Problematika klimatických zmien, znečistenie ovzdušia a zameranie na celkovú kvalitu života v meste. Inšpiráciu v týchto témach hľadali zástupcovia samosprávy v škandinávskych krajinách. Sami si uvedomujú nielen environmentálne problémy, ale aj slabiny v zavádzaní inovácií a efektívneho riadenia, a aktívne sa nimi zaoberajú. Predstavitelia miest sa preto zúčastnili na študijnej ceste v Dánsku a Švédsku, ktorú zorganizoval Smart Cities Klub v rámci projektu Smart City Academy.

Viaceré škandinávske organizácie pripravili prednášky, v ktorých hovorili o svojich skúsenostiach, výzvach a príležitostiach. Gehl Architects zaujali prístupom k zmene verejného priestoru či zmene v plánovaní mestskej výstavby. Ako uviedol riaditeľ Gehl Architects Kodaň Kristian Villadsen “My v Gehl to vnímame ako misiu, chceme tvoriť lepšie mestá pre ľudí. Aby boli zdravšie, ekologickejšie a udržateľné. Na to potrebujeme najskôr študovať vzťahy medzi životom ľudí a fyzickou formou mesta. A potom hľadáme riešenia ako to využiť.”

O fungovaní samospráv hovorili predstavitelia v Kodani, v Roskilde či v Malmö.  Za prínosnú považuje túto diskusiu primátor Michaloviec Michal Dufinec “Treba poďakovať organizátorom, ozaj klobúk dole, lebo ten program mal hlavu aj pätu. Pre mňa osobne boli najviac prospešné tie prednášky, ktoré organizovalo mesto Kodaň, Roskilde a Malmö kde som sa ako primátor mohol dozvedieť o tom ako vedenie mesta postupovalo v tom aby dosiahlo to čo dosiahlo.”

Počas prijatia na radnici v Roskilde sa účastníci študijnej cesty stretli s projektovým manažérom Mortenom Grinderslevom, ktorý odprezentoval informácie o samotnom Roskilde a znečistení ovzdušia. V Roskilde žije 90 tisíc obyvateľov, z toho je 25 tisíc študentov. Majú 18 škôl a 75 centier starostlivosti o deti. Mestská rada má  31 členov, 8 politických strán a 7 politických výborov. Ako uviedli zástupcovia mesta, celkový rozpočet v Roskilde je jedna miliarda eur. Samospráv v Dánsku je iba 98, čo je dôvod, prečo majú rozpočet výrazne vyšší a majú interné odborné kapacity, ktoré slovenským samosprávam často chýbajú.

Cieľom takejto študijnej cesty je podľa Miloslava Juríka zo Smart Cities Klubu aby primátori miest osobne videli na čo treba myslieť pri plánovaní, ako sa majú ľudia pohybovať po meste, aj to ako využívať verejný priestor ešte pred samotným navrhovaním budov.

Ako funguje doprava v meste si primátori osobne vyskúšali počas cyklojazdy v Kodani aj v Malmö. 70 percent autobusov v metropole Dánska  jazdí na elektrinu alebo bio palivá. Je to mesto cyklistov, vybudovaných je takmer 400 km cyklotrás, 24 cyklomostov a denne jazdí 43 tisíc cyklistov. Ako sa vyjadrila Monica Magnussen, ktorá sa stretla s primátormi: keď sa rozhliadnete po meste budete vidieť, že máme pre bicykle vytvorenú veľmi dobrú infraštruktúru. Idete vo vlastnom pruhu, ktorý je oddelený od áut, tým je to bezpečné a extrémne rýchle. Na jedno auto máme 5 bicyklov a v Kodani bicykluje každý, či mladý, chudobný alebo študent, je to naozaj pre každého.

Účastníci študijnej cesty navštívili aj Bloxhub, najväčší severský hub, centrum udržateľného urbanizmu. Je vybudovaný na princípe, že výzvy globálnej urbanizácie a klimatické zmeny vyžadujú partnerstvo a nové cesty spolupráce. Cieľom je vytvoriť akýsi systém, ktorý spája verejný, akademický aj súkromný sektor. Jakob Norman-Hansen z Bloxhub dodal, že spolupracujú aj s mestom Kodaň, v oblastiach ako klimatické zmeny, pri príprave plánov. “A učíme sa jeden od druhého, jednotlivé mestá v Dánsku ale aj v celej Európe.”

