Novinky

O cyklotrasy z plánu obnovy je veľký záujem, no mestá čakajú na peniaze nezvyčajne dlho

Vďaka plánu obnovy sa sieť cyklotrás na Slovensku rozrastá o desiatky nových kilometrov. Podľa zástupcu cyklistov však samosprávy čakajú neštandardne dlho na vyplatenie financií aj vyhodnotenie druhej cyklovýzvy, ktorá sa uzavrela ešte v januári. Ministerstvo dopravy argumentuje náročnými administratívnymi procesmi.

Slováci patria do prvej trojky európskych národov, ktoré denne najviac používajú bicykel alebo chodia pešky. Podľa Eurostatu takmer 26 percent z nás pri týchto činnostiach strávi aspoň polhodinu denne. Predbehli sme tak aj Dánsko (25,4 percenta) a pred nami sú už len pomyselní králi bicyklov v Holandsku (44 percent).

Základom bezpečnej prepravy na bicykli je však kvalitná sieť cyklotrás. Od tohto faktu sa odrazil aj Plán obnovy a odolnosti, v ktorom sa Slovensko zaviazalo vybudovať alebo zrekonštruovať 162 kilometrov cyklociest za celkovo 85 miliónov eur.

Ako minulý týždeň informovala STVR, prvá z celkových troch výziev už začala prinášať ovocie. Prvé kilometre nových trás už využívajú cyklisti v Šali či Nových Zámkoch. Za uvoľnených 30 miliónov eur v rámci tejto výzvy pribudne celkovo 80 kilometrov cyklochodníkov.

Ministerstvo dopravy konštatovalo, že od samospráv eviduje taký vysoký záujem zapojiť sa do výziev, až sa dá povedať, že „cyklodoprava na Slovensku zažíva boom“. K peniazom, ktoré môže z plánu uvoľniť, je počet žiadostí viac ako dvojnásobný.

Portál EURACTIV Slovensko sa preto rezortu dopravy opýtal, či hľadá spôsoby, ako alokáciu na cyklistickú dopravu navýšiť, napríklad aj presunom z horšie čerpaných opatrení. Odpoveď bola záporná.

„Vyčlenené financie z inej investície, respektíve plánu obnovy na časť zameranú na rozvoj cyklodopravy, sme zatiaľ nepresunuli. Z časového hľadiska takýto presun nepredpokladáme,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková.

Plán obnovy pomohol zmeniť vnímanie cyklodopravy

Prezident občianskeho združenia Cyklokoalícia Dan Kollár pre portál EURACTIV Slovensko zhodnotil, že posun vo vnímaní bicykla ako prostriedku dopravy a nielen ako voľnočasovej aktivity je za posledné roky jasne badateľný.

„Do istej miery k tomu prispel aj Plán obnovy a odolnosti svojím zacielením na mestské a prímestské oblasti, spolu s vtedajšou komunikáciou ministerstva dopravy o nutnosti zamerať sa práve na každodenné dochádzanie bicyklom na krátke vzdialenosti,“ hovorí.

Rozvoj cyklistickej infraštruktúry je podľa neho preto nutné jednoznačne zrýchliť, aby sa všetky spoločenské benefity cyklodopravy – sociálne, ekonomické aj environmentálne – dostavili čo najskôr.

Hoci považuje tempo výstavby cyklotrás na Slovensku všeobecne za pomalé, vyzdvihuje prácu čoraz viac samospráv, ktoré idú dobrým príkladom. Ministerstvo dopravy v tomto zmysle dalo do popredia Trnavu, Prešov či Trenčiansky kraj.

Napriek celkovo pomalej výstavbe však Kollár nevidí podobný problém v prípade ich budovania z plány obnovu. V dosiahnutí míľnikov v oblasti cyklodopravy neočakáva väčší problém, poukazuje však na niektoré ťažkosti pri ich realizovaní.

„Samosprávy nám avizujú neštandardne dlhé čakanie na vyplatenie financií a dlho trvá aj samotné vyhodnocovanie. Napríklad druhá výzva bola uzatvorená už pred viac ako pol rokom, doteraz však samosprávy nevedia, ktoré projekty budú podporené,“ upozorňuje Kollár.

Ministerstvo dopravy uviedlo, že robí „všetko pre to, aby bola druhá cyklovýzva vyhodnotená čo najskôr a príjemcovia tak v krátkom čase dostali peniaze“.

„Ide však o náročné administratívne procesy a pristupujeme k tomu s čo najväčšou zodpovednosťou,“ reagovala Poláčiková pre EURACTIV Slovensko.

Na cyklotrasy z druhej výzvy by malo ísť približne 30 miliónov eur. Žiadatelia zároveň čakajú ešte na poslednú, tretiu výzvu, ktorá mala byť pôvodne vyhlásená ešte v júni.

