Lety na krátke vzdialenosti v rámci EÚ sú emisne náročné a je možné ich nahradiť vlakmi. Sú preto terčom čoraz prísnejších regulácií, napríklad Francúzsko ich chce úplne zakázať. Riešením pre krátke lety by mohli byť aj bezemisné elektrolietadlá či vzducholode.

Priame emisie z letectva sa podieľajú na celkových emisiách CO2 Európskej únie 3,8 percentami. Letecký sektor vytvára 13,9 percenta emisií z dopravy, čo z neho robí druhý najväčší zdroj emisií skleníkových plynov z dopravy po cestnej doprave.

Pri letoch sa tiež uvoľňujú oxidy dusíka, vodnej pary a častíc síranov a sadzí vo vysokých nadmorských výškach. To má podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) minimálne taký negatívny vplyv na klímu ako samotné emisie oxidu uhličitého.  

Na dosiahnutie klimatickej neutrality by sa mali európske emisie z dopravy znížiť do roku 2050 o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európska komisia očakáva, že k zníženiu prispeje aj letecký sektor.

Keďže v súčasnosti neexistujú komerčne nasaditeľné bezemisné technológie v letectve, Európska únia chce primárne znižovať uhlíkovú stopu lietania čiastočným nahradením znečisťujúceho kerozínu čistejšími alternatívami, takzvanými Sustainable Aviation Fuels (SAF).

SAF zahŕňajú predovšetkým biopalivá vyrábané z poľnohospodárskych a lesníckych zvyškov, použitého kuchynského oleja a zo živočíšnych tukov. Týchto zdrojov bude pravdepodobne málo, a preto by podľa zástupcov sektora mali byť uprednostnené pre lety na dlhé vzdialenosti.

Preto sa viacerí výrobcovia pri vývoji inovatívnych riešení – ako sú elektrické lietadlá alebo vzducholode – orientujú na lety do 250 kilometrov. Okrem nulových emisií sú podľa zástancov hlavnou výhodou týchto technológií znížené nároky na letiskovú infraštruktúru. 

Menej emisií a viac miesta na nohy

Lety na krátke vzdialenosti považuje za neekologické nielen 60 percent obyvateľov EÚ a mimovládky, ale kriticky sa na ne pozerajú aj európske inštitúcie a členské štáty.

Lídrom kampane proti krátky letom je Francúzsko. Brusel mu dal v roku 2022 zelenú, aby krajina mohla zakázať lety na tých vnútroštátnych linkách, kde je možné absolvovať tú istú trasu vlakom do dva a pol hodiny. Podľa Európskej komisie to pomôže znížiť emisie, presunúť leteckú dopravu na železnice a tiež nasmerovať výskum a investície do rýchlovlakov.

Jedným z riešení pre krátke lety by mohli byť podľa nadšencov a investorov vzducholode. Vzducholode sa stali inžinierskou posadnutosťou spoločností na celom svete, tvrdí portál Popular Mechanics. V Kalifornii spoločnosť LTA Research, podporovaná spoluzakladateľom Google Sergeyom Brinom, pripravuje testovacie lety svojej pevnej vzducholode Pathfinder 1.

Spoločnosť Flying Whales so sídlom vo Francúzsku a v Kanade, ktorá získala finančné prostriedky v stovkách miliónov dolárov aj od francúzskej vlády, v súčasnosti testuje svoju 650 stôp dlhú vzducholoď LCA60T. A po desaťročí vývoja Hybrid Air Vehicle v Spojenom kráľovstve pripravuje výrobu svojich vzducholodí Airlander 10.

Posledná menovaná spoločnosť verí, že vzducholode znížia emisie o viac ako 90 percent v porovnaní s komerčnými letmi a zaberie rovnaký čas, ak sa zohľadní cestovanie medzi letiskami. Ďalšie plánované trasy zahŕňajú Liverpool do Belfastu, čo by trvalo päť hodín a 20 minút, Oslo do Štokholmu za šesť a pol hodiny a zo Seattlu do Vancouveru za niečo vyše štyroch hodín.

HAV uviedla, že stopa CO2 na pasažiera vzducholode je asi menej než jedna desatina v porovnaní s konvenčným lietadlom. Ďalšou výhodou vzducholodí je, že pre svoje fungovanie nepotrebujú štandardné letisko, ale môže vzlietnuť a pristáť na akomkoľvek rovnom povrchu. To znamená, že napríklad nákladné vzducholode sa môžu dostať do miest, ktoré lietadlá nedokážu zásobovať. 

