Novinky

Inteligentné mesto budujú aj v Leviciach

Inovatívne technológie a moderné služby budú zlepšovať kvalitu života aj v metropole Tekova. Levice sa stali najnovším členom Smart Cities klubu, aby zužitkovali skúsenosti ostatných okresných a krajských miest či regiónov pri svojich smart projektoch. Čítať ďalej

V smart Trnave ľudia so zdravotným postihnutím parkujú jednoduchšie

Ak inteligentné mesto, tak pre všetkých. Trnava pri zavádzaní inovácií od prvej chvíle myslela aj na svojich znevýhodnených občanov. Ciele má však omnoho ambicióznejšie.

„Našou víziou je mesto, kde sa ľuďom príjemne žije,“ hovorí Jaroslav Otčenáš zo spoločnosti TT-IT. „Aktuálne najväčšiu pozornosť venujeme riešeniu dopravnej situácie, no zaujíma nás i stav životného prostredia. Zároveň plánujeme digitalizáciu služieb Mestského úradu, aby boli pre obyvateľov čo najdostupnejšie a aby sa kontakt s mestom čo najviac zjednodušil,“ načrtáva plány pre krajské mesto odborník firmy, ktorá má na starosti informačné technológie mesta Trnava.

Jednoduchšie parkovanie

Krajská metropola už pred dvoma rokmi zaviedla senzorový systém parkovania, ktorý pomáha zdravotne postihnutým vodičom. Namiesto toho, aby blúdili po meste pri hľadaní parkovacieho miesta, dnes si v aplikácii dokážu v reálnom čase overiť obsadenosť jednotlivých vyhradených miest. Momentálne prebieha test vylepšenia systému, ktorý okrem obsadenosti po novom dokáže zistiť aj oprávnenosť státia na konkrétnom mieste.

Zonácia parkovania v Trnave

Parkovania sa týka aj tretia inovácia – už v najbližšom čase Trnava spustí dozorný systém nad vysokoobrátkovými parkovacími miestami v centrálnej zóne mesta.

To, že Trnava myslí na všetkých svojich občanov dokazuje aj ďalší projekt. Momentálne sa na Mestskom úrade inštalujú senzory, ktoré pomôžu s navigáciou zrakovo znevýhodneným občanom.

Krajské mesto už zmodernizovalo aj prácu s odpadom – smetiari majú k dispozícii senzorické dáta zo smetných nádob a môžu si podľa ich naplnenia efektívne plánovať zvoz.

Do konca roka 2019 by mal fungovať aj monitoring životného prostredia. „Chceme poukázať na rozdiely nameraných hodnôt pri vysoko frekventovaných cestách a vnútroblokoch, respektíve v blízkosti zelene,“ vysvetľuje Otčenáš.

Práca s dátami

Mesto v budúcnosti plánuje zverejňovať výstupy zo všetkých dostupných smart projektov. Pripravuje sa centralizovaný dashboard, kde obyvatelia nájdu jednotlivé informácie zobrazené v graficky prívetivej forme. Dashboard uľahčí správu projektov aj vedeniu mesta.

Obyvatelia už dnes majú k dispozícii transparentné informácie z bežnej prevádzky úradu – od administratívy, cez aktuálne demografické údaje až po diagnostiku cestnej siete. „Zverejňujeme široký katalóg informácií, ktoré mesto zbiera. Sú k dispozícii občanom ako otvorené dáta, takže s nimi môžu ďalej pracovať,“ hovorí odborník. Trnava momentálne zverejňuje 23 rôznych dátových zdrojov.

Trnava okrem iného zverejňuje jednotlivých spravovateľov zelene a uľahčuje obyvateľom podávanie prípadných podnetov.

