Novinky

Smart Cities Klub a AIT: expertíza z Európy pre slovenské samosprávy

Smart Cities Klub posilňuje svoju ambíciu prinášať slovenským mestám, obciam aj krajom kvalitnú medzinárodnú expertízu a overené riešenia z praxe. Nová spolupráca s Austrian Institute of Technology (AIT) otvára samosprávam cestu k inováciám, pilotným projektom aj zapojeniu do európskych výziev. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo v decembri vo Viedni a v januári sa diskusia posunula k návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé a prakticky orientované partnerstvo.

Smart Cities Klub pomáha samosprávam orientovať sa v meniacom sa svete

Smart Cities Klub dlhodobo stojí pri slovenských mestách, obciach aj krajoch a pomáha im orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete inovácií, digitalizácie a udržateľného rozvoja. Samosprávy dnes čelia čoraz komplexnejším výzvam – od klimatickej zmeny cez energetickú bezpečnosť až po využívanie dát a umelej inteligencie pri riadení a poskytovaní služieb.

Práve preto potrebujú nielen víziu, ale aj kvalitnú a overenú expertízu zo zahraničia a možnosť učiť sa z riešení, ktoré už prešli praktickým testovaním v iných európskych mestách.

Strategické partnerstvo s Austrian Institute of Technology

Z tohto dôvodu inicioval Smart Cities Klub na konci minulého roka nové strategické prepojenie s Austrian Institute of Technology (AIT). Začiatkom decembra sa zástupcovia Smart Cities Klubu zúčastnili odborného pracovného stretnutia priamo v sídle AIT vo Viedni.

Išlo o prvý, ale veľmi dôležitý krok k nadviazaniu systematickej spolupráce, ktorá má prinášať slovenským samosprávam konkrétnu pridanú hodnotu.

Už počas decembrového stretnutia sa ukázalo, že medzi oboma stranami existuje silná zhoda v pohľade na budúcnosť samospráv. AIT disponuje hlbokou výskumnou a analytickou expertízou a zároveň bohatými skúsenosťami z reálnych projektov, kde sa nové technológie a prístupy testujú priamo v mestskom prostredí.

Smart Cities Klub na druhej strane prináša detailnú znalosť slovenského samosprávneho prostredia, jeho potrieb, limitov aj príležitostí. Spojenie týchto dvoch perspektív vytvára predpoklad pre vznik riešení, ktoré nie sú len inovatívne, ale aj reálne využiteľné v každodennej praxi miest, obcí a krajov.

Memorandum o spolupráci a praktické partnerstvo

Na základe decembrového stretnutia sa v januári otvorila diskusia o návrhu memoranda o spolupráci, ktoré má vytvoriť rámec pre dlhodobé partnerstvo.

Nejde pritom o formálny dokument bez obsahu, ale o spoločné vyjadrenie záujmu rozvíjať spoluprácu v oblastiach, ktoré sú pre slovenské samosprávy strategicky kľúčové.

Diskusie sa sústreďujú najmä na:

  • vytváranie testovacích prostredí pre nové riešenia v slovenských samosprávach,
  • prenos know-how zo zahraničia do lokálneho kontextu,
  • zapájanie miest a obcí do medzinárodných projektov a výziev.

Vďaka spolupráci s výskumným partnerom môžu samosprávy získať prístup k finančným zdrojom, expertom aj inovatívnym nástrojom.

Kľúčové oblasti spolupráce

Partnerstvo sa zameria najmä na témy, ktoré majú pre budúcnosť miest zásadný význam.

Dôležitú úlohu zohráva najmä:

  • práca s dátami a budovanie digitálnej infraštruktúry,
  • zodpovedné využívanie umelej inteligencie, vrátane dôrazu na etiku, transparentnosť a ochranu osobných údajov,
  • odolnosť miest a pripravenosť na krízové situácie,
  • energetická sebestačnosť a kybernetická bezpečnosť.

Rovnako významnú oblasť predstavuje životné prostredie a adaptácia na zmenu klímy. AIT môže priniesť technologické nástroje a analytické prístupy využiteľné napríklad pri:

  • riadení kvality ovzdušia,
  • hospodárení s vodou,
  • rozvoji zelenej infraštruktúry.

Neoddeliteľnou súčasťou partnerstva zostáva aj podpora strategického plánovania, aby koncepčné dokumenty nezostávali len na papieri, ale prinášali reálne výsledky v praxi.