Vzducholode by mali byť schopné uniesť sto pasažierov a mať oveľa pohodlnejšie sedenie a viac miesta na nohy ako komerčné lety. HAV očakáva, že do budúcnosti by boli vzducholode poháňané výlučne elektromotorom. Podobne aj ďalší vývojári počítajú s tým, že vzducholode budú využívať kombináciu vodíka a energiu zo zabudovaných solárnych článkov.

Rozvoj regionálnych letísk

Podľa riaditeľa pre vládne a priemyselné záležitosti spoločnosti Heart Aerospace Simona McNamara môže byť trh prímestských letov odrazovým mostíkom pre masívny prechod ma bezemisné lietanie. V prejave, ktorý predniesol pre Európskym parlamentom v decembri tohto roku, tvrdí, že elektrické a hybridno-elektrické lietadlá nielen dekarbonizujú tento sektor, ale ho aj omladia tým, že ponúkajú nižšie prevádzkové náklady. 

Nasadením regionálnych elektrických a hybridných elektrických lietadiel sa má zdvojnásobiť počet letísk s komerčnou leteckou dopravou v Európe. Táto transformácia podľa neho zabezpečí spravodlivejší prístup k doprave, vyvolá zvýšený dopyt po regionálnych letoch a výrazne zvýši počet pracovných miest. Na to však potrebujú letiská vybudovať nabíjaciu infraštruktúru a rozšírenie elektrickej siete do hangárov, ktoré predtým nepotrebovali prístup k veľkému množstvu energie.

Okrem elektrifikácie väčších letísk by elektrické lietadlá mohli pomôcť naštartovať návrat na menšie regionálne letiská. Tie majú v súčasnosti hlukové obmedzenia, ktoré by pre elektrické lietadlá ani vzducholode neboli problémom.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/news/buducnost-kratkych-letov-moze-byt-v-elektrickych-lietadlach-aj-vzducholodiach/

Obec Beluša patrí k dobrým príkladom toho, ako úspešne rozbehnúť triedenie a zber kuchynského odpadu bez toho, aby občanom zvýšila poplatky za odpad. Sami sme zostali príjemne prekvapení, ako to ľudia uvítali a koľko odpadu vytriedili, hovorí prednosta obecného úradu PATRIK ŠTRBÁK.

Povinnosť zavedenia biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pre samosprávy platí od januára 2021. Neskôr sa to ešte posúvalo a niektoré obce na to aj tak načas nenabehli. Vy ste sa do prípravy pustili v predstihu. Prečo?

Príprava u nás začala v lete 2020. Motiváciou bola zmena zákona, keďže legislatíva mala byť účinná od 1. januára 2021. No taktiež sme chceli zvýšiť kvalitu služieb v odpadovom hospodárstve u nás v obci, keďže odpady boli a stále sú nosnou témou. Zákon sa síce zmenil, odložil, ale my už sme tie procesy mali natoľko rozbehnuté, že sme chceli, aby sme od 1. januára 2021 k tomu pristúpili, aby mali občania z toho benefit.

Bol dopyt po triedení aj u vašich obyvateľov?

Áno, boli otázky, či a akým spôsobom sa to zavedie. Nám pomohlo, že sme zber pripravovali s firmou, ktorá s tým má živú skúsenosť. Mali sme praktické príklady zo slovenských miest, ale aj zo zahraničia, kde to dobre funguje. Vďaka tomu sme vedeli od začiatku vychytať niektoré muchy. Môžem skromne skonštatovať, že na zber kuchynského odpadu za tri roky neevidujeme zásadné nedostatky alebo sťažnosti ľudí. To práve tkvie v praktickej skúsenosti či už zo Slovenska alebo zo zahraničných samospráv.

Ako vyzeral proces prípravy triedeného zberu bioodpadu?

Musíme rozlišovať rodinné a bytové domy. Každý rodinný dom má k dispozícii kompostér, čiže tam tento odpad riešime týmto spôsobom.