Koordinátor projektov

Inovatívne projekty má v Trnave na starosti takzvaný Smart City inžinier. Koordinuje spoluprácu jednotlivých odborov a oddelení a dohliada na to, aby všetci smerovali k jednému cieľu. „Pri projektoch sa inšpirujeme na stretnutiach so slovenskými partnermi,“ hovorí Otčenáš, pričom najčastejšie si takto overujú koncepciu riešenia alebo ide priamo o spustenie pilotného projektu. Ako platforma im v tom pomáha aj Smart Cities Klub, kde má mesto priestor na výmenu skúseností nielen so slovenskými ale i zahraničnými partnermi. „Snažíme sa inšpirovať aj na rôznych domácich i zahraničných podujatiach venovaných tejto tematike, či už na výstavách, konferenciách alebo odborných seminároch,“ dodáva.

Častou témou diskusií slovenských miest je verejné obstarávanie. Aj Trnava priznáva, že to je jeden z najväčších problémov pri nákupe moderných technológií.

Najväčší smart projekt na Slovensku majú v Žiline

Máloktoré slovenské mesto má tak prepracovanú smart verejnú dopravu, ako Žilina. Radnica sa inšpiruje aj v zahraničí a plánuje zriadiť samostatnú pozíciu koordinátora pre smart agendu. „Chceme hlavne občanom poskytovať služby, ktoré im zjednodušia život v meste, zvýšia ich bezpečnosť a ochranu majetku a spríjemnia pobyt na verejnom priestranstve,“ priblížil víziu Žiliny vedúci oddelenia mobility Ľuboš Slebodník.

Žilina investovala veľa síl a financií do modernizácie mestskej hromadnej dopravy. V septembri 2019 ako prvé mesto na Slovensku spustila projekt aktívnej preferencie MHD vozidiel na deviatich svetelných križovatkách v meste. Podľa Ľ. Slebodníka je tento projekt ich výkladnou skriňou. Zjednodušene povedané – autobusy v prípade ich meškania majú na križovatkách zelenú. Cieľom je výrazne znížiť meškanie spojov, zvýšiť atraktivitu hromadnej dopravy ako alternatívy k individuálnej automobilovej doprave, ušetriť pohonné hmoty a znížiť emisné zaťaženie v meste. „Snažíme sa regulovať dopravu v meste tak, aby sme eliminovali nezmyselné alebo zbytočné jazdy osobným vozidlom do centra mesta. To nám zvýši atraktívnosť centra mesta a zlepší kvalitu ovzdušia. Na druhej strane to množstvo príležitostí na bezplatné parkovanie v centre mesta nám tento zámer blokuje a ťažko sa tomu konkuruje alternatívnou dopravou “ vysvetľuje Ľ. Slebodník.

Smart semafor podrží zelenú

Podstatou inteligentného riadenia dopravy v Žiline je aktívna komunikácia palubných jednotiek vo vozidlách MHD s radičom cestnej dopravnej signalizácie, ktorý riadi ich prejazd križovatkou podľa aktuálnej pozície. Radič vyhodnotí, či ide spoj načas alebo mešká a podľa toho mu buď podrží signál zelenej, aby stihol prejsť alebo dostane vodič informáciu, že má počkať v zastávke, pretože by sa zbytočne rozbiehal a brzdil a následne stál v križovatke na červenú. V prípade, že do križovatky vchádzajú naraz dve vozidlá MHD, radič uprednostní meškajúci spoj alebo vozidlo so zadefinovanou prioritou prejazdu. Na križovatkách inštalovali v rámci projektu aj dopravné kamery.

Systém je spolu s ďalšími dopravnými informáciami integrovaný v softvérovej platforme Invipo. Tú môžu v mobilnej aplikácii Smart Žilina a na webe smart.zilina.sk využívať obyvatelia aj dispečeri dopravného podniku. Používatelia vidia aktuálnu polohu svojho spoja. Budú vedieť, kde je, či mešká, či je pre nich lepšie počkať alebo ísť pešo. Vidia aj celkovú situáciu v doprave v meste, umiestnenie zastávok, najbližšie odchody, majú informácie o aktuálnych uzáverách a podobne.

smart.zilina.sk

Projekt mesto spolufinancovalo z eurofondov. Náklady sa vyšplhali na 1,955 milióna eur.

