku pri zavádzaní inovatívnych riešení vnímajú dlhý schvaľovací proces pri projektoch i nedostatok finančných prostriedkov. Zatiaľ väčšinu z nich financujú z vlastných zdrojov, no cieľom je získať peniaze i z európskych fondov.

„Dôležité je, že máme pre našu víziu podporu obyvateľov, ktorí zavádzanie inteligentných riešení prijímajú pozitívne,“ uzatvára primátor mesta.

V Šali budujú smart krízové centrum

Mesto Šaľa v Nitrianskom kraji sa vydalo na smart cestu už v roku 2005, kedy zriadilo chránenú dielňu na správu mestského kamerového systému. Dnes z nej buduje centrálny monitoring, pod ktorý chce zastrešiť čo najviac služieb pre občanov. Projekty financuje najmä z grantov.

„Sme veľmi otvorení smart riešeniam. Musia mať prínos pre občanov aj pre mesto. Je náročné ich financovať, zrealizovať aj zaviesť. Nakoniec je to viac menej o ľuďoch,“ hodnotí úprimne Petra Szalayová zodpovedná za oblasť smart city v Šali. Ilustruje to skúsenosťou s odpadmi. Kontajnery v meste sú vybavené senzormi plnosti, podľa ktorých poverená firma plánuje odvozy odpadu. Informácie zo senzorov sú dostupné aj obyvateľom, môžu si ich pozrieť v aplikácii. „Hoci v aplikácii na začiatku mohli vidieť, že napríklad stojisko na papier je plné, nie všetkým sa chcelo ísť k ďalšiemu kontajneru pred ďalší vchod,“ spomína Szalayová na ťažkosti pri zavádzaní noviniek. Dnes si už podľa nej občania zvykli a vedia prínos aj oceniť.

Kľúčovým projektom je centrálny monitoring

Vízia Šale v oblasti smart je ambiciózna. Pomocou technológií chce vybudovať komplexné krízové centrum a monitorovať všetky kľúčové oblasti riadenia mesta. Využije na to zázemie existujúceho monitoringu mestského kamerového systému. Ten už roky funguje ako chránená dielňa. Spravuje okrem verejného osvetlenia aj pult centralizovanej ochrany a systém na ochranu seniorov Seni Angel. Pracovníkom chránenej dielne postupne pribudnú ďalšie monitorované položky. „Všetky úkony zavádzame postupne, aby sa s novými systémami pracovníci mohli oboznámiť. Prvým krokom je odovzdanie dohľadu nad verejným osvetlením. Cieľom je vytvoriť centrálny monitoring, ktorý bude k dispozícii 24 hodín denne. Chceme tak odbremeniť úradníkov, ktorí okrem svojej pracovnej doby musia mnoho výpadkov riešiť počas voľna, vo večerných či nočných hodinách,“ odôvodňuje Szalayová. Staršie vetvy osvetlenia je nutné pri výpadku nahadzovať ručne, čo nie je jednoduché. Po novom by informáciu o jej výpadku nedostal úradník, ale priamo krízové centrum, ktoré by kontaktovalo zodpovednú spoločnosť na opravu.

Ďalšie úlohy centrálneho monitoringu

Do budúcna by chceli dať centrálnemu monitoringu za úlohu aj monitorovanie parkovacích plôch, senzory naplnenosti kontajnerov a ďalšie služby, ktoré môžu vyvolať kritickú situáciu. „Chceli by sme občanom poskytnúť službu, kde budú vedieť problém nahlásiť, aby sa dal čo najrýchlejšie riešiť,“ priblížila Petra Szalayová.

