TU-BA ako živé srdce mesta: miesto, kde sa Bratislava rozpráva sama so sebou

Ako vytvoriť miesto, kde sa stretávajú odborníci, samospráva aj verejnosť a kde sa rozvoj mesta nielen plánuje, ale aj vysvetľuje a diskutuje? Porozprávali sme sa s riaditeľkou Metropolitného inštitútu Bratislavy Petrou Marko o tom, ako vznikla TU-BA – nové centrum architektúry a mestského plánovania, ktoré prepája dialóg, vzdelávanie a participáciu priamo v srdci mesta.

Petra Marko

Ako vznikla myšlienka vytvoriť TU-BA? Čo bol impulz?

Myšlienku TU-BA som predstavila už počas výberového konania na riaditeľku Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Nešlo o novinku – podobné centrá fungujú v Prahe, Kodani či Budapešti a vízia takéhoto priestoru bola ukotvená aj v stratégiách mesta a MIB-u. Chýbalo však jej pretavenie do reality. Išlo o vytvorenie živého priestoru, kde by sa rozvoj mesta zrozumiteľne a otvorene vysvetľoval, diskutoval a zdieľal. Našou ambíciou je dlhodobo kultivovať a aktivovať TU-BA ako miesto dialógu, vzdelávania a zapájania verejnosti, vrátane detí a mladých ľudí, ktorí budú formovať budúcnosť Bratislavy.

Inšpiráciou nám boli aj iné európske mestá, ktoré mali podobné centrá architektúry a mestského plánovania už dlhé roky. Inšpiráciou bol napríklad Londýn, v ktorom som dlhodobo pôsobila. Rovnako aj susedná Praha, kde Inštitút plánování a rozvoje (IPR) päť rokov po svojom vzniku založil CAMP. Dnes ide o kľúčové miesto pre osvetu, diskusie a prezentácie rozvojových vízií mesta pre širokú aj odbornú verejnosť. Bolo mi jasné, že takéto miesto potrebuje aj Bratislava a som veľmi šťastná, že ho dnes máme.

Akú potrebu mesta alebo komunity ste chceli projektom naplniť?

Úlohou MIB-u je aj prepájať všetkých, ktorí mesto tvoria, a vytvárať priestor pre otvorený, kritický a zároveň rešpektujúci dialóg. Cieľom TU-BA bolo vytvoriť dostupnú, bezpečnú a neutrálnu pôdu pre tieto diskusie naprieč všetkými aktérmi v rozvoji mesta od odborníkov až po širokú verejnosť.

Vieme, že Slovensko má dlhodobo nízku mieru dôvery v inštitúcie, no v Bratislave sa vďaka participácii situácia mení. Z našej skúsenosti vidíme, že cez osobné stretnutia, vysvetľovanie a dialóg vieme prekonať bariéry strachu či predsudkov. Zároveň tak vytvárame miesto pre vzájomné vypočutie a hľadanie konsenzu. TU-BA je platformou, kde sa môžu stretnúť odborníci, zástupcovia mesta, súkromného sektora a verejnosti. Spoločne tu hľadajú odpovede na jednotlivé otázky súvisiace s urbanizmom, územným plánovaním či inklúziou. Participácia a komunikácia sú zakotvené v DNA inštitútu a TU-BA je konečne fyzický priestor, kde môže prebiehať.

Prečo práve tento priestor a lokalita?

Hľadali sme bezbariérový priestor, ktorý je dobre situovaný, dostupný peši aj verejnou dopravou, blízko k tepu mesta – lokalita na Štúrovej 4 splnila tieto parametre. TU-BA je otvorená sedem dní v týždni od rána do večera. Prístup je priamo z ulice, je bezbariérový a kúsok od zastávok MHD. TU-BA je tak v srdci mesta a pulzuje spolu s ním.

Bol začiatok viac „srdcový“ alebo strategický?

Je to spojenie oboch princípov. Prepojenie tvorby mesta s komunikáciou a participáciou bolo súčasťou môjho profesijného DNA, ktoré som si priniesla z Londýna, ale zároveň je to strategický cieľ a dôležitý krok v napĺňaní potrieb mesta a jeho obyvateľov a obyvateliek.

Aké hlavné funkcie dnes TU-BA plní? Ako sa priestor využíva počas bežného týždňa vs. Víkendov? Je priestor otvorený rôznym skupinám (komunita, firmy, samospráva, školy) Ako pracujete s flexibilitou – prispôsobenie priestoru rôznym typom podujatí?

Primárnym účelom je vytvoriť priestor pre diskusie, prezentácie, konferencie. Súčasťou je bohatý program a návštevníci sa môžu zastaviť na prednášku, diskusiu s architektmi či premietanie filmu. Priestor má aj výstavnú funkciu, aktuálne tu návštevníci a návštevníčky nájdu výstavu Poznáš Bratislavu? o dátach, mapách a číslach nášho mesta, ktoré spracovali kolegovia a kolegyne z MIB v spolupráci s dizajnérmi. Pripravujeme aj ďalšie výstavy a pop-up výstavy. TU-BA je otvorená 7 dní v týždni od rána do večera, prístupná verejnosti. Okrem organizovaných podujatí si tu môžete dať kávu, či prečítať alebo si kúpiť knihu z kurátorského výberu o mestotvorbe a architektúre. Spolupracujeme s ISKA – Inštitútom slovenskej komory architektov, ale aj s vysokými školami a ďalšími programovými partnermi. Študenti a mladí ľudia sa zapájajú aj do tvorby programu prostredníctvom platformy TU-BA-YOUTH.