Zber kuchynského odpadu sa priamo týka bytových domov. V obci Beluša hovoríme zhruba o 650 domácnostiach. Proces sme nastavili tak, že každý byt dostane desaťlitrový prevetrávaný, kompostovateľný košík spolu so sadou kompostovateľných vreciek zdarma. Rozdali sme to všetkým bytovým jednotkám a v nadväznosti na to sme na odpadové stojiská pri bytových domoch umiestnili 120-, respektíve 240-litrové hnedé nádoby.

V nádobách sú tiež kompostovateľné vrecká, čím sme trochu zabránili nepríjemným arómam alebo znečisteniam. Na to nadväzovala značná osvetová činnosť. Masívne sme informovali občanov o obsahu, čo môže a čo nemôže ísť do kuchynského odpadu. Distribuovali sme do každej jednej domácnosti letáky, využili sem videá a všetky sociálne komunikačné kanály obce.

Do dnešného dňa zbierame kuchynský odpad raz týždenne, kde nám odvoz zabezpečuje odpadová spoločnosť vysúťažená klasickým verejným obstarávaním. Zo stojísk zbiera odpad každý pondelok na obed. Ten čas sme vybrali zámerne, pretože je faktický predpoklad, že počas víkendu sú ľudia viac v domácnostiach, viac varia, trávia čas doma.

Nezachytili ste sťažnosti od ľudí, či už v samotných začiatkoch, alebo možno aj dnes? Nie je niečo, čo na tom systéme ľuďom prekáža?

Ten systém sme do dnešného dňa nemenili, pretože ľudia ho doteraz chválili. V začiatkoch sme museli ľudí troška usmerňovať, čo do kuchynského odpadu patrí. Pravidelne sme robili okružnú jazdu, kde sme sami kontrolovali nádoby na bioodpad. Asi v dvoch prípadoch sa stalo, že sme tam našli aj sklenenú fľašu. Ľuďom sme sa snažili vysvetliť, že tým škodíme sami sebe. Boli sme príjemne prekvapení, že ľudia to uvítali, aj to začali intenzívne využívať a tiež nás prekvapilo aj to množstvo, ktoré sa začalo zbierať.

Z čoho ste systém zberu zafinancovali?

Všetko sme financovali z obecného rozpočtu. Prvotný nákup nádob, 650 košíkov a vreciek nás vyšiel na zhruba desaťtisíc eur. Z obecného rozpočtu platíme tiež následný odvoz, ktorý realizujeme cez externú spoločnosť. Vďaka zavedeniu tohto systému sa nám podarilo získať príspevok z envirofondu, čo za rok 2022 bolo okolo päťtisíc eur.

Práve z týchto prostriedkov financujeme aj nákup ďalších vreciek. Vďaka tomu stále vieme kompostovateľné vrecká do košíkov občanom rozdávať bezplatne. Vypočítali sme to na jedno vrecko na týždeň, čiže dostanú okolo 52 vreciek, čo je postačujúce.

Ako sa prejavilo zavedenie systému na poplatkoch obyvateľov za odpady?

Priemerne vyzbierame nad 50 ton kuchynského odpadu ročne. To nám pomohlo, pretože sme sa v miere separácie dostali nad 50 percent, čo nám znížilo zákonné poplatky. Všetci vidia, že vo všeobecnosti idú náklady za odpady hore. No vďaka triedeniu bioodpadu sme zdvihli poplatky len na nevyhnutnú mieru, ktorá odzrkadľovala infláciu.

Žiaľ, do toho nám vstúpila mechanicko-biologická úprava odpadov (MBÚ). O odklade povinnosti zaviesť MBÚ exminister životného prostredia Ján Budaj informoval neskoro, a tak sme museli prijať v predstihu všeobecne záväzné nariadenie. Preto sme museli aj v roku 2022 zdvihnúť poplatky za odpad. Tým, že nastal nakoniec odklad MBÚ, sa nám uvoľnili peniaze na investície do modernizácie zberného dvora, nákup kontajnera či odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemok pod kompostárňou.

Aké je zapojenie domácností do zberu bioodpadu?

Zo 650 domácností sa do aktívneho triedenia nezapojilo len zopár. Nemáme presné čísla, ale svedčí o tom aj počet rozdaných košíkov, a tiež to, ako si občania chodia opätovne pre kompostovateľné vrecká. Drvivá väčšina domácností aktívne participuje, no je už na nich v akom rozsahu.