Sústredení na dopravu

Ľ. Slebodník vymenúva aj ďalšie plány mesta v doprave. „Pripravuje sa informatizácia MHD, ktorá prispeje k zvýšeniu komfortu cestujúcich. Pracujeme na rozšírení bikesharingového systému BIKEKIA, ktorý sme zriadili s Nadáciou Kia Motors Slovakia. V rámci projektu SOLEZ sme si nechali vypracovať akčný plán nízkouhlíkovej mobility, ktorý riešil okrem podpory nizkouhlíkových opatrení a alternatívnej dopravy aj nizkoemisné zóny a možnosti ich zavádzania. Pracujeme na budovaní infraštruktúry pre elektromobilitu a taktiež monitorujeme dopravu v meste. V pešej zóne sme zaviedli inteligentný systém na reguláciu vstupov do pešej zóny, čo má za následok zníženie počtu vozidiel vchádzajúcich do pešej zóny. Projekt Airtritia pripravil opatrenia na monitorovanie kvality ovzdušia a zároveň sa spracoval akčný plán pre riešenie kritickej situácie pri zvýšenom znečistení ovzdušia v meste.“  

Veľkou témou roku 2020 bude projekt regulácie parkovania na sídliskách s cieľom zefektívniť užívanie parkovacích miest a znížiť počet nadbytočných vozidiel.

smart.zilina.sk

smart.zilina.sk

Budujú zázemie

Ambiciózne strategické projekty si vyžadujú dôsledné riadenie. Doteraz smart projekty zastrešoval najmä Odbor dopravy. „Tým, že agenda smart je na slovenské pomery relatívne nová, nie je na mestskom úrade vytvorený systematický prístup, a preto sa táto problematika brala  ako príležitostná záležitosť, najmä v oblasti dopravy. Zároveň musím povedať, že nám chýba dlhodobá stratégia. Myslím, že v blízkej budúcnosti sa to zmení,“ otvára Ľ. Slebodník. V súčasnosti totiž na žilinskej radnici pripravujú vytvorenie pozície koordinátora pre smart cities agendu, ktorý by mohol intenzívnejšie riešiť koncept smarta následne koordinovať zámery a projekty omnoho efektívnejšie.

Ľ. Slebodník pomerne často cestuje do zahraničia. Vidí, ako niektoré služby v mestách fungujú, aké projekty sa zavádzajú. Niektoré inšpiratívne opatrenia sa podarilo zaviesť aj v Žiline, mnohé stroskotajú na financiách. Okrem peňazí brzdí projekty aj problematické verejné obstarávanie, vysoká byrokracia, súčasný nedostatok ľudí na úrade. Niekedy sa problematickou stane aj komunikácia s verejnosťou. To najmä v prípadoch, keď sa projekty spolitizujú a nenájde sa konsenzuz medzi vedením, poslancami a verejnosťou, napríklad aj v súvislosti s nastavením rozpočtu. Žilina financuje projekty najmä z medzinárodných grantov, z eurofondov, zo zdrojov Nadácie KIA Motors Slovakia a z vlastných zdrojov.

Žilina by uvítala odborné poradenstvo pri príprave smart projektov. Preto sa od septembra 2019 stala členom Smart Cities klubu.

Spolupracujú s akademickou pôdou

Zaujímavá je intenzívna spolupráca mesta so Žilinskou univerzitou. Pripravili spolu základný dopravný dokument mesta Územný generel dopravy mesta Žilina, s jednotlivými fakultami spolupracujú na monitorovaní dopravy, príprave plánov alebo ich využívajú ako poradný orgán pri nastavovaní niektorých projektov. Ako uzatvára Ľ. Slebodník,  „Je potrebné s dopravou pracovať tak, aby sme prinášali vyváženosť medzi ekológiou, mobilitou a verejným priestorom.“

Kategórie