Dňa 28. júna 2024 sa na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO) uskutočnilo stretnutie k problematike prípravy vzorových súťažných podkladov pre oblasť regionálnych investícií v pôsobnosti miest a obcí. Pracovné stretnutie predsedu ÚVO Petra Kuboviča a riaditeľa odboru metodiky a regionálnych centier Ľubomíra Kubičku s prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavlom Kováčikom, zástupcom ZMOSu Tomášom Tahotným, zástupcom MIRRI SR Ladislavom Šimkom a zástupcom Smart Cities Klubu Vladimírom Juríkom pomohlo identifikovať možnosti unifikácie dokumentácie, postupov a podkladov pre verejné obstarávanie v oblasti stavebných prác.

Prítomní experti sa zhodli, že používanie preddefinovaných súťažných podkladov, ktoré budú verejne dostupné všetkým verejným obstarávateľom, je jedným z najlogickejších riešení pri odbúravaní administratívnej záťaže. Zástupcovia úradu predstavili aj vydarený projekt vzorových súťažných podkladov pre obstarávanie cyklotrás a konštatovali, že tento postup preukázal opodstatnenie a jeho jednoduchosť prináša verejným obstarávateľom požadovanú efektívnosť.

Všetci zúčastnení uvítali iniciatívu Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska na zriadenie služieb technickej asistencie pri obstarávaní stavebných prác, ktorá by sa mohla po vyriešení otázok financovania stať kľúčovým prvkom na ceste ku skvalitneniu a zrýchleniu procesov obstarávania práve menších stavebných zákaziek.

Zdroj: Stavebné noviny č. 128/3.7.2024

Priame finančné transfery z kohéznej a poľnohospodárskej politiky EÚ predstavujú približne 4,5 percenta slovenského HDP. Napriek tomu slovenské regióny nedobiehajú ani európsky priemer. Východné Slovensko sa dokonca od neho vzďaľuje.

Podľa prieskumu agentúry Median takmer polovica ľudia prínos európskych eurofondov vo svojom živote nevníma. Zároveň je podľa pravidelných meraní Eurobarometra o kohéznej politike na Slovensku povedomie o projektoch jedno z najvyšších v Európe. To znamená, že ľudia o projektoch financovaných Európskou úniou vedia, ale nevnímajú ich prínos.

Prieskum si dalo vypracovať Združenie samosprávnych krajov SK8 a diskutovalo o nich na nedávnej konferencii žúp.

Kľúčový ukazovateľ kohéznej politiky, ktorá má za cieľ zmenšovať rozdiely v regiónoch, je hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa. Regióny východného Slovenska patria medzi najchudobnejšie v celej Únii a napriek investíciám z EÚ sa blahobytom Únii nepribližujú, práve naopak.

Regionálne štatistiky Eurostatu ukazujú, že východné Slovensko je s ukazovateľom HDP na obyvateľa na 52 percentách priemeru EÚ. Ešte v roku 2015 to bolo 55 percent. Medzi rokmi 2000 a 2023 sa podiel populácie EÚ, ktorá žije v krajinách s HDP nižším ako 75 percent priemeru EÚ, znížil z 25 na 5 percent. V nich významnú časť tvoria slovenské regióny.

Inými slovami, finančné podpory nepomáhajú ekonomike rásť tak, ako by sme očakávali. „Ľudia nevnímajú, že projekty, ako oprava ciest, sú financované z eurofondov,“ povedala na konferencii SK8 Martina Slivková z odboru strategického rozvoja Prešovského samosprávneho kraja.

Zároveň upozorňuje, že sa Slovensko nachádza už v treťom programovom období, v ktorom sa HDP nezvyšuje. „Preto by sme sa mali zamyslieť nad tým, či sú naše plány a opatrenia nastavené správne a či naozaj zohľadňujú potreby jednotlivých regiónov,“ dodáva.

Ani po 20 rokoch väčšina ľudí necíti prínos Únie vo svojom regióne. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Rastislava Chovanca ide o subjektívne vnímanie ľudí. „Ide o to, ako ľudia dokážu veciam prisudzovať hodnotu. Objektívne si musia povedať, že nebyť vstupu a peňazí z EÚ, Slovensko by nebolo tam, kde je teraz,“ nadväzuje Chovanec na Slivkovú.

Príkladom je podľa neho vstup do schengenu – výhody voľného prechodu cez hranice len na občiansky preukaz sme vnímali prvý polrok. Dnes to verejnosť považuje za samozrejmosť. Rovnako vníma aj investície do infraštruktúry.

Závislosť od EÚ

Na Slovensku podľa Vladimíra Šuchu, vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, kohézna politika nesplnila to, čo je jej základným cieľom, a to odstraňovanie regionálnych problémov. Slovensko patrí medzi dve alebo tri krajiny s najväčšími regionálnymi problémami, ktoré sa ešte zväčšujú.

