Novinky

Skúsenosti inovátorov so samosprávami

Aká je častá skúsenosť tvorivých ľudí a inovatívnych spoločností pri spolupráci so samosprávami? Úprimná odpoveď znie: inováciu si verejný investor zriedka vymyslí sám. Nápad, riešenie aj technické know-how prichádzajú zvonka – od firiem, odborníkov, startupov či výskumníkov. Tieto návrhy často konzultujú s mestom alebo obcou ešte skôr, než sa vôbec začne hovoriť o verejnom obstarávaní.

Inovatívna spoločnosť pritom spravidla navrhne aj cenu – realistickú, ktorá zohľadňuje technické parametre, prevádzku aj očakávané prínosy. Takto vznikne predbežná hodnota zákazky, ktorá následne vstúpi do súťaže.

Keď rozhoduje iba najnižšia cena

Problém nastane v momente, keď sa celý proces „zrazí“ na jedinom kritériu – najnižšej cene. Ak obstarávanie vedie pracovník, ktorý sa s inovatívnym riešením nevie alebo nechce vysporiadať inak než cez cenu, výsledok je často predvídateľný. Mesto tak nezíska pôvodne zamýšľanú inováciu, ale jej lacnejší „ekvivalent“. Ten síce formálne spĺňa podmienky súťaže, no kvalitatívne a prevádzkovo zaostáva za pôvodným zámerom.

Toto nie je hypotetický scenár. Ide o najčastejšiu skúsenosť s verejným obstarávaním inovatívnych projektov. Zlyhanie väčšinou nespôsobuje úmysel, ale nastavenie podmienok a hodnotiacich kritérií. V praxi sa jednoducho nedarí vytvoriť rámec, v ktorom by kvalita, funkčnosť a dlhodobá hodnota dokázali zvíťaziť nad najnižšou cenou.

Dôsledky pre inovátorov

Pre tých, ktorí ponúkajú invenciu a kvalitu, to znamená enormnú stratu energie, času a peňazí. Paradoxne „potrestáme“ práve tých, ktorí chcú mestu pomôcť lepším riešením. Referenciu za zrealizovaný projekt si napokon pripíše víťaz súťaže – nie autor pôvodnej myšlienky.

Znie to absurdne? Stačí si spomenúť na niektoré projekty financované z IROP-u alebo na environmentálne investície, kde mali projekty dosiahnuť konkrétne ekologické parametre, no realita po realizácii zaostala za očakávaniami.

Éra dôvery medzi mestami a inovátormi

Vstupujeme do éry, v ktorej sa mestá a obce budú uchádzať o dôveru inovátorov. Ak budú samosprávy chcieť, aby pre ne kvalitné firmy vyvíjali nové riešenia, budú musieť zmeniť pohľad na verejné obstarávanie. Nie cez optiku najnižšej ceny, ale cez najlepšiu hodnotu pre verejného investora.

Práve tu prichádza k slovu metóda Best Value. Nejde o experiment ani teóriu, ale o overený prístup používaný vo vyspelých západných krajinách. Tento prístup vedie k reálnym, nie iba nominálnym úsporám. Zohľadňuje totiž celý životný cyklus projektu – teda nielen obstarávaciu cenu, ale aj náklady na údržbu, prevádzku, modernizáciu a likvidáciu. Cena zostáva dôležitým faktorom, no nie jediným a nie rozhodujúcim.

Iniciatíva Smart Cities klubu

Smart Cities Klub už pred troma rokmi inicioval moderný spôsob obstarávania cyklotrás v spolupráci s odborníkmi z ÚVO, ZSPS, MDSR, ZMOS a SKA. Výsledkom je metodický materiál, ktorý dnes môžu mestá a obce reálne využívať v praxi.

Našou ďalšou ambíciou je posunúť sa ešte ďalej – k verejnému obstarávaniu projektov, ktorých podstatou je invencia a tvorivosť. V rámci Smart transformačného inovačného konzorcia Slovenska (STICS), projektu podporeného z Plánu obnovy, pripravujeme spolu s odborníkmi z konzorcia, externými partnermi a v úzkej spolupráci s ÚVO nový prístup k obstarávaniu inovatívnych riešení.

Prečo je zmena nevyhnutná

Nebude to jednoduchá téma – ani pre riešiteľov, ani pre obstarávateľov na mestách a obciach. Bude si vyžadovať hlbšie porozumenie projektu, jeho zmyslu a odvahu nastaviť kvalitné hodnotiace kritériá.

Ak sa však chceme v komunálnom prostredí skutočne pohnúť dopredu, ak chceme motivovať kvalitné inovatívne spoločnosti a rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy na Slovensku, iná cesta neexistuje.

Autor: Vladimír Jurík