Ako presne sa to prejavilo na znížení množstva komunálneho odpadu?

Začali sme zhruba na tri a pol až štyroch tonách mesačne, čiže prvý rok sa vytriedilo približne 45 až 50 ton bioodpadu. Teraz už jednoznačne môžeme hovoriť minimálne o štyroch a pol až piatich tonách mesačne. Čiže predpokladáme, že za rok 2023 vyzbierame okolo 55 až 60 ton.

Na Slovensku jeden obyvateľ ročne vytvorí zhruba 200 kilogramov komunálneho odpadu. Z neho bioodpad tvorí približne 45 až 50 percent. Vám sa teda podarilo bioodpad znížiť zhruba o štvrtinu. Máte v pláne túto mieru ešte zvyšovať?

Nemáme dané, či chceme vytriediť štvrtinu, tretinu alebo polovicu. Pre nás je hlavné, aby sa počet domácností ešte navyšoval, respektíve, aby sa zlepšovala aj kvalita triedenia. A myslím, že sa to zatiaľ darí, lebo tony idú stále hore. To vnímame pozitívne, lebo tým pádom vieme, že ľudia využívajú službu a separácie bioodpadu.

Vedia u vás ľudia triediť? Vyhodnocujete si to nejako, sledujete, či je v bioodpade iba to, čo tam má byť?

Máme kontroly, prechádzame jednotlivé stojiská nádob a máme pocit, že ľudia vedia, čo tam patrí a čo nie. Samozrejme, stále sa nájde nejaká chyba, ale nie je to nič významné. Napriek tomu sa snažíme občanov vzdelávať. Je to neustále sa opakujúci a potrebný cyklus. Myslím si, že to prináša ovocie.

Považujete váš systém za hotový alebo ešte plánujete niečo zlepšovať?

Myslím, že ho môžeme považovať za hotový. Je to hlavne vďaka tomu, že sme spolupracovali s firmou, ktorá mala praktické skúsenosti. Vychytali sme veľa múch a v praxi bol celý proces relatívne hladký. Ale z dlhodobejšieho hľadiska uvažujeme, či do zberu zapojiť aj ďalšie ulice rodinných domov, prípadne či pri nich vybudovať nejaké stojiská.

Na čo by si iné samosprávy pri zavádzaní zberu bioodpadu mali dať pozor? Ktoré faktory boli rozhodujúce pre úspešné nastavenie systému vo vašej obci?

Vo všeobecnosti v odpadoch vnímam ako najdôležitejšie vytvoriť občanovi čo najpohodlnejšie podmienky na využívanie služieb, napríklad separácie. Či chceme, alebo nie, ľudia sú veľmi pohodlní. Akonáhle má niekto odniesť odpad čo i len sto metrov, tak si radšej povie, že to nespraví. U nás občan pohodlne dostal košík, ktorý si dá niekde do špajze alebo do kuchyne, dostáva bezplatne vrecká každý rok. To je veľmi dôležité, lebo hneď ako si už má vrecká kupovať a zainvestovať desiatky eur, môže ho to odradiť.

Dôležité tiež bolo, že sme nádoby na kuchynský odpad umiestnili na existujúce odpadové stojiská s kontajnermi. Pre ľudí sa tým pádom nič nezmenilo. Keď idú vyniesť sklo, plasty alebo komunál, tak ani nie meter vedľa majú nádobu na kuchynský odpad.

Prispeli k tomu aj vrecia v nádobách na stojiskách, pretože za tie tri roky sme nemali zrejme ani jednu sťažnosť na zápach alebo vytekanie odpadu. Náš systém je kultúrny a kultivovaný. To ľudí neodrádza, práve naopak, motivuje.

Čo robíte s vytriedeným bioodpadom?

Spoločnosť, ktorá nám robí zber, to zváža do kompostárne neďaleko Trenčína, kde si to následne biologicky spracujú.

Neuvažovali ste nad vlastným spracovaním bioodpadu? Napríklad na kompost pre vašich obyvateľov?

Máme obecnú kompostáreň, ale len v malom rozsahu. Dnes do nej ľudia vozia zelený odpad prevažne z rodinných domov, ako konáre, haluzoviny a podobne.

Skôr sa z dlhodobého hľadiska zamýšľame nad jej profesionalizáciou. To je náš ďalší menší sen, ak by napríklad na to boli k dispozícii eurofondy. Potom môže byť aktuálna aj výroba a následné využitie kompostu.

