Štáty EÚ musia po novom zabezpečiť mestám dosť peňazí a kapacít na tvorbu energetických plánov na dekarbonizáciu vykurovania. Bez plánov budú len ťažko efektívne využívať miestne obnoviteľné zdroje, odpadové teplo či potenciál systémov centrálneho zásobovania teplom.

Prepracovaná smernica EÚ o energetickej účinnosti prijatá v júli 2023 zaväzuje členské štáty, aby pomohli mestám s viac ako 45-tisíc obyvateľmi vytvoriť miestne plány vykurovania a chladenia.

Podľa platformy Energy Cities, ktorá združuje stovky samospráv, to mestá samy nedokážu. Pridaním novej povinnosti na plecia miestnych orgánov sa veľa nedosiahne. Ak mestá nebudú mať peniaze, ľudí, zručnosti a právny rámec na vypracovanie a zrealizovanie akčných plánov, hrozí, že tieto stratégie skončia v šuplíku.

Členské štáty mali preto podľa platformy zaviesť právne a podporné rámce, ktoré zabezpečia, že miestne samosprávy budú mať znalosti, zdroje a kapacity potrebné na ich účinnú prípravu a realizáciu. Táto povinnosť musí byť tiež koordinovaná so stratégiou obnovy budov, ktorá existuje na národnej a regionálnej úrovni.

Podľa viedenského energetického experta Michaela Cerveneho, ktorý je aj spoluautorom plánu na dosiahnutie klimaticky neutrálnej Viedne do roku 2040, majú mestá pri snahe znižovať emisie z vykurovania viacero výhod. „Viedeň má najnižšiu produkciu oxidu uhličitého na obyvateľa z celého Rakúska. Koncentrované osídlenie, tak ako je to v centrálnej časti Viedne, je z energetického hľadiska veľmi efektívne – máte menej vykurovanej plochy aj menej teplotných strát v bytových domoch v porovnaní s rodinnými domami na vidieku,“ vysvetľuje. Výhodou miest je tiež hustá sieť centrálneho zásobovania teplom.

Sústrediť sa na mestá v oblasti dekarbonizácie vykurovania dáva zmysel, súhlasí riaditeľka pre inštitucionálne vzťahy Veolia Energia Slovensko Martina Olejníková. „Mestá sú dôležité na to, aby sme zvládli dekarbonizáciu vykurovania a zároveň tam máme vybudovanú infraštruktúru, či už je to teplárenská, plynová, alebo elektrizačná. Infraštruktúra pre teplo na Slovensku bola tiež do veľkej miery modernizovaná,“ povedala na podujatí organizovanom Euractiv Slovensko.

Dôležité je podľa nej analyzovať, aké zdroje mesto ponúka. „Pred tým, ako sa pustíme do toho, že ideme nahrádzať palivovú základňu, tak by sme sa mali sústrediť na to, aké zdroje odpadového tepla máme k dispozícii v danom meste a zachovať princíp energetickej efektívnosti na prvom mieste. Na Slovensku sme tento potenciál zďaleka nevyčerpali,“ dodáva.

Analyzovať stav

Plánovanie vykurovania a chladenia sa musí robiť lokálne, pretože každý región má inú kombináciu typov budov, geológie, počasia, ako aj zdrojov tepla, ako je voda, odpady alebo priemysel. Čo funguje v portugalskom meste, nebude fungovať v slovenskom meste. Okrem toho iba miestna úroveň ponúka podľa Energy Cities možnosť zapojiť občianske skupiny, miestne podniky a priemysel, zdravotnícke a vzdelávacie organizácie a energetické spoločnosti do návrhu a implementácie stratégie.

„Komplexné lokálne energetické plány sú základným predpokladom pre efektívne vykurovanie, bez nich Viedeň uhlíkovú neutralitu nedosiahne, hovorí energetický expert mesta Michael Cerveny. Okrem klimaplánu má preto Viedeň aj komplexnú stratégiu nielen na zbavenie sa zemného plynu, ale aj na ďalšie kroky, ktoré musí samospráva podniknúť.

Nástroj priestorového energetického plánovania vznikol vo Viedni už v roku 2018, aby sa zabezpečilo, že v novostavbách sa spotrebuje minimum plynu. Tie však tvoria len malú časť viedenského stavebného fondu. Drvivá väčšina budov sú staršie stavby zásobované zemným plynom. Mesto má teda 17 rokov, aby fosílne energetické systémy nahradila obnoviteľnými a rekonštruovalo budovy, keďže práve renovácia fondu budov je základom efektívneho hospodárenia s teplom.