Medzinárodná expertíza pre slovenské mestá a obce

Týmto krokom Smart Cities Klub potvrdzuje svoju ambíciu byť pre slovenské mestá, obce aj kraje silným a dôveryhodným partnerom, ktorý im pomáha otvárať dvere k:

  • medzinárodnej expertíze,
  • overeným riešeniam,
  • novým projektovým príležitostiam.

Spolupráca s Austrian Institute of Technology predstavuje začiatok cesty, ktorej cieľom nie sú abstraktné vízie, ale konkrétne zlepšenia fungovania miest a kvality života ich obyvateľov postavené na znalostiach, spolupráci a reálnych skúsenostiach z praxe.

Autor: Jaroslav Kacer

ESPON prináša znalosti

ESPON (Európska sieť na pozorovanie územného rozvoja a súdržnosti) je program Európskej únie, ktorý prepája výskum s tvorbou politík. Program vznikol v roku 2002, keď členské štáty Európskej únie a Európska komisia potrebovali systematicky sumarizovať, aktualizovať a vyhodnocovať informácie o územnom rozvoji a súdržnosti. Zameriava sa pritom na všetky úrovne – celoeurópsku, národnú, regionálnu aj lokálnu.

Čo ESPON robí

Hlavným cieľom programu je vytvárať dôkazy a vedomosti. ESPON ich poskytuje prostredníctvom výskumných projektov, štúdií, analýz, publikácií, máp, nástrojov, otvorených datasetov, seminárov a podujatí.

Tieto výstupy následne pomáhajú pri tvorbe a realizácii rozvojových politík na všetkých úrovniach Európskej únie. Ide napríklad o Kohéznu politiku alebo Územnú agendu 2030. Zároveň podporujú priority predsedníctiev v Rade EÚ prostredníctvom výskumu šitého na mieru. Okrem toho slúžia aj ako podklad pre politické diskusie a ako inšpirácia pri transformácii verejných politík.

Program zároveň pomáha verejným orgánom porovnávať regióny a mestá v rámci EÚ, identifikovať nové výzvy a potenciály a pripravovať úspešné rozvojové politiky do budúcnosti. Výskum má pritom územné zameranie, a preto reaguje na špecifiká a potreby ľudí a miest v konkrétnych regiónoch. Všetky výsledky sú verejne dostupné a využiteľné.

Ako sa zapojiť – návrhy na cielené analýzy

Výskumné projekty vznikajú na základe požiadaviek a potrieb orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach.

  • Návrhy na cielené analýzy možno podávať počas celého roka, pričom odborníci ich hodnotia dvakrát ročne.
  • Návrhy môžu predkladať zástupcovia národných, regionálnych alebo miestnych orgánov, rovnako aj samosprávy, riadiace orgány alebo orgány územnej spolupráce.
  • Výzvy na odborné vypracovanie konkrétnych analýz a projektov sú dostupné na webovej stránke programu ESPON. Záujemcovia sa následne prihlasujú prostredníctvom Luxemburského portálu verejného obstarávania.

Na aké tematické oblasti sa program zameriava

Program sa zameriava najmä na sociálne, územné a ekonomické disparity, technologické a environmentálne zmeny, riadenie a budovanie kapacít. Štúdie a podujatia preto organizátori rozdelili do ôsmich tematických akčných plánov:

  • Klimaticky neutrálne územia
  • Riadenie nových geografických území
  • Územia odolné voči krízam
  • Perspektíva pre všetkých ľudí a miesta
  • Život, práca a cestovanie cez hranice
  • Smart konektivita
  • Európske územia v globálnej interakcii
  • Adaptácia na zmenu klímy založená na prírodných riešeniach
  • Aký je rozpočet ESPON

Celkový rozpočet programu na obdobie 2021 – 2027 dosahuje 60 miliónov eur. Z tejto sumy 80 % financuje Európska únia a 20 % poskytuje 27 členských štátov EÚ.

Program riadi luxemburské Ministerstvo energetiky a priestorového plánovania, ktoré vystupuje ako riadiaci orgán. Samotnú implementáciu programu zabezpečuje ESPON EGTC (Európske zoskupenie územnej spolupráce), ktoré je jediným príjemcom.

ESPON na Slovensku a aktivity kontaktného bodu

Každá krajina Európskej únie má vlastné kontaktné miesto ESPON, ktoré pomáha implementovať aktivity programu na národnej úrovni. Na Slovensku túto úlohu plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Kontaktné miesto sa zameriava najmä na šírenie povedomia o aktuálnych štúdiách a výskumoch programu ESPON. Počas roku 2026 preto pripravuje sériu online webinárov, na ktorých predstaví výsledky šiestich vybraných projektov programu.