V Ponitrianskom združení obcí vybudovali spoločnú kompostáreň pre niekoľko samospráv. Spojením síl je pre nich odpadové hospodárstvo lacnejšie. Nad takýmto postupom ste neuvažovali?

Riešime to aj spoločne. Rozprávali sme sa o tom so starostami z okolitých obcí, no zatiaľ nie je nič dané. Ak by to dávalo zmysel, určite sa na tom budeme podieľať. Sme v okrese Púchov, kde sa nachádza 20 samospráv, z toho jedno mesto a zvyšok obce. V Púchove by mali v najbližších mesiacoch z eurofondov sprevádzkovať mestskú kompostáreň. Uvidíme, aký bude dopyt v regióne a v okrese, je to otvorená otázka.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/poda/interview/kosiky-vrecka-a-osveta-prednosta-z-beluse-vysvetluje-ako-uspesne-rozbehli-zber-kuchynskeho-odpadu/

Od januára budú cestujúci, ktorí v Banskobystrickom kraji  využívajú prímestskú autobusovú dopravu budú cestovať modernejšie. Do platnosti vstupuje Integrovaný dopravný systém, ktorý prinesie mnoho zmien a výhod, prepojí tiež autobusovú a vlakovú dopravu. Týka sa to aj Brezna a jeho obyvateľov.

MHD Brezno vstupuje do Integrovaného dopravného systému (IDS), ktorý prinesie viaceré dopravné výhody (atraktívna ponuka dopravy – nadväznosti liniek, jednotné prepravné a tarifné podmienky, jednotný tarifno-vybavovací systém, zaručená kvalita poskytovaných dopravných služieb, sprehľadnenie dopravného systému) a taktiež finančné zvýhodnenie cestovného pre obyvateľov).

Doprava sa nezmení v rozsahu ani objeme a mesto bude mať lepší prehľad o tom, koľko ľudí sa ktorými autobusmi a linkami prepravuje. Mesto bude môcť vyhodnotiť aj efektivitu tejto dopravy.

Cestujúci sa platbu budú môcť vykonať po novom niekoľkými spôsobmi. Ostáva možnosť platby v hotovosti, ale aj prostredníctvom bankomatovej karty. Staré dopravné karty, ktoré cestujúci používali doteraz je potrebné vymeniť na autobusovej stanici.

Ako avizoval BBSK, január bude mesiacom mobility, kedy bude cestovanie vo všetkých prímestských autobusoch SAD Zvolen a SAD Lučenec zadarmo pre všetkých. Ľudia tak budú mať možnosť nielen zvyknúť si na zmeny, ale aj vyskúšať si dochádzanie verejnou dopravou. Počas tejto doby je zároveň nutné vymeniť si dopravné karty za nové.

Všetky potrebné informácie nájdete na www.idsbbsk.sk

Štáty EÚ musia po novom zabezpečiť mestám dosť peňazí a kapacít na tvorbu energetických plánov na dekarbonizáciu vykurovania. Bez plánov budú len ťažko efektívne využívať miestne obnoviteľné zdroje, odpadové teplo či potenciál systémov centrálneho zásobovania teplom.

Prepracovaná smernica EÚ o energetickej účinnosti prijatá v júli 2023 zaväzuje členské štáty, aby pomohli mestám s viac ako 45-tisíc obyvateľmi vytvoriť miestne plány vykurovania a chladenia.

Podľa platformy Energy Cities, ktorá združuje stovky samospráv, to mestá samy nedokážu. Pridaním novej povinnosti na plecia miestnych orgánov sa veľa nedosiahne. Ak mestá nebudú mať peniaze, ľudí, zručnosti a právny rámec na vypracovanie a zrealizovanie akčných plánov, hrozí, že tieto stratégie skončia v šuplíku.

Členské štáty mali preto podľa platformy zaviesť právne a podporné rámce, ktoré zabezpečia, že miestne samosprávy budú mať znalosti, zdroje a kapacity potrebné na ich účinnú prípravu a realizáciu. Táto povinnosť musí byť tiež koordinovaná so stratégiou obnovy budov, ktorá existuje na národnej a regionálnej úrovni.