V Malmö delegáciu prijala primátorka mesta, ktorá celé predpoludnie odpovedala na mnohé otázky od účastníkov študijnej cesty. Záver návštevy ukončila ako sprievodkyňa po veľmi starej a mnohými udalosťami opradenej budovy radnice, pred ktorou na počesť delegácie študijnej cesty viala slovenská zástava.

Peter Fiabáne primátor zo Žiliny uviedol, že bolo dôležité zoznámiť sa so skúsenosťami v krajinách ktoré sú objektívne pred nami čo sa týka výstavby miest, riešenia verejného priestoru, odolnosti voči klimatickým zmenám, voči energetickej kríze a verejného priestoru a som rád, že som dostal odpoveď na tieto otázky.

Európska environmentálna agentúra sídliaca v Kodani sa venuje zbieraniu dát a príprave analýz o stave životného prostredia, zmenách klímy či prírodných zdrojov používaných v procese tvorby politík v rámci EÚ. Angelika Tamášová z agentúry si myslí, že to čo robia, vedia využiť aj  na regionálnej a miestnej úrovni. “My sa venujeme aj dobrým príkladom z praxe, verím, že to bude inšpiratívne aj pre účastníkov, môžu vyhľadávať informácie, ktorú sú relevantné.”

So Smart Cities Klubom dlhodobo spoluprace Veľvyslanectvo v Kodani. Mesto považuje za jedno z najzelenších a najekologickejších Ivana Bennárová chargé d’affaires – “ Je dobre, že si prišli pozrieť ako tu funguje mesto, urbanizácia, inštitúcie, ako vzájomne spolupracuje privátny a štátny sektor.”

Študijný pobyt absolvoval po prvýkrát primátor Revúcej Július Buchta. Najviac naňho zapôsobilo zmýšľanie ľudí v škandinávskych krajinách. Čo by chcel aplikovať do praxe je fakt ako samospráva pretvára prostredie pre ľudí a tým mení aj ich zmýšľanie.

Expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer uviedol ako najkľúčovejšiu hmatateľnú skúsenosť kvalitný verejný priestor, ktorý obsahoval mnoho prvkov zelene, vodných prvkov a mobiliáru, čo vyzdvihuje veľmi kvalitný urbanizmus Kodane i ďalších navštívených miest. Mestá sú tak budované pre ľudí a majú tu dostupné všetky možné aktivity, čo bolo vidieť v rámci pekného počasia, ako si obyvatelia Kodane užívajú parky, ihriská či záliv. Tento jav de facto vedie k znižovaniu suburbanizácie a každému z miest sa rapídne zvyšuje počet obyvateľov.

Svoje postrehy opísal Martin Kremler, riaditeľ odboru monitorovania kvality ovzdušia zo SHMÚ: Pri príchode do Kodane ma prekvapila relatívne pokojná doprava s malým počtom áut a na druhej strane rušná cyklodoprava. Pri vystupovaní z autobusu sme si museli pri prechádzaní cyklochodníka dávať veľký pozor aby nedošlo ku kolízii. Je až neuveriteľné, že až 60 percent všetkých ciest v Kodani do práce a do školy sa vykonáva na bicykli. Súvisí to s výborne vybudovanou infraštruktúrou pre cyklistov. Zaujala ma dopravná značka slepej ulice, kde nad klasickým T-éčkom bol úzky biely pás. Ukázalo sa, že ulica je slepá iba pre motorovú dopravu, no nie pre cyklistov. V Kodani som si všimol veľa zelene a vodných prvkov, zaujalo ma viacero väčších kruhových objazdov kde v strede rástli staršie stromy. Cyklochodníky v kruhových objazdoch sú nafarbené na modro, pretože modrá má najdlhšiu životnosť, červenú farbu vyťahá oveľa skôr.

Ako na záver uviedol Peter Wolf, primátor z Dubnice nad Váhom, “Som rád, že sme sa mohli inšpirovať a vypočuť si rady, čo urobili dobre, ale aj kde urobili chyby. Aby sme sa vedeli poučiť a tieto chyby už neopakovať. Všetky príklady dobrej praxe budem zdieľať aj na Slovensku s inými kolegami.”