(Staro)nová stratégia rozvoja cyklodopravy

Hoci Cyklokoalícia od projektov podporených z plánu obnovy očakáva väčší prínos ako od predošlej eurofondovej výzvy, poukazuje na nedostatočné chápanie princípov cyklodopravy naprieč verejnou správou.

„Absencia systematického vzdelávania zamestnancov samospráv či projektantov, ale aj neaktuálne technické predpisy pre navrhovanie cyklistickej infraštruktúry sú bariérou k výstavbe skutočne kvalitných a prínosných cyklotrás na Slovensku,“ upozorňuje šéf Cyklokoalície Kollár.

Pripomína pritom aj naďalej chýbajúcu novú stratégiu rozvoja cyklodopravy. „Aktuálna cyklostratégia pochádza ešte z roku 2013, opatrenia s rozpočtom mala podrobne popísané len po rok 2016 a hlavný cieľ v podobe podielu cyklodopravy nastavený do roku 2020,“ vysvetľuje.

Dôsledkom absencie stratégie je podľa neho potom „rozpačitý výkon samotného ministerstva dopravy v tejto téme či slabé zapojenie ostatných aktérov“.

EURACTIV Slovensko sa štátnej tajomníčky rezortu dopravy Denisy Žilákovej pýtal na aktualizáciu dokumentu vo februárovom rozhovore.

„Značná časť opatrení z roku 2013 je aktuálna doteraz, rovnako ako stanovený strategický cieľ dosiahnuť 10-percentný podiel cyklistickej dopravy na celkovom počte vykonaných ciest,“ uviedla vtedy Žiláková.

Zároveň dodala, že na ministerstve dopravy sa intenzívne pracuje na aktualizácii stratégie cyklodopravy, ktorá musí byť zasadená do národnej multimodálnej dopravnej stratégie.

„Tá je však v nedohľadne a samotný dokument tiež nemožno nazvať ambicióznou a uchopiteľnou stratégiou,“ uzavrel Kollár.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/cyklotrasy-plan-obnovy-velky-zaujem-samospravy-peniaze/

Kvalita ovzdušia vplýva na nás všetkých

Spaľovanie odpadu v domácich peciach, kotloch alebo v záhradných ohniskách uvoľňuje do ovzdušia nebezpečné znečisťujúce látky. Znečistené ovzdušie nemusíme cítiť ani vidieť, to však neznamená, že neškodí ľudskému zdraviu. Jeho dlhodobé vdychovanie je príčinou mnohých, najmä respiračných ochorení ako napríklad chronického zápalu priedušiek a chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Dlhodobé vystavenie vplyvu znečisťujúcich látok v ovzduší podľa štatistík prispieva na Slovensku približne k 4 800 predčasným úmrtiam ročne. Znečistené ovzdušie nemá hranice, ohrozuje zdravie nás všetkých. 

Dlhodobú kvalitu ovzdušia na Slovensku ovplyvňujú rôzne zdroje emisií znečisťujúcich látok. Podľa zákona o ochrane ovzdušia monitorujeme v našom ovzduší tieto základné znečisťujúce látky: prachové častice PM10, PM2,5, oxid siričitý, oxidy dusíka, ozón, oxid uhoľnatý, benzén, benzo(a)pyrén a ťažké kovy. Medzi najväčšie zdroje týchto emisií patria lokálne vykurovanie domácností, doprava, priemysel a energetika.

Hoci sa kvalita ovzdušia na Slovensku za posledných tridsať rokov výrazne zlepšila, verejnosť stále často považuje za hlavného znečisťovateľa ovzdušia najmä priemysel. V skutočnosti sa práve v priemysle a energetike pristúpilo k zavádzaniu stále prísnejších emisných limitov a požiadaviek na najlepšie dostupné technológie. Elektrostatické odlučovače a filtre pevných častíc sa stali normou v priemysle a energetike.
Naviac, v priemysle zabezpečujú efektívny rozptyl vysoké komíny, ktorými sa vyznačujú. Tieto trendy spôsobili, že sa kvalita ovzdušia v okolí väčších priemyselných zdrojov zlepšila. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že za istých meteorologických podmienok sa ich vplyv môže prejaviť aj lokálne. Naproti tomu je lokálne vykurovanie a cestná doprava, ktoré uvoľňujú emisie relatívne nízko nad zemou, a preto majú väčší vplyv na obyvateľov.

Situáciu v tomto smere zhoršila aj neustále sa zvyšujúca miera využívania individuálnej automobilovej dopravy a energetická kríza. Energetická kríza zasiahla krajiny Európskej únie vrátane Slovenska, čo sa začína prejavovať najmä v náraste spotreby palivového dreva a žiaľ, aj v spaľovaní odpadov. Hoci podiel tuhých palív v Trnavskom kraji patrí medzi najnižší v porovnaní s ostatnými krajmi, dohľad nad správnym používaním vykurovacích zariadení a pálením kvalitného paliva je relatívne náročný.