Podľa viedenského energetického experta Michaela Cerveneho, ktorý je aj spoluautorom plánu na dosiahnutie klimaticky neutrálnej Viedne do roku 2040, majú mestá pri snahe znižovať emisie z vykurovania viacero výhod. „Viedeň má najnižšiu produkciu oxidu uhličitého na obyvateľa z celého Rakúska. Koncentrované osídlenie, tak ako je to v centrálnej časti Viedne, je z energetického hľadiska veľmi efektívne – máte menej vykurovanej plochy aj menej teplotných strát v bytových domoch v porovnaní s rodinnými domami na vidieku,“ vysvetľuje. Výhodou miest je tiež hustá sieť centrálneho zásobovania teplom.

Sústrediť sa na mestá v oblasti dekarbonizácie vykurovania dáva zmysel, súhlasí riaditeľka pre inštitucionálne vzťahy Veolia Energia Slovensko Martina Olejníková. „Mestá sú dôležité na to, aby sme zvládli dekarbonizáciu vykurovania a zároveň tam máme vybudovanú infraštruktúru, či už je to teplárenská, plynová, alebo elektrizačná. Infraštruktúra pre teplo na Slovensku bola tiež do veľkej miery modernizovaná,“ povedala na podujatí organizovanom Euractiv Slovensko.

Dôležité je podľa nej analyzovať, aké zdroje mesto ponúka. „Pred tým, ako sa pustíme do toho, že ideme nahrádzať palivovú základňu, tak by sme sa mali sústrediť na to, aké zdroje odpadového tepla máme k dispozícii v danom meste a zachovať princíp energetickej efektívnosti na prvom mieste. Na Slovensku sme tento potenciál zďaleka nevyčerpali,“ dodáva.

Analyzovať stav

Plánovanie vykurovania a chladenia sa musí robiť lokálne, pretože každý región má inú kombináciu typov budov, geológie, počasia, ako aj zdrojov tepla, ako je voda, odpady alebo priemysel. Čo funguje v portugalskom meste, nebude fungovať v slovenskom meste. Okrem toho iba miestna úroveň ponúka podľa Energy Cities možnosť zapojiť občianske skupiny, miestne podniky a priemysel, zdravotnícke a vzdelávacie organizácie a energetické spoločnosti do návrhu a implementácie stratégie.

„Komplexné lokálne energetické plány sú základným predpokladom pre efektívne vykurovanie, bez nich Viedeň uhlíkovú neutralitu nedosiahne, hovorí energetický expert mesta Michael Cerveny. Okrem klimaplánu má preto Viedeň aj komplexnú stratégiu nielen na zbavenie sa zemného plynu, ale aj na ďalšie kroky, ktoré musí samospráva podniknúť.

Nástroj priestorového energetického plánovania vznikol vo Viedni už v roku 2018, aby sa zabezpečilo, že v novostavbách sa spotrebuje minimum plynu. Tie však tvoria len malú časť viedenského stavebného fondu. Drvivá väčšina budov sú staršie stavby zásobované zemným plynom. Mesto má teda 17 rokov, aby fosílne energetické systémy nahradila obnoviteľnými a rekonštruovalo budovy, keďže práve renovácia fondu budov je základom efektívneho hospodárenia s teplom.

To bude vyžadovať analýzu stavebného fondu, na základe ktorej bude Viedeň hľadať optimálne riešenia pre vykurovanie jednotlivých budov. Analýza bude brať do úvahy viaceré premenné – v prvom rade posudzovať to, či je budovy možné pripojiť na diaľkové vykurovanie a aký je v nich potenciál využitia obnoviteľných zdrojov, predovšetkým solárnej energie a tepelných čerpadiel.

Plány zohľadňujú aj „fyzické parametre každej budovy“. To znamená, že sa bude pristupovať k budovám podľa toho, do akej miery sú zrenovované, aké majú vybavenie a či sú v pamiatkovej ochrane. Aj keď riešenia sa budú líšiť, hierarchia riešení je podľa energetického experta jasná.

Prvá možnosť zahŕňa ďalší rozvoj systému centrálneho zásobovania teplom, predovšetkým diaľkového vykurovania. Ďalšie rozširovanie a zahusťovanie siete diaľkového vykurovania je chrbtovou kosťou budov šetrných ku klíme.