Sledujte ďalej kanály Smart Cities Klubu a postupne budete zoznamovaní s podrobnejšími skúsenosťami zo študijnej cesty.

Partizánske sa aj na základe svojich napospol pozitívnych skúseností z predchádzajúcej dlhodobej voľnejšej spolupráce stalo 23. členom Smart Cities Klubu (SCK). Formálne sa to udialo počas bratislavskej konferencie Smart City Summit – SME na ceste ku Smart Cities s témou Moderné trendy v mestskej mobilite.

Načasovanie vstupu Partizánskeho do SCK bolo, hoci len pozoruhodnou zhodou okolností, symbolické a príznačné. O deň skôr totiž na najbližšie štyri roky zvolili za predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) primátora spomenutého okresného mesta z juhu Trenčianskeho kraja Jozefa Božika.

„Dávnejšie som – bez ohľadu na to, či ma napokon zvolia za predsedu ZMOS – deklaroval ambíciu, aby sa vzťah Partizánskeho so Smart Cities Klubom posunul na inštitucionalizovanú úroveň. Ako človek, primátor a teraz aj predseda ZMOS chcem spájať ľudí a organizácie a v záujme ich napredovania využívať potenciál, ktorý je v spolupráci vždy obsiahnutý. Každé členstvo takéhoto typu prináša pridanú hodnotu,“ pripomína Jozef Božik.

V nadväznosti na to predznamenáva pracovné stretnutie v trojici s predsedom Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozefom Viskupičom a predsedom SCK Miloslavom Juríkom: „Chceme vyslať jasný signál, že spoločným záujmom týchto a všetkých podobných organizácií je, aby zdroj verejnej moci v samosprávach, ktorým je samotný občan, vnímal ich činnosť ako čo najlepšiu, najmodernejšiu a najúčinnejšiu. Spájanie posilňuje vplyv jednotlivých subjektov na zlepšovanie legislatívneho prostredia a zvyšovanie podpory miest a obcí.“

Každé sídlo je individuálne, má svoju koncepciu rozvoja. Primátor Partizánskeho však upozorňuje: „Napriek osobitostiam si treba uvedomiť, že príklady z praxe motivujú, podnecujú, eventuálne vystríhajú pred nástrahami a chybami. Veľa riešení sa dá naprieč Slovenskom až po najnižšiu komunálnu úroveň unifikovať a realizovať obdobným spôsobom. Som presvedčený, že práve Smart Cities Klub okrem mnohých iných prínosov svojej činnosti predstavuje ideálnu platformu na združovanie samospráv, ktoré majú ambíciu v čo najväčšej miere získavať zdroje viazané na inovatívnosť projektov.

Ako novozvoleného predsedu ZMOS ma poteší, ak Smart Cities Klub dospeje k poznatku, že spolupráca s touto strešnou organizáciou miest a obcí rozširuje jeho priestor na odovzdávanie skúseností a prezentáciu záujmov občanov zastúpených samosprávami v interakcii s vládou, ministerstvami, parlamentom a inštitúciami ústrednej štátnej správy, ale aj pri komunikácii s podnikateľskou sférou a zahraničím. Súbežne Smart Cities Klub môže byť pre štát v rámci tohto segmentu veľmi užitočným partnerom vzhľadom na svoje poslanie a agendu: inovovať a modernizovať aktivity samospráv, robiť ich smart.“

Partizánske od Smart Cities Klubu podložene môže očakávať podporu napríklad pri prechode na nízkouhlíkovú dopravu, skvalitňovaní prostredia či efektívnom čerpaní prostriedkov v novom programovom období. Členstvo odobrili mestskí poslanci na rokovaní koncom apríla.

Partizánske pod svojím historickým názvom Baťovany počnúc medzivojnovým obdobím bolo etalónom a priekopníkom pokroku predovšetkým v zmysle zavádzania technológií či zvyšovania kvality bývania. Hlási sa k tomuto odkazu, vníma ho ako záväzok a zachováva kontinuitu.