Negatívne vplyvy znečisteného ovzdušia

Výsledkom toho sú zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší. Väčšina z nich má nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a vegetáciu, niektoré vstupujú do chemických reakcií, pri ktorých vznikajú iné toxické látky a je preto potrebné pravidelne merať ich koncentrácie v atmosfére.
„Znečistenie ovzdušia nevplýva na všetkých ľudí rovnako. Ohrozené sú najmä citlivé skupiny obyvateľstva, kam patria starí a chorí ľudia, tehotné ženy a malé deti,“ hovorí Katarína Mičáková, manažérka kvality ovzdušia z referátu koordinácie projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia v rámci Ministerstva životného prostredia SR.
S cieľom chrániť ľudské zdravie pred dlhodobým pôsobením znečistenia ovzdušia boli stanovené limitné a cieľové hodnoty pre koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší. Samotnému hodnoteniu kvality ovzdušia však predchádza monitorovanie kvality ovzdušia.

Monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vykonáva monitoring kvality vonkajšieho ovzdušia nepretržite na 52 miestach na Slovensku prostredníctvom referenčných metód na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). Na automatických monitorovacích staniciach (AMS) zaznamenáva koncentrácie znečisťujúcich látok, ktoré charakterizujú kvalitu ovzdušia. Koncentrácie sa zisťujú meraním v dýchacej zóne, alebo sa počítajú pomocou matematického modelovania. Hodnotenie kvality ovzdušia podľa požiadaviek § 4 Zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov uskutočňuje SHMÚ použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadu.

V Trnava je takáto stanica nainštalovaná na frekventovanej Kollárovej ulici, kde sleduje vplyv dopravy a meria prachové častice PM10 a PM2,5, oxid uhoľnatý, benzo(a)pyrén, oxidy dusíka a benzén. 

Výsledky kontinuálne monitorovaných znečisťujúcich látok AMS sú zverejňované každú hodinu na webstránke shmu.sk v sekcii Spravodajstvo kvality ovzdušia. Online sledovanie kvality ovzdušia umožňuje aj webová a mobilná aplikácia dnesdycham.populair.sk. Webová aplikácia Dnes Dýcham má za cieľ súhrnne a zrozumiteľne informovať širokú verejnosť o aktuálnom stave kvality ovzdušia jednoducho, prostredníctvom farebnej a slovnej škály.

Hodnotenie ostatných znečisťujúcich látok, pri ktorých sa vykonáva manuálny odber vzoriek a následne analýza v laboratóriách, sú dostupné každoročne v Správe o hodnotení kvality ovzdušia v Slovenskej republike, ktorú vypracúva SHMÚ. Hlavnou úlohou správy je na základe hodnotenia kvality ovzdušia za uplynulý rok identifikovať oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia.

Hodnotenie kvality ovzdušia na základe merania

V Trnavskom kraji nebolo v posledných troch hodnotených rokoch namerané prekročenie limitnej ani cieľovej hodnoty pre žiadnu znečisťujúcu látku, preto v tejto zóne nebola určená na základe monitorovania žiadna oblasť riadenia kvality ovzdušia. Energetická kríza však môže spôsobiť nárast spotreby palivového dreva, čo sa v oblastiach s horšou ventiláciou môže prejaviť v zhoršení kvality ovzdušia.

Ak by sme hodnotili plnenie požiadaviek vyplývajúcich z novej smernice o kvalite ovzdušia prijatej Európskym parlamentom v apríli 2024 (stanovuje nové EÚ limitné hodnoty platné od 1. 1. 2030), v zóne Trnavský kraj by sme ciele pre rok 2030 splnili pre ročné priemery PM10 a PM2,5 už v roku 2023. Limitnú hodnotu počtu prekročení denných koncentrácií PM2,5 by sme mierne prekročili na troch staniciach a splnili na AMS Sereď. Cieľ pre ročný priemer NO2 by sme splnili na dvoch staniciach a na jednej výrazne prekročili (Trnava, Kollárova). Naproti tomu sú výrazne prísnejšie WHO odporúčania podľa ktorých by žiadna zo staníc v Trnavskom kraji nespĺňala hodnoty odporúčaných koncentrácií pre ročné koncentrácie PM10 a PM2,5. Limitný ročný priemer oxid dusičitý (produkcia emisií z dopravy) by splnila len jedna zo štyroch staníc v Trnavskom kraji, ktorá sa nachádza v Topoľníkoch. Ambíciou Akčného plánu nulového znečistenia je dosiahnuť kvalitu ovzdušia podľa týchto odporúčaní do roku 2050.