Parkoviská sú dnes prevažne obsadené zamestnancami okolitých prevádzok, čo by chcelo mesto zmeniť. Do úvahy môže prísť spoplatnenie parkovania, senzory na parkoviskách. Keďže však záchytné parkovisko aj ostatné parkovacie plochy vybudovali s pomocou eurofondov, musí podľa Szalayovej uplynúť 5 ročné monitorovacie obdobie. „Až potom môžeme s plochami niečo ďalšie robiť.“ V minulosti, keď sa pokúšali urobiť zmeny na projekte financovanom z eurofondov, neuspeli. Sprostredkovateľský orgán zamietol ich nápad vybaviť čistiace autá financované z eurofondov aj snežnými  pluhmi, teda aby okrem kief na zametanie ulíc mohli počas zimnej sezóny odhŕňať sneh. „Aj tam musíme so zmenami počkať na uplynutie monitorovacieho obdobie,“ uzatvára Szalayová.

Na mestskom úrade v Šali zriadili minigalériu. Koncom roka 2019 na stenách viseli obrazy slovenskej výtvarníčky Emy Mazik.

Plány v doprave

Šaľa financuje zatiaľ všetky smart projekty z grantov, príspevkov, dotácií a eurofondov. Aktuálne sa chce uchádzať o eurofondy na vybudovanie predstaničného priestoru. Plánujú tam postaviť záchytné parkovisko, presunúť sem autobusovú stanicu, umiestniť nabíjacie stanice na elektromobily, parkovanie pre bicykle a smart lavičky.

V doprave urobila Šaľa svoje prvé smart kroky v roku 2015. Kúpila dva elektromobily pre mestskú políciu. O rok na to sa mesto stalo členom smart cities klubu. P. Szalayová považuje za prínosné najmä stretnutia na konferenciách a rozhovory s ostatnými primátormi. „Zisťujeme, že majú úplne rovnaké problémy s obstarávaním a financovaním, ako my. Je náročné získať financie a mať víziu. Následne je náročné to realizovať,“ pomenúva Szalayová.

K elektromobilom neskôr pribudol ekologický elektrický autobus pre mestskú hromadnú dopravu. Jeho plusom sú nulové emisie a nízka hladina hlučnosti.  Na jedno nabitie prejde aj 120 kilometrov a odvezie naraz približne 70 cestujúcich.  Disponuje bezplatným Wi-Fi pripojením a štyrmi USB zásuvkami pre možnosť dobíjania mobilných zariadení, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené v jeho priestore a viditeľne označené. Autobus je vybavený kamerovým systémom, ktorý slúži predovšetkým pre bezpečnosť cestujúcich a zároveň slúži na ochranu majetku. Mesto Šaľa má len jednu linku mestskej hromadnej dopravy, ktorú zabezpečujeme práve týmto elektrobusom. Od tohto roku jazdia SMART aj referenti radnice, ktorým je k dispozícii nový referentský elektromobil obstaraný z dotácie z Environmentálneho fondu  pre potreby práce mimo mestského úradu. „Teší nás, že sa k nám pridali aj niektoré súkromné spoločnosti. Napr. jedna z taxislužieb v meste jazdí na elektromobiloch a druhá na hybridoch,“ informuje Petra Szalayová.

Počiatky chránenej dielne

Mestský kamerový systém v Šali využíva mestská aj štátna polícia. Vybudovali ho v roku 2005. Chránenú dielňu, ktorá spravuje kamerový systém, zriadili v rámci mestskej polície. Dnes patrí táto chránená dielňa medzi najväčšie na Slovensku. Zamestnanci so zníženou pracovnou schopnosťou sa dnes striedajú v štyroch smenách a dohliadajú na kamerový systém nepretržite 24 hodín denne. V prípade nejakého incidentu alebo trestného konania si polícia môže vyžiadať záznam z akejkoľvek kamery za posledných 7 dní či priblížiť detail konkrétnej kamery. Šaľa dnes patrí medzi tri najúspešnejšie okresy z hľadiska objasnenosti trestných činov. Pre potreby mestskej polície sa pracovníci chránenej dielne starajú aj o systém elektronického úradného záznamu a o monitorovanie čipov osamelo žijúcich ľudí v rámci systému Seni Angel.