Zhruba polovica priestoru je koncipovaná ako multifunkčná sála, ktorá vie byť rýchlo a flexibilne upravená pre rôzne formáty podujatí. Predná časť s kaviarňou a čitárňou je akousi verejnou obývačkou pre neformálne stretnutia. Výstava láka už z okien, a tiahne sa cez všetky priestory.

Aké typy aktivít a podujatí sa v TU-BA najčastejšie realizujú? Ako vzniká program – reagujete na potreby komunity alebo ho aktívne tvoríte? Kto sú vaši najčastejší návštevníci? Máte spätnú väzbu od obyvateľov alebo návštevníkov?

TU-BA je živým miestom aj vďaka tomu, že je v centre mesta, vďaka veľkým oknám je “otvorená” do ulice a už takto svojím obsahom oslovuje verejnosť a okoloidúcich. Je to ďalšie živé miesto v Bratislave, z čoho máme obrovskú radosť. Tiež nás teší, že okrem prázdneho priestoru oživila aj priestor na ulici – pribudli tu kvetináče, cyklostojany a na jar pribudne aj parklet na sedenie.

Program vzniká viacerými spôsobmi – dramaturgicky z dielne MIB, v spolupráci s našimi programovými partnermi alebo záujemcami o prenájom a organizovanie podujatí, a tretím spôsobom je vytváranie obsahu komunitou mladých ľudí, TU-BA-YOUTH.

Návštevníci a návštevníčky TU-BA tvoria pestrú paletu. Patria medzi nich mamičky s deťmi (v centre máme aj aktivity pre deti a malý detský kútik), mladí ľudia, študenti a študentky, profesionáli a profesionálky až po seniorov, ktorí sa tu zastavia na prednášku alebo na kávu. Naším cieľom bolo, aby bola TU-BA pre každého a zdá sa, že to tak naozaj je.

Spätná väzba je zatiaľ veľmi pozitívna. Vyskytli sa úvodné technické a bežné prevádzkové problémy, ktoré postupne vylaďujeme, ale podstatné je, že naše ciele sa už v priebehu prvých mesiacov fungovania naplnili a TU-BA je prakticky neustále plná ľudí.

Čo je pri prevádzke takéhoto priestoru najnáročnejšie?

Najnáročnejšie je zladiť všetky potreby, aktivity a, pochopiteľne, financovanie. Aby prevádzka bola ekonomická, ekologická a zmysluplná. TU-BA je financovaná z externých zdrojov, za čo vďačíme našim partnerom a grantom. Teší ma, že vznik TU-BA sprevádzalo veľké nadšenie a odozva, že Bratislava je pripravená rozprávať sa o svojej budúcnosti otvorene a spoločne. Sme preto vďační našim partnerom, bez ktorých by to nebolo možné. Veríme, že sa k nim pridajú ďalší, ktorí vidia zmysel v našej spoločnej misii hľadať spoločenskú dohodu na plánovaní lepšieho a krajšieho mesta pre všetkých.

Kam by ste chceli TU-BA posunúť v najbližších rokoch?

TU-BA sa už pri svojom vzniku stala súčasťou medzinárodnej siete centier architektúry naprieč Európou a chceme budovať aj tieto partnerstvá a výmenu know-how s európskymi mestami. Máme podobné problémy. Ako spoločnosť čelíme mnohým výzvam, či už súvisiacim s klimatickou krízou, polarizáciou spoločnosti či izoláciou jednotlivcov a skupín. Riešením je viac sa stretávať vo fyzickom priestore, narážať na seba a spoznávať sa. Zároveň je dôležité budovať dôveru naprieč komunitami, hovoriť spolu a spoločne hľadať riešenia veľkých výziev súčasnosti. V kontexte našej veľkej úlohy tvorby nového Metropolitného územného plánu chceme TU-BA využívať v maximálnej miere pre dialóg a participáciou stakeholderov a verejnosti v tomto procese. Súčasťou toho je aj grant na interaktívny model mesta, ktorý sme podali minulý rok v spolupráci s mestom. Ak sa nám podarí zámer zrealizovať, model mesta v TU-BA bude jedinečným nástrojom pre interaktívnu prezentáciu zámerov a súvislostí plánovania Bratislavy pre obyvateľov a návštevníkov.

Čo by ste odkázali mestám, ktoré chcú vytvoriť podobný priestor?

Čo by som odkázala iným mestám? Diskusia, ktorú viete v podobnom priestore viesť, je dnes nesmierne dôležitá. Stačí aj jedna miestnosť, kde sa organizujú takéto debaty so zapojením mesta a komunít. Je dôležitý obsah, prepájanie a komunita nadšencov a nadšenkýň, ktorí chcú meniť svoje mestá a robiť ich lepšími.

Autor portrétov: Miro Pochyba