Hodnotenie kvality ovzdušia na základe matematického modelovania

Trnavský kraj z hľadiska kvality ovzdušia patrí medzi najmenej problémové oblasti Slovenska, keďže kvalita ovzdušia tu nie je výrazne ovplyvňovaná veľkými miestnymi zdrojmi znečistenia a lepšiu kvalitu v porovnaní s ostatnými krajmi zabezpečuje aj samotná príroda. Výhodou je členitosť terénu, veternosť územia, priemerná ročná teplota, menej časté inverzie a pod.

SHMÚ vyhodnocuje kvalitu ovzdušia aj v ostatných oblastiach, kde nemáme monitorovacie stanice. Na tieto účely využíva k hodnoteniu modelovanie kvality ovzdušia. SHMÚ pre rok 2024 na území Trnavského kraja identifikoval takýmto spôsobom 17 rizikových obcí. Odborným odhadom boli takto identifikované rizikové obce v okresoch Piešťany, Dunajská Streda, Senica, Hlohovec, Galanta a Trnava. Všetkým týmto rizikovým obciam bol pridelený rizikový stupeň 1 alebo 2, pričom platí, že najvyšší stupeň 3 nebol dosiahnutý v žiadnej z identifikovaných obcí. V rámci hodnotenia platí, že s výškou rizikového stupňa stúpa závažnosť ohrozenia zhoršenou kvalitou ovzdušia.

Pri všetkých obciach boli definované ako hlavný zdroj znečisťovania ovzdušia lokálne kúreniská. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo by sme sa nemali uspokojiť so súčasným stavom. Žiadnu úroveň znečistenia totiž nemožno považovať za bezpečnú.

Zdroj: https://www.trnava.sk/aktualita/13606/kvalita-ovzdusia-vplyva-na-nas-vsetkych

Viedeň testuje kĺbový autobus na batérie a vodík

Viedenský dopravný podnik Wiener Linien tento týždeň v hlavnom meste testoval nový kĺbový autobus vybavený elektromotorom a vodíkovým predlžovačom dojazdu. Tieto skúšobné jazdy majú Viedni poskytnúť cenné informácie, ktoré pomôžu pri modernizácii vozového parku.

Viedeň si stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2040 uhlíkovú neutralitu, pričom rozsiahly vozový park mestskej verejnej dopravy Wiener Linien zohráva v tomto pláne kľúčovú úlohu. V posledných mesiacoch sa cestujúci mohli stretnúť s rôznymi novými typmi autobusov, ktorými mesto testuje technológie budúcnosti. V rámci aktuálneho testovania mali viedenskí cestujúci možnosť previezť sa kĺbovým autobusom značky Mercedes-Benz s elektrickým pohonom a vodíkovým predlžovačom dojazdu. Ide o elektrický autobus, ktorý získava dodatočnú energiu z vodíkových palivových článkov, čo umožňuje výrazne dlhší dojazd v porovnaní s bežnými elektrickými autobusmi. Wiener Linien plánuje nasadiť túto technológiu v centre mesta už od budúceho roka, keď začne prevádzkovať tucet menších elektrických autobusov s vodíkovými článkami na dvoch linkách.

Rovnaká technológia sa teraz testuje na kĺbových vozidlách, ktoré tvoria väčšinu vozového parku dopravcu. Testovacie vozidlá Mercedes-Benz sú nasadzované na troch rôznych linkách. V utorok 20. augusta 2024 bola technológia skúšaná na linke 13A, ktorá prechádza centrom mesta s vysokou hustotou cestujúcich a nízkou priemernou rýchlosťou. V stredu a sobotu bol autobus nasadený na linku 15A, ktorá zahŕňa úseky s prudkým stúpaním. Vo štvrtok a piatok vozidlo obsluhovalo linku 66A, ktorá vedie po zvlnenom teréne s vysokou fluktuáciou cestujúcich.

Okrem technickej spätnej väzby od vodičov a mechanikov zbiera Viedeň aj názory cestujúcich, ktorí mali možnosť sa týmto testovacím autobusom odviezť bez nutnosti zakúpenia cestovného lístka. Testovanie kĺbového elektrobusu s vodíkovými článkami je ďalším krokom Viedne smerom k dekarbonizácii jej autobusového parku. V minulých mesiacoch dopravný podnik otvoril kompetenčné centrum pre elektromobilitu v autobusovej garáži Siebenhirten na juhu mesta. Odvtedy bolo šesť liniek prestavaných na elektrický pohon a momentálne na nich premáva 12-metrové eCitaro od Mercedesu. Do konca roka 2025 by sa počet elektrických autobusov vo Viedni mal zvýšiť na 60. Taktiež sa plánuje nasadenie desiatich vodíkových autobusov na sever mesta a desať menších autobusov pre centrum.

Zdroj: http://www.viennaoffices.sk

Kategórie