To bude vyžadovať analýzu stavebného fondu, na základe ktorej bude Viedeň hľadať optimálne riešenia pre vykurovanie jednotlivých budov. Analýza bude brať do úvahy viaceré premenné – v prvom rade posudzovať to, či je budovy možné pripojiť na diaľkové vykurovanie a aký je v nich potenciál využitia obnoviteľných zdrojov, predovšetkým solárnej energie a tepelných čerpadiel.

Plány zohľadňujú aj „fyzické parametre každej budovy“. To znamená, že sa bude pristupovať k budovám podľa toho, do akej miery sú zrenovované, aké majú vybavenie a či sú v pamiatkovej ochrane. Aj keď riešenia sa budú líšiť, hierarchia riešení je podľa energetického experta jasná.

Prvá možnosť zahŕňa ďalší rozvoj systému centrálneho zásobovania teplom, predovšetkým diaľkového vykurovania. Ďalšie rozširovanie a zahusťovanie siete diaľkového vykurovania je chrbtovou kosťou budov šetrných ku klíme.

„Oveľa ľahšie vymeníte centrálny kotol ako individuálne kotly v každom byte. Všade, kde je husté osídlenie, plánujeme pripojiť domácnosti na CZT, v menej zaľudnených oblastiach ďalej od centra, kde je viac priestoru, to budú tepelné čerpadlá,“ vysvetľuje Cerveny. Cieľom je, aby do roku 2040 bolo na ústredné kúrenie napojených 40 percent domácností.

Expanzia centrálneho vykurovania však musí ísť ruka v ruke s ozeleňovaním jeho zdrojov. „V súčasnosti je podiel plynu na vykurovaní 70 percent,“ pripomína.

Ďalším riešením je lokálne dostupná obnoviteľná energia. Všade tam, kde dodávka tepla cez centrálne zásobovanie nie je možné, budú jednotlivé objekty zásobované miestnymi zdrojmi energie. Tu sa ráta s kombináciou tepelných čerpadiel, soláru, udržateľne získanej biomasy a v budúcnosti aj zelených plynov.

Zvýšiť energetickú hospodárnosť je prvý krok

Podľa Olejníkovej by plánom na dekarbonizáciu vykurovania mali predchádzať opatrenia energetickej efektívnosti, to znamená zníženie spotreby, a to na strane koncového odberateľa aj celého výrobno-dodávateľského reťazca.

Takzvané tepelné renovácie sú neoddeliteľnou súčasťou plánov na uhlíkovú neutrálnu Viedeň. „Nižšie tepelné straty znamenajú aj nižšiu spotrebu energie na vykurovanie. Nižší dopyt po energii otvára cestu pre využívanie obnoviteľných zdrojov,“ hovorí strategický dokument pre dekarbonizáciu vykurovania Viedne.

Do roku 2040 nebude možné úplne zrekonštruovať všetky budovy, ktoré to potrebujú. Mesto preto pripravilo zoznam možných opatrení, ktoré vlastníci budú môcť uplatniť buď naraz, alebo postupne.

„Akákoľvek prestavba vykurovacích systémov postupným vyraďovaním fosílnych palív bude podstatne jednoduchšia a menej nákladná, ak budú možnosti súčasne realizovať tepelné rekonštrukcie budov. Preto by sa malo zlepšenie tepelných vlastností hodnotiť spolu s potenciálom riešenia na prestavbu vykurovacieho systému,“ uvádza dokument.

Renovačné opatrenia nielenže znižujú dopyt po diaľkovom vykurovaní a elektrine, ale aj pomáhajú znížiť teplotu vykurovacej vody. To je kľúčové najmä tepelných čerpadlách a nízkoteplotnom diaľkovom vykurovaní, kedy by mala byť teplota v ideálnom prípade znížená na približne 50 stupňov Celzia. Vo väčšine prípadov to umožňuje pokračovať v používaní existujúcich radiátorov a znižovať ich náklady na renováciu.

Individuálne plynové kotly

Vykurovanie a chladenie priestorov je vo Viedni zodpovedných za takmer 30 percent emisií skleníkových plynov. Vykurovací olej a uhlie sa využívajú minimálne. Za 90 percent emisií skleníkových plynov v sektore budov sú v súčasnosti zodpovedné vykurovacie systémy na plyn.

Decentralizované plynové kotly v bytoch alebo na pracoviskách predstavujú takmer pol milióna a jasne prevyšujú centralizované plynové systémy zásobujúce jednu alebo niekoľko budov. „Konverzia týchto decentralizovaných plynových vykurovacích systémov bude takmer vždy vyžadovať centralizáciu rozvodov tepla v budove, keďže je to najlepšie a cenovo najvýhodnejšie,“ hovorí stratégia.