„Oveľa ľahšie vymeníte centrálny kotol ako individuálne kotly v každom byte. Všade, kde je husté osídlenie, plánujeme pripojiť domácnosti na CZT, v menej zaľudnených oblastiach ďalej od centra, kde je viac priestoru, to budú tepelné čerpadlá,“ vysvetľuje Cerveny. Cieľom je, aby do roku 2040 bolo na ústredné kúrenie napojených 40 percent domácností.

Expanzia centrálneho vykurovania však musí ísť ruka v ruke s ozeleňovaním jeho zdrojov. „V súčasnosti je podiel plynu na vykurovaní 70 percent,“ pripomína.

Ďalším riešením je lokálne dostupná obnoviteľná energia. Všade tam, kde dodávka tepla cez centrálne zásobovanie nie je možné, budú jednotlivé objekty zásobované miestnymi zdrojmi energie. Tu sa ráta s kombináciou tepelných čerpadiel, soláru, udržateľne získanej biomasy a v budúcnosti aj zelených plynov.

Zvýšiť energetickú hospodárnosť je prvý krok

Podľa Olejníkovej by plánom na dekarbonizáciu vykurovania mali predchádzať opatrenia energetickej efektívnosti, to znamená zníženie spotreby, a to na strane koncového odberateľa aj celého výrobno-dodávateľského reťazca.

Takzvané tepelné renovácie sú neoddeliteľnou súčasťou plánov na uhlíkovú neutrálnu Viedeň. „Nižšie tepelné straty znamenajú aj nižšiu spotrebu energie na vykurovanie. Nižší dopyt po energii otvára cestu pre využívanie obnoviteľných zdrojov,“ hovorí strategický dokument pre dekarbonizáciu vykurovania Viedne.

Do roku 2040 nebude možné úplne zrekonštruovať všetky budovy, ktoré to potrebujú. Mesto preto pripravilo zoznam možných opatrení, ktoré vlastníci budú môcť uplatniť buď naraz, alebo postupne.

„Akákoľvek prestavba vykurovacích systémov postupným vyraďovaním fosílnych palív bude podstatne jednoduchšia a menej nákladná, ak budú možnosti súčasne realizovať tepelné rekonštrukcie budov. Preto by sa malo zlepšenie tepelných vlastností hodnotiť spolu s potenciálom riešenia na prestavbu vykurovacieho systému,“ uvádza dokument.

Renovačné opatrenia nielenže znižujú dopyt po diaľkovom vykurovaní a elektrine, ale aj pomáhajú znížiť teplotu vykurovacej vody. To je kľúčové najmä tepelných čerpadlách a nízkoteplotnom diaľkovom vykurovaní, kedy by mala byť teplota v ideálnom prípade znížená na približne 50 stupňov Celzia. Vo väčšine prípadov to umožňuje pokračovať v používaní existujúcich radiátorov a znižovať ich náklady na renováciu.

Individuálne plynové kotly

Vykurovanie a chladenie priestorov je vo Viedni zodpovedných za takmer 30 percent emisií skleníkových plynov. Vykurovací olej a uhlie sa využívajú minimálne. Za 90 percent emisií skleníkových plynov v sektore budov sú v súčasnosti zodpovedné vykurovacie systémy na plyn.

Decentralizované plynové kotly v bytoch alebo na pracoviskách predstavujú takmer pol milióna a jasne prevyšujú centralizované plynové systémy zásobujúce jednu alebo niekoľko budov. „Konverzia týchto decentralizovaných plynových vykurovacích systémov bude takmer vždy vyžadovať centralizáciu rozvodov tepla v budove, keďže je to najlepšie a cenovo najvýhodnejšie,“ hovorí stratégia.

Práve ich výmenu považuje Cerveny za najväčšiu výzvu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality Viedne. V niektorých prípadoch nedokážu motivovať nájomníkov bytov na pripojenie k centrálnemu zásobovaniu teplom ani dotácie.

„Nie je to o technických riešeniach, ktoré sú často lacnejšie v porovnaní s plynovými kotlami. Ľudia sú menej orientovaní na ceny, než si myslíme. Ľudom prekáža napríklad špina zo stavby alebo fakt, že niekto príde do ich bytu a bude tam niekoľko dní pracovať,“ dodáva.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovenske-mesta-musia-mat-plan-ako-ozelenit-vykurovanie-inspirovat-sa-mozu-viednou/