Eurofondy sa snažia pomôcť menej rozvinutým krajinám a regiónom, aby ekonomicky rástli a dosiahli priemernú úroveň rozvoja v EÚ. Slovensko sa ale približovať prestalo už v roku 2015. Tým pádom aj ľudia v regiónoch môžu mať pocit, že vplyv eurofondov nie je veľký.

V niektorých prieskumoch si dokonca až 15 percent ľudí myslí, že EÚ je prekážkou v ekonomickom rozvoji Slovenska. Na Slovensku pritom až 80 percent verejných investícií do rozvojových projektov a služieb, škôl, nemocníc či ciest pochádza z európskych fondov.

Priame finančné transfery z kohéznej a poľnohospodárskej politiky EÚ predstavujú približne 4,5 percenta slovenského HDP. Keď sa to prepočíta, tak EÚ posiela každých 5 rokov priemernej slovenskej rodine jedno auto. „To je hodnota, na ktorú sa nám skladajú daňoví poplatníci z bohatších krajín,“ vysvetľuje ďalej Chovanec.

K priamym transferom ešte ďalších 15 percent HDP pochádza z výhod, ktoré Slovensko má vďaka prístupu na európsky trh. Celkovo teda až 20 percent HDP Slovenska máme vďaka EÚ. To ukazuje, ako veľmi je slovenská ekonomika závislá od EÚ, nielen cez finančné príspevky, ale aj cez obchodné a investičné príležitosti.

Nevieme, čo chceme

Slovensko v eurofondových obdobiach pravidelne opakuje rovnaké chyby, ktoré potom vytvárajú veľký časový tlak, pod ktorým už nie je dôležité ako, ale či sa peniaze vôbec stihnú použiť. Podobne sa vyvíja a súčasné programové obdobie, ktoré začalo v roku 2021.

Vladimír Šucha potvrdil, že Európska komisia ani v štvrtom roku obdobia nedostala od Slovenska ani jednu žiadosť na platbu z nového eurofondového balíka.

V tejto situácii sme už štvrtýkrát. „Je tu zlý systém, lebo sa nevieme poučiť z chýb, ktoré sme robili v predchádzajúcich programových obdobiach,“ tvrdí Krnčok.

Jednou z najväčších slabín v riadení eurofondov na Slovensku je priorizácia. Do investičných stratégií chceme napasovať všetko: cesty, služby, životné prostredie, vedu, sociálnu starostlivosť a podobne. Na všetky sektory ale v kohéznej politike nie je dosť peňazí a dá sa očakávať, že ich bude čoraz menej.

EÚ sa už pripravuje na nové sedemročné rozpočtové obdobie po roku 2027, v ktorom bude väčšia pozornosť aj viac peňazí smerovať do nových priorít: bezpečnosť, migrácia, klíma či obrana.

Slovensku by zdroje z fondov EÚ mohlo obmedziť aj rozširovanie Únie o nové krajiny.

Hlavnou odpoveďou by podľa Krnčoka malo byť zadefinovanie národných priorít na úrovni jednotlivých sektorových politík, ktoré by sa mali premietnuť aj do národných projektov.

„Nemáme strategické priority, nevieme, čo máme robiť, keď nám pristane obálka do ruky. V niektorých oblastiach sme horší, ako to bolo pred 20 rokmi,“ pokračuje Krnčok.

S ním súhlasí aj Slivková, ktorá vyzýva štát zadefinovať ďalšie dodatočné schémy na podporu priorít. „Stačí identifikovať štyri až päť oblastí a poprepájať ich, aby sme zistili, čo treba urobiť na zvýšenie HDP,“ vysvetľuje.

Regióny pravidelne uvádzajú, že medzi najdôležitejšie oblasti pre nich patrí zdravotníctvo a dopravná infraštruktúra. Na posledných miestach pri odstraňovaní regionálnych rozdielov je šport, priemysel a veda, výskum, inovácie. „Chcel by som ich vidieť vyššie,“ tvrdí Chovanec.

Podľa Šuchu ešte žiadna krajina nezvýšila HDP nad priemer a nedostala sa medzi najbohatšie krajiny bez toho, aby investovala do vyššej pridanej hodnoty cez inovácie. Nemusia to byť len univerzity a akademická oblasť, ale aj biznisová sféra.

Eurofondy nesmú byť jediným nástrojom regionálneho rozvoja. Mali by slúžiť iba ako katalyzátor a Slovensko by svoje ciele malo napĺňať bez ohľadu na to, či máme, alebo nemáme externé zdroje. Konkrétne projekty by sa mali viazať na balík peňazí, ktorý príde. Dnes sa to rieši skôr opačne, a teda až v rámci balíka sa vymýšľajú projekty na realizáciu.

 

Zdroj: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/tri-eurofondove-obdobia-ako-tri-rocniky-festivalu-zahodenych-prilezitosti/