Napríklad posledný webinár sa venoval téme „Energetické komunity v praxi“. Účastníci sa oboznámili s najnovšími trendmi v oblasti rozvoja energetických komunít v Európe a zároveň spoznali príklady z rôznych regiónov EÚ – napríklad z Írska, Českej republiky (Opavsko) a Belgicka.

Prezentácia z webinára je dostupná na stránke ESPON.

Program a webináre sa primárne zameriavajú na tvorcov politík, podporovateľov politík (úradníkov a tematických expertov), vedcov a výskumníkov. Z výsledkov programu však profitujú aj študenti, novinári, podnikatelia či aktívni občania.

Najbližší seminár sa uskutoční na konci marca a organizátori na ňom predstavia tému „Dostupné bývanie“.

Kde hľadať informácie?

Všetky informácie nájdete na webovej stránke ESPON
Na slovenskej podstránke ESPON nájdete aktuálne pozvánky na slovenské webináre a preklady vybraných štúdií do slovenčiny.

Ing. arch. Zdenka Augustiničová
zdenka.augustinicova@mirri.gov.sk

Kontaktný bod ESPON na Slovensku
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
espon@mirri.gov.sk

NOVÝ EURÓPSKY BAUHAUS: príležitosť pre obce a mestá, ktoré chcú byť kvalitnejším miestom pre život

Nielen primátori väčších miest, ale aj starostovia menších obcí dnes stoja pred rovnakou výzvou: ako zlepšovať kvalitu života obyvateľov, posilňovať komunitu a zároveň reagovať na klimatické, sociálne a ekonomické zmeny. Iniciatíva Nový európsky Bauhaus (New European Bauhaus – NEB) ponúka praktický rámec aj konkrétne nástroje, ktoré pomáhajú samosprávam reagovať na tieto výzvy zmysluplne a dlhodobo a zároveň ich pretaviť do konkrétnych projektov.

Čo je Nový európsky Bauhaus a prečo by mal zaujímať samosprávy

Nový európsky Bauhaus neoslovuje iba architektov alebo odborníkov. Predstavuje spôsob, ako sa pozerať na rozvoj obcí a miest tak, aby sa v nich ľuďom lepšie žilo. Spája tri jednoduché myšlienky:

  • obce a mestá majú byť šetrné k prírode,
  • verejné priestory majú byť pekné a funkčné,
  • rozhodovanie má zohľadňovať potreby ľudí.

Pre samosprávy to znamená príležitosť realizovať projekty, ktoré majú zmysel v každodennom živote. Môže ísť napríklad o obnovu námestí, parkov, komunitných priestorov, škôl, kultúrnych domov, bývania alebo verejných budov.

Tri základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu

Aby projekty zapadli do iniciatívy Nový európsky Bauhaus, nemusia byť zložité ani drahé. Pri ich plánovaní však samosprávy myslia na tri základné hodnoty, ktoré pomáhajú vytvárať lepšie prostredie pre každodenný život v obciach a mestách.

1. Udržateľnosť

Udržateľnosť znamená premýšľať o rozvoji obce tak, aby riešenia fungovali dlhodobo, neplytvali zdrojmi a nezaťažovali obecný rozpočet ani životné prostredie. V praxi ide napríklad o rozumné využívanie energie, vody a materiálov, znižovanie prevádzkových nákladov verejných budov alebo lepšiu prípravu na dopady zmeny klímy, ako sú horúčavy, sucho či prívalové dažde.

Dôležitú úlohu zohráva aj obehové hospodárstvo. Obce sa snažia znovu využívať to, čo už majú – existujúce budovy, materiály alebo verejné priestory. Veľký dôraz patrí aj miestnym riešeniam, napríklad využívaniu lokálnych materiálov, remeselníkov a dostupných zdrojov energie. Takýto prístup podporuje miestnu ekonomiku a zároveň posilňuje vzťah obyvateľov k miestu, kde žijú.

2. Estetika

Estetika v Novom európskom Bauhause neznamená luxus ani drahé riešenia. Ide najmä o to, aby verejné priestory a budovy pôsobili príjemne, fungovali prakticky a prirodzene zapadali do prostredia obce alebo mesta. Kvalitný dizajn pomáha ľuďom cítiť sa dobre tam, kde žijú, a zvyšuje hrdosť na vlastné miesto.