„Tento rok oslavujeme 85. výročie založenia Janom Antonínom Baťom, ktorý položil základy modernej éry Partizánskeho. Firma Baťa podnietila budovanie osady, z ktorej neskôr vzniklo mestečko a napokon mesto premenované do súčasnej podoby. Veľa vecí, s ktorými Jan Antonín Baťa prišiel, bolo vskutku prelomových. Stačí spomenúť 16-poschodový 77,5 metra vysoký ‚Mrakodrap 21‘ v Zlíne z konca 30. rokov minulého storočia.

Partizánske od začiatku bolo absolútne funkcionalistickým mestom zároveň plným zelene, potom za socializmu sústavne priťahovalo mladých ľudí, lebo veľká obuvnícka fabrika si žiadala úmerný počet zamestnancov. Medzičasom je doba inde, ale usilujeme sa držať krok, využívať európske zdroje, nové formy komunikácie a výdobytky 21. storočia celkovo,“ konštatuje čerstvo 47-ročný miestny rodák Jozef Božik, ktorý je primátorom od roku 2010, čiže už štvrté volebné obdobie.

Partizánske sa za vlaňajšok hrdí historicky najvyšším skóre 88 % v hodnotení transparentnosti fungovania samospráv medzi stovkou monitorovaných najväčších miest a mestských častí. Rebríček otvorenosti voči verejnej kontrole sa opiera o 109 indikátorov v 11 oblastiach a už od roku 2010 ho zostavuje mimovládna organizácia Transparency International Slovakia (TIS).

Za zmienku a vyzdvihnutie nesporne stojí aj skutočnosť, že mesto zo sútoku Nitry a Nitrice ako prvé v rámci V4 oslovili stať sa súčasťou európskeho projektu Zero Waste Cities, a to zásluhou stupňa efektivity zberu kuchynského odpadu až na takmer dokonalej úrovni 99,93 % čistoty: „Je pre nás veľkou cťou, že sme sa stali jednotkou nadnárodného regiónu s 50 miliónmi obyvateľov. Ani Bratislava, ani Praha, ani Budapešť, ani Varšava. Každá domácnosť zapojená do programu nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom má od nás 10-litrové vedierka s QR kódmi na elektronickú evidenciu údajov, zabezpečujeme pravidelný zber a bezplatnú výmenu kompostovateľných vrecúšok. Bytov je neúrekom a vždy v pondelok a piatok naši terénni pomocníci analyzujú a dočisťujú odpad a znášajú ho obrazne i doslova až od dvanástych poschodí. Samozrejme, cyklus uzatvára vlastná kompostáreň.“

Za prvý rok projektu sa podarilo zaangažovať 60 % domácností a vyzbierať 46 kg tzv. kuchynského odpadu na jedného obyvateľa zapojeného do systému.

Jozef Božik ďalej referuje: „Ako iba 8. zo 141 miest Slovenska dokončujeme z európskych prostriedkov vlastnú linku na dotrieďovanie a mechanicko-biologickú úpravu zmesového odpadu: výsledkom bude zhodnocovanie až 30 – 40 % objemu na alternatívne tuhé palivo pre cementárne. Technológia bude situovaná v novej hale v areáli bývalej obuvníckej továrne, hodnota investície je 6 miliónov eur a som rád, že Technické služby mesta Partizánske s podporou radnice išli do tohto projektu a uspeli. Považujem to za ďalšiu pozitívnu správu.“

Know-how nadobudnuté zásluhou členstva v Smart Cities Klubu môže podľa radnice vyše 21-tisícového mesta podporiť regionálnu zamestnanosť, a to hlavne v oblasti inovatívnych riešení, ďalej rozvoj kvality života občanov, revitalizáciu v súlade s princípmi udržateľnosti, ale aj dôslednejšie využívanie obnoviteľných foriem a zdrojov energií či efektívnejšiu dopravu.

Partizánske vstúpilo do SCK, aby malo komplexný prístup k informáciám a inšpiráciám. „Je to súčasťou zámeru upgradovať naše aktivity a zamerať sa na moderné a inovatívne riešenia, ktoré idú viac do hĺbky, sú kontemplatívnejšie. Zároveň, samozrejme, sami budeme odovzdávať poznatky a inšpirácie, ktoré by mohli byť prospešné pre našich partnerov. Už teraz sa teším na stretnutia s kolegami,“ netají Jozef Božik.