Práve ich výmenu považuje Cerveny za najväčšiu výzvu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality Viedne. V niektorých prípadoch nedokážu motivovať nájomníkov bytov na pripojenie k centrálnemu zásobovaniu teplom ani dotácie.

„Nie je to o technických riešeniach, ktoré sú často lacnejšie v porovnaní s plynovými kotlami. Ľudia sú menej orientovaní na ceny, než si myslíme. Ľudom prekáža napríklad špina zo stavby alebo fakt, že niekto príde do ich bytu a bude tam niekoľko dní pracovať,“ dodáva.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovenske-mesta-musia-mat-plan-ako-ozelenit-vykurovanie-inspirovat-sa-mozu-viednou/

Portál TRANSPAREX, ktorý prevádzkuje spoločnosť ProWise, a.s., udelil mestám SCK ocenenie ZODPOVEDNÝ OBSTARÁVATEĽ 2022, a to za výsledky v oblasti verejného obstarávania (ďalej VO) za uplynulý kalendárny rok v kategórii NAJLEPŠIE MESTÁ A OBCE. Certifikované nadpriemerné hodnotenie A+ – VEĽMI ZODPOVEDNÝ OBSTARÁVATEĽ, získala samospráva spomedzi 4 400 hodnotených verejných obstarávateľov, ktorí za rok 2022 zrealizovali verejné obstarávania. S celkovým počtom 81,1 bodov sa Púchov dostal medzi popredných 236 verejných obstarávateľov, hodnotenie A+ (rovnako ako Senica s 80,7 bodov, Lučenec s 79,89 bodov, Mesto Prešov s 79,66 bodov, Dubnica nad Váhom s 79,61 bodov, Považská Bystrica s 79,49 bodov, Lipany s 77,95 bodov) tak získalo len 1% verejných obstarávateľov. Podľa vyjadrenia portálu sa verejné obstarávanie v meste realizovalo profesionálne s dôrazom na vysokú hospodárnosť a zabezpečenie čestnej hospodárskej súťaže. Zákazky boli realizované výrazne rýchlejšie než je celkový priemer a vyhrávali ich transparentní a spoľahliví dodávatelia.

Verejné obstarávanie je možné chápať jednoduchšie aj ako obstarávanie všetkých tovarov a služieb, ktoré mesto potrebuje pre svoju činnosť. „Za hodnotený rok 2022 sme zrealizovali okolo 40 verejných obstarávaní. Bolo ich tak veľa z toho dôvodu, že sa Mesto Púchov zapája do viacerých projektov a značná časť verejných obstarávaní súvisela práve s investičnými akciami mesta. Je to ďalej aj obstarávanie prvkov na detské ihriská, výsadba drevín a zelene, nákup kancelárskych potrieb pre mestský úrad a, samozrejme, aj to, čo vidia ľudia zvonku, že sa robí za mesto, respektíve mestský úrad, to všetko sa obstaráva,“ vysvetlila prednostka MsÚ Púchov Iveta Brindzová, pod ktorej oddelenie verejné obstarávanie spadá. Prednostka MsÚ prejavila radosť nad získaným ocenením, ktoré je dôkazom toho, že Mesto Púchov pristupuje k verejnému obstarávaniu zodpovedne a robí to hospodárne, čo znamená, že finančné prostriedky mesta sa šetria: „Verejné obstarávanie si robíme sami, priamo na mestskom úrade, internými kapacitami, čím sa chcem poďakovať kolegyniam Lenke Koncovej a Lucii Pastorkovej. Teší ma, že si väčšinu verejných obstarávaní zvládneme urobiť sami, a to aj preto, že celý proces je veľmi náročný a komplikovaný.“

V TOP 50 v kategórii zodpovedný obstarávateľ sa umiestili tieto členské mesta SCK: Púchov, Senica, Lučenec, Prešov, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Lipany

Gratulujeme členským mestám SCK za toto ocenenie v procesu verejného obstarávania. Kvalitná príprava zákaziek a ich rýchla realizácia pomáha šetriť verejnými financiami a zvyšuje dôveryhodné postavenie  inštitúcií v očiach občanov a celého Slovenska.

Zdroj: https://www.puchov.sk/mesto-puchov-ziskalo-hodnotenie-a–velmi-zodpovedny-obstaravatel–oznam/mid/408320/.html#m_408320

https://senica.sk/clanok/ziskali-sme-ocenenie-zodpovedny-verejny-obstaravatel-za-rok-2022

https://www.transparex.sk/hodnotenie-obstaravatelov?page=3&category=4