Dôležitú úlohu zohráva aj kultúrna identita – rešpektovanie histórie, miestnych tradícií a charakteru obce. Aj jednoduché zásahy, napríklad obnova námestia, zastávky, parku alebo obecného úradu, dokážu výrazne zlepšiť vzhľad aj fungovanie priestoru, ak sa pri návrhu myslí na ľudský rozmer, prehľadnosť a detaily. Pekné a dobre navrhnuté prostredie často vedie k tomu, že si ho obyvatelia viac vážia a starajú sa oň.

3. Inklúzia

Inklúzia znamená plánovať rozvoj obce alebo mesta pre všetkých obyvateľov, nie iba pre vybranú skupinu. Samospráva preto zapája ľudí už do prípravy projektov, počúva ich potreby, skúsenosti a nápady. Takéto projekty získavajú väčšiu podporu verejnosti a lepšie fungujú v praxi.

Zároveň ide o to, aby verejné priestory a služby zostali dostupné pre deti, seniorov, rodiny, osoby so zdravotným znevýhodnením aj ľudí s nižšími príjmami. Podpora komunitného života, stretávania a spolupráce posilňuje vzťahy medzi obyvateľmi a prispieva k väčšej súdržnosti v obci. Nový európsky Bauhaus zdôrazňuje, že kvalitné prostredie má ľudí spájať, nie vytvárať bariéry.

Ako sa môže samospráva zapojiť

Zapojenie do iniciatívy Nový európsky Bauhaus nemusí začínať veľkým investičným projektom ani zložitou administratívou. Často stačia postupné kroky, ktoré si obec alebo mesto prispôsobí svojim možnostiam a kapacitám.

Prvým krokom býva inšpirácia a učenie sa. Mnohé obce v Európe už realizovali jednoduché, ale účinné riešenia – od úprav verejných priestranstiev až po komunitné projekty. Príklady dobrej praxe pomáhajú vyhnúť sa chybám a ukazujú, že kvalitné zmeny možno realizovať aj s obmedzeným rozpočtom.

Obce zároveň nemusia všetko riešiť samy. Spolupráca s architektmi, odborníkmi, univerzitami, neziskovými organizáciami, miestnymi podnikmi či aktívnymi obyvateľmi prináša nové nápady a pohľady. Takéto partnerstvá často zvyšujú kvalitu projektov a uľahčujú prístup k externému financovaniu.

Ďalším krokom môžu byť pilotné projekty – menšie zásahy alebo dočasné riešenia. Patria sem napríklad dočasné úpravy ulíc, verejných priestorov alebo komunitné aktivity, ktoré umožňujú otestovať nové prístupy v praxi. Pilotné projekty sú menej rizikové, finančne dostupnejšie a poskytujú cennú spätnú väzbu od obyvateľov.

Samosprávy sa môžu zapojiť aj prostredníctvom výziev a iniciatív Nového európskeho Bauhausu. Európske programy, siete alebo súťaže podporujú projekty založené na princípoch Bauhausu. Okrem finančných zdrojov tak samosprávy získavajú aj odbornú podporu, medzinárodné kontakty a väčšiu viditeľnosť.

Slovenská iniciatíva k Novému európskemu Bauhausu

Myšlienky New European Bauhaus sa na Slovensku premietajú nielen do projektov a výziev, ale aj do spolupráce medzi rôznymi aktérmi. Iniciatíva prepája samosprávy, odbornú verejnosť aj občiansku spoločnosť okolo spoločnej vízie kvalitnejšieho prostredia pre život.

12. apríla 2024 sa v Bratislave stretli partneri NEB zo Slovenska a strednej Európy na podujatí festivalu Nového európskeho Bauhausu. Na záver konferencie prijali Deklaráciu Nového európskeho Bauhausu Slovensko 2024. Deklarácia vyzýva široké spektrum aktérov – od miest a obcí cez verejné inštitúcie až po súkromný sektor – aby pri svojej práci uplatňovali princípy udržateľnosti, inklúzie a kvalitného verejného priestoru.

Táto iniciatíva vytvára príležitosť pre slovenské obce a mestá zapojiť sa do spoločného dialógu a zdieľať skúsenosti pri tvorbe lepších miest pre život.

Na čo sa oplatí pripraviť: témy a výzvy Nového európskeho Bauhausu

Princípy Nového európskeho Bauhausu sa postupne premietajú aj do konkrétnych výziev a možností financovania. Pre samosprávy preto zohráva dôležitú úlohu orientácia v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované.

Pracovný program Nový európsky Bauhaus na roky 2026 – 2027 sa zameriava na premenu susedstiev, budov a verejných priestorov tak, aby boli udržateľné, inkluzívne, kvalitné a pripravené na budúcnosť.

Rok 2026 – zameranie na aktuálne výzvy

Témy plánované na rok 2026 reagujú na problémy, s ktorými sa obce a mestá stretávajú už dnes. Dôraz patrí kvalite bývania, fungovaniu susedstiev a verejných priestorov a tiež tomu, ako prostredie ovplyvňuje zdravie, pohodu a vzťahy v komunite.

Spájanie zelenej transformácie, sociálnej inklúzie a miestnej demokracie

Témy sa zameriavajú na riešenie bezdomovectva prostredníctvom dostupného bývania, lepšie navrhovanie obytných štvrtí a pochopenie vplyvu prostredia na zdravie a duševnú pohodu obyvateľov.

Obehové a regeneračné prístupy v zastavanom prostredí

Pozornosť smeruje na existujúce budovy a priestory. Mestá a obce hľadajú riešenia na zlepšenie tepelného komfortu, opravy budov namiesto ich búrania alebo efektívnejšie využitie priestoru, napríklad výstavbou smerom do výšky.

Inovatívne financovanie a nové obchodné modely

Rok 2026 prináša aj testovanie nových spôsobov financovania projektov v susedstvách, lepšie využívanie kapitálu a opätovné využitie prázdnych alebo zanedbaných budov a plôch.

Rok 2027 – zameranie na dlhodobú transformáciu

Témy roku 2027 sa zameriavajú viac na budúcnosť a dlhodobé zmeny v mestách a obciach. Dôraz patrí novým spôsobom spolupráce medzi samosprávou, obyvateľmi a ďalšími aktérmi a hľadaniu riešení, ktoré budú fungovať aj o desať či dvadsať rokov.

Spolupráca a komunitné riadenie

Pozornosť sa presúva na spolurozhodovanie medzi samosprávou a obyvateľmi, podporu medzigeneračných komunít a nové prístupy k riešeniu sociálnych výziev.

Inovatívne stavebné prístupy

Témy zahŕňajú nové stavebné materiály, kvalitu a bezpečnosť stavieb a obnovu území v okolí dopravnej infraštruktúry.

Nové modely financovania

Rok 2027 prináša aj témy ako modulárna výstavba, komunitné investovanie alebo spoločné vlastníctvo projektov.

Spoločná téma: ochrana pôdy

Naprieč všetkými oblasťami sa objavuje aj téma zníženia zastavovania pôdy a citlivého územného plánovania.

Dôležité termíny

Otvorenie výziev: 5. mája 2026
Uzatvorenie výziev 2026: 1. decembra 2026

Prečo je Nový európsky Bauhaus dôležitý pre samosprávy

Nový európsky Bauhaus ukazuje, že rozvoj miest a obcí nemusí stáť iba na technických riešeniach alebo veľkých investíciách. Dôležité sú najmä premyslené rozhodnutia, ktoré zlepšujú každodenný život ľudí, posilňujú komunitu a pripravujú územia na budúce výzvy.

Či už ide o menšiu obec alebo väčšie mesto, princípy udržateľnosti, estetiky a inklúzie možno uplatniť v rôznom rozsahu podľa miestnych možností.

Pre samosprávy predstavuje Nový európsky Bauhaus príležitosť premýšľať o projektoch komplexnejšie, prepájať verejný priestor, bývanie, komunitný život a životné prostredie do jedného celku. Zároveň pomáha orientovať sa v témach, ktoré budú v najbližších rokoch podporované, a ukazuje, kde sa oplatí hľadať inšpiráciu, partnerstvá či finančné zdroje.

Aj malé kroky – napríklad pilotné projekty, zapojenie obyvateľov alebo spolupráca s partnermi – môžu viesť k veľkým zmenám. Nový európsky Bauhaus preto nepredstavuje cieľ, ale praktický rámec, ktorý pomáha obciam a mestám stať sa kvalitnejším, príjemnejším a odolnejším miestom pre život.

Erika Jankajová, Kontaktný bod Misie EÚ
Elena Žáková, Národný kontaktný bod – Klaster 2: Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť, Nový európsky Bauhaus, CVTI SR